Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201493
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2513201493.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická

7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, pr. zast.: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so
sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporkyni: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/
XX, S., občianka SR, o zaplatenie sumy 921,31 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 112,13 eur a náhradu iných trov konania vo výške 13,- eur, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.01.2012, zmeneným podaním zo dňa 04.10.2012, domáhal voči

odporkyni zaplatenia sumy 921,31 eur spolu s úrokom vo výške 21,48 % ročne zo sumy 738,03 eur od
19.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.05.2008
uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere I. a
zmluvu o revolvingovom úvere II. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom
úvere II., ktorá sa stala účinnou pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX okamihom prvého čerpania
finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty, a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. Odporkyňa
bola oprávnená čerpať revolvingový úver opakovane do výšky nevyčerpaného zostatku dohodnutého
úverového rámca, prostredníctvom kreditnej karty a zaviazala sa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška bola stanovená ako percentuálna
časť nesplatenej dlžnej čiastky (t.j. výšky vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami
a dlžnými úrokmi a prípadnými sankciami), resp. min. 13,28 eur (400 Sk), a to k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca. Odporkyňa svoj záväzok platiť splátky riadne a včas neplnila, v dôsledku čoho
ju navrhovateľ listom zo dňa 27.09.2011 vyzval k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z
istiny a poplatkov za výber z bankomatov a za výpis z úverového účtu vo výške 738,03 eur a úroku z
istiny do času zosplatnenia vo výške 183,28 eur.

Odporkyňa po doručení návrhu zaslal súdu dňa 21.02.2014 potvrdenie o úhrade sumy 977,59 eur na
účet navrhovateľa dňa 17.02.2014. K obsahu podaného návrhu sa inak nevyjadrila.

Písomným podaním zo dňa 21.02.2014 pred začatím pojednávania navrhovateľ oznámil súdu, že
svoj návrh berie čiastočne späť, nakoľko odporkyňa dňa 18.02.2014 uhradila navrhovateľovi sumu
977,59 eur. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti istiny vo výške 921,31ako aj v časti úroku vo výške 21,48 % ročne z istiny úveru v sume 738,03 eur od 19.01.2013 do
18.02.2014 v rozsahu sumy 56,28 eur, vo výške ktorej presahovala úhrada odporkyne sumu istiny
(977,59 eur - 921,31 eur). Súd uznesením č.k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa 25.09.2014 konanie v

časti zodpovedajúcej čiastočnému späťvzatiu návrhu zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok
navrhovateľa na zaplatenie sumy kapitalizovaného úroku z úveru od 19.01.2014 do 18.02.2014 vo výške
115,71 eur.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na
začatie konania a jeho doplnením, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., splátkovým kalendárom, výzvou k úhrade, výpisom z obchodného registra
navrhovateľa, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov

z vlastných zdrojov. Navrhovateľ ako veriteľa a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 29.05.2008 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni bezúčelový úver vo výške
1.991,64 eur (60.000,- Sk) s jednorazovým čerpaním. Súd z obsahu úverovej zmluvy zistil, že ide o
formulárovú zmluvu, pričom formulár označený ako úverová zmluva je rozdelený na dve časti, kde v
hornej časti sú upravené niektoré podmienky poskytnutia a splácania úveru poskytovaného na základe

tejto úverovej zmluvy a v spodnej časti zmluva obsahuje predtlač textu písaného drobným písmom,
v ktorom sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚP“), uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste, s
ktorými sa odporkyňa, ako vyplýva z predtlačeného vyhlásenia uvedeného v zmluve, oboznámila a
prejavila s nimi súhlas. Ďalej sa v tejto časti uvádza, že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.

podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže
RÚ II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške stanovenej v hlave
13 ÚP s tým, že na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ II. vzniká klientovi právo na poskytnutie
revolvingového úveru II. prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13 ÚP.

Podľa hlavy 13. §§ 1, 2, 3 ÚP zmluvné strany uzatvárajú popri úverovej zmluve a zmluve o poskytnutí

revolvingového úveru I. aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, na základe ktorej vzniká
klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru. Klient je oprávnený čerpať RÚ II opakovane,
prostredníctvom Kreditnej karty (KK), za podmienok stanovených v ÚP (úverových podmienkach) a v
metodickej príručke KK (ktorej neoddeliteľnou súčasťou je v zmysle hlavy 8 § 2 ÚP aktuálny sadzobník
poplatkov a odmien), a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového

rámca. Strany si dohodli úverový rámec vo výške 497,91 eur (15.000,- Sk), ktorý sa zaväzuje klient
vrátiť a zaplatiť úroky. Strany sa dohodli na tom, že KK (kreditná karta) spolu s výzvou k jej aktivácii a
metodickú príručku je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti
vyplývajúce z ÚZ, ÚP a platných právnych predpisov. Zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom ÚZ a
účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom KK.

Podľa hlavy 13 § 4, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý RÚ II v pravidelných mesačných
splátkachvždyk20.dňuvkalendárnommesiaci,vovýškestanovenejakopercentuálnačasťnesplatenejdlžnej čiastky (t.j. výška vyčerpaného nesplateného RÚ II spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi
a príp. sankciami) s tým, že pre určenie výšky splátky je rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom je splátka splatná, minimálne však vo výške 13,28

eur (400,- Sk).

Z listu navrhovateľa zo dňa 27.09.2011 súd zistil, že navrhovateľ si týmto voči odporkyni uplatnil právo na
predčasné splatenie celého čerpaného úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere II. s úverovým
rámcom 995,82 eur, ktorého dlžnú časť vyčíslil v sume 977,59 eur, a to z dôvodu, že odporkyňa
nesplácala úver riadne a včas. Súčasne odporkyňu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 15 dní

odo dňa spísania tohto listu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v znení účinnom ku dňu 29.05.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva

z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom konania po jeho čiastočnom zastavení z dôvodu späťvzatia návrhu bol nárok navrhovateľa
na zaplatenie sumy 115,71 eur titulom kapitalizovaného úroku z úveru za obdobie od 19.01.2014 do

18.02.2014.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou,
ktorý mal byť založený zmluvou o revolvingovom úvere, je vzhľadom na charakter jej účastníkov a
okolnosti jej vzniku vzťahom spotrebiteľským v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení, a preto
vznik zmluvy ako aj nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere
stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 cit. zák.) a čo je pre posudzovanie v konaní uplatneného
nároku rozhodujúce, pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti

právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 4 ods. 1 cit. zák.).

Z predloženého formulára označeného ako úverová zmluva súd zistil, že medzi účastníkmi bola
uzavretá individuálne špecifikovaná zmluva o úvere s jednorazovým čerpaním. Jej súčasťou bolo
tiež navrhovateľom vopred naformulované zmluvné dojednanie, uvedené drobným písmom v závere
lícnej strany formulára, podľa ktorého podpisom úverovej zmluvy jej účastníci zároveň uzatvárajú

zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Je nepochybné, že odporkyňa vstupovala do právneho
vzťahu s navrhovateľom práve za účelom zabezpečenia si finančných prostriedkov prostredníctvom
klasického úveru s jednorazovým čerpaním, avšak podpis vyjadrujúci jej vôľu uzavrieť úverovú zmluvu
znamenal zároveň aj jej formálny súhlas so zmluvným dojednaním týkajúcim sa zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru, ktoré vzhľadom na štandardizovaný typ zmluvy nebolo v jej možnostiach

ovplyvniť, resp. odmietnuť. Súd má za to, že takýto prístup v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, keď
dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom čase vo sfére jeho záujmu,
je nekalou obchodnou praktikou, ktorá sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka takýto právny úkon neplatný.

Záver o neplatnosti právneho úkonu odporkyne, ktorá mala podpisom vyjadriť svoju vôľu uzavrieť s

navrhovateľom okrem úverovej zmluvy i zmluvu o revolvingovom úvere, možno tiež vyvodzovať z
rozporu s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže s ohľadom na zistené
skutočnosti možno usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne, keď právny
úkon odporkyne nebol v tomto prípade prejavom jej skutočnej (danej) vôle, ale vôle navrhovateľa ako
výlučného zostavovateľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Súd navyše poukazuje na to, že zmluvné dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, ako
aj z nej vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli upravené v úverových zmluvných
podmienkach, sú všeobecné a neurčité, čo je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zároveň

tieto dojednania neobsahujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Ako už bolo zdôraznené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej
zmluvy o úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa vo všeobecnosti vyžaduje jednak písomný
prejav a jednak podpis konajúcej osoby. Súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru,

že v súdenom prípade dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere obsiahnuté v úverovej
zmluve zo dňa 29.05.2008, je neplatné, v dôsledku čoho potom nie je daná podmienka písomnej formy
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nároky z ktorej si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní. Súd dodáva,
že na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere
došlo k vzájomnému plneniu medzi účastníkmi, keďže z dikcie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch je zrejmé, že absencia písomne formy spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, a to v celom

jej rozsahu, teda aj pokiaľ ide (domnelé) zmluvné dojednania týkajúce sa úrokov, zaplatenia ktorých sa
navrhovateľ domáhal v tomto konaní. Na základe uvedeného preto súdu nezostávalo iné, ako návrh
v zostávajúcom rozsahu (po zohľadnení čiastočného zastavenia konania) zamietnuť pre neexistenciu
právnej skutočnosti (zmluvného základu), z ktorej navrhovateľ žalovaný nárok odvodzoval.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ods. 2 cit. ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok konania
(zásada úspechu) a súčasne vo vzťahu k tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, zo zásady
zodpovednosti za zavinenie. Keďže konanie bolo z prevažne väčšej časti zastavené pre späťvzatie

návrhu, ktorý procesný úkon navrhovateľ urobil pre správanie odporkyne, ktorá po tom, ako jej bol
doručený návrh na začatie konania, uhradila navrhovateľovi časť žalovanej pohľadávky, súd jej v
tomto rozsahu pripísal zavinenie na zastavení konania. V tomu zodpovedajúcom rozsahu tak vzniklo
navrhovateľovi v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. právo na náhradu trov. Po zohľadnení miery
úspechu odporkyne v zostávajúcom rozsahu, v ktorom súd návrh zamietol, súd ustálil, že navrhovateľovi

vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 78,84 % (miera zavinenia odporkyne, ktorá pre tento
účel zodpovedá miere úspechu navrhovateľa, predstavuje 89,42 %, miera úspechu odporkyne 10,58
%, rozdiel teda predstavuje 78,84 %; súd dodáva, že pri výpočte vzal za základ súčet sumy pôvodne
žalovanej istiny 1.093,30 eur a sumy úroku vyčísleného ku dňu úhrady odporkyne vo výške 171,99 eur).

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených vo výške 142,22 eur v

zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako odmena advokáta za 2 úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie
zastúpenia,2.písomnépodanienasúd-navrhovateľsiodmenuzazmenunávrhuačiastočnéspäťvzatie
návrhu neuplatnil) po 51,45 eur za úkon a príslušný režijný paušál 2 x 7,81 eur, spolu s DPH so sadzbou
20% z celkovej sumy 118,52 eur. Tiež si uplatnil náhradu trov za zaplatený súdny poplatok, ktorý sa po
zohľadnení čiastočného späťvzatia návrhu ustálil v sume 16,50 eur (v prevyšujúcom rozsahu bol súdny

poplatok navrhovateľovi vrátený). Súd preto navrhovateľovi priznal náhradu týchto dôvodne uplatnených
trov v rozsahu 78,84 %, teda v sume 112,13 eur titulom trov právneho zastúpenia a v sume 13,- eur
titulom náhrady trov za súdny poplatok, na zaplatenie ktorých zaviazal odporkyňu k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia