Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011215
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111011215.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2014, v trestnej
veci obžalovaného R. Q. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156
odsek1Trestnéhozákonaainé,prejednalodvolanieobžalovanéhoJozefaQ.,ktorépodalprotirozsudku
Okresného súdu v Trnave sp.zn. 30T/39/2011 zo dňa 28.1.2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného R. Q., nar. XX.X.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných R. Q. a C. H. za vinných zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 21. februára 2010 asi o 13:10 hod. v M., na ulici J.. J.. XX, spoločne po predchádzajúcej vzájomnej
dohode, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli Y. F. tým spôsobom, že obaja pristúpili k
osobnému motorovému vozidlu zn. Mazda 626, EČ: BA-720XR, v ktorom sedel na sedadle vodiča Y.
F., obžalovaný R. Q. vypol motor vozidla, vytiahol kľúče zo spínacej skrinky, tieto zahodil, nasadil si tzv.
boxer a následne spoločne s obžalovaným C. H. začali biť Y. F. do oblasti tváre, pričom Y. F. v úmysle

ich zastrašiť vytiahol spod sedadla vozidla plynovú pištoľ, vystúpil z vozidla, pištoľ obtiahol, namieril
ňou na obžalovaných, jeden z obžalovaných však do neho sotil a pištoľ mu z rúk vypadla, po čom
obžalovaní v útoku na Y. F. pokračovali, v dôsledku čoho spadol, kde do neho naviac kopali, čím Y. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., Y. č. XXX/XX spôsobili zranenia, a to otras mozgu, tržnozmliaždenú
ranu v záhlavovej oblasti vľavo a zmliaždenie sánky a krčnej chrbtice, vyžadujúce si liečbu v spojení s
práceneschopnosťou v trvaní 3 až 5 týždňov.

Za to bol obžalovaný R. Q. odsúdený podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno
h), písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4, § 41 odsek 1 a § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bol tiež obžalovanému uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným

rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 19.5.2012 sp. zn. 0T/119/2012, ako aj všetky ďalšierozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Naproti tomu obžalovaný R. Q. bol podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby pre
prečin podielnictva podľa § 231 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

dňa 17. apríla 2010 v čase o 12:40 hod. v M., na Ul. Z. previedol na iného notebook zn. MSI

GX620X-061CZ, čierno-červenej farby a dostal za to finančnú odmenu vo výške 50,- €, pričom vedel,
že predmetný notebook pochádza z trestnej činnosti,

oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pokiaľ ide o obžalovaného C. H. tento bol podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona odsúdený s použitím

§§ 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4 a 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bolo obžalovaným uložené, aby spoločne a nerozdielne do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatili poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.,
náhradu vo výške 1.046,47 Euro a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín náhradu škody vo
výške 89,20 Euro.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bol poškodený Y. F. so svojim nárokom na náhradu škody
odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie účinne obžalovaný R. Q.. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu. V odôvodnení odvolania namieta, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za nezákonný,
pričom jeho odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste s tým, že rozsudku predchádzali podstatné
chyby konania. Rozhodujúcu skutočnosť vzhliada v tom, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky
pre čítanie výpovede svedka T. N. ako nedosiahnuteľnej osoby. Výsluch svedka T. N. považuje
pritom za potrebný, pričom ani nedal súhlas s prečítaním jeho výpovede z prípravného konania na

hlavnom pojednávaní. Je toho názoru, že súd sa dostatočným spôsobom nesnažil zabezpečiť účasť
svedka T. N. na hlavnom pojednávaní a nevyužil všetky zákonné možnosti a procesné podmienky na
predvolanie tohto svedka a zabezpečenie jeho účasti na hlavnom pojednávaní. Preto aj rozhodnutie
súdu považuje za nejasné a neúplné, pričom okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. V neposlednom rade namieta, že trest, ktorý mu bol uložený napadnutým

rozsudkompovažujezaneprimeraný.Súhrnnýtrestvovýmere26mesiacovjevrozporesustanoveniami
Trestného zákona, tento trest mu bol uložený v polovici trestnej sadzby, ktorá prichádza do úvahy za
uvedenútrestnúčinnosť.Primeranosťtrestuodôvodniljehopredchádzajúcimiodsúdeniami,ktorýpostup
nepovažuje za správny. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I.
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak v súlade s návrhom zástupkyne
Krajskej prokuratúry v Trnave mal za to, že odvolanie obžalovaného R. Q. nie je dôvodné.

Krajskýsúdvprvomradekonštatuje,žeokresnýsúdvykonalnahlavnompojednávanívšetkydostupnéa
potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného
poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie §
2 odsek 12 Trestného poriadku.

