Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200207
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu DOBRO, s.r.o. Prešov, Sekčovská
54,Prešov,IČO:36493279,DIČ:2021819591,práv.zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouBENČÍK&
PARTNERS, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného zo dňa 7. januára 20133 č. 1100305/1/4607/2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. januára 2013 č. 1100305/1/4607/2013 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 5. októbra 2012 č. 9700402/5/2838940/ 2012/Andr podľa § 250j

ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i ažalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 313,13 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu Benčík & Partners, s.r.o. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Prešov č. 9700402/5/2838940/2012/Andr zo dňa 05.10.2012 vyrubil žalobcovi § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozdiel dane v sume 6.744,05 Eur za zdaňovacie
obdobie roka júl 2010. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním 13,45 Eur, daň zistená správcom
dane 6.757,50 Eur, rozdiel dane 6.744,05 Eur. Zároveň uložil rozdiel dane zaplatiť do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.01.2013 č. 1100305/1/4607/2013 rozhodol o odvolaní žalobcu proti

rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 97009700402/5/2838940/ 2012/Andr zo dňa 05.10.2012, tak,
že odvolaniu daňového subjektu nevyhovuje a rozhodnutie potvrdzuje.

Žalobou zo dňa 28.02.2013 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného zo
dňa 07.01.2013 č. 1100305/1/4607/2013 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 05.10.2012
č. 9700402/5/2838940/2012/Andr a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V
dôvodoch žaloby poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v rozpore so zákonom
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a zákonom č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení. Žalovaný svojím rozhodnutím a procesným postupom

ukrátil žalobcu na jeho právach. Vytýkal žalovanému, že sa dostatočne nevysporiadal s námietkami
žalobcu konkretizovanými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Ďalej mu vytýkal,
že na strane 4 rozhodnutia dopustil exemplárnej chyby, keď tvrdí, že správca dane vydal rozhodnutie
č. 9700402/5/2835691/2012/Andr zo dňa 05.10.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanejhodnoty v sume 4.064,79 Eur za zdaňovacie obdobie 01/2010 v rozpore s výrokom rozhodnutia, pretože
žalovanomprípadejekontrolovanýmzdaňovacímobdobím07/2010avyrubenýrozdieldanejevyčíslený
v sume 6.744,05 Eur. Z toho dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľne pre nedostatok

dôvodov. Poukázal na to, že správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 01-12/2010. Keďže žalobca je mesačným platiteľom dane z
pridanejhodnoty,správcadanemuDPHzarok2010vyrubil12samostatnýmirozhodnutiamidatovanými
dňa 05.10.2012. Týchto 12 rozhodnutí zaslal vtedajšiemu splnomocnenému zástupcovi žalobcu do
vlastnýchrúk,alelenvštyrochpoštovýchzásielkach.Podľajehonázorumalsprávcadane12rozhodnutí

doručiť žalobcovi poštou na doručenku 12 samostatnými poštovými zásielkami, lebo takto má správca
dane namiesto 12 doručeniek len 4 doručenky. Správca dane tak porušil ust. § 24 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z.z. Aj keď podľa názoru žalovaného, spôsob doručovania každého rozhodnutia osobitnou
doručenkou nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. V rozpore s týmto tvrdením vyznieva fakt,
že žalovaný už 12 rozhodnutí o odvolaní doručoval žalobcovi 12 samostatnými poštovými zásielkami
zaslanými do vlastných rúk

splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu.

Ďalej namietal, že správca dane v danom prípade určil daň podľa pomôcok, pričom proces určovania
dane podľa pomôcok sa začal dňa 10.08.2012. Následne dňa 13.08.2012

správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr.
Vyrubenie dane podľa pomôcok odôvodnil tým, že žalobca ako daňový subjekt nepredložil daňové

doklady pre výkon daňovej kontroly za rok 2010. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Daňový
úrad na strane 2 rozhodnutia priznal, že

pri výkone daňovej kontroly v sídle žalobcu dňa 24.04.2012 predložil žalobca časť

dokladov: evidencie záznamov pre účely DPH na zdaniteľné plnenia roku 2010,

odberateľské faktúry a časť pokladničných dokladov. Údajná nespolupráca žalobcu

bola zapríčinená vtedajším splnomocneným zástupcom Ing. Z. Y., ktorý

v čestnom prehlásení zo dňa 21.08.2012 priznal, že riadne a včas nedodal Daňovému úradu

Prešov účtovné doklady kontrolovaného daňového subjektu, pričom konateľovi

spoločnosti tvrdil, že všetky tieto doklady odovzdal. Žalobca nakoniec kompletné účtovníctvo predložil
správcovi dane dňa 24.08.2012, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, kde uviedol, že dňa

24.08.2012 a 27.08.2012 tretie osoby predložili správcovi dane doklady ku kontrole bez akéhokoľvek
splnomocnenia preukazujúceho konať za žalobcu. Týmito osobami bol Ing. Z. Y., predchádzajúci
splnomocnený zástupca žalobcu a JUDr. Ján Garaj, nový splnomocnený zástupca žalobcu - advokát.
Správca dane nevyužitie účtovných dokladov ako pomôcok odôvodnil ust. § 48 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z.z., podľa ktorého ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok

predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže, teda nemusí využiť ako pomôcky.
Podľa jeho názoru, správca dane tieto účtovné doklady využiť ako pomôcky mal a mohol. Správca dane
nevyužitím účtovných dokladov ako pomôcok porušil ust. § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. Zdôraznil,
že správca dane nemal vôbec aktivizovať mechanizmus určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 a
§ 49 Daňového poriadku, pretože je absurdné, že správca dane v rámci súpisu pomôcok, na základe

