Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/237/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114217047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa,

a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovaným 1. Z. G., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX H. K.
K. a 2. M. G.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXX XX H. K. K., v konaní o zaplatenie 4 671,57 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3
941,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 316,68 eur odo dňa 4.6.2014

do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 192,47 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 663,48 eur tieto na účet jeho právneho zástupcu,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.6.2014 žiadal, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 4 671,57 eur spolu s úrokom vo výške 9,85
% ročne zo sumy 3 316,68 eur odo dňa 4.6.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 3 527,21 eur odo dňa 4.6.2014 do zaplatenia a zaviazal ich nahradiť trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaní uzatvorili dňa 17.6.2004 Zmluvu

o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným splátkový úver vo výške 200 000,-
Slovenských korún. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky
žalobcu účinné od 1.8.2002. Žalovaní sa zaviazali žalobcovi splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 99,25 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňom 20.7.2004 a konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá ku dňu 20. Mája 2012. Žalovaná pohľadávka ku dňu 3.6.2014 tak predstavuje
sumu 4 671,57 eur, ktorá pozostáva z dlžnej sumy istiny vo výške 3 316,68 eur, riadnych úrokov vo
výške 210,53 eur a úrokov z omeškania vo výške 1 144,36 eur.

Žalovaní sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadrili.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to žaloby zo dňa 12. Júna 2014, Zmluvou
o splátkovom úvere zo dňa 17.6.2004, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 4. Decembra 2013,
Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu žalovaných, ostatným spisovým

materiál a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.6.2004 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi uzatvorená
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným úver vo výške 200 000,- Slovenských
korún za účelom rekonštrukcie rodinného domu, išlo o spotrebný úver - investície do nehnuteľnosti.

Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá v deň podpisu zmluvy vo výške 8,80 % ročne, zároveň výška
mesačnej splátky predstavovala 2 990,- Slovenských korún. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
dňom 20.7.2004 a konečná splatnosť úveru nastala dňom 20. Mája 2012. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade z úveru vyzval žalobca listom zo dňa 4.
Decembra 2013 žalovaných na úhradu dlžnej sumy.

Právna zástupkyňa žalobcu prítomná na pojednávaní žiadala žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovieť. Mala za to, že žalobca preukázal svoj nárok predložením príslušných listinných dôkazov.

Napriek skutočnosti, že súd nariadil vo veci dve pojednávania a to dňa 9.2.2015 a dňa 30. Marca
2015,žalovanísanasúdomnariadenépojednávanieneustanovilinapriekskutočnosti,žepredvolaniena
toto pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne

neospravedlnili, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadali odročiť. Súd postupom podľa § 101 ods.
2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v časti dôvodným.

Dňa 17.6.2004 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi uzatvorená
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa ustanovení Obchodného zákonníka, na základe

ktorej poskytol žalobca dlžníkom úver vo výške 200 000,- Slovenských korún titulom investície do
nehnuteľnosti za účelom rekonštrukcie rodinného domu, kde splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
dňom 20.7.2004 a konečná splatnosť úveru nastala dňom 20. Mája 2012. Zároveň úroková sadzba v
čase uzatvorenia zmluvy bola vo výške 8,80 % ročne. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali žalobcovi
splácať úver v mesačnej splátke vo výške 2 990,- Slovenských korún. Neoddeliteľnou súčasťou tejto

zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaných v 1. a
2. rade z úverovej zmluvy, žalobca listom zo dňa 4. Decembra 2013 vyzval žalovaných na zaplatenie
dlžnej sumy.

Súd považoval nárok žalobcu za dôvodným v časti nezaplatenej istiny z úveru vo výške 3 316,68 eur,
ktorá bola vypočítaná a špecifikovaná v zmysle Zmluvy o úvere. Podľa článku II. bod 4 Zmluvy o úvere

bolo medzi žalobcom a žalovanými dohodnuté takzvané zložené úročenie úveru, v zmysle ktorého
zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovanými uhradené včas,
boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky
následne počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali
k istine iba do 30. Septembra 2011. Od tohto momentu už istina nenarastala o ďalšie neuhradené splatné

úroky, sa začali vyčísľovať samostatne. Z tohto dôvodu súd žalobný návrh žalobcu v tejto časti istiny vo
výške 3 316,68 eur považoval v celom rozsahu za dôvodným, a preto túto sumu žalobcovi priznal.

V ďalšom súd považoval za dôvodné priznať žalobcovi za poskytnutý úver aj dohodnuté úroky, ktoré
v čase podpísania zmluvy predstavovali sumu 8,80 % ročne. Úroková sadzba bola v Zmluve o úvere
určená ako premenlivá. Úroková sadzba sa v zmysle výpisu z úveru za obdobie od 17.6.2004 do 20.

Mája 2014 menila tak, že od 15.3.2006 do 31. Mája 2006 bola vo výške 9,20 % ročne, od 1.6.2006
do 31.7.2006 bola vo výške 9,60 % ročne, od 1.8.2006 do 1.4.2007 bola vo výške 10,10 % ročne a
od 2.4.2007 do 20. Mája 2014 bola vo výške 9,85 % ročne. Splatnosť úrokov bola v Zmluve o úvere
dohodnutá mesačne a to vždy v posledný deň v kalendárnom mesiaci. V zmysle článku II. bod 4 Zmluvy
o úvere, si zmluvné strany dohodli, že splatné úroky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny.

Úroky sa stavali súčasťou istiny až do dňa 30. Septembra 2011. Súd považoval žalobu žalobcu aj v tejto
časti v celom rozsahu za dôvodnú a priznal žalobcovi ním požadované úroky z úveru za obdobie od
1. Októbra 2011 až do konečnej splatnosti úveru, ktorá bola v zmluve dohodnutá dňom 20. Mája 2012
vo výške 210,53 eur.

Žalobca požadoval v žalobe priznať aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške 1 144,36 eur za

obdobie od 20. Mája 2012 až do dňa 3.6.2014. Súd žalobnému návrhu v tejto časti nevyhovel. Tieto
úroky z omeškania podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu boli vypočítané nielen z istiny, ale aj zkapitalizovaných úrokov z úveru. Súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobnému návrhu v tejto časti a
priznať žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania za obdobie od 20. Mája 2012 do 3.6.2014 avšak iba
vo výške 414,21 eur, čo predstavuje kapitalizované úroky z omeškania avšak iba z dlžnej sumy istiny.

V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol.

Žalobca v žalobe požadoval priznať aj úrok vo výške 9,85 % ročne zo sumy 3 316,68 eur od 4.6.2014
do zaplatenia. V tejto časti súd žalobnému návrhu nevyhovel a návrh zamietol.

Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu predstavujú
spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť

úroky. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov. Do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník - prijímateľ úveru povinnosť platiť úroky. Účastníci úveru pritom
nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje - úverové obdobie. V takom prípade vzniká právo
na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa
peňažné prostriedky poskytujú medzi podstatné náležitosti úveru nepatria. Pokiaľ si však účastníci úveru

dohodnúúverovéobdobiedlžníkposkytnutépeňažnéprostriedkydodohodnutejdoby,dodobysplatnosti
úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania. Ide o odlišný
inštitút oproti odplatným úrokom, ten ma sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych
veciach je jeho administratívny limit.

Súd je tak toho názoru, že po konečnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia dohodnuté úroky z úveru

z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré ako súd zdôraznil majú sankčnú povahu. Súd preto návrh
žalobcu v tejto časti zamietol.

Súd tak považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobnému návrhu vo výške 3 941,42 eur, ktorá
pozostáva z nesplatenej sumy istiny vo výške 3 316,68 eur, kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške
210,53 eur vypočítaných za obdobie od 1. Októbra 2011 do konečnej splatnosti úveru, t. j. do dňa 20.

Mája 2012 a ďalej v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania avšak iba z dlžnej sumy istiny vo výške
3 316,68 eur vypočítaných za obdobie od konečnej splatnosti úveru, t. j. od 20. Mája 2012 do 3.6.2014
v celkovej výške 414,21 eur, čo spolu predstavuje dlžnú sumu 3 941,42 eur, ktorú súd žalovaných v 1.
a 2. rade zaviazal žalobcovi zaplatiť.

Rovnako súd považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobnému návrhu a zaviazať žalovaných zaplatiť

žalobcovi aj ním požadovaný úrok z omeškania od 4.6.2014 do zaplatenia avšak iba z dlžnej sumy istiny,
t. j. zo sumy 3 316,68 eur a nie aj z kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške 210,53 eur. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na zásadu zákazu anatocizmu, podľa ktorej nie je možné požadovať úroky z úrokov.
Preto v tejto časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

V tomto konaní žalobca žiadal, aby súd žalovaných zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 4.671,57 eur.
Súd vyhovel žalobného návrhu vo výške 3.941,42 eur. Úspech žalobcu tak predstavoval 84,37 %, jeho
neúspech15,63%.Žalobcamátaknároknanáhradutrovkonaniavovýške68,74%akorozdielúspechu

a neúspechu v konaní.

Právny zástupca žalobcu si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 07.04.2015,
v ktorom žiadal priznať trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 280 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 966,59 eur.Právnemu zástupcovi žalobcu prináležala odmena za tieto úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie
zastúpenia zo dňa 29.11.2013, písomné podanie na súd zo dňa 12.06.2014 a účasť na pojednávaní
dňa 09.02.2015 a 30.03.2015. Pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci súd vychádzal z

hodnoty sporu vo výške 4.671,57 eur postupom podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., kde
odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 170,97 eur. Spolu za štyri úkony právnej pomoci mal
právny zástupca žalobcu nárok na odmenu vo výške 683,88 eur ( 4x 170,97 eur). Postupom podľa § 16
ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. mal právny zástupca žalobcu nárok na režijný paušál vo výške 32,63
eur ( 7,81+ 8,04+ 8,39+8,39 eur). Za cestu na pojednávanie dňa 09.02.2015 mu prináležali cestovné

náhrady vo výške 19,48 eur a na pojednávanie dňa 30.03.2015 vo výške 19,92 eur, spolu 39,40 eur, pri
vzdialenosti 74 km, spotreba 6,6l/100km, hodnote PHM 1,216 eur/1l, základnej náhrade 74km x 0,183
eur spolu 13,54 eur a náhrade za spotrebované pohonné látky 6,6/100x 74x 1,216, spolu 5,94 eur.
Postupom podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. mal právny zástupca žalobcu nárok na náhradu
za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 09.02.2015 vo výške 27,96 eur a na pojednávanie dňa
30.03.2015 vo výške 27,96 eur, spolu 55,92 eur ( 2x 13,98 eur za dve začaté polhodiny pri ceste Košice

- Prešov a späť.) Postupom podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. právnemu zástupcovi žalobcu
prináležala 20 % DPH vo výške 153,37 eur. Právny zástupca žalobcu mal nárok na trovy právneho
zastúpenia vo výške spolu 965,20 eur.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 280 eur.

Pri odpočítaní pomeru úspechu a neúspechu má tak žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške

68,74 %, čo predstavuje za zaplatený súdny poplatok sumu 192,47 eur ( 68,74% zo sumy 280 eur) a
trovy právneho zastúpenia vo výške 663,48 eur ( 68,74% zo sumy 965,20 eur), ktoré sú mu povinní
žalovaní zaplatiť.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.