Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205738
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814205738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľky: Mgr.
R. Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., K. XXXX/X, právne zastúpená advokátkou JUDr. Luciou
Krausovou, so sídlom V., P. XXX/XX, proti odporcovi: Ing. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., K. XXXX/X,
orozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťomQ.:B.,nar.XX.XX.XXXXaY.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodinyNámestovo,naodvolanieodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduNámestovoč.k.5P/19/2014-55
zo dňa 14. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Y.
a maloletého B. (výrok V.) m e n í tak, že počas trvania striedavej starostlivosti vyživovaciu povinnosť
rodičov n e u r č u j e.

Výroky rozsudku okresného súdu, ktorými bolo manželstvo účastníkov rozvedené a schválená
rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do striedavej starostlivosti (výrok I. až IV.), z o s t á v a
j ú n e d o t k n u t é.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozviedol manželstvo účastníkov a zároveň schválil
rodičovskú dohodu vyjmúc dohodu o výživnom ohľadne maloletých detí Y. a B. s tým, že títo sa na

čas po rozvode zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ich budú zastupovať
a spravovať ich majetok, a to v presne stanovených týždenných intervaloch. Zároveň otcovi určil
vyživovaciu povinnosť na každého maloletého sumou 30,- Eur mesačne vopred k rukám matky.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok o rozvode účastníkov konania odôvodnil, že manželstvo účastníkov vykazuje znaky formálnosti,
prejavujúce sa spoločným bývaním bez vzájomnej citovej náklonnosti a pomoci a obmedzením sa na
starostlivosť o domácnosť. Ani návšteva poradensko-psychologickej poradne nezlepšila vzťahy medzi
manželmi. Príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov na vedenie

spoločného života, pričom k rozvratu nepochybne prispelo aj nazeranie na hmotné zabezpečenie rodiny
spôsobené rozdielnosťou finančných pomerov, z ktorých účastníci konania pochádzajú.

V časti starostlivosti o maloleté deti pochádzajúce z manželstva, a to mal. Y. a mal. B., rodičia uzavreli
rodičovskú dohodu s tým, že títo im budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti v týždennýchintervaloch. Rodičovská dohoda bola schválená, nakoľko táto bude vykonávaná rodičmi v nezmenenom
prostredí detí, v ktorom doposiaľ vyrastali a je v prospech citového vývinu maloletých detí.

Otcovi detí stanovil i vyživovaciu povinnosť na každé dieťa mesačne po 30,- Eur s poukazom na to, že

jeho priemerný mesačný príjem činí 800,- Eur. Je síce pravdou, že príjmy oboch rodičov sú približne
na rovnakej úrovni, avšak je potrebné zohľadniť fakt, že matka má kratší pracovný úväzok, v ktorom
dosahuje priemerný príjem 330,- Eur a vykonáva ešte súkromnú výučbu cudzích jazykov, čo si vyžaduje
vynaloženie väčšieho rozsahu pracovného času na dosiahnutie príjmu na úrovni odporcu. Povinnosť
vyživovať dieťa majú predovšetkým rodičia, preto pri určení vyživovacej povinnosti nemožno prihliadať

na majetkové a finančné pomery starých rodičov, ktorí dobrovoľnou formou spolufinancujú náklady
spojené s ich osobnou starostlivosťou.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 144 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote vo výroku V. o určení vyživovacej povinnosti podal odvolanie odporca.
Nesúhlasil s ustanovením vyživovacej povinnosti, nakoľko zo schválenej rodičovskej dohody vyplýva,
že túto starostlivosť budú vykonávať v pomere 50:50, a tak sa budú rovnocenným spôsobom starať

o zabezpečovanie základných životných potrieb maloletých detí v čase, keď ich budú mať v opatere.
Pri stanovení vyživovacej povinnosti súd prihliadne výhradne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča, aby mohli byť potreby detí zabezpečené v adekvátnej miere vzhľadom na rozsah
starostlivosti každého z rodičov. Má za to, že súd pri určovaní výživného prekročil svoje zákonné
oprávnenie, keď zohľadňoval len skutočnosť, že dosiahnutie príjmu navrhovateľky na jeho úrovni si

vyžaduje vynaloženie väčšieho rozsahu pracovného času. Podstatné je, že obaja rodičia majú príjem
na obdobnej úrovni a matka ani nemá výrazne horšiu finančnú situáciu. Fakt, že navrhovateľka trávi
viac času v práci skôr svedčí o tom, že v tomto čase nebude vykonávať starostlivosť o maloleté
deti. Neexistuje dôvod na to, aby súd kompenzoval čas, ktorý navrhovateľka trávi viac v práci. V
konaní bolo preukázané, že v dostatočnej miere sa spolupodieľa na úhrade nákladov na maloleté deti,

s navrhovateľkou toho času ešte hospodária v spoločnej domácnosti, a preto neexistuje ani vážna
hrozba toho, žeby v budúcnosti svoje povinnosti ohľadne uhrádzania potrieb maloletých detí zanedbal.
Ďalej poukázal na to, že okresný súd odôvodnenie rozsudku ohľadne stanovenia výživného náležite
neodôvodnil v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutú časť rozsudku
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, prípadne zmeniť výrok V. tak, že neurčí výživné.

