Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011680
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113011680.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti obžalovanému Z. B. pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona s použitím §
138 písm. c/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona a iné,o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu v Trnave dňa 10.12.2013, sp.zn. 30T/57/2013, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 18.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Z. B. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného zákona s použitím § 138 písm.
c/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody

podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného
zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

v úmysle získať peniaze dňa 19.02.2013 približne o 12.00 hodine v J. na Y. ulici č. XXXX/XXX prišiel
na druhé poschodie, kde zaklopal na dvere bytu č. XX, v ktorom bývala dôchodkyňa K. Z., narodená
XX.XX.XXXX a keď mu menovaná otvorila, udrel ju prineseným kameňom dvakrát do hlavy, po ktorých

úderoch spadla v predsieni na podlahu, potom zatvoril za sebou dvere a chcel ju opakovane udrieť
kameňom, aby sa nehýbala, ale keď sa poškodená začala brániť, volať o pomoc a kopať ho, zobral do
ruky skrutkovač o dĺžke 27 cm nachádzajúci sa v byte a týmto skrutkovačom jej zasadil rôzne veľkou
intenzitou 36 rán do hlavy, krku, trupu a horných končatín, po ktorom čine prehľadal byt a keď nenašiel
žiadne peniaze, odišiel z bytu poškodenej preč, pričom na ňom nechal pootvorené dvere; poškodená
K. Z. v dôsledku úrazovo-krvácavého šoku spôsobeným mnohopočetným bodným a bodno-rezným

zraneniam hlavy, krku, trupu a horných končatín ako aj tržnej a tržnozmliaždenej rane hlavy podľahla
krátko po čine.

Za to súd obžalovanému podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. k/, písm.
l/, § 37 písm. h/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložil úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.

Podľa§48odsek3písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhozaradilnavýkontrestuodňatiaslobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil i
ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
ktoré odvolanie smeruje jednak do výroku o vine ale jednak aj čo do výroku o treste. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že okresný súd sa dôsledne nezaoberal so znaleckými posudkami znalcov

MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Klaudie Čapákovej v ktorom sa okrem iného skonštatoval, že
obžalovaný práve v čase skutku úmyselného usmrtenia poškodenej upadol do afektu, s krátkym,
prechodným znížením ovládacej schopnosti. Ďalej znalci skonštatovali, že v situácii mnohopočetného
bodania obetemalobžalovanýkrátke,prechodnézníženieovládacíchschopností,pričomtýmtozáverov
znalcov sa nevenovala žiadna pozornosť, hoci ak by aj išlo o nepatologicky afekt t.j. taký, ktorý ešte

na rozdiel od patologického afektu nevyhnutne nevylučuje príčetnosť páchateľa, môže mať objasnenie
tejto otázky význam minimálne pre rozhodnutie súdu o treste obžalovaného ale domnieva sa, že aj o
jeho vine.

Má za to, že v danom prípade boli splnené aj podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody s poukazom na existenciu viacerých významných poľahčujúcich okolností, ktoré však bližšie

nekonkretizoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
podľa § 321 odsek 1 písm.a/, písm.b/, písm.c/, písm.d/, písm.e/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku, aby vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319
Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, na podklade podaného odvolania, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a
prihliadal pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že okresný súd rozhodol správne a v súlade so zákonom

a odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu ohľadom vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm.b/
Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a s tým súvisiaceho
nevykonania dokazovania, odvolací súd len konštatuje, že tento postup plne zodpovedal požiadavkám

uvedených v Trestnom poriadku v zmysle § 257 Trestného poriadku, a nemožno mu vytknúť žiadne
nedostatky, preto odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm.c/, písm.d/, písm.f/,
písm.g/, písm.h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm.c/.

Podľa § 371 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu.

V súvislosti s vyššie uvedenými ustanoveniam Trestného poriadku krajský súd dospel k záveru, že

okresný súd dôsledne postupoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Ani krajský súd v postupe
okresného súdu nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
napadnutého rozsudku, pričom nezistil ani žiadnu okolnosť, ktorá by zásadným spôsobom porušovala
právo obžalovaného na obhajobu.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný Z. B. pred svojou
výpoveďou na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písm.b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladné v obžalobe za
vinu. Boli v danom prípade splnené všetky ďalšie formálne podmienky stanovené Trestným poriadkompričom okresný súd za súhlasu všetkých prítomných procesných strán rozhodol o prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine a potom rozhodol, že dokazovanie v otázke viny sa nevykoná.

V tomto smere preto postup okresného súdu krajský súd považoval za plne zodpovedajúci zákonu.

Okresný súd po prijatom vyhlásení dokazovanie zameral na rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení a
náhrade škody. V rámci dokazovania postupoval s návrhom obhajoby, vypočul rodičov obžalovaného W.
B. a Y. B., rovnako akceptoval návrh obhajoby a prokurátora a vypočul i znalcov z odvetvia psychológie

a psychiatrie MUDr. Eduarda Višňovského a MUDr. Mária Straku, ale i znalkyňu z odboru psychológie
PhDr. Zuzanu Bielikovú a oboznámil listinné dôkazy najmä správy a posudky na obžalovaného a celý rad
listinných dôkazov týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného. Rovnako podrobne okresný súd sa
zaoberá i otázkou možného použitia zmierňujúcich ustanovení v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona
pričom všetky závery okresného súdu sú premietnuté potom do výroku o treste.

K samotným námietkam obžalovaného vyslovených v dôvodoch odvolania je potrebné uviesť, že tieto
krajský súd považoval za jednoznačne neopodstatnené. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na znalecký
posudok znalcov MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Klaudie Čapákovej, kde je konštatované prechodné
zníženie ovládacích schopností a že týmto záverom nebola venovaná žiadna pozornosť, s takýmto
tvrdením obžalovaného nie je možné sa stotožniť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že

na hlavnom pojednávaní obhajca ako i prokurátor navrhli vypočuť znalcov z odvetvia psychológie a
psychiatrie, ktorému návrhu okresný súd vyhovel a vypočul znalcov MUDr. Eduarda Višňovského a
MUDr. Mária Straku, ktorí podali v prípravnom konaní znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného, ktorí znalci sa v plnom rozsahu pridržali záverov svojho písomne podaného znaleckého
posudku. Jednoznačne skonštatovali, že obžalovaný Z. B. v čase spáchania vyšetrovaného skutku

trpel závislosťou od psychostimulancií, čo je nepsychotická duševná choroba. O jej prejavoch obvinený
však rozhodne vedel. Jeho kontakt s realitou bol plne zachovalý. Vyšetrovaný skutok sa stal následne
po konzume metamfetamínu, čo však nijako neeliminovalo jeho správanie, chápanie seba, času a
reality. Obžalovaný Z. B. vzhľadom na svoj duševný stav v čase spáchania vyšetrovaného skutku mohol
rozpoznať závažnosť a protiprávnosť svojho konania a mohol toto svoje konanie ovládať. Bol v plnom

kontakte s realitou, skutok vopred plánoval a vedel, že atakom poškodenej jej môže zapríčiniť závažné
telesné následky aj smrť. Konal logicky, racionálne, potreboval získať peniaze, čo je drogocentrická
kriminálna pohnútka a nie je náhodný nelogický a osobnosti cudzí prejav. U obžalovaného nešlo o
správanie, ktoré by sa dalo charakterizovať ako jemu cudzie, náhodné, nelogické, ale zapadol do
štýlu jeho myslenia, ktoré sa vyskytovalo v takýchto emočne vypätých situáciách. Strata peňazí, ktorú

verbalizoval obžalovaný mohla byť pre neho ako pre osobu závislú na návykových látkach významná
a teda aj emočne vypätá. Obžalovaný vedel vysvetliť, že si vybral obeť, ktorá je pre neho ľahko
premožiteľnou. Ak by konal následkom ťažkej organickej poruchy alebo psychotického stavu, tak by
neselektoval miesto, v ktorom môže očakávať minimálny odpor a vôbec výber osoby a bytu by bol
chaotický a nelogický, chýbal by racionálny motív.

Významnou okolnosťou na ktorú znalci ešte v znaleckom posudku poukazuje je skutočnosť, že
obžalovaný sa snažil znalcov presvedčiť o existencii zdravotných problémov, ktoré by odôvodňovali
diagnózu organickej zmeny osobnosti, pričom takéto správanie v praxi duševne chorí ľudia nemajú.
Znalci pri vypracovaní svojho posudku zohľadňovali aj lekárske správy zo všetkých psychiatrických

hospitalizácii obžalovaného pričom z jeho zdravotnej dokumentácie urobenej počas jeho psychiatrických
hospitalizácií vyplýva, že vyšetrujúci lekári diagnostikovali podozrenie z epilepsie, keď v prípade dvoch
z hospitalizácii bolo robené aj neurologické vyšetrenie kde bolo konštatované, že nie je preukázaný
nález na mozgu a je konštatovaná anamnéza epilepsie, ktorá bola v tom čase kompenzovaná pričom
obžalovaný už 5 až 6 rokov nemal záchvat. Z neurologických vyšetrení vyplynulo, absentuje ložisková

abnormita v mozgu ako aj špecifická epileptická aktivita. Z týchto neurologických vyšetrení nevyplýva
jednoznačná diagnóza epilepsie, ale iba podozrenie na túto chorobu. V súvislosti s tým skonštatovali,
že organická porucha osobnosti pri epilepsii nikdy nedosahuje takú hĺbku, ktorá by mohla vo svojej
podstate ovplyvniť ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Nejde o morfologickú zmenu mozgu, iba o
zmenu elektrickej vodivosti mozgového substrátu. Z výsledkov vykonaných vyšetrení sa potvrdila len

porucha osobnosti, ktorú diagnostikovali aj oni. V prípade, že by obžalovaný aj trpel epilepsiou, čo
sa však skôr vylučuje tak táto choroba, nemá žiaden zásadný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti. Znalci ďalej skonštatovali, že znaleckým skúmaním dospeli k záveru, že v minulosti mohlo
práve nesprávne diagnostikované správanie sa obžalovaného ako epileptický záchvat, pričom mohlou neho ísť o tzv. konverznú reakciu, teda psychický stav, pri ktorom určitý silný zážitok vyvoláva
poruchu motoriky, senzitivity, ktorá navonok svojim dynamickým priebehom môže imitovať epileptický
záchvat.Epileptickýzáchvatjezmerateľnýnaencefalografe.Epileptickéreakciespôsobujúložisko,ktoré

existuje v mozgu a ktoré je encefalografom zmerateľné a to aj v čase, keď nemá pacient epileptický
záchvat. To, že obžalovaný pri psychiatrických hospitalizáciách zamlčal konzumáciu metamfetamínu
mohlo zviesť psychiatrov k nesprávnej diagnóze organickej zmeny osobnosti, prípadne prechodnej
zmeny osobnosti obžalovaného mohla byť prítomná pri chronickom užívaní metamfetamínu. Pri
absenciipsychostimulantov,tedaajmetamfetamínu,dochádzakprejavomtoxickypodmienenýchzmien,

ktoré napodobňujú depresiu alebo aj organickú zmenu osobnosti, pacienti mávajú aj samovražedné
tendencie. Z toho ako obžalovaný popísal priebeh skutku, pre ktorý je stíhaný vyplýva, že konal
logicky, premyslene, svoje konanie plánoval, svoje konanie vedel chronologicky a dopodrobna popísať,
v drobnostiach si odporoval, ale svoje závery vedel skorigovať. U obžalovaného nešlo o správanie,
ktoré by sa dalo charakterizovať ako jemu cudzie, náhodné, nelogické, ale zapadalo do štýlu jeho
myslenia, ktoré sa vyskytovalo v takýchto emočne vypätých situáciách. Strata peňazí, ktorú verbalizoval

obžalovaný mohla byť pre neho ako pre osobu závislú na návykových látkach významná a teda aj
emočne vypätá. Obžalovaný vedel vysvetliť, že si vybral obeť, ktorá je pre neho ľahko premožiteľnou. Ak
by konal následkom ťažkej organickej poruchy alebo psychotického stavu, tak by neselektoval miesto,
v ktorom môže očakávať minimálny odpor a vôbec výber osoby a bytu by bol chaotický a nelogický,
chýbal by racionálny motív.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá i znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Zuzana Bieliková,
ktorá sa vyjadrovala v znaleckom posudku osobnosti obžalovaného, pričom zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že sa jedná o osobu s intelektovou úrovňou v rámci populačného priemeru hlboko
podpriemerného, jeho mentálna a mravná vyspelosť zodpovedá výške jeho intelektu. Osobnosť
obžalovaného je emočne a sociálne nezrelá, infantilná s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu v

smere výrazne sťaženej adaptability a s ťažkosťami uchytiť sa v živote. Správanie je prudké, impulzívne
zamerané na dosahovanie aktuálnych cieľov a potrieb pri zníženej racionálnej kontrole. Enormne sú
zvýšenénepriamaagresivita,iritabilitaaúzkostnosť,resentiment,podozrievavosťapocityviny.Prítomné
sú schizoidné a impulzívne tendencie s následným utiekaním sa do choroby. Je citlivý na všetko, čo
sa vzťahuje k jeho osobe, pritom je egocentrický, viac sústredený na seba a na svoje požiadavky ako

na okolie. Obvinený je schopný riadne chápať dianie okolo seba, jeho reprodukcie sú však skreslené
vplyvom fabulačných obsahov v myslení. Motívom k spáchaniu trestného činu bol u neho výlučne
finančný zisk.
Znalkyňa jednoznačne skonštatovala, že u obžalovaného nezistila deteriorizáciu, teda úbytok intelektu.
V prípade, ak by trpel organickým poškodením mozgu, k takému úbytku intelektu by muselo dôjsť a to

práve v dôsledku organického poškodenia mozgu. Ďalšie závery tohto znaleckého posudku okresný súd
v dôvodoch napadnutého odvolania podrobne rozoberá.
Je teda nepochybné, že dôkazy zaoberajúce sa zdravotným stavom obžalovaného predovšetkým
so zameraním na otázku, či obžalovaný trpel diagnózou organickej poruchy osobnosti s disfunkciou
mozgu a či táto choroba mala vplyv na jeho konanie pre ktoré je stíhaný je nepochybné, že závery

znaleckých posudkov (vrátane posudku MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Klaudie Čapákovej), a
výsledky znaleckého dokazovania nepotvrdzujú diagnózu organického poškodenia a z toho vyplývajúcu
organickú zmenu osobnosti obžalovaného. Uvedené závery znaleckého dokazovania jednoznačne
nasvedčujú k tomu, že konanie obžalovaného nebolo ovplyvnené jeho somatickou ani duševnou
chorobou. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli znížené a to ani čiastočne. Za takéhoto

stavupretonámietkyobžalovanéhovyslovenévdôvodochodvolaniakrajskýsúdpovažovalzaabsolútne
neopodstatnené.
Je tiež potrebné poukázať na to, že okresný súd sa veľmi dôsledne vysporiadal aj s otázkou možného
použitia zmierňujúcich ustanovení v súlade s § 39 odsek 1 Trestného zákona, kde urobil podrobný
výklad za akých okolností je možné vyššie uvedené zmierňovacie ustanovenie použiť pričom správne

dospel k záveru, že v danom prípade neboli zistené žiadne zákonné dôvody na to, aby mohol byť
obžalovanému trest mimoriadne znížený. Okresný súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 20 až
23 rokov a 4 mesiace, pričom vychádzal dôsledne z ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného
zákona, pričom zohľadnil, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil dvoch trestných činov ako ti to, že
naplnil zároveň tri zákonné znaky odôvodňujúce použitie vyššej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení

§ 149 odsek 2 Trestného zákona. Je zrejmé, že okresný súd dôsledne prihliadal aj spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako i priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti ako i na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom predovšetkým zohľadnil skutočnosť,
že obžalovaný sa ku skutku priznal, skutok úprimne oľutoval a poškodenému sa osobne ospravedlnila uhradil mu prostredníctvom rodičov náklady na pohreb zavraždenej. Na druhej strane však správne
zohľadnil skutočnosť, že možnosť je resocializácie, vzhľadom na jeho poruchu osobnosti, je sťažená,
zároveň prihliadol na mimoriadnu brutalitu a bezcitnosť pri páchaní trestnej činnosti ako i získuchtivosť

a ničím neospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa rozhodol siahnuť na zdravie a v konečnom dôsledku
na život inej osoby. Podľa názoru krajského súdu správne okresný súd zohľadnil aj skutočnosť pokiaľ
prihliadol na to, že jedná sa o mladého človeka a trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov je i podľa názoru
krajského súdu trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.
Rovnako správne postupoval okresný súd, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko postupoval striktne v súlade s ustanovením § 48
odsek 3 písm.b/ Trestného zákona. Zároveň správne postupoval, keď obžalovanému uložil i ochranné
opatrenie vo forme ochranného dohľadu v trvaní 2 rokov v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného Z. B. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.