Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/941/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212792
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513212792.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu P. V. O., a.s., O., R. X, IČO: 00 492 736, zast. JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom, Bratislava 29, P.O.Box 75, proti žalovanému Y. I., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom B. - O., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Mgr. Marcelou Uhriňákovou,
zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, o zaplatenie 50,70 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 17C 239/2013-26 z 22.4.2014 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov konania
vo výške 45,79 € a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Vladimírovi Kánovi, advokátovi, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 € a nahradiť na účet
právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 16,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 €, pretože
jedinýmúčelnýmnákladom,ktorývkonanížalobcovivznikol,bolozaplateniesúdnehopoplatku.Náhradu

nákladov spojených so zastupovaním advokátom súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal, pretože sa
nejednalo o náklady účelne vynaložené vzhľadom na to, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po
skutkovejiprávnejstránke,pričomkuplatňovaniutýchtonárokovžalobcomdochádzavzorovoužalobou,
v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez cestovného lístka, číslo
dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu a začiatok omeškania. Okrem toho ide o drobný spor, kedy
podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý bol toho
názoru, že rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho neprimerane znížil

trovy konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných
žalobcom v návrhu na začatie konania. Poukázal na to, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nevymenúva
explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať alebo znížiť, preto je potrebné vykladať
jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od
15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorej súd môže pristúpiť k
zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané a v týchto

konaniach najmä trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania len tým, že trovy konania súvoči pohľadávke neprimerané, pričom sa vôbec nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny. Zastával názor, že za niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v
zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., chápať minimálne dvojnásobne

vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že pri rozhodovacej
činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len situácia,
keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je
prípad súdenej veci, preto súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. Citujúc znenie
§ 150 O.s.p. tvrdil, že toto ust. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných

osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu im
úplne alebo sčasti nepriznať, že záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého
posúdenia všetkých rozhodných hľadísk, treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné,
ďalšie pomery účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale
je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného

účastníka. Podotkol, že súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania len v zmysle
§ 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný
spor podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však
potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, a to

najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu (tiež však ostatných KS SR
prikláňajúcimsaalebototožnýmsuvedenýmrozhodnutímKSBA),ktorýnapr.uznesením7Co32/2009a
7Co64/2009,zmenilvobdobnýchprípadochstotožnýmskutkovýmstavomrozhodnutieprvostupňového
súdu s odôvodnením, že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať
dôsledne podľa uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov

konania (§1, § 18 O.s.p.) a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka
na spravodlivý súdny proces (čl. 46 Ústavy SR). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania
len preto, že ide o drobný spor, s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., že takýmto svojim postupom,
ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre
rozhodnutie rozhodujúci význam, nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom,

a že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS
6/2003,III.ÚS119/2003,III.ÚS74/2008)nedostatokriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniasúdneho
rozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivésúdnekonanie.Boltohonázoru,žesúdnesprávnepoužil
§ 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná
prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri použití označeného ust.
O.s.p. Na základe uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom a mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať mu, ako úspešnému účastníkovi,

náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy
konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku zo žaloby v zmysle zák. č. 71/92 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov a z
minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby v občianskom konaní podľa vyhl.č. 655/04 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

účinnej v čase podávania žaloby vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho
poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle
znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku, keďže je zrejmé, že
samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na
zaplateniepredpodanímžaloby,prípravežalobyapodanížalobynapríslušnomsúdejenáročnýazložitý

proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti
a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so žalobami. Cieľom súdneho
konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, preto mal za to, že všetky uplatňované trovy
konania v žalobe vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR
a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl.č. 655/04 Z.z., účinnej v čase podávania žaloby vo veci

samej, že je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem, platných na území
SR, neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, že právo účastníka
na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie
deklaruje v bode 29 Preambuly, že ...„neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Zdôraznil, že
rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé,

neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal jeho trovy, ako procesne plne úspešného, ktoré
mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 19,61 €.

Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§

206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je čiastočne opodstatnené, preto

rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 45,79 € a zaviazal žalovaného zaplatiť ju advokátovi žalobcu
JUDr. Vladimírovi Kánovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Z dôvodovej správy k ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zák.č. 348/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008
vyplýva, že predkladateľ zákona navrhol pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči

pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
podľa ktorého drobnými vecami, v ktorých sú trovy proti pohľadávke neprimerané, sa rozumejú spravidla
právne veci s nízkou hodnotou sporu, najčastejšie sankcie za cestovanie bez platného cestovného lístka
(akojetovprejednávanejveci),ževtýchtokonaniachnajmätrovykonaniapredstavujúniekoľkonásobne

vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť
vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z
dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie
takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále

zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Názor žalobcu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je
možné použiť len v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná
pohľadávka, nie je správny, pretože účelom tejto zákonnej úpravy bolo práve eliminovanie trov
právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania správne použil ust. § 150
ods. 2 O.s.p., ktoré aj správne vyložil, ale čiastočne nesprávne ho aplikoval vzhľadom na to, že sa
dôsledne nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania a výšky pohľadávky, ktorá je predmetom
konania, preto náhradu trov konania priznanú žalobcovi neprimerane znížil.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania je zaplatenie sumy 50,70 €, teda nepochybne ide
o drobný spor v zmysle ust. 200ea ods. 1 O.s.p., je náhrada trov konania uplatnená žalobcom vo výške
104,38 € aj podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraná uplatnenej pohľadávke, keďže predstavuje
vyše dvojnásobok pohľadávky. Odvolací súd prihliadol nielen na samotnú hodnotu predmetu sporu a
výšku uplatňovaných trov konania, ale aj na skutkovú a právnu náročnosť sporu a v nadväznosti na to aj

primerané množstvo práce pre advokáta pri poskytovaní právnej pomoci v takýchto veciach. Uvedené
okolnosti odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania v plnej výške žalobcovi napriek tomu, že mal vo
veci plný úspech. Preto mohol súd v tomto konaní o veci s nízkou hodnotou sporu, pristúpiť k zníženiu
neprimeraných trov v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom navýšku uplatnenej pohľadávky a predmet sporu, keďže ide o jednoduchý, skutkovo a právne nezložitý
spor, ktorý nevyžaduje náročnú časovú a odbornú prípravu advokáta, za primerane zníženú náhradu
trov konania (účelne vynaložených žalobcom), zodpovedajúcu primeraným nákladom tohto sporu, treba

považovať nielen náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu v plnej výške 16,50 € ale aj trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastupovania a podanie
žaloby na začatie konania po 16,60 € za jeden úkon právnej služby vo výške + 2 x režijný paušál po
7,81 €, 20 % DPH vo výške 9,76 € (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov),

pričom priznanú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 € krátil na polovicu, t.j. 29,29 €, čo
je so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 16,50 € spolu 45,79 € .

K odvolacím námietkam žalobcu pre úplnosť treba uviesť, že za trovy konania v zmysle ust. § 137 O.s.p.
možno považovať len také trovy, ktoré boli potrebné pre uplatnenie nároku na súde a účastníkom boli
účelne vynaložené v súvislosti s konkrétnym súdnym konaním, a to v úzkej spojitosti so začatím konania,

jeho priebehom a výsledkom.

Odvolací súd nepriznal preto žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za právny úkon žalobcu -
výzvu na zaplatenie žalovanej istiny zo dňa 9.1.2012, pretože žalobca poveril svojím zastupovaním v
tomto konaní právneho zástupcu až následne dňa 24.5.2013, ako aj z dôvodu, že sa jednalo o úkon

pred začatím tohto konania (návrh bol podaný dňa 7.8.2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania, priznal žalobcovi
náhradu trov konania v správnej výške 45,79 € a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť ju advokátovi
žalobcu JUDr. Vladimírovi Kánovi v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2 a
§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., a keďže žalobca nemal v odvolacom konaní plný úspech, nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.