Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609010392
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Jurkovič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2609010392.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Jurkoviča a sudcov JUDr.
Tatiany Biednikovej a Vladimíra Vlčka v trestnej veci proti obžalovanému Q. K., pre zločin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Senici sp. zn. 1T/174/2009 zo dňa 21.5.2013, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 10.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/, Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. K. uznaný za vinného zo zločinu útoku
naverejnéhočiniteľapodľa§323ods.1 písm.a/,ods.2písm.c/ Tr.zák.,natomskutkovomzáklade,že

Dňa 09.05.2009 as i o 21.45 hod. v obci Sobotište viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot GJRHYK
PLPARTNER20HDI,ev.č.MY-310AIstriebornej metalízypocesteč.II/581vsmerenaČastkov,pričom
bolpribudovefirmyALFAzastavovanýpríslušníkomOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuORPZSenica
práp. C. K., ktorý stojac v strede jazdného pruhu prichádzajúceho vozidla v hornom polkruhu pohyboval
svetelným znamením „STOP“, pričom obž. Q. K. v úmysle vyhnúť sa policajnej kontrole toto znamenie
nerešpektoval a zvýšenou rýchlosťou nasmeroval osobné motorové vozidlo na práp. C. K., ktorého tak

donútil odskočiť z cesty nabok a obž. Q. K. ďalej pokračoval v jazde v smere na obec Častkov, pričom
ho policajná hliadka v zložení práp. C. K. a práp. V. K. na služobnom motorovom vozidle prenasledoval
až do času, keď dostal v pravotočivej zákrute pred obcou Častkov šmyk a vošiel s vozidlom mimo cesty
do priekopy.
Za to mu bol uložený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. , § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
3 /tri/ roky.

Podľa§51ods.1 Tr.zák.spoužitím§49ods.1písm.a/ Tr.zák.výkontohtotrestumubolpodmienečne
odložený.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní
3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa
v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. Rozsudok súdu I. stupňa napadol v celom rozsahu s tým, že poukázal na jeho
jednoznačný postoj a tvrdenia od samého počiatku trestného konania. Vo svojich výpovediach podrobne
uviedol, ako k celému skutku došlo . Svojím konaním tým, že nezastavil s vozidlom, keď si nebol istý ,

či ho niekto vôbec zastavuje, sa rozhodne nedopustil žiadneho trestného činu. Vo svojich výpovediach
vždy zotrval na podstatných údajoch, najmä pokiaľ ide o jednotlivé vzdialenosti vozidiel, a ich rýchlosť,ako aj miesto kde mal údajne policajt, ktorý ho zastavoval stáť. V tomto smere výpovede nikdy nemenil.
Na druhej strane poukázal na svedecké výpovede oboch policajtov a to C. K. a V. K. , ktorí niekoľkokrát
svoje výpovede v podstatných častiach zmenili. Poškodený C. K. pri konfrontácii s obžalovaným uviedol,

že kamión šiel pred vozidlom Peugeot asi 500 metrov na súde to korigoval na 300 metrov, pričom v
prvej výpovedi zo dňa 10 5. Uviedol, že medzi kamiónom a vozidlom obžalovaného bola vzdialenosť
aj 1 kilometer. Svedok V. K. k tomuto pri konfrontácii uviedol, že táto vzdialenosť bola od 500 do
1000 metrov. Spochybnil tiež výpoveď oboch svedkov ohľadne jeho rýchlosti , pretože pri konfrontácii
poškodený K. uviedol, že rýchlosť vozidla obžalovaného nevie odhadnúť lebo nemali radar, pričom z

následných výpovediach už jednoznačne obaja svedkovia presne uviedli, že obžalovaný išiel rýchlosťou
80 km/hod.
K záverom znaleckého posudku uviedol, že sám znalec vo svojom posudku uviedol, že vo veci nebol
vykonaný vyšetrovací pokus za jeho prítomnosti a prítomnosti účastníkov, a dostatočným spôsobom
nebola vykonaná ani prvotná dokumentácia nehody a následne ani rekonštrukcia. V zápisnici o
vyšetrovacom pokuse chýbajú priečne hodnoty polôh účastníkov trestného činu, teda vzdialenosti

namerané kolmo na pozdĺžnu os komunikácie. Z toho dôvodu nie je známa ani priečna poloha C. K.
na ceste v čase jeho odskočenia. Znalec k priebehu skutku akou opísal samotný poškodený a svedok
K. mal výhradu s tou časťou výpovede poškodeného, kde popisuje polohu vozidla v čase, keď začal
uskutočňovať odskočenie k okraju cesty, kedy poškodený uviedol, že to bolo vo vzdialenosti 5,25 m od
neho , pričom podľa znalca toto vozidlo bolo od neho 12,70 metra.

V ďalšom obžalovaný poukázal na to, že doposiaľ vykonanými dôkazmi neboli vyriešené dôležité otázky
pre posúdenie skutku, a to aký bol odstup medzi kamiónom a vozidlo Peugeot v čase, keď vozidlo
obžalovaného prechádzalo okolo miesta, kde mali stáť policajti. Tento odstup je dôležitý z toho dôvodu,

že ak policajt následne vstúpil do stredu vozovky a potom ho mal zastavovať , či tento manéver urobil
tak, aby mohol včas rozpoznať signalizáciu, bezpečne zabrzdiť a tak zabrániť prípadnému stretu s
prihliadnutím aj na reakčný čas vodiča. Tento odstup je rozhodujúci aj pre posúdenie, či policajt mohol
bezpečne vstúpiť do vozovky, prejsť stredové čiare a následne zastavovať moje vozidlo , aby nebol
donútený núdzovo brzdiť a teda aby týmto náhlym vstupom do vozovky policajt jeho vozidlo vlastne

neohrozil. V ďalšom poukázal na to, že bolo jednoznačne preukázané , že ako on aj policajti predmetný
kamión obehli ešte pred vrcholom stúpania, kde potom on následne havaroval v priekope a kamión
sa mal až potom pri jeho havarovanom vozidle zastaviť. V prípade, že by kamión prechádzal okolo
policajtov pred jeho vozidlom pred dvoma troma minútami, rozhodne ako on tak aj policajti nemohli tento
kamión obehnúť , pretože kamión by bol už dávno za vrcholom stúpania. Naopak ak by medzi kamiónom

a jeho vozidlom v čase prejazdu bola menšia vzdialenosť, potom by poškodený logicky nemohol vstúpiť
do stredu vozovky, a zastavovať jeho vozidlo bez toho, aby neohrozil seba a obžalovaného. V tomto
smere poukázal aj na čas, keď ho mal policajt údajne zastavovať terčom , s ktorým mal urobiť 5-krát
kruhy , čas ktorý uplynul do nasadnutia do vozidla , čas ktorý uplynul údajným spadnutím jedného z
nich do priekopy.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 317 ods.
Tr. por. a to zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je predčasné, pričom zistený skutočný stav nevyplýva z doposiaľ vykonaných
dôkazov.

Krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s námietkami obžalovaného ohľadne zákonnosti ustálenia
skutočného stavu veci. Je pravdou, že obžalovaný sa od počiatku obhajoval rovnakým spôsobom,
pričom rozhodne tvrdil, že išiel v kritickom čase po predmetnej ceste , pričom pred ním išiel kamión vo
vzdialenosti asi 50 metrov, kedy videl záblesk červeného svetla, pričom si myslel, že nejaký cyklista
chce vyrážať z malého parkoviska. Až spolujazdec, ktorým bol stopár mu povedal, že tam boli policajti

a idú ho zastavovať, načo sa on obzrel a vtedy vošiel do priekopy. Počas jazdy ten záblesk červeného
svetla bol na pravej strany vozovky v smere jeho jazdy. Podľa názoru krajského súdu táto jeho
obhajoba doposiaľ vykonanými dôkazmi nebola jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti vyvrátená.
Je skutočne pravdou, že ako poškodený C. K., tak aj druhý svedok V. K. menili svoje výpovede v
tom smere, v akej vzdialenosti pred vozidlom obžalovaného prešiel kamión, a to 300 do 500 metrov ,

1000 metrov , dokonca až dve - tri minúty. K tomuto treba uviesť, že bolo objektívne preukázané, že
ešte pred vrcholom stúpania pred obcou Částkov ako obžalovaný tak aj vozidlo policajtov tento kamión
obehli, a až potom vozidlo obžalovaného havarovalo. Na overenie reálnosti tvrdení ako obžalovaného,
tak aj svedkov K. a K. bude potrebné aby znalec sa k týmto sporným otázkam vyjadril v tom smere,či mohla byť vzdialenosť medzi vozidlom obžalovaného a kamiónom 300 m, 500 m a 1000 metrov ,
dokonca až odstup 2 - 3 minúty, a následne mohli policajti po zastavovaní vozidla obžalovaného ,
naskočení do vlastného vozidla, jeho naštartovaní , samozrejme potom ako poškodený K. sa zdvihol

po páde, reálne predmetný kamión obehnúť ešte pred miestom kde došlo k dopravnej nehode, alebo
pravdepodobnejšia je alternatíva , ktorú uvádzal poškodený, že išiel pred kamiónom vo vzdialenosti
asi 50 metrov. Znalec nech sa vyjadrí, či pri tejto vzdialenosti medzi kamiónom vozidlom obžalovaného
mohol vôbec poškodený urobiť manéver o ktorom hovoril, to znamená, že išiel do stredu vozovky
zastavovať vozidlo obžalovaného krúžením červeným svetlom a potom mal ešte čas uskutočniť pred

vozidlom obžalovaného tak, ako to on popísal.
Podľa názoru krajského súdu až po takto doplnenom dokazovaní bude možné náležitým spôsobom
vyhodnotiť ako obhajobu obžalovaného, tak tvrdenia svedkov K. a K., s tým, že bude potrebné aby sa
policajti, prípadne obžalovaný vyjadril aj k otázke, aká bola vzdialenosť medzi miestom, kde malo dôjsť
k incidentu a miestom, kde obžalovaný havaroval, a v prípade závažných rozporov bude potrebné, aby
znalec si tieto skutočnosti overil na mieste samom. Treba dodať, že v prípade , že závery znalca nebudú

jednoznačné, a niektoré otázky ostanú sporné, bude potrebné tieto v zmysle zásady v pochybnostiach
v prospech obžalovaného vyhodnotiť v prospech obžalovaného.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.