Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809209059
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7809209059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu C. Z.P. - I., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho v
X., D. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika
Hronca č. 9 proti žalovaným X. Š. S., E.. X. XX. XXXX, bývajúcemu v X., D. Č.. XX, zastúpenému JUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 a 2. C. L. (predtým S.), nar. X. X.
XXXX, bývajúcej v X., Y. Č.. XX, o zaplatenie 290,32 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.8.2012 č.k. 8C/43/2010-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 290,32 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. 8. 2012
do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal ich tiež spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 188,56 eura v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 290,32 eura so zákonným úrokom
z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jemu patriacich nehnuteľností
žalovanými za obdobie od 1.12.2007 do 31.7.2012 do výšky obvyklého nájomného. Uplatnil si aj úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy za obdobie od 1. 8. 2012 do zaplatenia a náhradu trov

konania. Žalobu žalobca podal ako vlastník pozemkov, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat.úz. X.. Časť
nehnuteľností, jemu patriacich užívajú žalovaní a to konkrétne nehnuteľnosti, vedené pod parcelnými
číslami 5047/16 o výmere 121 m2 - zastavané plochy a nádvoria a to na základe pôvodnej nájomnej
zmluvy zo dňa 10. 2. 2005, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ďalej parc. č.
5039/14 o výmere 248 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 5047/1 o výmere 77 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 5047/20 - o výmere 53 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 5039/8 o výmere
92 m2 - trvalé trávnaté porasty, parc. č. 5039/10 o výmere 80 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. 5039/9

- o výmere 47,30 m2 - trvalé trávnaté porasty a pod parc. č. 5047/17 a to vo výmere 306 m2 - zastavané
plochyanádvoria,tedažalovanými spoluužívanénehnuteľnostivovýmere848m2bezplatnejnájomnej
zmluvy. Podľa uzavretej nájomnej zmluvy žalovaní platili žalobcovi za 1 m2 pozemku 3,50 Sk/ročne
t. j. 0,116 eura a rovnakú sumu teda by mali platiť aj za ostatné užívané pozemky, u ktorých nie je
uzavretá platná nájomná zmluva titulom bezdôvodného obohatenia. Spolu za 848 m2 nehnuteľností
mali teda platiť 3 585,05 Sk ročne (119 eur), mesačne to predstavuje 9,92 eura. Žalovaní dlhujú podľa
žalobcu žalobcovi za žalované obdobie, t. j. za 4 roky a 8 mesiacov sumu 459,76 eura a zaplatili mu

len 169,44 eura. Po odpočítaní zaplatenej sumy tak ostal neuhradený dlh vo výške 290,32 eura.Po vydaní platobného rozkazu súdom prvého stupňa v zmysle žaloby žalobcu podal proti nemu odpor
žalovanýv1.radestým,ženájomnázmluvazodňa1.10.2005,ktorúžalobcapripojilakoprílohukžalobe
a kde je žalovaný v 1.rade označený ako nájomca, nie je ním podpísaná, teda nebola nikdy uzavretá

ani s ním, ani za žalovanou v 2. rade preto medzi nimi žiaden záväzkový vzťah nevznikol. Pokiaľ si
žalobca žalobou uplatnil žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, tak vzniesol žalovaný v 1.
rade námietku premlčania za obdobie pred dátumom 27.11.2007.

Po právnom posúdení veci podľa § 451 a nasl. OZ , ako aj § 458 ods. 1 Obč.zákonníka súd dospel k
záveru,žežalobažalobcujedôvodná.Uzavrel,ževkonaníbolonespornepreukázané,žežalovanív1.a

2. rade užívali a užívajú nehnuteľnosť, ktorá vlastnícky patrí žalobcovi bez toho, aby na túto časť výmery
nehnuteľnosti bola medzi nimi uzavretá platná nájomná zmluva. Preto vznikla žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, ktoré spočíva v odplate do výšky nájmu za sporné
pozemky za žalované obdobie od 1.12.2007 do 31.7.2012, a to vo výške 290,32 eura. Čo sa týka výšky
nároku uzavrel, že požadovaná suma zodpovedá výške obvyklého nájmu sporných pozemkov určenej aj
znaleckým posudkom v obdobných veciach v totožnej lokalite, pričom poukazoval na znalecké posudky

U.. I. J. v obdobnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8C/103/2008 ( ide o
posudok č. 13/2010 zo dňa 23.3.2010). Znalec ustálil výšku nájmu za 1 m2 pozemku trvalého trávneho
porastu kat. úz. X. na 1,20 eura za 1 m2 za rok. Žalobca si pritom uplatnil minimálnu sumu odplaty za
obdobný pozemok t. j. 0,116 eura za 1 m2 ročne, hoci by si mohol uplatniť náhradu aj vo vyššej sume.
Keďže svoj dlh včas žalovaní neuhradili , dostali sa do omeškania od 1.8.2012 tak, ako si to žalobca v

rámci zmenenej žaloby uplatnil v tomto konaní a nárok na zaplatenie tohto úroku má na základe § 517
ods. 2 Obč.zákonníka a § 3 ods. 1 vl. nariadenia SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného od 1.1.2009.

Výrok o trovách konania oprel súd o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi proti
neúspešným žalovaným právo na náhradu trov konania, ktoré v tomto prípade predstavujú uhradený
súdny poplatok 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 172,06 eura. Priznal náhradu

trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb - §§ 10, 14, 18 a nasl. za 6 úkonov právnej služby po 16,50 eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu a účasť na 3
pojednávaniach) a k tomu 6 x režijný paušál, z toho 2 x po 6,95 eura, 1 x 7,21 eura a 1 x 7,41 eura
a 2 x 7,63 eura.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 2.rade. Rozsudok napadla v celom
rozsahu a poukázala na to, že odvolanie si píše sama, pretože nemá finančných prostriedkov na
zaplatenie právneho zástupcu. Uviedla, že žalobcovi platili aj so žalovaným v 1. rade nájomné v dobe,
keď mali s ním uzavretú nájomnú zmluvu a svoje záväzky voči nemu stále plnili včas a v plnej miere. Ona
sama neskôr, keď už bola rozvedená, ani nemala vedomosť, že žalovaný v 1. rade žalobcovi neplatí.

Nedával na chod domácnosti žiadne peniaze, hoci túto domácnosť plne využíval 5 a pol roka a dokonca
vzhľadom k tomu, že pošta od žalobcu chodila na meno žalovaného v 1.rade, neoboznámil ju s obsahom
týchto zásielok, takže vlastne ani nevedela, že treba ešte platiť. Zámerne, konaním bývalého manžela
sa dostala do omylu a okrem toho osobne nikdy nepodpísala so žalobcom žiadnu nájomnú zmluvu,
ktorú by si potom následne neplnila. Preto nemá pocit, že by mu bola niečo dlžná a napokon uviedla,

že na D. Q. Č.. XX K. X. už nebýva, žalovaný v 1. rade má byt prepísaný na seba, napriek tomu, že
ku dňu podania odvolania dohodnutú čiastku majetkového vysporiadania jej doposiaľ nevyplatil. Preto
ak súd rozhodol v tomto spore v prospech žalobcu, celá čiastka by sa mala vymáhať od žalovaného v
1. rade, ktorý tvrdil, že nájomné platí. Poukázala na svoju finančnú a sociálnu situáciu s tým, že nemá
finančných prostriedkov aby mohla žalovanú sumu uhradiť. Podaním zo dňa 16.11.2012, ktoré došlo na

Okresný súd Rožňava dňa 20.11.2012 súdu oznámila, že zmenila priezvisko, ako aj bydlisko a uviedla,
že v súčasnosti sa volá C. L..

Žalobca sa vyjadril písomne k odvolaniu žalovanej v 2. rade v tom zmysle, že toto odvolanie nie je
dôvodné. Poukázal, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v súlade so
zákonom. Aj žalovaná v 2. rade až do dňa 31.7.2012 bývala v rodinnom dome v X. E. D. Q. Č.. XX

spoločne so svojím aj keď už rozvedeným manželom - žalovaným v 1. rade, teda užívala nehnuteľnosti
patriace žalobcovi bez toho, aby mu za ich užívanie poskytla odplatu. Túto podstatnú okolnosť v odvolaní
napokon ani nenamietla a nenamietla to ani v písomnom vyjadrení počas konania, oznámila len to, žebyt, ako aj ostatné záležitosti bude v budúcnosti spravovať už len žalovaný v 1.rade. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil s tým, že náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatňuje.

Žalovaný v 1.rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2.rade nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.4.2015, pričom miesto a čas
tohto verejného vyhlásenia bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v

Košiciach (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.).

Ako vyplýva z odvolania žalovanej v 2. rade, odvolanie podala z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p., teda, že súd vec nesprávne posúdil. Nesprávnym posúdením veci treba rozumieť omyl
súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza, ak súd aplikoval na
zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru,
že postupu prvostupňového súdu v konaní, ale ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení uplatneného dôvodu odvolania. Súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a z prednesov účastníkov

vyplynuli a v konaní vyšli najavo a neopomenul žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané. V jeho rozhodnutí nie je logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 a 135 O.s.p.. Súd prvého stupňa použil
správne zákonné ustanovenie a vo svojom rozhodnutí dospel k správnemu záveru a tento záver
prezentoval aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v
odôvodnení obmedziť na len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť
na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi na názorom súdu prvého stupňa a na tieto dôvody odkazuje

a na zdôraznenie správnosti uvádza:

V odvolaní žalovaná v 1. rade namieta, že nemala sama uzatvorenú so žalobcom žiadnu platnú
nájomnú zmluvu. Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a iba výška tohto bezdôvodného obohatenia sa opiera o obvyklú výšku
nájomného, nejde teda o plnenie z nájomnej zmluvy. V konaní bolo ďalej plne preukázané, že tak

žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade predmetné nehnuteľnosti patriace žalobcovi užívali za
uvedené obdobie a pokiaľ žalovaná v 2. rade namieta také skutočnosti, ktoré sa týkajú vzťahu medzi
ňou a žalovaným v 1. rade, pre posúdenie nároku žalobcu voči nim nie sú právne relevantné. Ak
namieta žalovaná ľudský rozmer celého prípadu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého
stupňa zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade uhradiť žalovanú sumu rukou spoločnou a

nerozdielnou a nič nebráni zohľadniť túto skutočnosť žalobcovi pri vymáhaní priznaného nároku, pokiaľ
nedôjde k dobrovoľnému plneniu na základe tohto rozsudku.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom
rozsahu potvrdil a potvrdil aj výrok o náhrade trov konania, pretože súd prvého stupňa správne rozhodolv zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď konštatoval, že žalovaní nemali v konaní úspech, a preto
bola úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré sú
vyčíslené v súlade s platným právnym predpisom (vyhl.č. 655/2004 Z.z.).

O náhrade trov odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože si náhradu trov odvolacieho konania
účastníci neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.