Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209490
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114209490.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala
Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej vo veci starostlivosti súdu o mal. E. H. J., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Prešov, pochádzajúceho z matky O. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., R. č. XX, právne zastúpenej
Mgr. Peter Farkaš, advokát a otca H. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., P. č. XX, zast. JUDr. Martin
Staroň, advokát, o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
30P 61/2014-109 zo dňa 31.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zveril maloletého E. H. J.,
nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok. O styku rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý
párny víkend v mesiaci od piatka 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého v
určenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s
otcom riadne pripraviť. Ďalším výrokom rozhodol o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletého E. sumou vo výške 100,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Súd na základe takto vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov
konania, oboznámením listinných dôkazov, vyjadrenia kolízneho opatrovníka vo veci ako aj vychádzajúc
z vypracovaného znaleckého posudku z odboru psychológie ako aj výsluchu znalkyne zveril maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky a upravil styk maloletého s otcom každý párny týždeň od piatka
15.00 hod. do nedele 18.00 hod. Súd tu vychádzal zo znaleckého skúmania vo veci, kde s prihliadnutím
na vek maloletého dieťaťa, jeho potrebu stabilného zázemia, ako aj potrebu rozvoja jeho citových väzieb
k otcovi je takýto model jeho výchovy tým najvhodnejším na to, aby došlo k harmonickému rozvoju jeho
osobnosti bez zbytočného traumatizovania osobnosti maloletého dieťaťa. Je potrebné tu uviesť, že je
nesporne dôležité, aby sa aj naďalej upevňoval a prehlboval vzťah maloletého E. k otcovi, je to však
potrebné realizovať pomaly v súlade s potrebami maloletého dieťaťa, ktoré on už vie vyjadriť. Jeho vzťah
k ocovi je pozitívny a súčasný model stretávania sa s otcom mu vyhovuje, kde to maloletý rovnako
uviedol pri znalkyni ako pred kolíznou opatrovníčkou vo veci. Maloletý má k matke vytvorený pozitívny
stabilný vzťah, k otcovi má pozitívny vzťah i mierne ambivalentný postoj. V budúcnosti s vyšším vekom

maloletého a pri stabilizácii v pomeroch otca je možné upraviť styk maloletého s otcom rozsiahlejšie.
V tomto období z hľadiska potreby rešpektovania záujmov maloletého dieťaťa, jeho potreby stability vo
vzťahoch, a emočnom prežívaní ako potreby rodičov naučiť sa komunikovať ohľadne potrieb a výchovy
maloletého dieťaťa je takáto forma úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu najvhodnejšia.

Súd sa v tomto konaní ďalej zaoberal určením výšky výživného zo strany otca. Z výpovedí účastníkov
konania ako listinných dôkazov mal súd za preukázané, že matka spolu s maloletým dieťaťom bývajú v
3-izbovom byte vo vlastníctve matky. Matka má príjem 500,-Eur mesačne, bežné výdavky pozostávajú
z nákladov na stravu asi 200,-Eur mesačne, náklady na bývanie vo výške 160,-Eur mesačne, káblová
televízia 27,-Eur, telefón 40,-eur mesačne. Ďalej bežné mesačné výdavky na maloletého sú školné 15,-
Eur, strava v škôlke 25,-Eur, ošatenie 30,-eur, lieky 40,-Eur, hygienické potreby 15,-Eur, životné poistenie
22,64,-Eur, polročne mu hradí výučbu anglického jazyka 47,70,-Eur a ročne ZRPŠ 20,-Eru a 40,-Eur na
nákup pomôcok v škôlke a poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 51,52,-Eur. Otec je nezamestnaný,
evidovaný na Úrade práce, privyrába si príležitostne rôznymi brigádami, kde príjem nevedel súdu uviesť.
Býva v rodinnom dome vo vlastníctve svojej sestry, kde platí náklady spojené s bývaním vo výške 100,-
Eur mesačne a výživné momentálne vo výške 30,-Eur mesačne. Ďalej platí synovi tanečný krúžok vo
výške 8,-Eur mesačne. Uviedol, že doposiaľ žil z úspor, ktoré mal z predchádzajúcich zamestnaní.
Zároveň uviedol, že vykonáva funkciu konateľa vo viacerých spoločnostiach nemá z toho ale žiadny
príjem.

Súd vychádzajúc z uvedených dôkazov ako aj potrieb maloletého dieťaťa mal za to, že výška výživného
100,-Eur mesačne je primeranou a dostatočnou k potrebám k maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje
škôlku s čím sú spojené poplatky, a tanečný krúžok. Súd vzal pri určovaní výšky výživného do úvahy to,
že matka sa o dieťa osobne stará, pričom výška výživného platená otcom momentálne vo výške 30,-Eur
mesačne nie je dostatočnou na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Odporca ako otec maloletého
dieťaťa nepreukázal v tomto konaní výšku svojich príjmov, preto súd postupoval v súlade s ustanovením
§ 63 ods. 1 zákona o rodine a za výšku jeho priemerného mesačného príjmu považoval dvadsaťnásobok
sumy životného minima. Súd zároveň návrh matky na určenie dlžného výživného zamietol, pretože
otec aj keď v menšej sume po tom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti výživné m na maloleté dieťa
platil, pričom matke nič nebránilo v tom, aby podala na súde skôr návrh na určenie výživného. Samotné
tvrdenie matky, o tom, že odporca jej sľuboval, že bude platiť výživné vo vyššej výške, nebolo ničím
preukázané, preto jej návrh na určenie dlžného výživného zamietol, rovnako zamietol návrh na určenie
výživného vo výške 280,-Eur zamietol ako neprimerane vysoké vzhľadom k potrebám maloletého dieťaťa
a príjmom otca.“

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec namietajúc znalecký posudok, neskúsenosť súdnej znalkyne
a z toho plynúce nesprávne závery. Ďalej namietal súdom upravený styk a výšku výživného, ktoré
nezohľadňuje jeho majetkové pomery. Je nezamestnaný, nemá žiaden príjem a pokiaľ ide o jeho účasť
v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, je síce konateľom týchto spoločností, avšak bez
nároku na odmenu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
zveril mal. E. H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné neurčil.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka navrhujúc rozsudok ako správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214
O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia prvostupňového súdu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania a len na zdôraznenie správnosti napadnuté rozsudku odvolací súd dodáva:

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podstatnou odvolacou námietkou otca bolo spochybnenie záverov súdnej znalkyne a nesprávny záver
o zamietnutí návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania.

V zmysle ust. § 127 ods. 1, 2 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež
uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný
posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným
posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo
inej inštitúcii.

Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku a ponecháva to na
úvahe súdu. Jeho vypracovania prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti o
správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Záleží však vždy na konkrétnych okolnostiach prípadu
a na úvahe súdu, či sa vzniknuté pochybnosti podarí odstrániť alebo nie.

Súd v tomto smere vypočul súdnu znalkyňu PhDr. F. G., ktorá závery vyjadrené v znaleckom posudku
ozrejmila na pojednávaní dňa 31.10.2014. Účastníkom konania bolo umožnené klásť súdnej znalkyni

otázky, ktoré tak podľa názoru prvostupňového súdu i názoru odvolacieho súdu nepriniesli žiadne
rozpory. Otec namietal metódy a postupy pri vypracovaní znaleckého posudku a následkom uvedeného
i jeho závery.

Súdna znalkyňa v podanom znaleckom posudku i vo výpovedi neodporučila zveriť mal. E. H. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Pre záver o tom, že zverenie mal. E. H. do striedavej osobnej starostlivosti nie je v jeho najlepšom
záujme, svedčí predovšetkým nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, ktorú mal odvolací súd
preukázanú z obsahu spisu (napr. otec považuje komunikáciu medzi rodičmi za sťaženú, čl. 36, ďalej
tiež čl. 105).

Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné, pri ktorom by takáto
forma výchovy pre komunikačné problémy rodičov spôsobovala napr. nervozitu, nesústredenosť. Pritom
požiadavka komunikácie medzi rodičmi je vyššia pri striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej sa
vyžaduje dosiahnutie rodičovskej koalície.

Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky
ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia
intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná
osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy
po celý život. Prihliadajúc na tento faktor nie je problematické zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti rodičom, ktorí nie sú schopní vzájomnej komunikácie.

Nemenej dôležitým je fakt, že mal. E. H. pred kolíznym opatrovníkom vyjadril názor cit.. „že má veľmi
rád oboch rodičov, ukázal obrázok, na ktorom sú rodičia spolu s ním a držia sa za ruky. Uviedol, že tak
ako chodí v súčasnosti k otcovi sa mu páči a vyhovuje. V čase, keď matka rozprávala o agresívnom
správaní otca, mal. E. prikývol, že je to pravda.:“ Nepochybne preto bol vyslovený názor mal. E. H. o
zotrvaní v súčasnom výchovnom prostredí matky. Aj takto vyslovený názor maloletého dieťaťa, na ktorý
je súd povinný prihliadať (§ 100 ods. 3 O.s.p., 43 ods. 1 ZoR), neumožňuje prijať záver o nesprávnosti
záveru prvostupňového súdu, pokiaľ ide otázku zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.

Dohovor o právach dieťaťa ako najvýznamnejší dokument medzinárodnoprávnej ochrany detí v čl. 18
ods. 1 ukladá štátom, ktoré sú jeho signatármi, aby vynaložili maximálne úsilie na to, aby bola uznaná
zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd byť spoločne je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného
života.

Styk bol rovnako správne upravený prvostupňovým súdom v zmysle záverov znaleckého posudku
a takto upravený styk dáva zadosť právo rodiča byť so svojím dieťaťom. Pokiaľ rodičia nájdu cestu
vzájomnej komunikácie, nič nebráni upravený styk vzájomnou dohodou prípadne súdom rozšíriť.

Prvostupňový súd rovnako pri určení výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné
potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný
rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo

s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.

Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú rozhodné jeho reálne zárobkové
(majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovnými skúsenosťami.

Z dôkazov realizovaných pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že matkin priemerný mesačný príjem
za obdobie predstavuje 500 Eur. Otec je nezamestnaný. Je konateľom niekoľkých spoločností s ručením
obmedzeným. Funkciu vykonáva bez akéhokoľvek príjmu.

V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady
spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom,
starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením,
pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.

Prvostupňový súd vychádzal v tejto súvislosti správne zo životnej úrovne povinného rodiča, ktorý napriek
svojich schopnostiam a možnostiam je nezamestnaný a funkciu konateľa v obchodných spoločnostiach
vykonáva bez žiadneho príjmu, občas si brigádnicky privyrobí (za odvezenie auta 15 Eur), a napriek
tejto skutočnosti má z čoho uhrádzať výdavky na zabezpečovanie svojich nevyhnutných potrieb.

Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej
zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju
vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Túto povinnosť má rodič už od narodenia dieťaťa a je
jeho základnou povinnosťou.

Odvolací súd poukazuje na to, že stanovená výška výživného je adekvátnou v súvislosti so životnou
úrovňou povinného rodiča, ktorý je schopný zabezpečiť si uhrádzanie nevyhnutných potrieb ako
nezamestnaného, napriek nepochybnej schopnosti sa zamestnať. preto sa dá nepochybne len stotožniť
s názorom súdu prvého stupňa.

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca,
veku a potrebám mal. E. s ohľadom na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená
prvostupňovým súdom je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutý rozsudok s výnimkou výroku
o zamietnutí návrhu matky (nebol predmetom odvolacieho prieskumu, § 206 O.s.p.) v prevyšujúcej časti
ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 221 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p. tak, že žiadne z účastníkov odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.