Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Majeriková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/238/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114212854
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114212854.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 813 23 Bratislava,
IČO 00 585 441, proti odporcovi: L. Y., rod. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ovčiarsko 137, štátne
občianstvo SR, o zaplatenie 103,38 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 103,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 19.12.2010 až do zaplatenia z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.4.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd odporcu zaviazal zaplatiť sumu 103,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z
dlžnej sumy od 19.12.2010 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že uzatvorili poistnú zmluvu
č. 6560150936 dňa 17.9.2010 produkt Štipendijné poistenie podľa špecifikácie v zmluve a na poistnú
dobu od 18.9.2009 na dobu určitú. V zmysle dojednaní zmluvných strán bol odporca povinný platiť
ročné poistné vo výške 413,52 eur z toho lehotné poistné vo výške 34,46 eur mesačne. Keďže odporca
nezaplatil dohodnuté prvé poistné dňa 18.12.2010 navrhovateľ listom zo dňa 6.11.2013 vyzval na
zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenie dňa 18.12.2010. Navrhovateľ uplatňuje dlžné poistné
za dobu do zániku poistenia v sume 103,38 eur tj. 18.9.2010 do 18.12.2010.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 18.3.2015.
Súd mal za nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zmluva dňa 17.9.2010
pre produkt Štipendijné poistenie. Navrhovateľ listom zo dňa 6.11.2013 adresovaným odporcovi vyzval
na zaplatenie dlžného poistného vo výške 103,38 eur za poistné obdobie od 18.9.2010 do 18.12.2010
tj. uplatňuje dlžné poistné za dobu do zániku poistenia v sume 103,38 eur.
Ustanovenie § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje zánik poistenia aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Zánik poistenia podľa § 801 predstavuje popri zániku výpoveďou podľa § 800 druhý spôsob zániku
poistenia. Preto sa aj v úvode § 801 ustanovuje, že "poistenie zanikne aj tak, ...". Aj pre zánik poistenia
podľa § 801 platí zásada vyjadrená v § 803 ods. 1, podľa ktorého poistiteľ má právo na poistné za dobu
do zániku poistenia. To znamená, že do uplynutia zákonom ustanovenej alebo dohodnutej lehoty na
zaplatenie poistného poistný pomer trvá so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Poistiteľovi patrí
aj za toto obdobie poistné a poistený má tiež právo na plnenie poisťovne, ak by v tomto období došlo
k poistnej udalosti.
Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Súd je toho názoru, že zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie predstavuje sankčný spôsob zániku
poistno-právneho vzťahu v dôsledku toho, že si poistník (ten kto uzavrel s poistiteľom zmluvu) nesplnil
jednu zo svojich základných povinností a to povinnosť platiť poistné za poistné obdobie, dohodnuté v
poistnej zmluve.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení v čase rozhodovania orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V danej veci ide o nárok, kedy súd prihliadania ex offo na premlčanie v spotrebiteľských veciach podľa
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014
Z ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Dôvodné vznesenie námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok)
priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom ktomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a
podobne.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uplatňuje dlžné poistné za obdobie od 18.9.2010 do 18.12.2010 súd
posúdil s poukazom na citované zákonné ustanovenia, že nárok je premlčaný, keďže k ustanoveniu §
5b nie je prechodné ustanovenie a súd je povinný vec posúdiť podľa právneho stavu v čase rozhodnutia.
V danom prípade pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci deň zániku poistenia 18.12.2010
a teda v danom prípade sa „mohlo“ právo vykonať po prvý raz dňa 19.12.2010, kedy objektívne začala
plynúť premlčacia doba, ktorej koniec uplynul dňa 19.12.2013. Návrh navrhovateľa bol podaný dňa
14.4.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto súd žalobný návrh zamietol z dôvodu
premlčania nároku, na čo súd prihliada v spotrebiteľských veciach ex offo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si neuplatnil
náhradu trov konania a preto súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.