Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610010336
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610010336.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Ľuboša
Jurkoviča a Vladimíra Vlčka, v trestnej veci proti obžalovanému D. Q., stíhaného pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Senici pod sp.zn. 1T/145/2010 zo dňa 20.8.2012, na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 05. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa z r u š u j e.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica pod sp.zn. 1T/145/2010 zo dňa 20.8.2012 bol obžalovaný D. Q.
uznanývinnýmzospáchaniazločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovalebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca marec 2010 v meste P. od neznámej osoby zadovážil

metamfetamínu, ktoré od júla 2010 dovážal na osobnom motorovom vozidle zn. Q. XXX K., modrej
farby, talianskeho evidenčného čísla: Q medzinárodnej poznávacej značky „I“ do bytu v P. na ul. W.
č. XXX/XX a následne ich rozdelené do papierových skladačiek v Senici a na iných miestach okresu
Senica predával ďalším osobám až do dňa 26.8.2010, kedy v čase o 22.55 h. pri ceste späť do
Senice na vyššie uvedenom osobnom motorovom vozidle zn. Q. XXX K. bol v Jablonici, v blízkosti
križovatky ciest A. a P. zadržaný príslušníkmi pohotovostného policajného útvaru OPP KR PZ Trnava,

pričom v priebehu služobného zákroku polície z vozidla cez otvorený oblok spolujazdca vyhodil čierne
koženkové puzdro, v ktorom sa nachádzalo plastové vrecko s rýchlo uzáverom, v ktorom sa nachádzala
upravená plastová injekčná striekačka o objeme 10 ml s obsahom bielej látky práškovej konzistencie
a znaleckým posudkom KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že zatavená plastová injekčná striekačka s
bielym zrezaným piestom uložená v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom obsahovala metamfetamín
s hmotnosťou 4789 mg a s koncentráciou účinnej látky 74,1% hmotnostných, čo predstavuje 89-355

obvykle jednorazových dávok drogy a metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z.
zaradený do II. skupiny omamných látok.

Za to mu okresný súd uložil

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona k § 37 písmeno m/ Trestného zákona k § 38 odsek 4 Trestného

zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

K ustálenému skutkovému stavu dospel súd I. stupňa, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku tohto (súdu
I. stupňa), na základe dokazovania, v rámci ktorého vyslúchol obžalovaného D. Q., svedkov L. F., U. F.,
T. N., U. G., R. P., T. N., Ing. J. Q., U. A., U. W., Ing. T. K., na základe prečítanej výpovede svedkyne L.
F., ako i na základe oboznámených znaleckých posudkov a ostatných na vec vzťahujúcich sa listinných
dôkazov.

Napriek popieraniu spáchania trestnej činnosti obžalovaným D. Q., súd I. stupňa v rámci dôkazov
usvedčujúcich poukázal predovšetkým na výpoveď svedkov L. F., U. F., T. N., ako i L. F.. Samotní
svedkovia a to U. F. a L. F., ako sa ďalej konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku potvrdili, že
do Serede obžalovaný išiel za účelom nákupu pervitínu. Z výpovede svedkov tiež je zrejmé, že cestou
zo Senice do Serede nikde nezastavovali a rovnako ani cestou zo Serede do Senice až v Jablonici

boli zastavení políciou. Obžalovaný sa pritom snažil polícii s vozidlom uniknúť a zastavil až po použití
donucovacích prostriedkov. Z výpovede svedkyne F. ďalej vyplýva, že obžalovaný po nastúpení do
vozidla v Seredi podal jej kožené vrecúško ako obal na telefón. Keď do neho pozrela, bola v ňom
plastová injekčná striekačka priesvitná s modrou potlačou stupnice, v ktorej bol prášok a toto odložila
do odkladacieho priečinku na palubnej doske. Toto jej obžalovaný podal s tým, aby to schovala. Nikde

nestáli, až do zastavenia vozidla v Jablonici, kde počas zákroku polície obžalovaný svojim ovládačom
otvoril okno na dverách spolujazdca, kázal jej, aby mu vrecúško s drogou z priečinku podala. Keď to
urobilatotovrecúškootvorenýmoknomnadveráchspolujazdcavyhodilzvozidla.Pozadržaníonapolícii
ukázala, ktorým smerom bolo vrecúško s drogou vyhodené. To, že sa niečo čierne rozmerov cigaretovej
škatuľky z vozidla v Jablonici vyhodilo oknom spolujazdca potvrdil i svedok L. F.. Zo zápisnice o ohliadke

miesta činu pritom vyplýva, že pri tejto bolo v tráve nájdené koženkové puzdro čiernej farby s nápisom
exilim, v ktorom sa nachádzalo plastové vrecko s rýchlouzáverom, vo vnútri ktorého sa nachádzala
upravená plastová striekačka v objeme 10 ml s obsahom bielej látky práškovitej konzistencie.

Svedkovia L. F., U. F., T. N., U. G. a L. F. v inkriminovanom období boli užívateľmi drog. Všetci títo

svedkovia ako ďalej uvádzajú, potvrdili, že drogu mali od obžalovaného. Samotná svedkyňa L. F. bola s
obžalovanýmodjúla2010,aledroguobžalovanýsvedkomL.F.,U.F.,T.N.iU.G.poskytovalužpredtým.
Z uvedeného je teda zrejmé, ako sa dôvodí v rozsudku súdu I. stupňa, že to bol práve obžalovaný komu
drogy nájdené pri ohliadke miesta činu v Jablonici patrili, nakoľko práve obžalovaný týmto svedkom
drogu poskytoval. To, že obžalovaný je osobou, ktorá prichádzala do kontaktu s drogami, nakoniec

preukazujú i veci nájdené pri domovej prehliadke.

Zo zaistených stôp s osobitným dôrazom na stopu č. 9 - plastové vrecko s tlakovým uzáverom po jeho
expertíze vykonanej Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ súd I. stupňa zistil, že obsahovalo
zatavenú plastovú injekčnú striekačku s bielym zrezaným piestom, ktorá obsahovala metamfetamín s

hmotnosťou 4789 mg a s koncentráciou účinnej látky 74,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza).
Uvedené množstvo obsahuje 3549 mg absolútneho (100%-ného) metamfetamínu vo forme bázy, čo
zodpovedá 89 až 355 obvykle jednorazovým dávkam drogy.

Zhodnotiac jednotlivé dôkazy berúc do úvahy predovšetkým tie, ktoré obžalovaného usvedčujú, viedli

súd I. stupňa k vysloveniu záveru, že obžalovaný D. Q. sa dopustil skutku popísaného v obžalobe
krajského prokurátora ako trestne zodpovedný páchateľ.

V rámci návrhov obžalovaného na doplnenie dokazovania v podobe výsluchu svedka U. W. tento
(okresný súd) zamietol, keďže uvedeného svedka sa nepodarilo zaistiť ani cez dožiadanú súčasť

policajného zboru. Súd I. stupňa pritom vyjadril presvedčenie, že aj bez výsluchu tohto svedka bola
trestná činnosť obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z jednotlivých zákonných kritérií. Zohľadňoval
tieždoterajšíspôsobživotobžalovanéhoD.Q.,keďzistil,ženaposledybolodsúdenýtrestnýmrozkazom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.5.2010 pod sp.zn. 1T/75/2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.7.2010 a to pre prečin podľa § 217 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona
napodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaníšesťmesiacovsoskúšobnoudobunatriroky,do2.7.2013.
Zo správy Obvodného úradu Senica, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 3.9.2010 tiež súd I.stupňa zistil, že obžalovaný v minulosti bol prejednávaný i pre priestupok. Zo strany Ústavu na výkon
väzby Leopoldov je hodnotený pozitívne. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni.
Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje.

V neposlednom rade tiež súd I. stupňa zohľadnil prevažujúci pomer priťažujúcich okolností v zmysle § 38
odsek 4 Trestného zákona a to s poukazom na § 37 písmeno m/ Trestného zákona, čo má za následok,
že dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu.

