Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Karol Rihák
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/136/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211907
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414211907.1
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci
navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť so sídlom Olejkárska 1, Bratislava,
IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Nám. M. Benku 9 - C1,
Bratislava proti odporkyni: O. W., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Bc. H. H.,
zamestnankyňou tunajšieho súdu, štátny občan SR, o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.07.2014 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,70 eura istiny s príslušenstvom z dôvodu, že odporkyňa cestovala
v dopravnom prostriedku navrhovateľa a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázala platným
cestovným lístkom.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 1 veta prvá O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. sa vo veci jedná o drobný spor, preto súd podľa § 115a ods. 2 nenariaďoval
pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Odporkyňa
bola poučená podľa § 120 ods. 4 O. s. p. písomne.
Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhomnazačatiekonania,hlásenímoporušenítarifných
a prepravných podmienok zo dňa 15.01.2013 a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav:Odporkyňa dňa 15.01.2013 ako cestujúca v dopravnom prostriedku navrhovateľa v autobuse na linke
MHD číslo 87 sa nepreukázala na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným lístkom a odmietla
zaplatiť cestovné a úhradu.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka /OZ/, zmluvou o preprave osôb vznikne cestujúcemu, ktorý za
určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110).
Podľa § 108 OZ, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri
preprave osôb.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a úhrady
vo výške stonásobku základného cestovného podľa prepravného poriadku navrhovateľa bez príplatkov
a zliav, v úhrnnej výške 50,70 eura. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o
preprave osôb podľa ust. § 760 OZ. Ustanovenie § 760 OZ totiž presnejšie nevymedzuje formu a spôsob
uzavretia zmluvy o preprave osoby. Ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
(napr. zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístkaprivstupedodopravnéhoprostriedku,dohodouourčenímiestaurčeniadopravyapod.).Nástupom
odporkyne do dopravného prostriedku navrhovateľa tak došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy
o preprave medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 OZ.
Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré upravujú základné prepravné podmienky pre jednotlivé druhy dopravy, a tým vlastne
doplňujú všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje
spravidla v dopravnom prostriedku, je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy. To
znamená, že cestujúci sa síce môžu s prepravným poriadkom oboznámiť, avšak ho nemôžu ovplyvniť.
Z týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne
vyjadreným v ust. § 52 OZ, prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu
podľa ust. § 52 OZ, v ktorej je odporkyňa spotrebiteľom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa
bez platného cestovného lístka dňa 15.01.2013. Navrhovateľ si návrhom podaným na súde dňa07.07.2014 voči odporkyni uplatnil nároky z prepravy, a to právo na zaplatenie cestovného vo výške 0,70
eura a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného podľa prepravného poriadku navrhovateľa
bezpríplatkovazliav.Ododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýkrát,tedaododňanasledujúcehopo
tom, kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka
(16.01.2013), mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany
odporkyne. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na 15.01.2014. Navrhovateľ svoje právo uplatnil
v súdnom konaní dňa 07.07.2014, teda ho nevykonal v lehote určenej v ust. § 108 OZ, v ktorom je
stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo
spotrebiteľskej zmluvy, neostávalo súdu iné, než návrh navrhovateľa zamietnuť.
Záverom hodno podotknúť, že oba navrhovateľom uplatnené nároky, tak nárok na zaplatenie
cestovného, ako aj úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, majú
rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zo zmluvy o preprave. Na oba nároky je tak potrebné z
hľadiska premlčania aplikovať ust. § 108 OZ. Oba nároky vznikli súčasne, porušením zmluvy o preprave
osôb v MHD, u oboch tak premlčacia doba začína plynúť súčasne, dňa 16.01.2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní
úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci..
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.