K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá nesúhlasí s dôvodmi odvolania odporcu. Poukázala na
to, že z ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine nevyplýva ani jedna zo skutočností tvrdených odporcom,
a to, že súd je povinný vychádzať z jediného parametra, dĺžky striedavej starostlivosti, alebo že súd
je povinný rozhodnúť tak, že sa výživné neurčuje. Odporca mylne vychádza z predstavy, že výživné
je určené pre potreby inej osoby ako maloletých (matky). Oprávnený rodič je len platobným miestom.

Odporca neustále prenáša povinnosť materiálne zabezpečovať svoju rodinu na rodičov navrhovateľky.
V konaní bolo zistené, že ich príjmy sú približne rovnako vysoké, avšak na dosiahnutie jej príjmu má dve
práce (na čiastočný úväzok v škole a ako SZČO vo výučbe cudzích jazykov), ktoré sú nesporne časovo
náročnejšie. Rozsah pracovného času má priamy dopad na jej dosahovaný príjem, nakoľko zo živností
má príjem cca 400,- Eur mesačne a túto živnosť vykonáva v čase, keď deti nie sú v škole a musí zároveň

rešpektovať požiadavky svojich klientov. Preto nie je čo do pracovného času flexibilná ako odporca.
Osobnú starostlivosť o deti v tomto čase bude nútená nahradiť, či už s pomocou rodinných príslušníkov,
alebo opatrovateľkou, čo je výdavková položka. Uvedené skutočnosti boli zohľadnené aj v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.

Kolízny opatrovník k odvolaniu odporcu uviedol, že určenie výživného ponecháva na zvážení súdu

tak, aby výživné nebolo traumatizujúcim bodom medzi rodičmi s následným negatívnym dosahom na
maloleté deti.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v rozsahu §

212ods.1,2písm.a/O.s.p.,apokiaľideovýrok,ktorýmbolaurčenávyživovaciapovinnosťvzmysleust.§ 220 O.s.p. zmenil tak, že počas trvania striedavej starostlivosti vyživovaciu povinnosť rodičov neurčil.
V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu, v ktorej nebol napadnutý odvolaním zostal nedotknutý.

V prejednávanej veci došlo k rozvodu manželstva účastníkov konania, z ktorého pochádzajú dve

maloleté deti, a to mal. B., nar. XX.XX.XXXX. a mal. Y., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletých uzavreli
rodičovskú dohodu pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloletých v tom, že títo na čas po rozvode
sú zverení do ich striedavej osobnej starostlivosti a táto striedavá starostlivosť bude v týždňových
intervaloch s presným vymedzením vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča,

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov, výživné
neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade rozhodovania o výživnom v prípade zverenia maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd prihliada na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého
rodičaanaodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťa,akoajnaschopnosti,možnostiamajetkovépomery

povinných rodičov.

Okresný súd v preskúmavanej veci zistil správne skutkový stav, avšak tento nesprávne vyhodnotil. Vo
veci bolo zistené, že obaja rodičia majú približne rovnaký mesačný príjem, cca 800,- Eur. V súčasnej
dobe žijú v spoločnej domácnosti. Odporca na vedenie domácnosti uhrádza palivo na celý rok, elektriku,
vodu, odpad, daň z nehnuteľnosti, internet, polročne na základnej umeleckej škole - hra na heligónke pre

každé dieťa 75,- Eur ako aj stravu deťom. Matka uhrádza stravu pre deti, ich oblečenie (priznala, že na
tieto výdavky otec prispieva približne 20 %), hygienu, ako aj platí polročne krúžok brejk danc 20,- Eur. Z
konštatovanéhojemožnéustáliť,žeobajarodičiasúnarovnakejúrovnipokiaľideopríjmovépoložkyako
aj o výdavkové položky. Okresný súd nesprávne ustálil, keď pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadal
na skutočnosť, že navrhovateľka musí vynaložiť vyššie úsilie, aby dosahovala primerane rovnaký príjem

ako odporca. Na uvedené v zmysle kritérií stanovenia výšky výživného ustálených v Zákone o rodine
nie je možné prihliadať. Obaja rodičia majú zverené maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti v
rovnakej dĺžke. Z uvedeného je možné konštatovať, že obaja rodičia majú rovnaké možnosti vyživovať
maloleté deti.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil podľa § 220 O.s.p. a

počas trvania striedavej starostlivosti výživné na maloleté deti neurčil.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. aplikujúc ust. § 144 veta prvá O.s.p., v
zmysle ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na ich náhradu.

Rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.