Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610010353
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610010353.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov
JUDr. Ľuboša Jurkoviča a Vladimíra Vlčka v trestnej veci proti obžalovanému Q. R. , pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Senici
zo dňa 26.1.2012 sp. zn. 2T/146/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.7.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. R., nar. XX.X.XXXX, sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Q. R. uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 10.4.2010 asi o 4.00 h v K. na D. ulici pred vchodom do baru zv. Ipon fyzicky napadol B. U. tak, že
ju silno udrel do jej ramena, následkom čoho spadla zo schodov a následne utrpela zlomeninu dolného
konca vretennej kosti ľavej ruky bez posunu kostných úlomkov, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia

najmenej 4 týždne.
Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. l Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr .zák., § 56
ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 300,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu, súd uložil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 288 ods.l Tr. por. súd poškodenú B. U., nar. X.X.XXXX, bytom K., S. A. XXXX/XX, s nárokom

na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonne lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne. Rozsudok okresného súdu namietal vo výroku o vine a treste ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.
Poukázal na to, že prvostupňový súd podľa jeho názoru jednoznačne vyhodnotil doplnené dokazovanie
výlučne v jeho neprospech. Ako na podstatné prihliadol súd na výpoveď znalca MUDr. Z. S., keď

sa vyjadril, že poškodená mohla zranenie utrpieť aj pádom na zem, bez toho aby ju sotila iná osoba.
Predpoklad samovoľného pádu poškodenej je umocnený tým, že v čase skutku bola poškodená pod
vplyvom alkoholu, takže mohla zakopnúť a spadnúť na zem sama, prípadne inak stratiť rovnováhu.
Rovnako poškodená mohla prísť k zraneniu počas konfliktu so svedkyňou Z. E., s ktorou sa jej sestra
pobila kvôli mužovi.
Okresný súd ďalej oprel svoje rozhodnutie o skutočnosť, že poškodená v procesnom postavení ako

svedkyňa musí vypovedať pravdu, nakoľko je pod prísahou, pričom on ako obžalovaný môže vypovedať
aj nepravdivo. Takýto postup by v širšom zmysle niesol znaky inkvizičného procesu.
V napadnutom rozhodnutí súd ďalej deklaroval svedka E. N. ako dôkaz, ktorý nepriamo má dokazovať
vinu obžalovaného, svedok však nebol prítomný pri skutku, len ho vyťažoval na Obvodnom oddelení PZ
Senica v noci, kedy sa skutok stal v súvislosti s konfliktom so sestrou poškodenej.
Obžalovaný ďalej namieta, že výpoveď svedkyne K. D., ktorá bola bezprostrednej blízkosti v čase, keď

mal na poškodenú zaútočiť, že na túto výpoveď súd neprihliadol. Táto svedkyňa však bola jediná, ktorásledovala, čo sa v skutočnosti na mieste a v čase skutku udialo, a podrobne popísala ako sa správal
obžalovaný a čo robil. Útok na poškodenú však nepotvrdila.
Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil

súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd ako súd odvolací z podnetu riadne a včas podaného odvolania obžalovaným preskúmal
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutým
výrokom a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Predovšetkým treba uviesť, že odvolací súd sa už vecou zaoberal a rozhodol uznesením zo dňa
18.10.2011 sp. zn. 5To/73/2011, ktorým podľa § 321 ods. l písm. b/,c/, Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu zo dňa 21.4.2011 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd po zrušení napadnutého rozsudku postupoval v zmysle ustanovenia § 327 ods. l Tr.
por. a vykonal úkony a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd nariadil.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu
veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Odvolací súd v postupe okresného súdu

nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na možnosti
uplatnenia práva na obhajobu.
Skutkové zistenia uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi v súlade so stavom veci a zákonom
preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. l Tr. por.
jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a ako
sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Obžalovaný Q. R. spáchanie žalovaného skutku poprel. Je však usvedčovaný výpoveďou poškodenej
B. U., ktorá vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní i pri konfrontácii

s obžalovaným, že to bol práve on, ktorý do nej strčil, následkom čoho spadla a spôsobila si zranenia,
ktoré boli konštatované v lekárskych správach.
Okrem poškodenej usvedčuje obžalovaného aj výpoveď svedkyne F. U. - sestry poškodenej, ktorá pri
konflikte bola prítomná.
Vo vzťahu k vzniknutým zraneniam poškodenej bol vypočutý na HP aj znalec MUDr. Z. S., znalec

z odboru zdravotníctvo odvetvie traumatológia, ktorý sa vyjadril k mechanizmu vzniku zranenia
poškodenej. Z jeho vyjadrení vyplýva, že z medicínskeho hľadiska sa jednoznačne nedá ani potvrdiť ani
vylúčiť, či dané zranenie poškodenej vzniklo po sotení a následnom páde, alebo samostatným voľným
pádom. Zároveň však uviedol, že tak ako vypovedala poškodená, že bola sotená spredu do oblasti
pravého ramena , pri ktorom sotení smeruje telo poškodeného k pádu smerom dozadu a obranným

mechanizmom poškodený predsadí, resp. dá ruku dozadu a môže dopadnúť na oblasť dlane a môže
dôjsťkzraneniu, ktorépoškodenáutrpela,čižespôsobomakýpoškodenáuviedla,môžekpredmetnému
zraneniu skutočne dôjsť. Vo vzťahu k námietkam obžalovaného treba uviesť, že pokiaľ ide o svedkyňu
K. D., táto skutočne vo svojej výpovedi uviedla, že žiadny konflikt medzi poškodenou a obžalovaným
nevidela. Samotný obžalovaný však vo svojej výpovedi konflikt medzi poškodenou a ním priznal, uviedol

však , že išlo len o facky, pričom pri tomto konflikte zrejme svedkyňa D. prítomná nebola, preto uviedla,
že žiadny konflikt nevidela.
K námietkam obžalovaného vo vzťahu k ustáleniu kedy, resp. ktorého dňa vlastne zranenie poškodenej
vzniklo, sa odvolací súd vyjadril už v uznesením zo dňa 18.10.2011, kedy jasne konštatoval, že svedok
MUDr. U. B. B. Z. relevantne vysvetlil rozpory vo svojich výpovediach, a jeho údaje o čase ošetrenia

poškodenej korešpondujú aj s ďalšími vo veci zadokumentovanými dôkazmi.
Nazákladevykonanéhodokazovaniaajodvolacísúdmalvinuobžalovanéhozapreukázanú,vykonaným
dôkazom nezistil dôvod neveriť, a preto si výrok vine o právnom posúdení konania obžalovaného osvojil
z prvostupňového rozsudku.
V tejto súvislosti treba zvýrazniť, že ani odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by neuveril výpovedi

poškodenej B. U., a svedkyni jej sestre F., keďže tieto sa s obžalovaným priamo nepoznali, čo vyplýva
aj z výpovede svedka práp. E. N., ktorý uviedol, že poškodená B. U. uviedla, že jej obžalovaný spôsobil
zranenie, jeho meno však nepoznala, ale na neho priamo ukázala policajtom, ktorí boli na vrátnici, keďžev tom čase obžalovaný práve chcel odísť z pred Iponu a policajná stanica sa nachádza priamo pri
ceste oproti Iponu.
Rovnako neobstojí námietka, že poškodená si mohla spôsobiť zranenie pri konflikte so svedkyňou E.,

pretože zo žiadnych vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by práve poškodená mala mať fyzický
konflikt s touto svedkyňou alebo s inou osobou nachádzajúcou sa v inkriminovanej dobe v bare.
Okresný súd nepochybil ani pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu a pri ukladaní trestu postupoval
v zmysle zásad uvedených v § 34 ods. l, ods. 4 Tr. zák. Z hľadiska osobných pomerov a možnosti
nápravy obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ je bezúhonným občanom, ktorý nebol súdne

trestaný, a nebol prejednávaný ani pre priestupok. Rovnako ako okresný súd ani odvolací súd nezistil
u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť, naopak rovnako zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. j/ Tr. zák., teda že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Okresný
súd preto správne prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu, rovnako správne uložil obžalovanému vyslovene výchovný trest vo forme peňažného
trestu vo výmere 300,- Eur , pričom pre prípad zmarenia výkonu tohto trestu mu zároveň uložil primeraný

náhradný trest vo výmere 6 mesiacov. Takto uloženým trestom zohľadnil okresný súd spôsob spáchania
trestného činu , jeho následok , zavinenie, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest splní zákonom uložený
účel.
Odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu aj pri rozhodnutí o náhrade škody v zmysle §

288 ods. l Tr. por., tento výrok odvolaním ani napadnutý nebol, preto ho odvolací súd ponechal svojim
rozhodnutím rovnako nedotknutý.
Keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v žiadnom smere, a odvolacie
námietky obžalovaného vyhodnotil ako neopodstatnené, odvolanie obžalovaného Q. R. zamietol podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.