Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203704
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114203704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky Y. Z., št.

občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom X. nad O., B. K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Petrom Žilinčíkom,
advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I 57/132 a odporcu B. Z., št. občana SR, nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. nad O., B. K. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom so
sídlom Dubnica nad Váhom, Fándlyho 130/8, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov k X-izbovému bytu č. XX, nachádzajúcemu
sa v meste X. nad O., B. K., v bytovom dome s.č. XXXX, na R.. poschodí bytového domu,
vo vchode č. XX bytového domu.

II. Za výlučnú nájomníčku X-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa v meste X. nad O., B. K., v

bytovom dome s.č. XXXX, na R.. poschodí bytového domu, vo vchode č. XX bytového domu a za členku
Okresného stavebného bytového družstva Považská Bystrica u r č u j e navrhovateľku.

III. Odporca j e p o v i n n ý X-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa v meste X. nad O., B. K., v bytovom
dome s.č. XXXX, na R.. poschodí bytového domu, vo vchode č. XX bytového domu vypratať a vyprataný
odovzdať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade
zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia 248,76 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha zrušenia práva spoločného nájmu k bytu označenému vo

výroku tohto rozsudku s tým, že za ďalšiu nájomníčku bytu a členku OSBD Považská Bystrica súd určí
ju. Žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať byt a odovzdať jej ho do 15 dní po zabezpečení
náhradného ubytovania. V návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov, ktorí sa za trvania manželstva
stali spoločnými nájomcami bytu, bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/122/2012 zo dňa
07.03.2013, právoplatným dňa 28.03.2013, rozvedené a o ďalšom užívaní bytu po rozvode sa nedohodli.
Navrhovateľka odporcu na uzavretie dohody opakovane vyzývala, avšak bezúspešne. Požadovala, aby
výlučným nájomcom a členom bytového družstva bola určená ona s odôvodnením, že uvedený byt po

rozvode manželstva síce užíva výlučne odporca, ale ona sa trvalo stará o ich spoločnú maloletú dcéru.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania oboznámením sa
s návrhom, nájomnou zmluvou zo dňa 28.08.2001, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
30P/122/2012-24 zo dňa 07.03.2013, výsluchom účastníkov, ostatným spisovým materiálom a zistil

tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/122/2012-24 zo dňa 07.03.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2013.

Ďalej medzi nimi nebolo sporné, že za trvania manželstva sa stali nájomcami družstevného bytu
a zároveň členmi Okresného stavebného bytového družstva Považská Bystrica, ako to vyplýva i z

nájomnej zmluvy uzavretej dňa 28.08.2001 medzi Okresným stavebným bytovým družstvom Považská
Bystrica ako vlastníkom bytu a členom družstva - navrhovateľkou, s manželom - odporcom. Účastníkom
bol prenechaný do užívania byt označený vo výroku tohto rozsudku, a to na základe prevodu členských
práv a povinností zo dňa 28.8.2001.

Účastníci nerozporovali ani skutočnosť, že odporca bol trestne stíhaný na tom skutkovom základe, že

dňa 17.11.2011 na parkovisku pred bytovým domom B. K. XXXX/XX kovovým škrabákom na ľad rozbil
čelné sklo na osobnom motorovom vozidle zn. O. J., zadné sklo na osobnom motorovom vozidle zn.
O. M potom neoprávnene vnikol do bytu č. XX v bytovom dome XXXX/XX tak, že vykopol dvere do
bytu, vstúpil do bytu, kde fyzicky napadol manžela majiteľky bytu a jej syna, ktorým nespôsobil žiadne
zranenia, pričom poškodením motorového vozidla zn. O. J. spôsobil škodu 160,- €, motorového vozidla

zn. O. M škodu 488,- € a majiteľke bytu č. XX poškodením vchodových dverí škodu 180,- €. Uznesením
Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 52/11-11 zo dňa 27.06.2011 bolo trestné stíhanie odporcu pre
uvedený prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona a prečin porušovania
domovejslobodypodľa§194ods.1,2,písm.b/ Tr.zákona,zastavené,pretožeobvinenýodporca
nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že podľa

vyjadrenia znalcov z odboru zdravotníctva je pobyt obvineného na slobode z psychiatrického hľadiska v
súčasnosti nebezpečný a znalci navrhli, aby obvinenému bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie
ústavnou formou. Znalci v posudku konštatovali, že obvinený odporca v čase spáchania činu, ale aj v
čase vydania uznesenia trpel duševnou chorobou, a to F.. Znalci tiež konštatovali, že obvinený nemohol
v čase spáchania skutku z dôvodu choroby rozpoznať protiprávnosť svojho konania a nemohol svoje

konanie ovládať.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetný byt od rozvodu užíva odporca. Navrhovateľka žije s mal.
dcérou účastníkov v prenajatom dvojizbovom byte.

Spornou medzi účastníkmi zostala otázka, či zo strany navrhovateľky došlo k opusteniu spoločnej
domácnosti a tým i k zániku nájmu bytu podľa § 708 Občianskeho zákonníka pred podaním žaloby

a otázka, či v zápornom prípade prináleží odporcovi náhradný byt alebo sú tu dôvody, pre ktoré by mu
súd mal priznať len právo na náhradné ubytovanie.

Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že odišla 17.01.2011 pre správanie odporcu, nikoho si nenašla.
Nevedela, z čoho sa to stalo. Doma vtedy videla, že manžel je čudný, síce jej neublížil, ale jej nadával,
oblieval vodou, zobrala dcéru, vybehli von, on potom bežal za nimi a vonku sa to stalo. Prišla polícia,

zobrali ho na psychiatriu, kde sa mu to stalo ešte raz, to jej povedali lekári. Bola za ním, nechceli ju
pustiť, pretože bol v zlom stave. Niečo mu napichali, nechodil, nejedol. Susedia pýtali od nej peniaze
za to, čo urobil. Je pravdou, že v júli-auguste sa mu polepšilo, ale má strach tam bývať, nechce tam
s ním bývať, má strach o seba aj o dcéru. To boli aj dôvody rozvodu, chodí do roboty, bála sa, čo s
dcérou, keď nebude doma. Možno aj chcela obnoviť ich vzťah, ale potom si to rozmyslela. Starala sa

o odporcu, neskôr v júli-auguste bol už schopný sa o seba starať a pomoc nepotreboval. Teraz sa do
bytu nechce vrátiť, pokiaľ by tam býval odporca. Býva v podnájme v 2-izbovom byte, za ktorý platí do
300,- € vrátane energií.Odporca pri výsluchu uviedol, že ochorel v januári 2011, manželka sa o neho nepostarala dostatočne.
Dali ho do penziónu, aby sa o neho nemuseli starať. Manželka za ním chodila len na chvíľu. Keď sa vrátil
v auguste 2011, už tam nebývala, údajne mala priateľa, ale nepovedal mu, prečo odišla. V súčasnosti v

byte býva on. Okolnosti, týkajúce sa jeho ochorenia, si veľmi nepamätal, mal horúčky. Dôvodom rozvodu
manželstva účastníkov bolo, že navrhovateľka povedala, že sa ho bojí, ale nikdy jej neublížil, nikdy tu
nebolofyzickénásilieprotimanželke.Trestne stíhanývsúvislostisnásilímnebol.Pokiaľideostíhanieza
incident zo 17.01.2011, nepamätal si veľa, nebolo to naschvál. Nepamätá si ani, prečo to bolo zastavené.
Lekári nič nezistili, nedali mu nijaké závery, potom sa to už neopakovalo.

Podľa § 703 ods. 1 a 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa
za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu
manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov
v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o

nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo

rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 708 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade,
ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými

nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Podľa§707ods.2Občianskehozákonníka,akideodružstevnýbyt,zaniknesmrťoujednéhozmanželov
spoločnýnájombytumanželmi.Aksaprávonadružstevnýbytnadobudlozatrvaniamanželstva,zostáva
členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve.
Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho

smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.

Podľa § 712 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradným ubytovaním je byt s jednou

obytnoumiestnosťoualeboobytnámiestnosťvslobodárni,ubytovnialebovinýchzariadeniachurčených
na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt
alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v
spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového
zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová

náhrada mu nepatrí.Nazákladevyššieuvedenýchzistení,sprihliadnutímkobsahucitovanýchzákonnýchustanovení,dospel
súd k záveru, že účastníkom za trvania ich manželstva vzniklo súčasne s právom spoločného nájmu
bytu manželmi i spoločné členstvo v bytovom družstve. Po rozvode účastníkov medzi nimi nedošlo k

dohode o zrušení tohto spoločného práva a o ďalšom nájme bytu, sú teda splnené zákonné predpoklady,
aby súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil.

Pokiaľ odporca namietal, že po rozvode manželstva došlo k zániku spoločného nájmu družstevného bytu
účastníkov konania v dôsledku toho, že navrhovateľka opustila trvale spoločnú domácnosť účastníkov
konania, súd vyhodnotil tento argument ako nedôvodný.

Ustanovenie § 708 Občianskeho zákonníka upravuje otázku, na koho prechádza právo nájmu bytu

v prípade, keď doterajší nájomca bytu trvale opustí spoločnú domácnosť. Spoločná domácnosť sa
posudzuje podľa § 115 Občianskeho zákonníka, pričom podmienkou prechodu práva nájmu bytu je,
že ide o "trvalé" opustenie spoločnej domácnosti. Za trvalé treba považovať také opustenie spoločnej
domácnosti, ktoré nie je časove obmedzené a ktoré treba považovať za definitívne a nenávratné.
Rozvedený manžel sa nemôže úspešne domáhať zrušenia práva spoločného užívania bytu, ak sa z

bytu odsťahuje a ak tým došlo k zániku práva spoločného užívania bytu trvalým opustením spoločnej
domácnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod R 4/1985).

Súd zdôrazňuje, že citované ust. § 708 Občianskeho zákonníka nie je možné bez ďalšieho aplikovať na
spoločných nájomcov družstevného bytu, pretože obsahuje legálny odkaz na ust. § 707 ods. 1, ale nie
na§707ods.2Občianskehozákonníka,ktorésatýkaprechodunájmudružstevnéhobytu. Podľanázoru

súdu ust. § 708 Občianskeho zákonníka je použiteľné na zánik, resp. prechod nájmu družstevného bytu
len za situácie, že trvale opustí spoločnú domácnosť ten z manželov, ktorému patrí len právo spoločného
užívania družstevného bytu, ale nie aj spoločné členstvo v stavebnom bytovom družstve, čo však nie
je prejednávaný prípad. Totožný právny názor je potvrdený aj rozhodovacou praxou vyšších súdov a
vyplýva napríklad i z rozhodnutia Najvyššieho súdu publikovaného pod č. R 34/1983.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci patrilo obom účastníkom nielen právo spoločného užívania
družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo v stavebnom bytovom družstve, je vylúčená aplikácia § 708
v spojení s § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spoločný nájom družstevného bytu nezanikol v
dôsledku odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti.

Pre úplnosť ale súd uvádza, že okolnosť, že jeden z manželov ešte pred rozvodom opustil spoločný byt,

nemusí ešte znamenať, že mal v úmysle trvale sa vzdať práva užívať tento byt (rozhodnutie Najvyššieho
súdu publikované pod R 77/1966), pričom v danom konaní bolo zistené, že odchod navrhovateľky zo
spoločnej domácnosti účastníkov bol vyvolaný správaním odporcu, ktorý sa dopustil násilného konania,
hoci za tento čin nie je trestne zodpovedný v dôsledku nepríčetnosti. Do bytu sa už nevrátila, pretože
obavy z odporcovho správania u nej pretrvávali i s poukazom na to, že doposiaľ nebola zistená príčina

odporcovho stavu v čase predmetného incidentu.

Pri určení výlučného nájomcu a člena družstva súd vyhovel navrhovateľke a rozhodol v súlade s
jej žalobným návrhom, a za výlučného nájomcu a člena družstva určil navrhovateľku, ktorá s takýmto
riešenímvecivýslovnesúhlasila.Jesícepravdou,žeodroku2011užívapredmetnýbytvýlučneodporca,
čo však neznamená, že by navrhovateľka o uvedený byt záujem nejavila. Navrhovateľka, starajúca

sa o maloleté dieťa účastníkov, opustila spoločnú domácnosť účastníkov v dôsledku obáv z konania
odporcu a keďže doposiaľ nebola zistená príčina odporcovho stavu v čase predmetného incidentu, jej
obavy pretrvávali a byt odmietla užívať za predpokladu, že ho užíva aj odporca. Súd tiež prihliadol na
záujem maloletého dieťaťa, ktoré bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, a pre ktoré bude
nepochybne prospešné žiť s matkou v priestrannejšom byte, ako má matka v nájme v súčasnosti.

Sozrušenímprávaspoločnéhonájmubytumanželmisúvisíiotázkabytovejnáhrady.Zvyššiecitovaných
ustanovení zákona vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ďalším nájomcom bytua ktorý je povinný byt vypratať, prináleží zo zákona právo na bytovú náhradu. V § 712a odsek 8
Občianskeho zákonníka sa rieši bytová náhrada jedného z rozvedených manželov, keď o zrušení
spoločného nájmu bytu (aj družstevného) na návrh jedného z rozvedených manželov musel rozhodnúť

súd. Toto ustanovenie v kontexte s § 712a odsek 7 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že
rozvedený manžel má vždy právo na náhradný byt a iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Súd pri
rozhodovaní, aká bytová náhrada patrí rozvedenému manželovi, berie do úvahy aj to, ako sa rozvedený
manžel správal k manželovi alebo už rozvedenému manželovi s ohľadom na možnú existenciu fyzického

násilia alebo psychického násilia.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdkonštatoval,žeodporcovipatríprávonabytovúnáhradupodľa
§ 712a ods. 7, 8 Občianskeho zákonníka, a to v tomto prípade konkrétne na náhradný byt (§ 712 ods. 2
Občianskehozákonníka).Súdtotižvkonanínezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nazáklade
ktorých by mohol rozhodnúť, že odporca má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Pokiaľ ide o otázku fyzického násilia alebo psychického násilia v zmysle § 712a odsek 8 Občianskeho

zákonníka, súd v danom prípade zvážil skutkové okolnosti veci a konštatoval, že odporca sa za trvania
manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi - navrhovateľke alebo voči blízkej
osobe nedopúšťal fyzického alebo psychického násilia. Incident zo dňa 17.01.2011 bol incidentom
ojedinelým, útok odporcu nebol smerovaný priamo voči navrhovateľke alebo ich dieťaťu, pričom odporca
za tento útok nebol trestnoprávne zodpovedný v dôsledku nepríčetnosti. I z uznesenia Okresnej

prokuratúry Trenčín č. 2Pv 52/11-11 zo dňa 27.06.2011 vyplýva, že v dôsledku nevyliečiteľnej duševnej
choroby odporcu boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti úplne vymiznuté, nevedel rozpoznať
protiprávnosť svojho konania a nemohol svoje konanie ovládať.

Na základe uvedeného súd priznal odporcovi právo na náhradný byt.

Súčasťou rozsudku je i výrok súdu o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľka bola neúspešná len v

pomerne nepatrnej časti, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Trovy konania
navrhovateľky spočívali pritom v náhrade zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a trovách právneho
zastúpenia navrhovateľky podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Vzhľadom na § 10 ods. 2 vyhlášky, súd sa stotožil
s vyúčtovaním trov zástupcom navrhovateľky v tom smere, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, čo v
roku 2014predstavovalosumu61,87€avroku2015sumu64,53€.Vroku2014zástupcanavrhovateľky
vykonal 2 úkony právnej služby á 61,87 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby podľa § 13a
ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky), v roku 2015 1 úkon právnej služby á 64,53 € (účasť na pojednávaní
súdu 14.04.2015 podľa § 13a ods. 4 písm. d/ vyhlášky). Zástupcovi navrhovateľky ďalej patrí podľa §

16 ods. 3 vyhlášky 2 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014 a 1 x 8,39 € za úkon v roku 2015 v
celkovej výške 24,47 €. Ďalej zástupcovi navrhovateľky patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1
vyhlášky za cestu na pojednávanie súdu 14.04.2015 2 polhodiny á 13,98 €, spolu 27,96 €. Taktiež mu
patrí náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie 14.04.2015
za trasu Dubnica nad Váhom - Trenčín a späť, t.j. 30 km nasledovne: paušálna náhrada 5,49 € (30 km

x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 2,57 € (30 km x spotreba 7,2 l/100 km x cena PHM 1,190
€/1 l) €. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú spolu sumu 248,76 €.Odporcu súd zaviazal na náhradu trov konania k rukám zástupcu navrhovateľky podľa § 149 ods. 1
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.