ktorých správca dane určil daň, považuje len daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty daňového
subjektu za kontrolované

zdaňovacie obdobie a správca dane teda priznal, že použil len jednu jedinú pomôcku. Poukázal na ust.
§ 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého pri určení dane podľa pomôcok je správca dane
povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých

vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Pozná minimálne tri ďalšie pomôcky,
ktoré správca dane mal využiť v rámci výkonu kontroly: účtovné doklady žalobcu predložené dňa
24.08.2012; evidenciu DPH na vstupe a výstupe za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009 a znaleckýposudok z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Keďže správca dane
nepoužil ani jednu z týchto pomôcok, porušil tak ust. § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Nesúhlasil s
názorom žalovaného, že rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok je procesného charakteru, pričom

správca dane nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci, ako v priebehu výkonu
kontroly. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok má povahu meritórneho
rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku, lebo sa ním vyrubuje vlastná daňová povinnosť daňovému
subjektu. Poukázal na ust. § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. a konštatoval, že správca dane napriek
tomu, že vedie evidenciu žalobcu vrátane osobného účtu žalobcu podľa § 56 zákona č. 563/2009

Z.z. a mal informácie o obratoch, základe dane, DPH na vstupe a DPH na výstupe kontrolovaného
daňového subjektu aj za dva predchádzajúce roky (2008, 2009) a tieto informácie nevyužil. Správca
dane priviedol vyčíslenie dane podľa pomôcok do štádia ad absurdum, pretože daň na vstupe vyčíslil
v nulovej výške a daň na výstupe vyčíslil v 100 % výške uvedenej v daňovom priznaní za kontrolované
zdaňovacie obdobie. Nevyužitím interných informácii z daňovej evidencie porušil § 48 ods. 3 in fine
zákona č. 563/2009 Z.z. Ďalej vytýkal správcovi dane, že pred použitím pomôcok mohol uprednostniť

vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku a v rámci výkonu daňovej kontroly mohol prizvať do
daňového konania súdneho znalca, aby tento vyhotovil súdno-znalecký posudok z odboru: ekonómia
a manažment, odvetvie: účtovníctvo a daňovníctvo. Nesúhlasil s názorom žalovaného v súvislosti s
využitím znaleckého posudku a dôvodil, že správca dane má právomoc privolať v rámci výkonu daňovej
kontroly znalca a jednou z jeho úloh môže byť aj kvantifikovať výšku daňovej povinnosti. Znalecký

posudok následne správca dane použije ako dôkaz alebo pomôcku v daňovom konaní, pričom na
základe záverov znaleckého dokazovania vyrubí daňovú povinnosť vo forme rozhodnutia. V opačnom
prípade by bolo ust. § 25a Daňového poriadku nevyužiteľné. Ďalej namietal, že správca dane ani
žalovaný neaplikovali v daňovom konaní § 48 ods. 5 Daňového poriadku a neprihliadli na zistené
okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Je to evidentné z faktu, že správca dane mu

priznal odpočet dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie v nulovej výške, ale určil
mu daň na výstupe v 100 % výške podľa daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za to - ktoré
zdaňovacie obdobie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobné námietky
považoval za neopodstatnené. Konštatoval, že svojím obsahom sú takmer identické s dôvodmi

uvedenými v odvolaní. K namietanej chybe v odôvodnení rozhodnutia žalovaného uviedol, že sa jedná
o chybu v písaní, ktorú odvolací orgán odstráni opravou podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku z
vlastného podnetu a upovedomí žalobcu o oprave chyby písomne. Preskúmavané rozhodnutie považuje
za riadne odôvodnené a odmietol namietané dôvody nepreskúmateľnosti rozhodnutia. S odvolacími
námietkami sa odvolací orgán vysporiadal dostatočne tak vo vzťahu k ich rozsahu, ako aj k argumentom,

ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Žalobca nekonkretizoval, v čom vidí nedostatočné vysporiadanie sa s
námietkami žalobcu konkretizovanými v odvolaní. Rozhodnutia doručované v štyroch, resp. dvanástich
poštových zásielkach považuje za doručené riadne v súlade s ust. § 31 ods. 1 písm. b) a § 31
ods. 3 Daňového poriadku. Posudzovanie spôsobu doručovania správcom dane ako bagatelizovanie
doručovania, nie je preto správne a dôvodné. K tvrdeniu žalobcu, že doklady k výkonu kontroly

boli správcovi dane doručené uviedol, že tretie osoby sa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť ústneho
pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného konateľom daňového subjektu. Ak by mali tieto
osoby osobne konať v mene daňového subjektu, jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení
daňovým subjektom. K charakteru rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok uviedol, že bez ohľadu

na to, či rozhodnutie má charakter procesný alebo vecný, nemení to na zákonnosti postupu správcu
dane nič a nijako to proces určenia dane podľa pomôcok v tomto prípade neovplyvňuje. K argumentácii
žalobcu o vecnej kompetencii znalca v priebehu výkonu daňovej kontroly, resp. určovania dane podľa
pomôcok považoval za nesprávne. Ust. § 25a ods. 1 Daňového poriadku jasne definuje postavenie
znalca. Znalec odborne posudzuje skutočnosti dôležité pre správne určenie dane, a preto nemôže

kvantifikovať výšku daňovej povinnosti. K zisteným okolnostiam, z ktorých vyplynuli výhody pre žalobcu
uviedol, že správca dane na strane 7 odsek 3 jasne pomenoval tieto okolnosti. Išlo o krátenie vlastnej
daňovej povinnosti vystavenými dobropismi. Ak si teda žalobca sám krátil vlastnú daňovú povinnosť,
ním priznaná daň v daňovom priznaní je už týmto spôsobom upravená, a preto správca dane počítal
s celou priznanou daňou.Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane, Daňový úrad Prešov rozhodnutie zo
dňa 05.10.2012 č. 9700402/5/2838940/2012/Andr podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 6.744,05 Eur, ktoré

mu uložil zaplatiť do 15 odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že rozdiel dane z pridanej hodnoty bol žalobcovi vyrubený podľa
pomôcok v súlade s § 48 a 49 Daňového poriadku s tým, že oznámenie o určovaní dane podľa
pomôcok bolo doručené splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 24.07.2012. Určovanie
dane podľa pomôcok sa začalo dňa 10.08.2012, nakoľko nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1

písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane k procesu určovania
dane podľa pomôcok pristúpil po procese začatia riadnej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január až december 2010, a to z toho dôvodu, že zo strany kontrolovaného
daňového subjektu neboli splnené pri preukazovaní ním uvádzané skutočnosti, uvedené v podaných
daňových priznaniach v zdaňovacom období január až december 2010, v dôsledku čoho nebolo možné
daň správne zistiť. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2010 bola

začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole s dátumom začatia 16.04.2012. Poukázal na priebeh
konania, a to, že konateľ daňového subjektu oznámil kontrolórom dane, že pre poskytovanie informácii
týkajúcich sa účtovníctva a predkladanie daňových dokladov je potrebné spolupracovať s ekonómom
Ing. Z. Y. predložením splnomocnenia, v ktorom splnomocňuje Ing. Z. Y. ku všetkým úkonom spojeným s
daňovou kontrolou DPH za rok 2010. Pri výkone daňovej kontroly v priestoroch daňového subjektu dňa

24.04.2012 daňovým subjektom bola predložená iba časť dokladov: Z predložených dokladov nebolo
možne odkontrolovať ucelené mesačné zdaňovacie obdobia roku 2010 na dani z pridanej hodnoty a
porovnať s evidenciou, ktorú je daňový subjekt povinný viesť a ktorá je potrebná pri kontrole dane z
pridanej hodnoty v podľa ust. § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Preto správca dane dohodol ďalší postup a priebeh daňovej kontroly s daňovým subjektom s

tým,žedokladysidaňovýsubjektponechalvosvojichpriestorochzdôvoduichzosúladeniaspotrebnými
evidenciami a ďalší výkon daňovej kontroly prebiehal na Daňovom úrade Prešov, kontaktné miesto
Sabinov. Dňa 24.04.2012 daňový subjekt prisľúbil, že všetky potrebné doklady ku daňovej kontrole
predloží do troch dní na Daňový úrad Prešov, kontaktné miesto Sabinov, aby správca dane mohol
vykonať daňovú kontrolu. Následne správcovi dane opakovane telefonicky oznamoval, kedy doklady

ku daňovej kontrole predloží, ale svoj zámer nedodržal a potrebné doklady nepredložil a z uvedených
telefonickýchhovorovsprávcadanevyhotovilúradnézáznamy.Správcadanenazákladeskutočnosti,že
daňový subjekt pre riadny výkon daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady a písomnosti napriek výzve
a opakovanej výzve správcu dane, nesplnil si zákonnú povinnosť preukázať oprávnenosť a správnosť
ním uvedených údajov v podaných daňových priznaniach. Správca dane preto pristúpil k určeniu dane

podľa pomôcok v súlade §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Určovanie
dane podľa pomôcok oznámil daňovému subjektu oznámením zo dňa 17.07.2012, ktoré bolo doručené
splnomocnenému zástupcovi dňa 24.07.2012 a daňovému subjektu dňa 09.08.2012. Poukázal na ust.
§ 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z.. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňová kontrola je
ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 zákona č.

563/9009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola bola ukončená dňa 24.07.2012, a týmto aj
plná moc udelená daňovým subjektom Ing. Z. Y. podľa ust. § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Termín
začatia určovania dane podľa pomôcok Daňový úrad Prešov v oznámení určil dňa 10.08.2012. Správca
dane zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok podľa ust. § 48 a 49 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Dňa 13.08.2012 vyhotovil protokol o určení dane

podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr, ktorý spolu s výzvou zo dňa 14.08.2012 odoslal dňa
16.08.2012 daňovému subjektu. Uvedené dokumenty boli daňovému subjektu doručené v zmysle ust. §
31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to dňa 04.09.2012. Dňa 24.08.2012
a 27.08.2012 tretie osoby predložili správcovi dane doklady ku kontrole za daňový subjekt DOBRO,
s.r.o.. Prešov, bez akéhokoľvek splnomocnenia preukazujúceho konať za daňový subjekt. Správca dane

na predložené doklady neprihliadal z dôvodu, že v procese určovania dane podľa pomôcok zákon
neumožňuje vykonať dokazovanie a preverovanie dokladov a preto výzvou zo dňa 25.09.2012 vyzval
daňový subjekt na ich prevzatie. Vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok bolo podané po
lehote na predloženie písomného vyjadrenia a neobsahovalo skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 zákona
č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, a preto správca dane na toto vyjadrenie neprihliadol. V

určenej zákonnej lehote sa daňový subjekt písomne nevyjadril k dodržaniu zákonných podmienok na
použitie tohto spôsobu určenia dane. Pre určenie dane podľa pomôcok použil vlastné poznatky správcudane - daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010, podané daňovým
subjektom dňa 25.08.2010. Časť dokladov, ktoré boli predložené daňovým subjektom dňa 24.04.2012
správca dane prekontroloval a zistil, že predmetom fakturácie sú rôzne činnosti, a to upratovacie práce,

prenájompriestorunaumiestneniereklám,poskytovaniepriestorunašportovúčinnosť-tenisovédvorce,
prevádzkovanie letného kúpaliska v Z.. Predložené doklady neboli totožné s vedenou evidenciou v
zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ale nasvedčovali, o tom,
že daňový subjekt uskutočňoval zdaniteľné plnenia, pri ktorých mu vznikla daňová povinnosť podľa ust.
§§ 8, 9 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri zisťovaní základu dane správca

dane prihliadol v súlade s ust. § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov na
zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené Zistil, že
medzi vystavenými faktúrami sa zároveň nachádzajú aj vystavené dobropisy bez označenia odberateľa,
ktorými si daňový subjekt krátil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Zo strany správcu
dane nebolo možné preveriť uvedené skutočnosti, t.j. krátenie vlastnej daňovej povinnosti, z dôvodu
neidentifikácie odberateľa. Správca dane krátenie vlastnej daňovej povinnosti vystavenými dobropismi

považuje za výhodu pre daňový subjekt. V procese určovania dane podľa pomôcok nezistil ďalšie
okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri vyrubovacom konaní. Na základe údajov z podaného
daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v riadku 20 a 21 je
uvedená výška odpočítanej dane daňovým subjektom podľa ust. § 49 až 54 zákona č. 222/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Odpočítanie dane v sume 6 744,05 €, si daňový subjekt uplatnil v rozpore

s §§ 49 až 54 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Platiteľ pri výkone riadnej daňovej
kontroly nepreukázal oprávnenosť a správnosť odpočítanej dane, na výzvy správcu dane nereagoval
a doklady a písomnosti preukazujúce oprávnenosť a správnosť odpočítanej dane na základe dokladov
vyhotovených dodávateľom, platiteľom dane, nepredložil. Kontrolovaný daňový subjekt porušil ust. § 49
ods. 1 a ods. 2 a ust. § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov tým, že pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty nepreukázal uplatnenie práva na
odpočítanie dane vo výške 6.744,05 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2010, z použitia dodávok tovarov a
služieb ako platiteľ nepredložením dokladov vyhotovených platiteľmi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Žalovanýrozhodnutímzodňa07.01.2013č.1100305/1/4607/2013podľa§74ods.5zákonač.563/2009

Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolaniu
proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 9700402/5/2838940/2012/Andr zo dňa 05.10.2012, ktorým
bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane
z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa . § 48 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 6.744,05 Eura, daňovému subjektu

nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení poukázal na to, že na základe preukázateľne vykonaných procesných úkonov správcu
dane a nevykonaných povinných procesných úkonov daňového subjektu bola v danom prípade splnená
zákonná podmienka na použitie § 48 zákona, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. c) tohto ustanovenia.
Zo spisového materiálu je preukázané, že daňový subjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v

nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona. Je preto nedôvodné tvrdenie daňového subjektu, že správca dane
vôbec nemal aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň podľa
pomôcok, procesné postupoval v súlade so zákonom. Pri určení dane podľa pomôcok správca dane a
aj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru, pričom správca dane v týchto prípadoch
nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak, ako v priebehu výkonu kontroly. K

odvolacej námietke v súvislosti s porušením ust. § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku
odvolací orgán uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, pretože je jednoznačne preukázané, že
rozhodnutie bolo doručené do vlastných rúk dňa 11.10.2012 splnomocnenému zástupcovi daňového
subjektu. Obsah poštovej doručenky jasne identifikuje číslo doručovaného rozhodnutia. Niet preto
pochýb o tom, že správca dane preukázal jeho doručenie spôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona.

Spôsob doručovania každého rozhodnutia osobitnou doručenkou, ktorého sa dožaduje odvolávajúci
sa, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že daňový
subjekt síce predložil evidencie záznamov, ktoré však neboli totožné s údajmi uvedenými v daňovom
priznaní. Predložil faktúry za rôzne činnosti, dobropisy bez označenia odberateľa a časť neočíslovanýchpokladničnýchdokladovbezevidencie.Nepredložilevidenciezáznamovododanýchaprijatýchtovaroch
a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Doklady nedoložil ani
sám daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 17.07.2012. Oprávnene teda správca dane prijal záver,

že daňový subjekt ako nositeľ tejto povinnosti, v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním,
daňové doklady pre výkon daňovej kontroly nepredložil. Ak odvolávajúci sa navodzuje zodpovednosť
povereného zástupcu za tento stav, táto skutočnosť je iba jeho vnútorný problém a nemá žiadny vplyv
na to, že povinnosť je uložená zákonom daňovému subjektu. K namietanému nevykonaniu procesných
úkonov správcu dane už v samotnom prebiehajúcom procese určovania dane podľa pomôcok uviedol,

že na námietky podané nad rozsah skúmania napadnutého rozhodnutia a aj nad rozsah účinnej
možnosti namietať samotným daňovým subjektom sa neprihlida.. Ak by bola daň určená na základe
pomôcok vydaním procesného rozhodnutia, tak podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov je povinný odvolací orgán zúžiť rozsah skúmania takéhoto rozhodnutia oproti
rozsahu skúmania iných rozhodnutí. Aj daňový subjekt, ak má účinne namietať, mal by namietať podľa §
49ods.2zákonaibavrozsahu,vakomjeoprávnenýpísomnesavyjadriťkprotokoluourčenídanepodľa

pomôcok. K namietanému rozsahu použitých pomôcok uviedol, že zákonodarca nijakým spôsobom
nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 zákona musia byť v procese určenia dane
podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vplyv
na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48 (určenie dane podľa pomôcok)
neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 tohto zákona. Ďalej uviedol, že v daňovom

konaní nikdy daň nie je možné určiť podľa znaleckého posudku. Táto právomoc je vymedzená iba
správcovi dane rozhodnutím. K nepoužitiu kompletného účtovníctva predloženého dňa 24.08.2012 a
dňa 27.08.2012 ako pomôcok odvolací orgán uviedol, že ust. § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov upravuje správcovi dane možnosť použiť doklady ako pomôcky, ale nie
povinnosť ich použiť. K spôsobu doručenia dokladov uviedol, že identita osoby, ktorej sa doklady týkajú

je zrejmá z písomného podania tohto subjektu, ktorým doklady takto doručuje. V danom prípade je
situácia úplne iná. Uvedené osoby sa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu
k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u
správcudane,vyvolanéhokonateľomdaňovéhosubjektu.Akbymalitietoosobykonaťvmenedaňového
subjektu, jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení daňovým subjektom. K namietanej aplikácii §

48 ods. 5 zákona zo strany správcu dane a zdôraznenej povinnosti prihliadnuť tiež na zistené okolnosti,
z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, odvolací orgán uviedol, že
správca dane v rozhodnutí uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré považoval za výhodu pre daňový subjekt.
Preto v tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 zákona a aj ho aplikoval. Uvedené ustanovenie pre
splnenie povinnosti vyžaduje, aby okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z

tohto ustanovenia ale nevyplýva, že tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať.

Podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne
určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného
stanoviska.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, ak je deň

doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené
správnouujmou.Podľa§31ods.3zákonaDaňovéhoporiadkupísomnosti,ktorésúurčenédovlastných
rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,
alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia
osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že

písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si
nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k

zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátaneevidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vyjadrenia a e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu

dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

Podľa § 46 ods. 9 písm. b/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

Podľa§48ods.1písm.c)Daňovéhoporiadkusprávcadanezistízákladdaneaurčídaňpodľapomôcok,

ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Podľa § 48 ods. 2 správca dane oznámi
daňovémusubjektuurčovaniedanepodľapomôcok,aknastanúskutočnostiuvedenévodseku1,pričom
dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Podľa § 48 ods. 3 správca
dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará

bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z
verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu
dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48

ods. 4, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné
doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Podľa § 48 ods. 5 pri určení dane
podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody
pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu

zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.
5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu
o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový' subjekt nevyjadrí
k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti
spíše úradný záznam. Podľa § 68 ods. 5 správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (V. časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 O.s.p.).Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto
rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Konanie o preskúmanej
zákonnosti rozhodnutia a postupu podľa V. časti O.s.p. je špecifickým konaním a nie je pokračovaním

administratívneho konania. Preto krajský súd pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantne
právny predpis.

Súdny proces treba chápať, ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri
aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych

práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na
to kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v

čase napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Predpokladom úspešnosti žaloby na súde podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je porušenie subjektívneho práva žalobcu.

Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia správcu dane postupoval v
rozsahu § 74 ods. 5 Daňového poriadku, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami zákona.
Rozsah skúmania zameral na dodržanie zákonných podmienok na pužitie § 48 zákona č. 563/2009 Z.z v

znení neskorších predpisov. Na základe vykonaných procesných úkonov správcu dane a nevykonaných
povinných procesných úkonov daňového subjektu bola splnená zákonná podmienka na použitie § 48
zákona, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. c) tohto ustanovenia.

Zo spisového materiálu je preukázané, že daňový subjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v
nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona. Je preto nedôvodné tvrdenie daňového subjektu, že správca dane

vôbec nemal aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň podľa
pomôcok, procesne postupoval v súlade so zákonom. Zásadnou právnou skutočnosťou je, že pri určení
dane podľa pomôcok správca dane a aj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru,
pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak,
ako v priebehu výkonu kontroly. Proti záveru správcu dane žalobca namieta. V odvolaniach namieta

porušenie § 24 ods. 3 Daňového poriadku, ale žalovaný túto námietku považoval za neopodstatnenú.
Zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že rozhodnutia boli doručené do vlastných rúk
dňa 11.10.2012 a splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Obsah poštovej doručenky jasne
identifikuje číslo doručovaného rozhodnutia. Niet preto pochýb o tom, že správca dane preukázal jeho
doručenie spôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona. Spôsob doručovania každého rozhodnutia

osobitnou doručenkou, ktorého sa dožaduje odvolávajúci sa, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona.
V odvolaní namieta aj voči tvrdeniu správcu dane. že nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2010. Aj namietame tejto skutočnosti považoval
žalovaný za neopodstatnené. Odvolávajúci sa síce predložil evidencie záznamov, ktoré však neboli
totožné s údajmi uvedenými v daňovom priznaní. Predložil faktúry za rôzne činnosti, dobropisy bez

označenia odberateľa a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez evidencie. Pre správne
posúdenie zdaniteľných obchodov, z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane, zákon
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v § 70 stanovil daňovému
subjektu povinnosti, a tie si v danom prípade daňový subjekt nesplnil. Nepredložil evidencie záznamov o
dodaných a prijatých tovaroch a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie

dane. Nestalo sa tak ani napriek niekoľkým výzvam správcu dane, v ktorých boli identifikované účtovné
doklady potrebné pre výkon kontroly, a ani napriek neustálym prísľubom na splnenie tejto povinnosti.
Doklady nedoložil ani sám daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 17.07.2012 (zápisnica č.
9700402/5/1796571/2012/Andr). Oprávnene teda správca dane prijal záver, že daňový subjekt ako
nositeľ tejto povinnosti, v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním, daňové doklady pre

výkon daňovej kontroly nepredložil. Ak odvolávajúci sa navodzuje zodpovednosť povereného zástupcu
za tento stav, táto skutočnosť je iba jeho vnútorný problém, a nemá žiadny vplyv na to, že povinnosť je
uložená zákonom daňovému subjektu.Námietky žalobcu vo vzťahu k procesným úkonom správcu dane už v priebehu určovania dane podľa
pomôcok odvolací orgán hodnotil ako námietky podané nad rozsah skúmania napadnutého rozhodnutia
a aj nad rozsah účinnej možnosti namietať samotným daňovým subjektom. Žalovaný totiž na strane

jednej, ak daň bola určená na základe pomôcok vydaním procesného rozhodnutia, tak podľa § 74 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov je povinný zúžiť rozsah skúmania takéhoto
rozhodnutia oproti rozsahu skúmania iných rozhodnutí. Aj daňový subjekt na strane druhej, ak má účinne
namietať, mal by namietať podľa § 49 ods. 2 zákona iba v rozsahu, v akom je oprávnený písomne sa
vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak teda daňový subjekt podal v odvolaní námietky aj

iného charakteru, v zásade tieto nemôžu ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Zanámietky,ktoréneovplyvňujúzákonnosťnapadnutýchrozhodnutí,súnámietky,ktoréžalobcasmeruje
voči rozsahu použitých pomôcok. V odvolaní pomenúva jednotlivé druhy pomôcok, ktoré mal správca
dane v procese určovania dane podľa pomôcok využiť. Za absurdné považuje to, ak správca dane
využil ako pomôcku jedine daňové priznanie a nevyužil najmenej tri jemu známe pomôcky. Poukazuje
aj na § 25a zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, kde je daná možnosť požiadať

znalca o vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. Žalovaný konštatoval, že zákonodarca
nijakým spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 zákona musia byť v
procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48 (určenie dane
podľa pomôcok) neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 tohto zákona. Na margo

využitia znaleckého posudku uviedol, že v daňovom konaní nikdy daň nie je možné určiť podľa
znaleckého posudku. Táto právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. Žalobca si
nesprávne vysvetľuje toto ustanovenie aj v tom, že za skutočnosť dôležitú pre správne určenie dane
považuje samotnú daň. Nie je tomu tak. Ide o inú skutočnosť, ktorá podmieňuje správnosť určenia dane.

S námietkou žalobcu, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012, sa žalovaný

vyrovnal tak, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
upravuje správcovi dane možnosť použiť doklady ako pomôcky, ale nie povinnosť ich použiť. V rozpore s
uvedeným ustanovením zákona práve takýmto spôsobom daňový subjekt nesprávne povyšuje možnosť
správcu dane na povinnosť správcu dane. V konečnom dôsledku správca dane v rozhodnutí uviedol
dôvody, prečo tieto doklady ako pomôcky nevyužil. K argumentácii daňového subjektu, aj keď nesúvisí

s meritom tohto prípadu, o možnosti kýmkoľvek doniesť doklady na podateľňu správcu dane alebo
doručiť poštou, žalovaný uviedol, že teoreticky je to možné. Pri tomto spôsobe doručenia dokladov
je však identita osoby, ktorej sa doklady týkajú, zrejmá z písomného podania tohto subjektu, ktorým
doklady takto doručuje. V danom prípade je však situácia úplne iná. Uvedené osoby sa dňa 24.08.2012
mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného konateľom daňového
subjektu. Ak by mali tieto osoby konať v mene daňového subjektu (na tomto pojednávaní konateľ nebol
prítomný), jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení daňovým subjektom.

Žalobca neúčinne namieta aj voči aplikácii § 48 ods. 5 zákona zo strany správcu dane, zdôrazňuje pritom
jeho povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt,

aj keď ním neboli uplatnené. K tejto námietke finančné riaditeľstvo konštatovalo, že správca dane v
rozhodnutiach uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré považoval za výhodu pre daňový subjekt. Preto v
tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 zákona a aj ho aplikoval. V tejto súvislosti dodal, že uvedené
ustanovenie pre splnenie povinnosti, ktorú tak zdôrazňuje daňový subjekt, vyžaduje, aby okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z tohto ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že

tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať.

Žalobca v žalobe namieta, že došlo k procesným pochybeniam, pretože správca dane rozhodnutia za
zdaňovacie obdobie január až december 2010 doručoval v 4 obálkach, a teda má k dispozícii iba 4
doručenky namiesto 12, poukazujúc, že došlo k porušeniu ustanovenia §24 ods. 3 Daňového poriadku.S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožňuje, pretože ustanovenie § 24 ods. 3 upravuje dokazovanie
a doručovanie písomnosti je Daňovým poriadkom upravené v § 30 až § 35, pričom zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, žeby správca dane nemohol doručiť niekoľko rozhodnutí adresátovi daňovému

subjektu v jednej obálke. Pre posúdenie je rozhodujúce, aby z doručenky bolo zrejmé, aká listina,
rozhodnutie, výzva atď. bola daňovému subjektu doručovaná, pričom z obsahu administratívneho
spisu je nesporné, že z týchto doručeniek vyplýva, aká listina doručovaná bola, a teda táto námietka
nezákonnosti je irelevantná.

Za nedôvodnú považuje námietku žalobcu aj vo vzťahu k rozhodnutiam, že vo vzťahu k zdaňovaciu

obdobiu september 2010 a marec 2010 neboli splnené podmienky na postup správcu dane podľa §
48 a § 49 Daňového poriadku, ktoré upravujú postup správcu dane pri určení dane podľa pomôcok.
Z rozhodnutí správcu dane je nesporné, že podmienky pre tento spôsob určenia dane splnené boli,
pretože podľa § 48 ods. 1 písm. c/ správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak
daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne určiť, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že

daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane a jeho tvrdenie, že túto nespoluprácu zavinil ekonóm
kontrolovaného daňového subjektu Ing. Z. Y. s poukazom na čestné vyhlásenie zo dňa 21.08.2012,
je neopodstatnená. Sám žalobca v žalobách poukázal na to, že udelil plnomocenstvo Ing. Z. Y. na
predkladanie účtovných dokladov, a teda preniesol svoje povinnosti na tohto splnomocneného zástupcu.

Ustanovenie § 9 ods. 2 Daňového poriadku upravuje, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca

alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu
plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Ďalšou námietkou nezákonnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam je, že správca
dane neakceptoval predloženie daňových dokladov dňa 24.08.2012 a 27.08.2012, ktoré prvostupňový
správny orgán považoval za tretie osoby, a preto na ne neprihliadal, a že udelené plnomocenstvo Ing. Y.

dňom 24.07.2012 stratilo účinnosť. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu správca dane porušil
ustanovenie § 48 ods. 4 Daňového poriadku, lebo nevyužil uvedeným spôsobom predložené účtovné
doklady.

Daňový poriadok v ustanovení § 48 ods. 4 upravuje, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť

ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.08.2012 č. 9700402/5/2316848/2012/Andr, ktorá bola
spísaná Daňovým úradom Prešov na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy...
s daňovým subjektom DOBRO, s.r.o.. v priestoroch DÚ, kontaktné miesto Sabinov, dňa 24.08.2012
vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Ústneho pojednávania sa zúčastnili za daňový subjekt DOBRO,

s.r.o.... Ing. A. Z., S. X, Z. - konateľ neprítomný, tretie osoby: Ing. Z. Y...., O.. O. M., za DÚ kontrolór
dane A.. C. K., kontrolór dane B. W.. Priebeh konania je opísaný tak, že dňa 24.08.2012 sa na Daňový
úrad Prešov, kontaktné miesto Sabinov dostavil Ing. Z. Y. a JUDr. O. M., aby predložili správcovi dane
doklady, ktoré počas celého obdobia výkonu daňovej kontroly správca dane nemal k dispozícii. Správca
dane vysvetlil situáciu, v akom procese výkonu daňovej kontroly sa daňový subjekt nachádza, že dňom

10.08.2012 sa začal proces výkonu kontroly určenia dane podľa pomôcok. Správca dane vyhotovil
protokol o určovaní dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr zo dňa 13.08.2012, ktorý
dňa 16.08.2012 bol odoslaný daňovému subjektu. O.. O. M. uviedol, že celé nedodanie a nesúčinnosť
daňovníka so správcom dane bola spôsobená zavádzaním Ing. Z. Ing. Y.. Listiny a iné veci odovzdané
pri ústnom pojednávaní - záznamy vedené v zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. v

znení neskorších predpisov za január, február úplné a za obdobie marec až december iba výstupné
faktúry, vystavené faktúry od č. 100001-100189, prijaté faktúry od č. DF(10EU/001-014), DF001-DF375
bez evidencie, výpisy z účtu vedeného v UniCredit Bank a VÚB, pokladničné doklady od č. V/001-
V/335 bez evidencie, vyjadrenia poučených osôb. Pán O.. O. M. ubezpečil správcu dane, že sa vo veci
daňovej kontroly bude informovať u metodičky p. Ing. A. z dôvodu, aby správca dane neporušil zákon a

postupoval v zmysle platnej legislatívy. Návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice neboli.Na č. listu 10 spisu je pripojené plnomocenstvo, ktoré bolo Daňovému úradu Prešov doručené dňa
19.06.2012 zo dňa 06.06.2012, ktorým Ing. A. Z., konateľ obchodnej spoločnosti DOBRO, s.r.o.,
Prešov... jediný konateľ tejto spoločnosti splnomocnil (citácia): „Ing. Z. Y., r.č...., bytom... ekonóma

spoločnosti ku všetkým úkonom spojeným s daňovou kontrolou na DPH spoločnosti za rok 2010 a to
najmä predkladanie dokladov, ich prípadné doplnenie podľa pokynov kontrolného orgánu, zodpovedanie
dotazov v zmysle uvedenej kontroly. Plná moc platí do jej písomného vypovedania, najdlhšie však do
prejednania záverečného protokolu, kde bude splnomocnenec brať účasť spolu s konateľom... .“

Zo spisu ďalej vyplýva, že odvolanie plnomocenstva pre Ing. Y. je datované dňom 1.10.2012 a vzhľadom
na nečitateľnosť pečiatky bolo správcovi dane doručené pravdepodobne 23.10.2012.

Ak teda správca dane konštatoval, že Ing. Y. je vo vzťahu k daňovému subjektu DOBRO, s.r.o.,
Prešov treťou osobou, s týmto názorom sa súd nestotožňuje. Za tretiu osobu možno považovať
iba JUDr. O. M., pretože z obsahu spisu a to č. listu 26 vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr.
Jána Garaja sprievodným listom zo dňa 08.10.2012, ktorý bol Daňovému úradu Prešov doručený
08.10.2012, predložila plnomocenstvo vo veci jeho klienta DOBRO, s.r.o., so sídlom Prešov, Sekčovská

54. Plnomocenstvo je síce datované dňom 01.08.2012, avšak podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku
plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo
dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Ak teda 08.10.2012 správcovi dane bolo doručené
plnomocenstvo, ktorým žalobca udeľuje plnomocenstvo Advokátskej kancelárii JUDr. Jána Garaja v
rozsahu ustanovenia § 9 ods. 3, až od uvedeného dátumu.

V súvislosti s udeleným plnomocenstvom konateľom žalobcu Ing. Y. podľa názoru súdu z jeho obsahu
nie je možné jednoznačne ustáliť, že ide iba o udelenie plnomocenstva pri daňovej kontrole za rok
2010, pretože ďalší text uvádza, že ide najmä o predkladanie dokladov a ani ďalší text plnomocenstva
nie je jednoznačný a takýto zužujúci výklad obsahu plnomocenstva je v neprospech kontrolovaného
daňového subjektu, pričom podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku, ak nie je rozsah plnomocenstva presne

vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. - odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď
plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia
týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Teda v čase predkladania dokladov tak, ako sú identifikované v citovanom úradnom zázname, boli

predkladané splnomocneným zástupcom žalobcu.

Je síce správny záver žalovaného, že podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na
použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie
a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Súd však sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že jeho povinnosťou nebolo skúmať, či boli dodržané
podmienkypostupusprávcudaneupravenévustanovení§48ods.4Daňovéhoporiadku,podľaktorého,
ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady
a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Napriek tomu, že žalobca v odvolaniach
porušenie tohto ustanovenia namietal, odvolací orgán sa s touto námietkou dostatočne a presvedčivo

nevyporiadal.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom správnych orgánov, že Daňový poriadok správcovi dane neukladá
povinnosť, ale iba možnosť využiť pomôcky, pretože nevyužitie pomôcok, ktoré sú k dispozícii,
správca dane musí odôvodniť, pretože v opačnom prípade je postup správcu dane nezákonný a
nepreskúmateľný.Základné zásady správy daní zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 1 upravuje,
že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a

iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 10 - ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov.

Ak teda správca dane na rozdiel od názoru súdu považoval Ing. Y. za tretiu osobu, nič mu nebránilo v
tom, aby mu podal informáciu o tom, že je treťou osobou, vyargumentoval tento svoj názor a uviedol,
že účtovné doklady má predložiť splnomocnený zástupca alebo konateľ kontrolovaného daňového

subjektu, teda žalobcu, čo však správca dane neurobil.

Ak má byť postup správcu dane v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku,
potom správca dane postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami a porušil subjektívne práva
žalobcu.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že nič správcovi dane nebránilo v tom, aby využil aj iné pomôcky

tak, ako sú definované v žalobe, aj keď mu to zákon neprikazuje, avšak musí svoj postup odôvodniť
tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že správca dane koná tak, aby vydané rozhodnutie bolo v jeho
neprospech, aby vyrubená daň bola čo najvyššia.

Zákon č. 563/2009 Z.z. v ustanovení § 63 ods. 5 upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak
tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Ustanovenie § 48 ods. 3 Daňového poriadku upravuje, že správca dane je pri určení dane oprávnený
použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných

daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení,
výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Ak teda sa správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným spôsobom nevyporiadal

a neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho rozhodnutie súd
považuje za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. To, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
správcovi dane neukladá povinnosť ale iba možnosť využiť tieto pomôcky, neznamená, že ich nevyužitie
nie je povinný aj odôvodniť.

Za nedôvodnú považuje súd tak, ako žalovaný, námietku žalobcu vo vzťahu k odôvodneniam

napadnutých rozhodnutí, kde je uvedená nesprávna suma určenej dane, pretože ustanovenie § 63
ods. 11 Daňového poriadku umožňuje orgánu, ktorý rozhodnutie vydal opraviť na podnet účastníka
konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé
nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Vytýkané pochybenia súchybami v písaní a aj podľa názoru súdu je ich možné opraviť postupom podľa § 63 ods. 11 citovaného
zákona.

Je treba poukázať na to, že z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že určenie

dane podľa pomôcok je nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového subjektu
prostredníctvom riadneho dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok musí
postupovať o to precíznejšie, aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane.

Ak teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach akceptoval uvedený postup správcu dane, podľa názoru
súdu porušil ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 4 Daňového poriadku,
preto podľa § 250j ods. 2 písm. d) napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými
rozhodnutiami Daňového úradu Prešov zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné postupovať v intenciách tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v úspech v
konaní, priznal náhradu trov konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur. Náhradu trov právneho
zastúpenia priznal žalobcovi vo výške 331,13 Eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to podľa vyčíslenia

v žalobe, t. j. za dva úkony právnej pomoci po 130,16 Eur + 2x režijný paušál po 7,81 Eur + 20 % DPH
= 55,19 Eur, spolu vo výške 331,13 Eur.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.