Skutkové zistenia ustálené súdom I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania
vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanieskutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe,
ktorá bola na R. Q. podaná.

Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom súhrne logickým a zároveň aj dostatočne
presvedčivým spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno
nič vytknúť. Aj pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil
pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd I.
stupňa dostatočne presvedčivým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré
skutkové zistenia konečný verdikt oprel. Uviedol tiež, akými úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného, ako aj trestu, ktorý mu
bol ukladaný. Krajský súd nemá pochybnosti o tom, že skutkové zistenia uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku sú v súlade s obsahom jednotlivých dôkazov a je preukázané, že obžalovaný

odsudzujúci skutok spáchal.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej
miere stotožňuje, pritom považuje za potrebné len podotknúť, že nevypočutím svedka T. N., okresný
súd neporušil právo obvineného na obhajobu a rovnako tak iba prečítanie výpovede z jeho prípravného

konania nemožno považovať za závažnú procesnú chybu, ktorá by mala vplyv na objasnenie veci. Treba
totižto vziať do úvahy, že obvinený T. N. je svedok, ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní 2-krát, a
to jednak dňa 16.7.2010 a potom 22.7.2011, ktorá výpoveď svojim obsahom vonkoncom nemá taký
charakter, ako to uviedol obžalovaný vo svojom odvolaní. Táto výpoveď v podstate nepopiera zavinenie
obžalovaného R. Q. na predmetnom skutku. Treba len pripomenúť, že tento svedok vypovedal, že v

inkriminovanom čase sa nachádzal na mieste činu, videl vtedy ako R. Q. išiel za poškodeným, došiel
k nemu a povedal mu, aby stíchol, lebo nastane bitka, poškodený vzápätí vytiahol pištoľ spod sedačky
a z dverí zamieril na obžalovaného. Ako mal namierené, skočil tam obžalovaný H., dal kopačku do
predných dverí vodiča, a tak mu zabránil v tom, aby na nich mieril. Potom obžalovaný zakročil tak, že
poškodenému vykrútil ruky, nasadil si na ruku boxer a trikrát ho udrel do hlavy. Poškodený bol vtedy

pri aute, bol opretý o auto. Z auta ho vytiahli obaja obžalovaní a potom ešte obžalovaný R. Q. udrel do
hlavy 3-krát poškodeného boxerom, pričom poškodený potom krvácal z hlavy, padol na zem a tu ho ešte
obžalovaný C. H. 2-krát udrel do hrudníka.

Pokiaľ okresný súd výpoveď takejto povahy, ktorá sa ani neprotirečí výpovedi poškodených v zásadných

otázkach prečítal na hlavnom pojednávaní, neporušil tým základné právo obžalovaného na obhajobu,
pretože si treba uvedomiť, že obžalovaný je trestne stíhaný za ublíženie na zdraví poškodenému a za
prečin výtržníctva uvedeným konaním spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktoré konanie
obžalovaného vo vzťahu s jednotlivým znakom skutkových podstát týchto prečinov v podstate svedok
T. N. potvrdzuje.

Akékoľvek ďalšie dokazovanie v podobe zabezpečovania výsluchu svedka T. N. na hlavnom
pojednávaní by bolo samoúčelným a neodôvodneným odďaľovaním spravodlivého potrestania
páchateľov predmetného skutku.

Krajský súd preto nemá pochybnosti o vine obžalovaného, o právnej kvalifikácii jeho konania tak, ako
je táto obsiahnutá v napadnutom rozsudku.

Krajský súd tiež je toho názoru, že aj výrok o treste u obžalovaného R. Q. zodpovedá všetkým kritériám
uvedeným v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, ako aj kritériám uvedeným v § 38 Trestného

zákona. Trest odňatia slobody ako súhrnný trest vo vzťahu k výroku o treste uloženého obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 19.5.2012 sp.zn. 0T/119/2012 považuje aj krajský
súdzaprimeranýaakceptovateľnýzhľadiskavšetkýchzákonomstanovenýchkritérií.Pokiaľobžalovaný
namieta, že ukladanie trestu v strede trestnej sadzby nemôže byť odôvodnené tým, že v minulosti
bol 15-krát súdne trestaný, krajský súd neakceptuje túto argumentáciu, pretože práve predchádzajúce

odsúdenie obžalovaného sťažuje možnosti jeho nápravy, a preto krajský súd je toho názoru, že okresný
súd práve správne vychádzal z tohto rozhodujúceho kritéria týkajúceho sa zistených možností nápravy
obžalovaného R. Q..Krajský súd teda pri preskúmaní spisového materiálu nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia v prospech
obžalovaného R. Q., a preto o jeho odvolaní smerujúceho proti vinu a výroku o treste v odsudzujúcej
časti rozsudku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.