Za zákonu zodpovedajúci považuje súd I. stupňa v konkrétnom prípade trest odňatia slobody v trvaní
7 rokov. Pre výkon uloženého trestu súčasne súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovanej
trestnej činnosti bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie obžalovaný D. Q., ktoré odôvodnil sám, ako i

prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania koncipovaných obhajcom namieta jednak
porušenie práva na obhajobu, ako i zásadu zistenia objektívneho (skutočného stavu veci). V kontexte
namietaných procesno-právnych porušení uviedol, že obhajca mu bol ustanovený až 9.9.2010, v čase
keď už všetky najdôležitejšie dôkazy v prípravnom konaní boli vykonané. Jeho návrh na to, aby došlo k
opakovaniu dôkazov za prítomnosti jeho obhajcu boli vyšetrovateľom zamietnuté. V konaní pred súdom

boli pritom realizované dôkazy, ktoré neboli získané zákonným spôsobom, resp. boli získané veľmi
pochybným spôsobom. Kľúčový dôkaz - čierne koženkové puzdro nebolo ani zaistené a bolo súdom
odopreté jeho preskúmanie za účelom zistenia jeho pôvodu a držiteľa pred jeho nájdením.

Viacerí svedkovia a to hlavne L. F., L. F., U. F., T. N., U. G. a U. W., ako i policajní vyšetrovatelia

mjr. Ing. T. K. a Ing. J. Q., U. A. a U. W. boli vyslúchaní v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1
v prípravnom konaní, keďže boli vyslúchaní bez prítomnosti jeho obhajcu. Samotní svedkovia L. F.
a U. G. v rámci výsluchov realizovaných v prípravnom konaní boli vystavovaní psychickému nátlaku
(zosmiešňovaniu a vyhrážaniu) v prípade P. G.. Aj svedkyňa L. F., u ktorej sa mala nájsť použitá
papierová skladačka s obsahom pervitínu vypovedala veľmi pochybným spôsobom a je zrejmé, že bola

ovplyvňovaná pri svojej výpovedi vyšetrovateľom. Vypovedala dňa 27.8.2010 dva krát. Prvý krát ako
podozrivá o 3.55 hod., druhý raz ako svedok o 11.40 hod. V oboch prípadoch vypovedala doslovne
to isté, čo je vysoko nepravdepodobné. Jej výpoveď však bola v konkrétnych podrobnostiach úplne v
rozpore s výpoveďami M. F. a P. F., a diametrálne odlišná od výpovede obžalovaného. V jednej časti
svojej výpovede sama priznala, že užila drogy asi dvakrát (pri výsluchu po zadržaní však tvrdila, že

drogy neužíva, lebo berie lieky). Rovnako rozpoluplne vypovedala ohľadne toho, ako manipulovala s
koženkovým vrecúškom, v ktorom sa mala nachádzať plastová injekčná striekačka priesvitná s modrou
potlačou stupnice. V pôvodnej verzii, v čase, keď bol vyslúchaná ako podozrivá pritom vypovedala
odlišne s tým, čo neskôr vypovedala ako svedkyňa, kde uviedla, že Q. jej podal toto vrecúško, aby ho
schovala do odkladacej skrinky vozidla. V inej svojej výpovedi však tvrdila, že D. si túto kapsičku vložil do

vreca nohavíc. Má za to, že počas prenasledovania v stresovej situácii, keď cúval motorovým vozidlom
nemohol zároveň ovládačom otvoriť okno u spolujazdca a podávať z vreca nohavíc puzdro s drogou.
Sama uviedla, že upozornila policajtov na to, ktorým smerom malo byť vrecúško s drogou vyhodené.
Z výpovedí vyšetrovateľov však táto skutočnosť verifikovaná nie je, keďže z ich výpovedí skôr vyplýva
to, že bolo vecou náhody a dôvtipu policajných orgánov, ktorí mali nájsť uvedené vrecúško. Samotné

vrecúško počas vyšetrovania malo zmiznúť, napriek tomu, že kriminalistický technik ho ako dôkaz riadne
zabezpečil, a preto v ďalšom dokazovaní nemohlo byť podrobené bližšiemu skúmaniu (napríklad na
zisťovanie stôp DNA za účelom preukázania, komu vlastne patrilo) tak, ako to on navrhol. Nepravdivým
jetvrdenieL.F.,ktorásavyjadrila,žepricúvanímalnaraziťdojednéhozkukláčov,keďžetátoskutočnosť
nie je podporená žiadnym iným dôkazom nachádzajúcim sa v spise. Žiadne z prenasledujúcich vozidiel

neboli označené tak, ako majú byť nápisom polícia, nebola rovnako daná riadna výzva na to, aby on so
svojimmotorovýmvozidlomzastavil.Naopakpolicajtihneďpovyskočenízvozidielzačalistrieľaťponich.

Namieta tiež výrok, ktorým bol zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia v
zmysle§48odsek2písmenob/,keďžemalbyťvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody. V tomto kontexte poprel, že by bol slovenským súdom odsúdený
na takýto trest. Použitie tohto zákonného ustanovenia považuje preto za nezákonné a diskriminujúce,
pretože u žiadneho páchateľa sa nezisťuje, či bol odsúdený inde vo svete na nepodmienečný výkon
trestu. Zohľadnenie rozsudku českého súdu v tomto smere považuje za nezákonné.V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd postupujúc podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolanie, ako i

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/,
d/ a e/ Trestného poriadku zrušil a vrátil súdu I. stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal
v zmysle § 322 odsek 1 Trestného poriadku.

Z dôvodov podaných samotným obžalovaným je ďalej zistiteľné to, že bezprostredne po vykonaní akcie

príslušníkmi policajného zboru v kuklách bolo voči nemu použité hrubé násilie a bolo mu ublížené na
zdraví, čo má dokumentovať aj lekárska správa z rýchlej záchrannej služby zo dňa 26.8.2010. Má za
to, že v kontexte šetreného prípadu vôbec nebol dôvod na to, aby vo veci zasahovali kukláči, a aby voči
vozidlu, ktoré riadil, boli použité strelné zbrane, následne hrubé fyzické násilie voči nemu.

Na podklade v zákonnej lehote podanom a odôvodnenom odvolaní, odvolací súd postupujúc v zmysle §

317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného D. Q. je čiastočne dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne

neriadil, keď v rámci dokazovania neobjasnil viaceré pre vec závažné okolnosti vyplynuvšie z výpovedí
svedkov majúcich obžalovaného usvedčovať.

Jedná sa predovšetkým o výpovede svedkov L. F., L. F. a U. F..

Svedkyňa L. F. počas výpovede v prípravnom konaní okrem iného uvádzala aj tú skutočnosť, že
po nastúpení do vozidla obžalovaný ju vyzval, aby mu podala kapsičku, ktorá sa mala nachádzať v
skrinke pred spolujazdcom. Následne do tejto vložil injekčnú striekačku s práškom a potom si kapsičku
schoval do vreca nohavíc. V neskoršej svojej výpovedi realizovanej podľa ustanovenia § 88 Trestného
poriadku už uvádzala, že bezprostredne pred vyhodením vrecúška cez okno spolujazdca ju obžalovaný

požiadal, aby mu toto (vrecúško) podala, ktoré sa malo nachádzať v priečinku pred spolujazdcom v
odkladacom priestore. Následne mal toto vrecúško vyhodiť obžalovaný cez otvorené okno spolujazdca
von. V rovnakej výpovedi z prípravného konania svedkyňa F. tiež uvádzala, že ešte cestou do Serede si
D. v aute dal pervitín, pričom časť z neho zostala v obálke a túto si dala do peňaženky. V ďalšej svojej
výpovedi realizovanej podľa ustanovenia § 88 Trestného poriadku túto skutočnosť nezopakovala, resp.

uviedla, že počas jazdy do Serede drogu užívali aj spolujazdci a to F. a F. a to šňupaním. Obžalovaný im
vtedy mal potvrdiť, že do Serede ide kupovať drogu. Samotní svedkovia (F. a F.) sa k tejto skutočnosti
(že mali sami šňupať drogu počas cesty do Serede) vo svojich výpovediach nevyjadrovali.Z výpovede svedkyne F., realizovanej v štádiu dokazovania počas hlavného pojednávania, realizovanej
však nie priamo na hlavnom pojednávaní, ale procesným postupom v zmysle § 88 Trestného poriadku,
je tiež zrejmá skutočnosť, že ona sama mala príslušníkom polície ukazovať miesto, kde mal obžalovaný

vyhodiť drogu z auta.

Z výpovedí samotných príslušníkov policajného zboru (vyšetrovateľov, svedka Ing. Q., svedka K., resp.
svedka U. A. a U. W. ako nezúčastnenej osoby) však táto skutočnosť nebola bližšie ozrejmená. Z ich
výpovedí skôr vyplýva skutočnosť, že po prvotnej ohliadke motorového vozidla po neúspešnom výsledku

sa rozhodli preskúmať širšie okolie motorového vozidla, pri ktorom preskúmavaní došlo k nájdeniu
uvedeného vrecúška s drogou. Toto potvrdila aj nezúčastnená osoba svedok U. W., ktorý sa mal vyjadriť,
že uvedené vrecúško malo byť nájdené tesne pred jeho nohami v čase vykonávania ohliadky.

Ďalšou doposiaľ neobjasnenou skutočnosťou vyplynuvšou z výpovede svedkyne L. F. je jej tvrdenie z
prípravného konania, podľa ktorého pri cúvaní obžalovaný v čase, keď mal byť zastavovaný, mal naraziť

do jedného muža v kukle. Zrejme sa malo jednať o príslušníka policajného zboru priamo zakročujúceho
na mieste činu. V neskoršej svojej výpovedi však túto situáciu bližšie neozrejmila a o takejto skutočnosti
sa v spise ani nenachádza žiadny záznam (že by malo dôjsť k priamemu kontaktu vozidla riadeného
obžalovaným s niektorým zo zakročujúcich príslušníkov policajného zboru).

Uvedené doposiaľ neobjasnené skutočnosti neboli bližšie odstraňované a to zrejme hlavne z toho
dôvodu, že svedkyňu L. F. súd I. stupňa priamo na hlavnom pojednávaní nevypočul, keďže zabezpečil
jej výpoveď v zmysle ustanovenia § 88 Trestného poriadku.

Na posúdenie celkovej vierohodnosti jej výpovede, ako aj vierohodnosti výpovedí svedkov F. a F. sa však

javilo byť potrebným odstraňovať vyššie naznačené doposiaľ neobjasnené skutočnosti, keďže aj tieto
majú zásadný význam pre posúdenie, či výpovede uvedených svedkov je možno hodnotiť z pohľadu
vierohodnosti, ako výpovede svedkov, ktorí vypovedajú objektívne.

Bude preto potrebné, aby súd I. stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie sa predovšetkým

zameral na objasňovanie okolností súvisiace s odstraňovaním nezrovnalostí naznačených vyššie. V
tomtokontextebudetrebaprípadnénezrovnalostiodstraňovaťpriamoukonfrontáciousvedkov.Pokiaľby
nebolo možné niektorého zo svedkov zabezpečiť na hlavné pojednávanie je možné tieto nezrovnalosti
odstraňovať inými procesne prípustnými prostriedkami. Zásadne sa však javí byť nevyhnutným v
prípade pretrvávania rozporov, resp. pri odstraňovaní rozporov realizovať a odstraňovať tieto priamou

konfrontáciou na hlavnom pojednávaní.

V kontexte výpovede svedkyne L. F. uvádzajúcej okrem iného aj skutočnosť, že v rámci služobného
zákroku príslušníkov policajného zboru (kukláčov) malo dôjsť ku kontaktu automobilu riadeného
obžalovaným a jedného príslušníka zasahujúcej jednotky, sa javí byť nevyhnutým aj vypočutie veliteľa

tejto (zásahovej jednotky) na ozrejmenie uvedenej skutočnosti.

V smere odstraňovania rozporov, resp. ozrejmovania skutočností s údajným užívaním drogy počas jazdy
svedkami F. a F. sa javí byť nevyhnutným aj ich dopočutie k tejto skutočnosti, prípadne konfrontácia so
samotnou svedkyňou L. F.. Bude potrebné bližšie zisťovať v prípade, že sa táto skutočnosť preukáže, či

uvedenú drogu svedkovia F. a F. si zabezpečili, resp. doniesli so sebou sami, resp. im ju poskytol sám
obžalovaný. Rovnako tak je potrebné ozrejmiť svedkyňou F. udávanú skutočnosť, že už počas jazdy mal
samotný obžalovaný užiť drogu. Bude potrebné, aby svedkyňa F. v tomto smere bližšie špecifikovala o
akú drogu sa malo jednať, prípadne kde ju mal obžalovaný pred užitím uloženú, resp. ukrytú a akým
spôsobom si ju mal aplikovať.

V zmysle dôvodov napadnutého rozsudku (viď. č.l. 20) má byť konštatované, že súd I. stupňa mal v
kontexte výpovedí svedkyne R. P. a L. F. upravovať skutkovú vetu. Pri porovnávaní tejto (skutkovej vety)
nachádzajúcej sa v rozsudku súdu I. stupňa s tou, ako je uvádzaná v obžalobe krajského prokurátora
však z pohľadu odvolacieho súdu sa javí byť, že sa jedná o totožné skutky. Aj v tomto smere je potrebné,

aby súd I. stupňa ozrejmil, akú úpravu skutku mal na mysli.

Na margo namietaných procesnoprávnych porušení v zmysle porušenia práva na obhajobu z pohľadu
odvolacieho súdu je potrebné uviesť nasledovné:Podľa č.l. 1 trestné stíhanie vo veci začalo vydaním uznesenia dňa 25.8.2010. Následne dňa 27.8.2010
bolo voči obvinenému vznesené obvinenie. Dňa 30.8.2010 bol obvinený vzatý do väzby, kedy v zmysle

zákona u neho začala plynúť nutná obhajoba. Samotný obvinený pri rozhodovaní o vzatí do väzby sa
vyjadril, že si chce obhajcu zvoliť. Keďže k tomu nedošlo, vyšetrovateľ požiadal o ustanovenie obhajcu,
ku ktorému úkonu došlo dňa 9.9.2010. Z vyššie naznačeného je zrejmé, že dôvod na nutnú obhajobu
vznikol dňom rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby, teda dňom 30.8.2010.

Pokiaľ došlo k realizovaniu úkonov v podobe výsluchov svedkov v období od vydania uznesenia o začatí
trestného stíhania do rozhodovania o väzbe obvineného, nemožno tieto úkony hodnotiť ako nezákonné,
v prípade že sa ich nezúčastnil obhajca, keďže ako už je konštatované k dôvodom nutnej obhajoby došlo
až rozhodnutím o väzobnom stíhaní obvineného.

Obhajobou namietaný výrok rozsudku súdu I. stupňa, v rámci ktorého bol obžalovaný pre výkon trestu

odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia za použitia § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu uviesť, že predmetný výrok nie je bližšie
odôvodnený, a teda je i nepreskúmateľný. Neuvádza, ktoré predchádzajúce rozhodnutie súdu I. stupňa
založilo zákonný dôvod na takýto výrok (o zaradení obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia). Rozsudok súdu I. stupňa len konštatuje, že

to bola skutočnosť v podobe tej, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
posudzovanej trestnej činnosti vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. V kontexte s obhajobou
obžalovaného aj podľa názoru odvolacieho súdu je možné a prípustné pri zaraďovaní páchateľa do
príslušnej skupiny pre výkon trestu zohľadňovať len predchádzajúce odsúdenie vydané slovenským
súdom. Keďže samotný rozsudok súdu I. stupňa túto okolnosť bližšie neozrejmuje, bude potrebné,

aby v novom konaní súd I. stupňa rozhodoval jednotlivými výrokmi, ktoré budú aj riadnym spôsobom
odôvodnené a preskúmateľné.

Úlohou súdu I. stupňa preto bude po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie vysporiadať sa s
nezrovnalosťami popísanými vyššie, pričom sa nevylučuje vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba

vyvstane v rámci došetrenia vecí majúcich zisťovať skutkový stav veci bez dôvodných pochybností.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok