Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/810/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3608200966.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky G., zastúpenej I. proti
odporcom 1) G., 2) N., obaja zastúpení N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Z.,
o náhradu škody vo výške 41.046,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. mája 2010, č.k. 4C/169/2008-226, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola odporcom 1), 2) uložená povinnosť
zaplatiťnavrhovateľkespoločneanerozdielnesumu3.876,21Eur(bolestné),do30dníodprávoplatnosti
rozsudku, vo výroku o poplatkovej povinnosti odporcov 1), 2) a vo výroku o trovách prvostupňového
konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Odporcovia 1), 2) sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania vo výške 161,01 Eur, k rukám zástupcu navrhovateľky I.. M. D., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd prvým rozsudkom v danej veci uložil odporcom 1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľke

spoločne a nerozdielne sumu 6.863,67 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 05.01.2009 do
zaplatenia titulom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo zvyšku súd návrh
zamietol. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 15.07.2001 došlo v rekreačnom stredisku
Zelená voda počas prevádzkovania kolotoča TWISTER SPINER k zlomeniu nosného hriadeľa jedného
z košov kolotoča, ktorý spadol na zem a navrhovateľka, vezúca sa na kolotoči, utrpela
zranenia - početné tržné rany na záhlaví s ložiskom zmliaždenia kože a podkožia

v záhlaví, zlomeninu klenby lebečnej, pomliaždenie mozgu v temennom laloku vpravo, zlomeninu
dolného konca ľavej vretennej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali jej práceneschopnosť od 15.07.2001
do 31.08.2002. Odporkyňa 1) ako vlastníčka a prevádzkovateľka tohto kolotoča bola právoplatným
rozsudkom v trestnom konaní uznaná za vinnú z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustila
tým, že svojpomocne vyrobený kolotoč uviedla do prevádzky bez toho, aby zabezpečila požiadavky
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach podľa
§ 7 písm. a) zákona č. 330/1996 Z. z. a vyhlášky Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č.

74/1996 Z. z. Predmetné zariadenie - kolotoč prevádzkoval spolu s odporkyňou 1) odporca 2) na základe
Zmluvy o združení uzavretej medzi odporcami 1), 2) dňa 02.01.2001 podľa § 829 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorá skutočnosť bola zistená až v priebehu súdneho konania. Súd prvého stupňa sa ako
prvoradou otázkou zaoberal otázkou zodpovedného subjektu a dospel k záveru, že v danej veci je
vzhľadom na existenciu Zmluvy o združení medzi odporcami 1), 2) daná ich spoločná zodpovednosťpodľa § 420a ods. 1, 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva
objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pre vznik ktorej stačí, že
existuje príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou za

predpokladu, že zodpovedný subjekt sa svojej zodpovednosti nezbaví tak, že preukáže, že ku škode
došlo neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Odporcovia 1), 2) sa svojej zodpovednosti, vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia, nezbavili.
K ublíženiu na zdraví navrhovateľke došlo ešte pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z. z., teda pred
01.08.2004, a preto na posudzovanie odškodnenia navrhovateľky okresný súd aplikoval ustanovenia

vyhlášky č. 32/1965 Zb. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, vychádzal
okresný súd zo základného bodového hodnotenia znalcom I.. S. vo výške 324,375 bodu,
pri mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo základného
bodového ohodnotenia, vypracovaného I.. S., vo výške 250 bodov, s ktorými závermi sa v celom
rozsahustotožnil,účastnícitietonespochybnili.Dospelkzáveru,žesútudanédôvodyhodnéosobitného
zreteľa, ktoré sú predpokladom pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia, ktoré videl v následkoch

poškodenia zdravia navrhovateľky, ktoré zanechali trvalé následky, pričom navrhovateľka mala v čase
poškodenia zdravia 25 rokov, starala sa ako slobodná matka o maloleté dieťa, ktoré bolo starostlivosťou
a výživou na ňu odkázané. Dlhodobá práceneschopnosť navrhovateľky mala mimoriadne nepriaznivé
následky na zabezpečovanie materiálnych a nemateriálnych potrieb jej rodiny. Z týchto dôvodov mal
za to, že základná sadzba bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nepostačuje na primerané

zmiernenie následkov zranení navrhovateľky a považoval za primerané zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia na 7-násobok základného bodového hodnotenia (bolestné 136.237,50 Sk,
SSU 105.000,- Sk) spolu vo výške 241.237,50 Sk, od ktorej sumy je potrebné odpočítať sumu 34.462,50
Sk, ktorá bola vedľajším účastníkom navrhovateľke už vyplatená. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky
zamietol. Navrhovateľke priznal úroky z omeškania vo výške 8 % z priznanej sumy od

05.01.2009,t.j.oddoručenianávrhunazačatiekonaniaodporcovi2).Knámietkepremlčania,vznesenej
odporcami 1), 2) a vedľajším účastníkom, uviedol, že táto nebola vznesená dôvodne, nakoľko v prípade
škody spôsobenej na zdraví plynie subjektívna premlčacia lehota odo dňa, kedy sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, objektívna premlčacia lehota neplynie. Navrhovateľka svoj
nárok proti odporkyni 1) uplatnila v trestnom konaní dňa 13.11.2001, ktoré bolo právoplatne skončené

dňa 11.04.2006, pričom premlčacia doba spočívala a navrhovateľka návrh na začatie tohto konania
podala dňa 31.03.2008. Proti odporcovi 2) svoj nárok uplatnila v dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehote, nakoľko o tom, že je daná aj jeho zodpovednosť, sa dozvedela až v tomto konaní. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, 3, § 420a ods. 2 písm. a), ods. 3, § 438, § 444, § 106, § 112
ods. 1, 2, § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 32/1965 Zb., § 135 ods. 1 O.s.p.

V dôsledku odvolania odporcov 1), 2) a vedľajšieho účastníka krajský súd uznesením rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K spornej otázke premlčania
nároku navrhovateľky, vznesenej odporcami 1), 2), uviedol, že v danej veci platí s poukazom na § 106
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka 2-ročná subjektívna premlčacia doba a objektívna premlčacia doba

je vylúčená. Vyslovil záver, že pokiaľ navrhovateľka podala návrh na náhradu škody proti odporkyni 1)
na súd dňa 31.03.2008, podala ho včas, t. j. pred uplynutím subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty,
a pokiaľ návrh voči odporcovi 2) podala dňa 09.10.2008 (pristúpenie ďalšieho účastníka do konania -
odporcu2/),uplatnilasvojnárokpreduplynutím2-ročnejsubjektívnejpremlčacejlehoty,apretonámietka
premlčania nároku navrhovateľky, vznesená odporcami 1), 2), nebola vznesená dôvodne. Zaoberal sa

dôvodmi pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Vytkol súdu prvého stupňa, že z napadnutého
rozsudku vôbec nie je zrejmé, že by sa súd prvého stupňa osobitne vysporiadal a zhodnotil podmienky
a dôvody, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky a dôvody, za ktorých sa
poskytuje odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, neposudzoval ich ako dva samostatné

nároky každý osobitne, nevysporiadal sa tak s obranou odporcov 1), 2). Týmto postupom okresný súd
odňalodporcom1),2)možnosťkonaťpredsúdomaodvolaciemusúduznemožnilvykonaťvtomtosmere
kontrolu správnosti jeho rozhodnutia v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Uviedol, že rozsudok
súdu prvého stupňa nebol správny, ani pokiaľ boli navrhovateľke priznané úroky z omeškania vo výške
8 % odo dňa 05.01.2009, teda od doručenia návrhu na začatie konania odporcovi 2), keď

povinnosť zaplatiť náhradu za ďalšie zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzniká až na základe súdnehorozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie priznanej
náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka.

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne

a nerozdielne sumu 4.374,12 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa vykonateľnosti rozsudku
do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom
1), 2) uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tamojšieho súdu súdny poplatok za návrh
na začatie konania v sume 262 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1), 2)
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1.856,72

Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku v napadnutej
časti doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej zástupcu, zástupcu odporcov 1), 2), vedľajšieho
účastníka, svedkyne R. Q., oboznámil obsah časti lekárskej dokumentácie navrhovateľky a dospel k
záveru,ženávrhnavrhovateľkyječiastočnedôvodný.Dôvodil,žeodporkyňav1.radebolaprávoplatným
rozsudkom v trestnom konaní uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustila
tým, že ako vlastníčka a prevádzkovateľka kolotoča Twister Spinner, vyrobeného svojpomocne, tento

uviedla do prevádzky bez toho, aby zabezpečila požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v
určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, v dôsledku čoho dňa 15.07.2001 v rekreačnom
strediskuF.D.počasprevádzkovaniatohtokolotočadošlokzlomeniunosnéhohriadeľajednéhozkošov,
ktorý spadol na zem a osoby, vezúce sa na kolotoči (medzi nimi i navrhovateľka),
utrpeli zranenia. Zodpovednosť odporcu v 2. rade bola daná tým, že v čase nehody prevádzkoval v rámci

združeniaspolusodporkyňou1)uvedenézariadenie.Ztohtodôvoduodporcav2.radezodpovedáspolu
s odporkyňou v 1. rade za škodu spôsobenú navrhovateľke, pretože uvedením do prevádzky
a prevádzkovaním zariadenia kolotoča, ktoré nespĺňa požiadavky stanovené predpismi o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, porušili právnu povinnosť, a preto aj na strane odporcu 2) došlo k porušeniu
právnej povinnosti. Zdôraznil, že predmetom konania zostal po predchádzajúcom rozhodnutí

súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu len nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 6.863,67 Eur s 8
% úrokom z omeškania ročne od 05.01.2009 do zaplatenia, ktorá suma pozostáva
zo sumy 3.876,22 Eur ako 6-násobok náhrady za bolestné (324,375 bodov x 60,- Sk x 6 násobok) a
sumy 2.987,45 Eur ako 6-násobok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (250
bodov x 60,- Sk x 6 násobok). Pri stanovení výšky náhrady za bolestné mal preukázané, že sú splnené

podmienky pre primerané zvýšenie náhrady za bolestné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb., pretože na strane navrhovateľky boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo
znaleckého posudku znalca I.. S. G. vyplynulo, že navrhovateľka utrpela ťažké poranenia, a keď sa v
nemocniciprebrala,malaveľkébolestihlavyaruky,čovyplývalozcharakteruarozsahuporanení.Liečba
navrhovateľky trvala viac ako rok a v dôsledku užívania liekov i utrpených zranení sa u navrhovateľky

prejavovali stavy únavy, závraty, zabúdala, nepamätala si. V priebehu liečby zlomeniny ruky došlo u
navrhovateľky k znovuposunutiu úlomkov a zlomenina sa zahojila v nepriaznivom postavení,
pričom z lekárskych správ vyplýva, že v priebehu liečby pretrvávali bolesti hlavy, ruky, aj keď mala
ruku v kľude, obmedzeniu hybnosti ruky, nemožnosti držať v ruke predmety. Navrhovateľka bola 3-krát
hospitalizovaná, a to bezprostredne po nehode a následne od 05.02. do 15.02.2002 a v júni 2002. Stav

po úraze si vyžadoval pomoc a opateru ďalších osôb, a to počas jej liečby i rehabilitácie, keď spočiatku
nebola schopná vykonávať žiadne úkony a len postupne sa začala starať o seba, dieťa a domácnosť.
Za primerané odškodnenie navrhovateľkou prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie
životných obmedzení vyvolaných úrazom, ku ktorému došlo 15.07.2001, súd považoval zvýšenie
základného bodového ohodnotenia bolestného na 7-násobok základného bodového hodnotenia, čo

je suma 4.522,60 Eur. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, konštatoval,
že po úraze k zmene uplatnenia navrhovateľky v pracovnej oblasti podstatným spôsobom nedošlo,
takisto nedošlo k zmene možnosti jej uplatnenia v spoločenskom a kultúrnom živote, ani k zmene
možnosti vykonávania mimopracovnej činnosti, športovania, pretože navrhovateľka sa po skončení PN
zamestnala v pôvodnom zamestnaní, a aj keď určitú dobu zamestnanie nemala, od roku 2005 má

trvalé zamestnanie. Navrhovateľka sa nevenovala v čase pred úrazom športu, ani kultúrnym podujatiam,
nemala osobitné záujmy a koníčky, ktorým by sa venovala. Navrhovateľka má po dobu asi troch rokov
priateľa, stará sa o jedno mal. dieťa a čaká narodenie druhého dieťaťa. Prihliadol na skutočnosť, že
navrhovateľka mala v čase úrazu 25 rokov, bola zdravá a ku zmene po úraze došlo nepochybne
tým, že jej zdravotný stav sa po psychickej i fyzickej stránke zhoršil. Pretrvávajú trvalé následky,

ktoré zhoršujú jej životnú situáciu a pohodu, spôsobujú jej určité obmedzenia ako sú bolesti hlavy, obavy
z výšok, výpadky pamäte, obava z ďalšieho úrazu hlavy, obmedzenie pohyblivosti ruky, bolesti ruky,nemožnosť dvíhať ťažké predmety, čím je ovplyvnený jej osobný i rodinný život. Bolesti hlavy, bolesti
ruky, obava z výšky a výpadky pamäti u navrhovateľky pretrvávajú. Z tohto dôvodu zvýšil náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na 2-násobok základného bodového hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 995,817 Eur. Spolu navrhovateľke priznal náhradu škody
na zdraví vo výške 5.518,07 Eur, od ktorej sumy odpočítal čiastku 1.143,95 Eur, ktorá už navrhovateľke
bola uhradená vedľajším účastníkom ako náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Uložil odporcom 1), 2) zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 4.374,12 Eur s 8 % úrokom z
omeškania ročne odo dňa vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§
420 ods. 1, 3, § 420a ods. 1, 2 písm. a), ods. 3, § 106 ods. 1, 2, § 112, § 438 ods. 1, § 439, §
444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3, vyhlášky
č. 32/1965 Zb., § 829 ods. 1, 2, § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 O.s.p., § 9 ods. 3
zákona č. 659/2007 Z. z. O povinnosti odporcov 1), 2) zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na začatie konania rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,

keď navrhovateľka je podľa § 4 ods. 2 písm. ch) citovaného zákona oslobodená od súdnych poplatkov,
a preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok majú v časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľky vyhovené,
odporcovia 1), 2). Výška súdneho poplatku je 6 % zo základu 4.374 Eur, teda 262 Eur. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov konania v plnej výške. Trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.856,72 Eur, ktorú povinnosť uložil zaplatiť

navrhovateľke spoločne a nerozdielne odporcom 1), 2), do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník a domáhal sa, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľky čiastočne
vyhovené, zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Zdôraznil, že jeho odvolanie nesmeruje
voči výroku rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšujúcej časti zamietnutý. Dôvodil,

že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poukázal na skutočnosť, že pri
hodnotení bolestného lekárom bola zvýšená len jedna položka o polovicu a u ostatných položiek nevidel
ani lekár vystavujúci potvrdenie dôvod na zvýšenie. Poukázal na § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., keď
odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Vyhláška

prostredníctvom bodového hodnotenia jednotlivých druhov poškodenia zdravia diferencuje bolesť a
závažnosť konkrétneho prípadu, pričom príloha vyhlášky vytvára priestor na zohľadnenie prípadnej
zvýšenej bolestivosti a dlhého trvania liečenia. Tieto skutočnosti by mali vyplývať zo znaleckého posudku
o bolestnom, pričom poukazuje na skutočnosť, že samotné bodové ohodnotenie bolestného
s prípadným zvýšením lekárom podľa ods. 6 písm. a), c) zásad pre hodnotenie prílohy k vyhláške č.

32/1965 Zb. predstavuje odškodnenie za vytrpené bolesti v súvislosti so zraneniami a ich liečbou. Pokiaľ
ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekár jednoznačne potvrdil výšku bodového ohodnotenia, a
to 250 bodov, pričom navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že by tieto následky závažným
spôsobom ju obmedzovali v rôznych činnostiach. Po ukončení práceneschopnosti sa vrátila pracovať na
miesto,kdepracovalaajpredúrazomavoblastimimopracovnýchavoľnočasovýchaktivítnepreukázala

žiadne zmeny v porovnaní s obdobím pred úrazom a po úraze. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že zvládala
len prebaľovanie dieťaťa a inú starostlivosť o dieťa nezvládala, vyslovil názor, že toto tvrdenie je
prinajmenšom nekorektné, pretože mal. W., dieťa navrhovateľky, malo v čase úrazu navrhovateľky X
rokov a uvedenú činnosť zrejme navrhovateľka už vôbec nevykonávala. Navrhovateľka sa nevenovala
žiadnym aktivitám v spoločenskom, kultúrnom, politickom alebo športovom živote. Pokiaľ deklarovala

strach z výšok a nemožnosť umývať okná, tieto skutočnosti je možno len veľmi ťažko pochopiť ako
mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka nie je invalidná a nepracovala len v tom
období, keď bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce. Navrhovateľka žiadne lieky
na liečbu, týkajúcu sa bolesti hlavy, predpísané nemá a ani ich neužíva.

Navrhovateľka a odporcovi sa 1), 2) sa k odvolaniu, podanému vedľajším účastníkom, nevyjadrili.

Odporcovia 1), 2) svojím podaním zo dňa 05.04.2012 výslovne súhlasili s odvolaním podaným vedľajším
účastníkom.Krajský súd v poradí druhým rozsudkom v danej veci rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo
výroku, ktorým bola odporcom 1, 2) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne
sumu 497,91 Eur, do troch dní, potvrdil a vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že

návrh navrhovateľky zamietol, odporcom 1), 2) uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného
súdu Partizánske súdny poplatok z návrhu vo výške 29,50 Eur a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka ako účastníčka konania pred súdom prvého stupňa,
ako i pred odvolacím súdom vo vzťahu k vytrpenej bolesti uviedla, že pokiaľ sa po
úraze prebrala, mala veľké bolesti hlavy a ruky, na rehabilitáciu s rukou chodila po dobu asi 2 mesiacov.

Po úraze bola ešte jedenkrát hospitalizovaná v Bratislave z dôvodu, že zlomená ruka jej nesprávne
zrástla, ďalšia operácia však nenasledovala. Znalec I.. S. K. vo svojom znaleckom posudku
zo dňa 16.09.2002 uviedol, že pôvodne plánované operačné riešenie zle zhojenej zlomeniny vretennej
kosti si po opakovanej konzultácii na Ortopedickej klinike v Bratislave stav nevyžiadal. Vzhľadom na
zopakované dokazovanie pred odvolacím súdom dospel odvolací súd k záveru, že v časti zvýšenia
bolestného nebol návrh navrhovateľky dôvodný. Hodnotenie bolestného podľa znaleckého posudku

súdnehoznalcaI..S.G.,ktorýprebolestivýspôsobliečbyzvýšilvšetkypoložkyojednupolovicu,vedľajší
účastník navrhovateľke v celom rozsahu uhradil. Dôvody, umožňujúce výnimočné ďalšie zvýšenie
odškodnenia za bolesť, treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode 1 ods. 6
zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., to znamená
vtedy, keď ani zvýšenie na dvojnásobok základnej sadzby nepostačí

na primerané zmiernenie následkov z vytrpených bolestí. Podľa obsahu v spise sa nachádzajúcich
hodnotení bolestného znalec zvýšil položky o vytrpených bolestiach o jednu polovicu, pričom ani pri
jednej nevyužil možnosť, ktorú mu dáva zákon na zvýšenie bolestného až na dvojnásobok, a preto mal
odvolací súd za to, že nie sú splnené zákonné podmienky zvýšenia bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. Z obsahu znaleckého posudku nesporne vyplynulo, že liečenie navrhovateľky bolo síce

bolestivé z dôvodu opakovane podávaných infúzií, z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by
sa jednalo o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, kedy sa intenzita bolesti, vytrpená v dôsledku
poškodenia zdravia, prípadne spôsob a doba liečenia jeho následkov výrazne odlišovali od iných
obdobných prípadov, prípadne, že by navrhovateľka pri liečbe vytrpela mučivé útrapy a neznesiteľné
bolesti. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval základné bodové hodnotenie, vykonané znalcom, za

odškodnenie pretrpených bolestí navrhovateľky za postačujúce, a preto v tejto časti zmenil rozsudok
okresného súdu a návrh navrhovateľky v časti uplatneného nároku na zvýšenie bolestného zamietol.
Odvolací súd mal za to, že mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky nie je
podmienené zvýšením náhrady lekárom podľa bodu 6 ods. 1 písm. a), b), c), prípadne bodu 7 prílohy A
Zásady hodnotenia odškodnenia za bolesť, citovanej vyhlášky. Predsa však nie je možné prehliadnuť,

že v danom prípade lekár, stanovujúci bodové hodnotenie bolesti, nezistil predpoklady pre maximálne
zvýšenie odškodnenia podľa bodu 7 prílohy A, Zásad odškodnenia na bolesť, citovanej vyhlášky, teda
nemal za to, že škoda na zdraví, vzniknutá navrhovateľke, vyžadovala výnimočný,
mimoriadne bolestivý spôsob liečenia. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.,

je prípustné skutočne len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých kultúrne,
športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne,
pričom výška odškodnenia závisí jednak od bodového hodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho,
či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Je
teda nevyhnutné zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti

pred vznikom škody a aké má predpoklady po vzniku škodovej udalosti a po porovnaní týchto
predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené
možnosti uplatnenia navrhovateľky v živote a v spoločnosti. Už priznanie základného odškodnenia teda
predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku
poškodenia zdravia objektívne obmedzené. Pri určení základného ohodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia je v rámci sadzby zohľadňovaný i vek poškodeného v dobe vzniku škody, ako to výslovne
stanovuje § 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, že pri
porovnaní zdravotného stavu a spôsobu života navrhovateľky (v kultúrnej, spoločenskej, športovej a inej
oblasti) a po úraze nedošlo k zmene uplatnenia navrhovateľky, a to ani v pracovnej oblasti podstatným
spôsobom, ani k zmene možnosti jej uplatnenia v spoločenskom, kultúrnom, športovom a inom živote,

keď navrhovateľka sa po skončení práceneschopnosti zamestnala v pôvodnom zamestnaní a
od roku 2005 vykonáva až doposiaľ prácu robotníčky. K obmedzeniam nedošlo ani v jej rodinnom živote,
keď dlhodobo žije so svojím partnerom, s ktorým sa im v roku 2010 narodilo ďalšie dieťa, navrhovateľka
je na materskej dovolenke. Navrhovateľke nebola priznaná invalidita, neužíva žiadne lieky a ani počastehotenstva s druhým dieťaťom nemala v súvislosti s úrazom žiadne problémy. V spoločenskom, ani
športovom živote sa navrhovateľka žiadnym spôsobom neangažovala, naopak, v súčasnosti sa venuje
spevokolu.

Odvolací súd však nemohol prehliadnuť, že k poškodeniu zdravia navrhovateľky došlo vo
veku necelých XX rokov, jedná sa o ženu a úraz značne zasiahol do kvality jej života. Napriek tomu
následky, ktoré navrhovateľke po úraze zostali, však podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
nakoľko takéto zvýšenie možno priznať len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých kultúrne,

športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na mimoriadnej vysokej úrovni a o takýto
prípad sa v danej veci nejedná, nakoľko navrhovateľka nebola pred úrazom zapojená do žiadnych
kultúrnych, spoločenských, politických, športových, ani iných aktivít a jej život po úraze sa zásadným
spôsobom nezmenil. Pracovala u toho istého zamestnávateľa, resp. vykonávala obdobnú prácu, má
životného partnera, narodilo sa jej ďalšie dieťa, neužíva žiadne lieky. U navrhovateľky po úraze
zostali obmedzenia, ktoré odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na

dvojnásobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nakoľko tieto obmedzenia nemožno v jej
prípade vyjadriť len základným bodovým hodnotením v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky. Tieto obmedzenia
spočívajú v tom, že navrhovateľka trpí bolesťami ruky, nemôže dvíhať ťažké bremená, resp. vykonávať
ťažšiu prácu, trpí fóbiou z výšky, a preto si vyžaduje pomoc pri domácich prácach, napríklad umývaní
okien, prezliekaní posteľného prádla, pri zmene počasia máva bolesti, rovnako ako pri väčšej záťaži,

pravidelne (dvakrát do mesiaca) trpí výraznými bolesťami hlavy. Navrhovateľke preto patrí zvýšené
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok, ako správne ustálil
súd prvého stupňa, nie však s poukazom na § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale s poukazom na §
6 ods. 2 tejto vyhlášky. Sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok predstavuje 500 bodov po
60,- Sk, spolu 30.000,- Sk, pričom vedľajší účastník vyplatil navrhovateľke sumu 15.000,- Sk,

a preto navrhovateľke vznikol nárok na doplatenie zvyšného odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 497,91 Eur, v ktorej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny, avšak na základe iného právneho posúdenia, potvrdil.

Odvolací súd nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní úrokov z omeškania
z dôvodu, že povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia vzniká podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie
priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. Z tohto dôvodu nárok navrhovateľky na priznanie
úrokov z omeškania v čase, keď odporcovia 1), 2) nie sú v omeškaní so zaplatením sumy 497,91 Eur
navrhovateľke, nebol daný a nebolo potom ani dôvodné o úroku z omeškania rozhodovať. Vzhľadom na

uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných úrokov z omeškania zmenil tak,
že návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol. Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od
platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení, preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2, 3 citovaného zákona prechádza
na odporcov 1), 2). Súdny poplatok podľa sadzobníka súdnych poplatkov položky 1 písm. a) predstavuje

6 % z hodnoty predmetu sporu, t. j. 497,91 Eur, t. j. 29,50 Eur za použitia ust. § 7 ods. 11
zákona č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods.
2 O.s.p. a vyslovil, že pri čiastočnom úspechu každej zo sporových strán žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo.

Navrhovateľka proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie, v dôsledku ktorého Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým krajský súd vo zvyšujúcej časti
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol a vo výrokoch, ktorými odporcom
1), 2) uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na účet okresného súdu, a ktorým rozhodol o
náhrade trov konania, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že obsahom prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. je úprava zásad pre hodnotenie

odškodnenia za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, úprava postupu pri
vydávaní posudkov a príloha obsahuje aj sadzby pre hodnotenie bolestného a sťaženie spoločenského
uplatnenia pri úrazoch a chorobách z povolania. Ide o pravidlá, ktorými sú povinní sa riadiť
lekári podávajúci posudok, pričom ich účelom je zabezpečiť jednotný postup pri vydávaní posudkov,
ktorými lekár ohodnocuje poškodenie na zdraví. Podľa odseku 6 zásad lekár, podávajúci posudok, môžepoškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 zvýšiť až o polovicu, ak a) došlo
k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého
doba liečenia sa infekciou predĺžila, ak b/)poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby,

ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny,
zápal pľúc a pod., a ak c) povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon
sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však
nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.
Podľa odseku7zásadprisúbehudôvodovprezvýšenieuvedenýchvodseku6možnoodškodnenie

za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy,
ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca. Ostatne uvedený odsek
zásad upravuje možnosť zvýšiť odškodnenie za bolesť za predpokladu, že pri poškodení
zdravia dochádza k súbehu dôvodov uvedených v odseku 6. Lekár, podávajúci posudok, môže teda u
jednotlivých položiek zvýšiť odškodnenie na dvojnásobok základnej sadzby, len ak zistí, že
došlo súčasne k infekcii rany, k opätovným podávaniam transfúzií a infúzií, prípadne, ak došlo súčasne k

operačnému výkonu. V iných prípadoch takúto možnosť nemá, a teda maximálne zvýšenie odškodnenia
na dvojnásobok podľa odseku 7 zásad nemôže použiť. Ak preto lekár, podávajúci znalecký posudok, toto
maximálnezvýšeniezákladnejsadzbyodškodneniazabolesťnevyužije,robítaknie zdôvodu,
že poškodenie zdravia nepovažuje za mimoriadne bolestivé (nie je tu priama úmera, že znalec má v
takomto prípade automaticky za to, že škoda na zdraví nemá výnimočný, mimoriadne bolestivý spôsob

liečenia). Mylný je preto právny názor odvolacieho súdu, že v danej veci nie sú splnené zákonné
podmienky zvýšenia bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, lebo znalec podávajúci posudok ani u jednej
z položiek nevyužil možnosť, ktorú mu dáva zákon na zvýšenie bolestného až na dvojnásobok. Treba
dodať, že vyhláška prípad hodný osobitného zreteľa, kedy súd môže odškodnenie za bolesť zvýšiť nad
sumu základného bodového ohodnotenia, nespája so zvýšením odškodnenia za bolesť na dvojnásobok

základnej sadzby podľa odseku 7 zásad. Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd vychádzal z vyššie
uvedeného právneho názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci oporu v právnej úprave účinnej
v čase úrazu. Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom pri skúmaní, či ide o prípad
hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, sa nezaoberal ďalšími právne významnými
okolnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Predovšetkým neprihliadol na vyjadrenia

znalca I.. S., ktorý hodnotil poškodenia zdravia navrhovateľky ako ťažké s bolestivým priebehom liečby.
Nevzal vôbec do úvahy dobu, po ktorú u navrhovateľky bolesti pretrvávali (nie je totiž
rozhodujúca len intenzita bolesti), formy, akým sa tieto bolesti prejavovali (sťaženie zdravotnej pohody,
stavy únavy, závraty, poruchy nervového ústrojenstva) a rovnako dobu, po ktorú tieto nepriaznivé stavy
u navrhovateľky trvali. Nevzal do úvahy ani prípadné bolesťou spôsobené ďalšie fyzické útrapy a strasti

z obmedzenia pohybu, ktoré sa u navrhovateľky po úraze vyskytli. Dovolací súd dospel preto k záveru,
že navrhovateľka v dovolaním napadnutej časti opodstatnene namieta, že rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým
krajský súd vo zvyšujúcej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamietol a vo výrokoch
súvisiacich podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§

243b ods. 2 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd
záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania
a tiež dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).

Krajský súd v Trenčíne v zmysle vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je pre odvolací
súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov v

napadnutej časti - vo výroku, ktorým bola odporcom 1), 2) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke
spoločne a nerozdielne sumu 3.876,21 Eur, (bolestné) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku
o poplatkovej povinnosti odporcov 1), 2) a vo výroku o trovách prvostupňového konania, dospel k
záveru, že rozsudok v tejto časti je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v tomto štádiu súdneho konania zostalo len
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporcom 1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
3.876,21 Eur ako bolestné, úroky z omeškania, poplatková povinnosť a trovy prvostupňového konania.Spornou otázkou v danej veci zostalo, či sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem bolesť, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto

práva priznávajú.

Odškodňovanie bolesti podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá na danú vec dopadá, prestavuje
odškodnenie bolesti spôsobenej poškodením zdravia, jeho liečením, alebo odstránením jeho následkov,
pričom ide o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom úraze, ako aj pri liečení a po ňom, až do
doby skončenia celého liečebného procesu, vrátane doby medzi jednotlivými ošetreniami, ako i počas
rehabilitácie.

Zo znaleckého posudku I.. S. G. č. XXX/XXXX zo dňa 21.12.2001 vyplýva, že poranenia, ktoré
dňa 15.07.2001 utrpela navrhovateľka, posudzuje z medicínskeho hľadiska ako poranenia ťažké.
Navrhovateľka utrpela ranu tržnú na záhlaví vrátane operačnej revízie a sutúry (položka č. 2, 10 bodov),
zlomeninu kosti záhlavnej bez vtlačenia úlomkov (položka č. 10, 35 bodov), zlomeninu kosti
spánkovej bez vtlačenia úlomkov (položka č. 10a, 35 bodov), zlomeninu dolného konca ľavej vretennej

kosti liečenej operáciou (položka č. 147d, 75 bodov), pomliaždenie mozgu (položka č. 224, 100 bodov).
Znalec podľa vyhlášky plnou sadzbou počítal najzávažnejšie poškodenie, v tomto prípade 100 bodov za
položku č. 224 (pomliaždenie mozgu), hodnotenie ostatných poškodení pripočítal 3-inami, a to 116,25
bodov. Podľa ods. 6 písm. b) zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť ustálil, že poranenia si
vyžiadali bolestivý spôsob liečby, opakované podávanie infúzií, a preto zvýšil všetky položky o polovicu -

108,125 bodov. Podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovil výšku hodnotenia
bolestného u navrhovateľky na 324,325 bodov, ktoré bodové ohodnotenie nebolo účastníkmi žiadnym
spôsobom v priebehu celého konania spochybnené.

Podľa § 1 vyhlášky bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, spôsobené úrazom, chorobou
z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len poškodenie na zdraví) sa odškodňuje

jednorazovo.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú
v odsekoch 1, 2.

Rozsah a spôsob poškodenia zdravia, jeho závažnosť, priebeh liečenia, vrátane náročnosti použitej
liečby a vzniknuté komplikácie sú zohľadnené už pri určení základného bodového hodnotenia bolesti v

medziach sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky.

Zásady pre hodnotenie za bolesť sú uvedené v prílohe A., bod I. vyhlášky a sadzby pre hodnotenie
bolestného pri úrazoch v prílohe B., bod I. vyhlášky. Podľa prílohy A., bod I. ods. 2 vyhlášky lekár,
podávajúci posudok, ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.
Podľa ods. 6 hodnotenie poškodenia na zdraví, vykonané podľa odsekov 2 a 4 sa zvýši až o polovicu,

ak a) došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého
doba liečenia sa infekciou predĺžila, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby
ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny,
zápal pľúc a podobne; c) povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon
sa nepovažujú injekcie, funkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie, toto zvýšenie sa však

nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre
príslušné poškodenie. Podľa odseku 7 pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možnoodškodneniezabolesťzvýšiťnajviacnadvojnásobokzákladnejsadzby.Výsledný,taktostanovenýpočet
bodov, potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného.

V preskúmavanej veci z vyjadrenia znalca I.. S.. vyplýva, že hodnotil poškodenie zdravia navrhovateľky

ako ťažké s bolestivým priebehom liečby, a to s prihliadnutím na dobu, po ktorú navrhovateľke bolesti
pretrvávali, formu, ako sa tieto bolesti prejavovali (sťaženie zdravotnej pohody, stavy únavy, závraty,
poruchového nervového ústrojenstva) a rovnako dobu, po ktorú tieto nepriaznivé stavy u navrhovateľky
trvali. S prihliadnutím na bolesti a spôsobené ďalšie fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu, ktoré
sa u navrhovateľky po úraze vyskytli a sú podrobne popísané v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu

prvého stupňa, dospel odvolací súd, viazaný názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že návrh
navrhovateľky v časti o zaplatenie bolestného vo výške 3.876,21 Eur bol dôvodný, rozhodnutie súdu
prvého stupňa v tomto smere bolo správne.

Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorým uložil odporcom 1), 2) spoločne
a nerozdielne uvedenú sumu navrhovateľke zaplatiť, potvrdil ako vecne správny.

Pokiaľ ide o výroky súdu prvého stupňa, ktorým uložil poplatkovú povinnosť odporcom 1), 2) tak, že sú

povinní spoločne a nerozdielne na účet tamojšieho súdu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 262 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým uložil odporcom
1), 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.856,72
Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdil odvolací súd ako vecne správne, tieto
neboliodvolanímspochybnenéaodvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesosprávnymodôvodnením

uvedených výrokov súdov prvého stupňa v odôvodnení jeho rozsudku, na ktorých správnosť poukazuje
s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní úrokov z omeškania
z dôvodu, že povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia, vzniká podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. až na základe súdneho

rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie priznanej
náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka. Z tohto dôvodu nárok navrhovateľky na priznanie úrokov
z omeškania v čase, keď odporcovia 1), 2) nie sú v omeškaní so zaplatením sumy 3.876,21 Eur
navrhovateľke, nebol daný a nebolo potom ani dôvodné o úroku z omeškania rozhodovať. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných úrokov z omeškania zmenil

tak, že návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol.

O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 243b
ods. 5, § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania, spočívajúce vo vyčíslených trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - podanie
dovolania, odmena vo výške 161,01 Eur podľa § 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 a 1 x

7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004, spočívajúce v trovách dovolacieho konania. Iné trovy
konania z obsahu spisu nevyplynuli. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky, vzniknuté v odvolacom
konaní, neboli vyčíslené do rozhodnutia odvolacieho súdu, ani v zákonom stanovenej lehote troch dní.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .