Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217635
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114217635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 v zastúpení: JUDr. Alan Strelák, advokát
so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti odporcovi: Y. Q., bytom C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka
občianske združenie Q. ochrana práv spotrebiteľov, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Bratislava,
Zámocká 36 o zaplatenie sumy 394,77 € s príslušenstvom s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
sumy 394,77 eura.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úveru č. 220092071 zo
dňa 4.10.2009, ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 350,- €, ktorý sa zaviazal uhradiť
vrátane odplaty vo výške 591,50 €. Ďalej v predmetnej zmluve v časti článku II je uvedené, že úver sa
zaväzuje uhradiť v 13.-tich splátkach po 45,50 € s tým, že priemerná RPMN činí na 13 mesiacov 37,93

%. V bode 1 obchodných podmienok je uvedené, že pri splatnosti úveru na 13 mesiacov činí RPMN
206,73 %. Odporca uhradil sumu 196,73 €, pričom posledná úhrada bola dňa 17.2.2010. Prvá splátka
bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom podľa navrhovateľa vzhľadom na nesplácanieúveru odporcom, oznámil mu navrhovateľ stratu výhody splátok a oznámenie o so splatením záväzku
mu zaslal dňa 8.7.2010, teda splatným dlh sa stal dňom 13.5.2010.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide ofyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti
zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Obč. zák., odstúpenie od zmluvy

§ 48 Obč. zák., úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu
uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu odporcu ako dlžníka zo spotrebiteľského úverua zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že
bola poskytnutá zo strany navrhovateľa ako dodávateľa - podnikateľa odporcovi ako spotrebiteľovi -
nepodnikateľovi, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
258/2001 Z.z. účinného do 10.6.2010.

Navyše v kontexte ďalších úvah súdu by súd uvedenie RPMN práve v tejto výške 206,73 % považoval
za hodnoverné pre túto zmluvu, ale plnenie z takto vysokých nákladov úveru súd navyše považuje za
rozporné s cit. ust. § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. a napokon až s dobrými mravmi. Práve RPMN ako

mieru všetkých nákladov úveru v čase súd považuje za relevantný údaj k maximálnej výške „odplaty“
podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z., aj keď v cit. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., resp. v nariadení vlády
zhodne účinných do 10.6.2010 sa pojmovo vychádzalo z pojmov „odplata“ a „úver“ popri sebe. V tejto
súvislosti súd neuznáva praktický význam dojednania v predmetnej úverovej zmluve, že odporca mal
zaplatiť poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje „odplatu a úrok vo výške 20 %“, teda z výšky RPMN
nemá zmysel oddeliť práve sadzbu „úveru 20%“ pre účely zistenia „odplaty“ za tento úver.

V uvedenom zmysle je akákoľvek odplata vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy nad rámec
poskytnutého úveru ( najmä aj keby bolo možné uznať uvedenie konkrétnej RPMN k predmetnej zmluve
206,73% v obchodných podmienkach zmluvy) uplatnená v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vyššie oboznámená osobitná právna úprava (podobne ako § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinný od 01.06.2010) je stále problematická vo vzťahu k dobrým mravom a

spravodlivosti, keď veritelia v obdobných prípadoch si môže obmedzenia výšky úverov prakticky sami
definovať. Nakoľko priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a
to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona ( obdobne
ako aj ustanoveniami časovo nasledujúceho zák. č. 129/2040 Z.z, o spotrebiteľských úveroch a o iných
úverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovúčinnéhood11.06.2010

- s prihliadnutím na prechodné ustanovenia § 25 tohto časovo nasledujúceho zákona).

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší
súd SR uvádza, že spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky
upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom,
pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony je potrebné
aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri uzavieraní
spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj
nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy

ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch
v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a
spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu
zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia
s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne.

Podľa § 5b 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho

spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod
čiarou vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon
v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho
zákonníka.

Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, kde je zakotvené
výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie
zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež

ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce
pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je
možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné
ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j zák. č. 258/2011 Z.z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný
podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka ( OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V danom prípade súd skonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zákonníka. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1 a § 53 a ods. 1 Obč. zákonníka, súd vo zvyšku, a
to v časti istiny návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ jepovinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa.

Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne

uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 2 OZ rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie
v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína
odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565 ), začne plynúť desaťročná
premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o
práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. , pretože
v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov.

Predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a preto je bezúročná a bez
poplatkov, v zmluve nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o úrokovej sadzbe,

začiatok a koniec splatnosti úveru, teda nie sú tam uvedené požadované náležitosti v rozpore so
zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch sú aj ustanovenia predmetnej zmluvy,
ktorej zároveň odporujú ustanovenia obchodných podmienok, kde je uvedená iná výška RPMN, ktorú
však nemožno považovať za údaj platný pre predmetný úverový vzťah medzi účastníkmi konania, keďže
jednoznačne nie je uvedená v predmetnej zmluve. Tomuto neodpovedá ani odplata, teda dlžník nemal

vedomosť o tom aká je daná percentuálna sadzba úrokov, RPMN čomu nasvedčuje aj článok 1 Zmluvy,
kde je uvedené, že odmena je vo výške 20 % z istiny pri úvere na 13 mesiacov.V súčasnej dobe je všeobecne nízka úroveň vzťahu dlžníka- spotrebiteľa k plneniu zmluvného záväzku
veriteľa. Apriórne odmietanie právneho inštitútu uznania dlhu (záväzku), ako neprijateľného pre vzťah
veriteľa a spotrebiteľa, nie je však namieste a treba ho posudzovať vždy konkrétne. Náš právny poriadok

rozlišuje síce dva podobné, ale v jednotlivostiach odlišné právne inštitúty uznania dlhu a uznanie
záväzku. Pre občianskoprávne vzťahy platí úprava v § 558 OZ. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i
výšky má podľa § 110 ods. 1 OZ za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne
plynúť nová premlčacia doba.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že

každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči
povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti
subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon
neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej
sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.

Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany

slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej

charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 258/2001 Z.z., pričom náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2,3 citovaného zákona. Súd dospel k záveru, že nárok

navrhovateľa je premlčaný vzhľadom na ustanovenie § 5b 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP takže plne úspešnému odporcovi súd
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 150
ods. 1 OSP neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať náhradu trov konania, pričom vedľajší účastník

v predmetnom konaní neposkytol odporcovi žiadnu pomoc vstupom do konania, vstúpil do konania bez
znalosti predmetu veci, nezaslal do spisu žiadne relevantné vyjadrenie, ktoré by ovplyvnilo rozhodnutie
súdu o náhrade trov konania. Oznámenie o vstupe do konania je formulované absolútne všeobecne bez
aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných. Vedľajší účastník v
oznámení o vstupe do konania okrem mena a priezviska odporcu, výšky predmetu sporu a spisovej

značky prvostupňového konania neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa, dátum narodenia).V tomto konaní je možné predpokladať, že vedľajší účastník vystupuje na strane odporcu bez jeho
vedomia. Odporca nemal možnosť vyjadriť sa ani k tomu, či vôbec súhlasí so zastupovaním vedľajšieho
účastníka advokátskou kanceláriou. Súd v žiadnom prípade nepopiera možnosť vedľajšieho účastníka

dať sa v konaní zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, avšak takýto procesný vzťah
medzi týmito dvoma subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti, pretože ak by musel právny
zástupcazastupovaťzdruženianaochranuspotrebiteľavkaždomprípade,vpodstatebyneboldôvodna
pribratie združenia do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na stranu odporcu. Združenie na ochranu
spotrebiteľa je profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona

č. 384/2008 Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Súd ďalej zastáva ten názor, že prípadná náhrada trov
právneho zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej služby nie je možné pre neúčelnosť
priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, a to tak uvedením nových a procesne
významných skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj vedľajšieho účastníka k
prejednávanej veci.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je výlučne

vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť vynaložených
trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom konaní platí
všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za profesionálne
zastupovanie účastníka advokátom. Rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou

súčasťou súdneho konania ako celku.

Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.

Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.
Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako

bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV. ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.
Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I. ÚS 257/05).

Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania
na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či
dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že
vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom

je predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana
spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní
advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, ide o účelne
vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko

súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý
je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, ktorý
je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v
prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník
automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
„Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených
trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom
(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej

hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktorémusela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto
vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;

môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad
pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.

Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať
spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej
konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia

stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,
alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

Občianske združenie vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník a ako taký sa nechal

právnezastúpiťadvokátomtak,žehopísomnesplnomocnilnazastupovanievkonaní.Vosvojejpodstate
združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa
sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Súd konštatuje, že napriek tomu, že v konaní
sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky uvedeného, v
rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto trov konania (konkrétne

trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver
súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty
subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv
spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú
svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na

škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto prípade navrhovateľa. Absurdnosťou, celú vec
dokresľujúcou môže byť fakt, že v konaní sa ako vedľajší interventi zúčastnia hneď dva alebo viac
ochranných spotrebiteľských združení, čo by pri argumentácii ad absurdum a prístupom súdu spôsobilo,
že zo zastupovania by vznikla „živnosť“ združení s napojením na advokátske subjekty.

Paušálny vstup občianskeho združenia do mnohých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia

týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov
vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ OZ. Všeobecný vstup tohto
združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania,
najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho

zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu je paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu
prípadu.

Vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd nepriznal náhradu trov
konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.