Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cbi/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114201126
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114201126.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Východoslovenská

vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanej: JUDr.
Andrea Havlátová Rajczyová, správca konkurznej podstaty úpadcu PLASTOKNO, s.r.o. Košice, Pri hati
1, 040 31 Košice, IČO: 31 669 891, so sídlom kancelárie správcu: Mlynská 25, 040 01 Košice, zast.
JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižkova 6, 040 01 Košice v konaní o určenie právneho dôvodu
a výšky pohľadávok proti podstate vo výške takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že pohľadávka žalobcu vo výške 426,18 EUR uplatnená faktúrou č. 2117090112
zo dňa 4.4.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 435,76 EUR uplatnená faktúrou č. 2117415976 zo

dňa 3.7.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR uplatnená faktúrou č. 2117742029 zo dňa
2.10.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR uplatnená faktúrou č. 2118075353 zo dňa
7.1.2014,pohľadávkažalobcu vovýške454,28EURuplatnenáfaktúrouč.2118733343zodňa2.7.2014,
pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR uplatnená faktúrou č. 2119069052 zo dňa 2.10.2014,
pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR uplatnená faktúrou č. 2119413919 zo dňa 7.1.2015 za
odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66,
Košice proti podstate , ktorej správcom je žalovaná je nesporná.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.1.2014 v konaní vedenom pod sp. zn.

26Cbi/1/2014 domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 440,54 EUR za odvádzanie vôd z
povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice uplatnená
faktúrou č. 2118075353 zo dňa 7.1.2014 proti podstate, ktorej správcom je žalovaná, je nesporná. Ďalej
žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že poskytuje úpadcovi PLASTOKNO, s.r.o. Košice, ktorého správcom je
žalovaná, služby vo forme odvádzania vôd z povrchového odtoku tzv. zrážkových vôd do verejnej
kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice na základe zákona č. 442/2002 Z.z. a Zmluvy
č. 01/254/2002. Za odvádzanie vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou žalobca fakturoval

úpadcovi ceny v zmysle aktuálnych cenníkov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cien platných
v čase poskytnutých služieb. Za obdobie od 1.10.2013 do 31.12.2013 fakturoval žalobca úpadcovi
odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie faktúrou č. 2118075353 na sumu
440,54 EUR. Listom zo dňa 10.1.2014 doručeným žalobcovi dňa 14.1.2014 správca podstaty neuznal
pohľadávku uplatnenú žalobcom proti podstate v celkovej sume 440,54 EUR a vyzval žalobcu, aby sažalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate.
Žalobca mal za to, že fakturácia odvádzania vôd z povrchového odtoku z odberného miesta Južná trieda
66, Košice do verejnej kanalizácie je v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. a so Zmluvou č. 01/254/2002

uzavretou s úpadcom. Fakturácia odvádzania vôd z povrchového odtoku sa vykonáva podľa podkladov,
ktoré predložil úpadca pri uzatvorení zmluvy. Úpadca predložil žalobcovi náčrt situácie, na ktorom
uviedol a svojim podpisom potvrdil veľkosť odvodnených spevnených plôch, z ktorých je odvádzaná
voda z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice a to od
dátumu 20.6.2002. Z týchto údajov žalobca vychádzal pri výpočte množstva vôd z povrchového odtoku

odvádzaných verejnou kanalizáciou. Množstvo týchto odvádzaných vôd je určené v článku 5. zmluvy
v bode 5.1, kde je určené množstvo, ktoré môže kupujúci - úpadca odviesť do verejnej kanalizácie
a to 1458 m3 za rok, 122 m3 za mesiac. V zmysle rozhodnutia Okresného úradu Košice IV, odboru
životného prostredia č. ŽP - 425/2002-REZ zo dňa 20.6.2002 bolo úpadcovi vydané povolenie užívať
vodohospodárskeobjektyrealizovanévrámcistavby“PLASTOKNO-Prevádzkovábudova,Južnátrieda
66, Košice“ a to SO 06 kanalizačná prípojka a SO 007 vodovodná prípojka. Podľa tohto rozhodnutia

SO 06 kanalizačná prípojka zachytáva a odvádza odpadové vody splaškové z administratívnej budovy
ako aj dažďové zo striech AB, garáže a spevnených plôch areálu. Poukázal na ust. § 4 ods. 4, § 28
ods. 2, 6 a 7 zák. č. 442/2002 Z.z.. Uviedol, že úpadca ako vlastník kanalizačnej prípojky je pripojený
v zmysle ustanovení zákona č. 442/2002 Z.z. na verejnú kanalizáciu, ktorej vlastníkom je žalobca.
Úpadca je producentom odpadových vôd - vôd z povrchového odtoku, za odvádzanie ktorých je povinný

platiť stočné v zmysle ust. § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. žalobcovi. Spoluproducenti odpadových vôd,
ktorí vypúšťajú odpadové vody do verejnej kanalizácie prostredníctvom producenta, sú povinní uhrádzať
producentovi rozpočítanú čiastku. Na základe uvedeného mal za to, že výpočet množstva odvádzaných
vôd z povrchového odtoku z odberného miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej kanalizácie

žalobcu vychádzajúci z veľkosti odvodnených plôch určených úpadcom je správny a taktiež je správne

určená výška stočného, ktoré je úpadca povinný ako producent odpadových vôd uhradiť žalobcovi za
odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie.

Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 3.4.2014 navrhla, aby z dôvodu hospodárnosti konania
súd spojil konania vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/1/2014, 26Cbi/22/2013 a
31Cbi/7/2013, v ktorých sa jedná o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky z toho istého titulu

a teda za odvádzanie vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou, ktorú si žalobca uplatňuje
ako pohľadávku proti podstate vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu PLASTOKNO, s.r.o.
Košice. Čo sa týka veci samej poukázala na ust. § 87 ods. 1, § 87 ods. 2 písm. e) a § 87 ods.
5 ZKR. Vzhľadom k tomu, že úpadca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané v oddelenej
podstate zabezpečeného veriteľa a ďalšie nehnuteľnosti, ktorých sa predmetná faktúra týka sú vo

vlastníctve tretích osôb, správca žalobcovu pohľadávku proti podstate neuznal. Medzi nehnuteľnosti,
ktorých vlastníkom je úpadca (zapísané v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa) patria stavba
- prevádzková budova M. M.. Č.. XXXX I. B.. Č.. XXXX/XXX, E. I. Y. Č.. XXXXX, nachádzajúca sa v
N.. Ú.. V. W., T. N. R. (O. B. X/X) a stavba - garáže so M.. Č.. XXXX I. B.. Č.. XXXX/XXX, E. I. Y. Č..
XXXXX, nachádzajúca sa O. N.. Ú.. V. W., T. N. R. (O. B. X/X). Medzi dotknuté nehnuteľnosti, ktoré sú

vo vlastníctve tretích osôb patria: 1. stavba - hala M. M.. Č.. XXXX I. B.. Č.. XXXX/XXX, zapísaná I. Y.
Č.. XXXXX, I. M. O. N.. Ú.. V. W., T. N. R. vo vlastníctve V. M., Ď. XX, XXX XX N. (B. XX, XXX XX N.) v
podiele 1/1, 2. stavba - hala M. M.. Č.. XXXX I. B.. Č.. XXXX/XXX, E. I. Y. Č.. XXXXX nachádzajúca sa
O. N.. Ú.. V. W., T. N. R. O. O. V. M., Ď. XX, XXX XX N. (B. XX, XXX XX N.) v podiele 1/1, 3. pozemok
- zastavané plochy a nádvoria B.. Č.. XXXX/XXX T. O. XXX W., E. na Y. Č.. XXXXX, I.X. M. O. N.. Ú..

V. W., T. N. R. v podielovom spoluvlastníctve R.. V. Š.F., J. X, XXX XX N., R. Y., M. XX, XXX XX N., R..
W. Q. F. W. Q.Á., V. XX, XXX XX N. v podieloch po 1/3, 4. pozemok - zastavané plochy a nádvoria B..
Č.. XXXX/XXX T. O. XXX W., E. I. Y. Č.. XXXXX, nachádzajúci sa O. N.. Ú.. V. W., T. N. R. O. B. M. R..
V. Š., J. X, XXX XX N., R. Y., M. XX, XXX XX N., R.. W. Q. F. W. Q., V. XX, XXX XX N. v podieloch po
1/3, 5. pozemok - zastavané plochy a nádvoria B.. Č.. XXXX/XXX T. O. XXX W., E.Ý. I. Y. Č.. XXXXX,

I. M. O. N.. Ú.. V. W., T. N. R. O. B. M. R.. V. Š., J. X, XXX XX N., R. Y., M. XX, XXX XX N.R., R.. W.
Q. F. W. Q., V. XX, XXX XX N. v podieloch po 1/3, 6. pozemok - zastavané plochy a nádvoria B.. Č..
XXXX/XXX T. O. XXX W., E. I. Y. Č.. XXXXX, nachádzajúci sa v kat. úz. V. W., T. N. R. O. B. M. R.. V.
Š.Á., J. X, XXX XX N., R. Y., M. XX, XXX XX N., R.. W. Q. F. W. Q., V. XX, XXX XX N. v podieloch
po 1/3, 7. pozemok - zastavané plochy a nádvoria B.. Č.. XXXX/XXX T. O. XX W., E. I. Y. Č.. XXXXX,

I. M. O. N.. Ú.. V. W., T. N. R. O. B. M. R.. V. Š.Á., J. X, XXX XX N., R. Y., M. XX, XXX XX N., R..
W. Q. F. W. Q., V. XX, XXX XX N. v podieloch po1/3. Správca mal za to, že uplatnená pohľadávka proti podstate je sporná čo do svojej výšky a nie
dôvodu, to znamená, že správca netvrdil, ani netvrdí, že v rámci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu žalobcovi vznikla pohľadávka proti podstate, ale spochybňuje jej výšku a to najmä z dôvodov,

že predmetná faktúra, ktorú si žalobca uplatňuje za odvádzanie vôd z povrchového odtoku verejnou
kanalizáciou sa netýka odvádzania povrchových vôd len z majetku úpadcu, ale aj z majetku tretích osôb,
tak ako je to vyššie uvedené. Správca na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, nevie určiť sumu,
ktorá pripadá na majetok úpadcu a práve z tohto dôvodu požiadal o súčinnosť žalobcu. S poukazom
na ust. § 7 a § 44 ods. 1 ZKR správca musí konať tak, aby svojím konaním nepoškodzoval najmä

práva veriteľov, ktorí majú byť uspokojení z majetku úpadcu. V danom prípade by správca konal v
rozpore s odbornou starostlivosťou, ak by uznal uplatnenú pohľadávku proti podstate v celej výške a
zároveň rovnako by porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v prípade, ak by neuznal iba
časť tejto pohľadávky proti podstate, keďže správca nevie a ani nevedel určiť výšku sumy pohľadávky
proti podstate, ktorá sa môže týkať majetku úpadcu. Správca by mohol poškodiť veriteľov, ak by uznal
pohľadávku proti podstate vo výške, ktorá sa nevzťahuje len na majetok úpadcu, ale aj na majetok tretích

osôb.Vzhľadomnauvedenésprávcaneuznalpohľadávkuprotipodstate,pričomspochybnillenjejvýšku
(nepopiera jej existenciu). Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, prípadne priznať existenciu uplatnenej
pohľadávky proti podstate v predmetnom konkurznom konaní a určiť jej výšku na základe vykonaného
dokazovania.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 3.7.2014 súhlasil so spojením vecí vedených na Okresnom

súde Košice I. Uviedol, že dňa 26.5.2014 vykonal za účasti zamestnanca správcu konkurznej podstaty
šetrenie odvádzania vôd z povrchového odtoku na predmetnom odbernom mieste, pričom bolo
preukázané, že voda z povrchového odtoku, tzv. zrážková voda je odvádzaná kanalizačnou prípojkou
úpadcu, ktorá odvádza tieto zrážkové vody do verejnej kanalizácie žalobcu. Šetrenie preukázalo
zaústenie vôd z povrchového odtoku do kanalizačnej prípojky úpadcu. Mal tiež za to, že veľkosť plôch, z

ktorých je odvádzaná voda z povrchového odtoku a z ktorej sa vychádza pri fakturácii, je určená správne.

Podaním doručeným súdu dňa 21.7.2014 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu takto: Súd
určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR uplatnená faktúrou č. 2118075353 zo dňa 7.1.2014
a pohľadávka žalobcu vo výške 454,28 EUR uplatnená faktúrou č. 2118733343 zo dňa 2.7.2014 za
odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66,

Košiceprotipodstate,ktorejsprávcomježalovaná,jenesporná.Uviedol,žeevidujevočižalovanejďalšiu
neuhradenú faktúru za poskytnuté služby, teda odvádzanie vôd z povrchového odtoku za obdobie od
1.4.2014 do 30.6.2014 z odberného miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej kanalizácie žalobcu v
zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. a zmluvy č. 01/254/2002. Cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 2118733343
na sumu 454,28 EUR. Predmetnú faktúru správca listom zo dňa 9.7.2014, ktorý bol žalobcovi doručený

11.7.2014, neuznal.

Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/22/2013, proti žalovanej JUDr.
Andrea Havlátová Rajczyová, správca konkurznej podstaty úpadcu PLASTOKNO, s.r.o. Košice, Pri hati
1, 040 31 Košice, IČO: 31 669 891, so sídlom

kancelárie správcu: Mlynská 25, 040 01 Košice žiadal, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške

440,54 EUR za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta
Južná trieda 66, Košice uplatnená faktúrou č. 2117742029 zo dňa 2.10.2013 proti podstate, ktorej
správcom je žalovaná, je nesporná. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že poskytuje úpadcovi PLASTOKNO, s.r.o. Košice, ktorého správcom je žalovaná, služby
vo forme odvádzania vôd z povrchového odtoku tzv. zrážkových vôd do verejnej kanalizácie z odberného

miesta Južná trieda 66, Košice na základe zákona č. 442/2002 Z.z. a Zmluvy č. 01/254/2002. Za
odvádzanie vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou žalobca fakturoval úpadcovi ceny v zmysle
aktuálnych cenníkov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cien platných v čase poskytnutých služieb.
Za obdobie od 1.7.2013 do 30.9.2013 fakturoval žalobca úpadcovi odvádzanie vôd z povrchového
odtoku do verejnej kanalizácie faktúrou č. 2117742029 na sumu 440,54 EUR. Listom zo dňa 4.10.2013

doručeným žalobcovi dňa 7.10.2013 správca podstaty neuznal pohľadávku uplatnenú žalobcom proti
podstate v celkovej sume 440,54 EUR a vyzval žalobcu, aby sa žalobou podanou voči správcovi
domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate. Žalobca mal za to, že fakturáciaodvádzania vôd z povrchového odtoku z odberného miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej
kanalizácie je v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. a so Zmluvou č. 01/254/2002 uzavretou s úpadcom.
Fakturácia odvádzania vôd z povrchového odtoku sa vykonáva podľa podkladov, ktoré predložil úpadca

pri uzatvorení zmluvy. Úpadca predložil žalobcovi náčrt situácie, na ktorom uviedol a svojim podpisom
potvrdil veľkosť odvodnených spevnených plôch, z ktorých je odvádzaná voda z povrchového odtoku
do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice a to od dátumu 20.6.2002. Z
týchto údajov žalobca vychádzal pri výpočte množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných verejnou
kanalizáciou. Množstvo týchto odvádzaných vôd je určené v článku 5. zmluvy v bode 5.1, kde je určené

množstvo, ktoré môže kupujúci - úpadca odviesť do verejnej kanalizácie a to 1458 m3 za rok, 122
m3 za mesiac. V zmysle rozhodnutia Okresného úradu Košice IV, odboru životného prostredia č. ŽP
- 425/2002-REZ zo dňa 20.6.2002 bolo úpadcovi vydané povolenie užívať vodohospodárske objekty
realizované v rámci stavby “PLASTOKNO - Prevádzková budova, Južná trieda 66, Košice“ a to SO
06 kanalizačná prípojka a SO 007 vodovodná prípojka. Podľa tohto rozhodnutia SO 06 kanalizačná
prípojka zachytáva a odvádza odpadové vody splaškové z administratívnej budovy ako aj dažďové zo

striech AB, garáže a spevnených plôch areálu. Poukázal na ust. § 4 ods. 4, § 28 ods. 2, 6 a 7 zák. č.
442/2002 Z.z.. Uviedol, že úpadca ako vlastník kanalizačnej prípojky je pripojený v zmysle ustanovení
zákona č. 442/2002 Z.z. na verejnú kanalizáciu, ktorej vlastníkom je žalobca. Úpadca je producentom
odpadových vôd - vôd z povrchového odtoku, za odvádzanie ktorých je povinný platiť stočné v zmysle
ust. § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. žalobcovi. Spoluproducenti odpadových vôd, ktorí vypúšťajú odpadové

vody do verejnej kanalizácie prostredníctvom producenta, sú povinní uhrádzať producentovi rozpočítanú
čiastku. Na základe uvedeného mal za to, že výpočet množstva odvádzaných vôd z povrchového odtoku
z odberného miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej kanalizácie žalobcu vychádzajúci z veľkosti
odvodnených plôch určených úpadcom je správny a taktiež je správne určená výška stočného, ktoré je
úpadca povinný ako producent odpadových vôd uhradiť žalobcovi za odvádzanie vôd z povrchového

odtoku do verejnej kanalizácie.

Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 3.4.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 26Cbi/22/2013 navrhla, aby z dôvodu hospodárnosti konania súd spojil konania vedené na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/1/2014, 26Cbi/22/2013 a 31Cbi/7/2013, v ktorých sa jedná
o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky z toho istého titulu a teda za odvádzanie vôd z

povrchového odtoku verejnou kanalizáciou, ktorú si žalobca uplatňuje ako pohľadávku proti podstate
vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu PLASTOKNO, s.r.o. Košice. Vyjadrenie správcu k
návrhu žalobcu vo veci samej bolo totožné s vyjadrením k návrhu vo veci 26Cbi/1/2014.

Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31Cbi/7/2013, proti žalovanej JUDr.
Andrea Havlátová Rajczyová, správca konkurznej podstaty úpadcu PLASTOKNO, s.r.o. Košice, Pri hati

1, 040 31 Košice, IČO: 31 669 891, so sídlom kancelárie správcu: Mlynská 25, 040 01 Košice žiadal,
aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 426,18 EUR za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do
verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice uplatnená faktúrou č. 2117090112 zo
dňa 4.4.2013 proti podstate, ktorej správcom je žalovaná, je nesporná. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal
náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že poskytuje úpadcovi PLASTOKNO, s.r.o. Košice,

ktorého správcom je žalovaná, služby vo forme odvádzania vôd z povrchového odtoku tzv. zrážkových
vôd do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice na základe zákona č. 442/2002
Z.z. a Zmluvy č. 01/254/2002. Za odvádzanie vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou žalobca
fakturoval úpadcovi ceny v zmysle aktuálnych cenníkov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cien
platných v čase poskytnutých služieb. Za obdobie od 2.1.2013 do 31.3.2013 fakturoval žalobca úpadcovi

odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie faktúrou č. 2117090112 na sumu 426,18
EUR. Dňa 29.4.2013 bol žalobcovi doručený list správcu, ktorým vrátil predmetnú faktúru z dôvodu, že
vo vlastníctve úpadcu sú iba nehnuteľnosti nachádzajúce sa na Y. Č.. XXXXX O. N.. Ú.E.. V. W., T.
N. R. I. B.. Č.. XXXX/XXX a XXXX/XXX, pričom ostatné nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve úpadcu.
Listom zo dňa 15.5.2013 žalobca správcovi oznámil, že fakturácia sa vykonáva na základe zmluvy č.

01/254/2002vlastníkovikanalizačnejprípojky,ktorájenapojenánaverejnúkanalizáciu,apretopovažuje
reklamáciu za neopodstatnenú. Listom zo dňa 25.5.2013 doručeným žalobcovi dňa 29.5.2013 správca
podstaty neuznal pohľadávku uplatnenú žalobcom proti podstate v celkovej sume 426,18 EUR a vyzval
žalobcu, aby sa žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky
proti podstate. Žalobca mal za to, že fakturácia odvádzania vôd z povrchového odtoku z odberného

miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej kanalizácie je v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. a soZmluvou č. 01/254/2002 uzavretou s úpadcom. Fakturácia odvádzania vôd z povrchového odtoku sa
vykonáva podľa podkladov, ktoré predložil úpadca pri uzatvorení zmluvy. Úpadca predložil žalobcovi
náčrt situácie, na ktorom uviedol a svojim podpisom potvrdil veľkosť odvodnených spevnených plôch,

z ktorých je odvádzaná voda z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná
trieda 66, Košice a to od dátumu 20.6.2002. Z týchto údajov žalobca vychádzal pri výpočte množstva
vôd z povrchového odtoku odvádzaných verejnou kanalizáciou. Množstvo týchto odvádzaných vôd je
určené v článku 5. zmluvy v bode 5.1, kde je určené množstvo, ktoré môže kupujúci - úpadca odviesť
do verejnej kanalizácie a to 1458 m3 za rok, 122 m3 za mesiac. V zmysle rozhodnutia Okresného úradu

Košice IV, odboru

životného prostredia č. ŽP - 425/2002-REZ zo dňa 20.6.2002 bolo úpadcovi vydané povolenie užívať
vodohospodárskeobjektyrealizovanévrámcistavby“PLASTOKNO-Prevádzkovábudova,Južnátrieda
66, Košice“ a to SO 06 kanalizačná prípojka a SO 007 vodovodná prípojka. Podľa tohto rozhodnutia
SO 06 kanalizačná prípojka zachytáva a odvádza odpadové vody splaškové z administratívnej budovy
ako aj dažďové zo striech AB, garáže a spevnených plôch areálu. Poukázal na ust. § 4 ods. 4, §

28 ods. 2, 6 a 7 zák. č. 442/2002 Z.z.. Uviedol, že úpadca ako vlastník kanalizačnej prípojky je
pripojený v zmysle ustanovení zákona č. 442/2002 Z.z. na verejnú kanalizáciu, ktorej vlastníkom je
žalobca. Úpadca je producentom odpadových vôd - vôd z povrchového odtoku, za odvádzanie ktorých
je povinný platiť stočné v zmysle ust. § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. žalobcovi. Spoluproducenti odpadových
vôd, ktorí vypúšťajú odpadové vody do verejnej kanalizácie prostredníctvom producenta, sú povinní

uhrádzať producentovi rozpočítanú čiastku. Na základe uvedeného mal za to, že výpočet množstva
odvádzaných vôd z povrchového odtoku z odberného miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej
kanalizácie žalobcu vychádzajúci z veľkosti odvodnených plôch určených úpadcom je správny a taktiež
je správne určená výška stočného, ktoré je úpadca povinný ako producent odpadových vôd uhradiť
žalobcovi za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie.

Podaním doručeným súdu dňa 12.7.2013 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
31Cbi/7/2013 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu takto: Súd určuje, že pohľadávka žalobcu
vo výške 426,18 EUR uplatnená faktúrou č. 2117090112 zo dňa 4.4.2013 a pohľadávka žalobcu vo
výške435,76EURuplatnenáfaktúrouč.2117415976zodňa3.7.2013zaodvádzanievôdzpovrchového
odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice proti podstate, ktorej

správcom je žalovaná, je nesporná. Uviedol, že eviduje voči žalovanej ďalšiu neuhradenú faktúru za
poskytnuté služby, teda odvádzanie vôd z povrchového odtoku za obdobie od 1.4.2013 do 30.6.2013 z
odberného miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej kanalizácie žalobcu v zmysle zák. č. 442/2002
Z.z. a zmluvy č. 01/254/2002. Cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 2117415976 na sumu 435,76 EUR.
Predmetnú faktúru správca listom zo dňa 9.7.2013, ktorý bol žalobcovi doručený 10.7.2013, neuznal.

Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 26.7.2013 vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 31Cbi/7/2013 sa k v veci samej vyjadrila obdobne ako k návrhu vo veci vedenej pod sp. zn.
26Cbi/1/2014.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 31Cbi/7/2013-32 zo dňa 16.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
29.10.2013 pripustil zmenu návrhu takto: Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 426,18 EUR

uplatnená faktúrou č. 2117090112 zo dňa 4.4.2013 a pohľadávka žalobcu vo výške 435,76 EUR
uplatnená faktúrou č. 2117415976 zo dňa 3.7.2013 za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej
kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice proti podstate, ktorej správcom je žalovaná,
je nesporná.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/1/2014-42 zo dňa 18.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť

29.9.2014 spojil konania vedené na Okresnom súde Košice I pod

spisovými značkami 26Cbi/1/2014, 26Cbi/22/2013 a 31Cbi/7/2013 s tým, že sa predmetné konania budú
viesť pod sp. zn. 26Cbi/1/2014.Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2014 žalobca v konaní vedenom pod sp. z. 26Cbi/1/2014 žiadal,
aby súd pripustil zmenu návrhu v tomto znení: Určuje sa, že pohľadávka žalobcu vo výške 426,18
EUR uplatnená faktúrou č. 2117090112 zo dňa 04.04.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 435,76

EUR uplatnená faktúrou č. 2117415976 zo dňa 3.7.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54
EUR uplatnená faktúrou č. 21177442029 zo dňa 2.10.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54
EUR uplatnená faktúrou č. 2118075353 zo dňa 7.1.2014, pohľadávka žalobcu vo výške 454,28
EUR uplatnená faktúrou č. 2118733343 zo dňa 2.7.2014, pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR
uplatnená faktúrou č. 21190690 zo dňa 2.10.2014 za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej

kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice proti podstate, ktorej správcom je žalovaná,
je nesporná. Uviedol, že eviduje voči žalovanej ďalšiu neuhradenú faktúru za poskytnuté služby, teda
odvádzanie vôd z povrchového odtoku za obdobie od 1.7.2014 do 30.9.2014 z odberného miesta Južná
trieda66,Košicedoverejnejkanalizáciežalobcuvzmyslezák.č.442/2002Z.z.azmluvyč.01/254/2002.
Cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 2119069052 na sumu 459,28 EUR. Predmetnú faktúru správca listom
zo dňa 10.10.2014, ktorý bol žalobcovi doručený 15.10.2014, neuznal.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cbi/1/2014-51 zo dňa 1.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
11.12.2014 pripustil zmenu návrhu v tomto znení:

Určuje sa, že pohľadávka žalobcu vo výške 426,18 EUR uplatnená faktúrou č. 2117090112 zo dňa
04.04.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 435,76 EUR uplatnená faktúrou č. 2117415976 zo dňa
3.7.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR uplatnená faktúrou č. 21177442029 zo dňa

2.10.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR uplatnená faktúrou č. 2118075353 zo dňa
7.1.2014, pohľadávka žalobcu vo výške 454,28 EUR uplatnená faktúrou č. 2118733343 zo dňa 2.7.2014,
pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR uplatnená faktúrou č. 21190690 zo dňa 2.10.2014 za
odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66,
Košice proti podstate, ktorej správcom je žalovaná, je nesporná.

Podaním zo dňa 19.1.2015 žalobca v konaní vedenom pod sp. z. 26Cbi/1/2014 (po spojení vecí)
žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu v tomto znení: Určuje sa, že pohľadávka žalobcu vo výške
426,18 EUR uplatnená faktúrou č. 2117090112 zo dňa 4.4.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 435,76
EUR uplatnená faktúrou č. 2117415976 zo dňa 3.7.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR
uplatnená faktúrou č. 2117742029 zo dňa 2.10.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR

uplatnená faktúrou č. 2118075353 zo dňa 7.1.2014, pohľadávka žalobcu vo výške 454,28 EUR
uplatnená faktúrou č. 2118733343 zo dňa 2.7.2014, pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR
uplatnená faktúrou č. 2119069052 zo dňa 2.10.2014, pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR
uplatnená faktúrou č. 2119413919 zo dňa 7.1.2015 za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej
kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66, Košice proti podstate , ktorej správcom je žalovaná

je nesporná. Uviedol, že eviduje voči žalovanej ďalšiu neuhradenú faktúru za poskytnuté služby, teda
odvádzanie vôd z povrchového odtoku za obdobie od

1.10.2014 do 31.12.2014 z odberného miesta Južná trieda 66, Košice do verejnej kanalizácie žalobcu
v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. a zmluvy č. 01/254/2002. Cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 2119413919
na sumu 459,28 EUR. Predmetnú faktúru správca listom zo dňa 13.1.2015, ktorý bol žalobcovi doručený

15.1.2015, neuznal.

Okresný súd Košice I uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.1.2015 pripustil zmenu návrhu v
tomto znení:

U r č u j e sa, že pohľadávka žalobcu vo výške 426,18 EUR uplatnená faktúrou č. 2117090112
zo dňa 4.4.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 435,76 EUR uplatnená faktúrou č. 2117415976 zo

dňa 3.7.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR uplatnená faktúrou č. 2117742029 zo dňa
2.10.2013, pohľadávka žalobcu vo výške 440,54 EUR uplatnená faktúrou č. 2118075353 zo dňa
7.1.2014,pohľadávkažalobcu vovýške454,28EURuplatnenáfaktúrouč.2118733343zodňa2.7.2014,
pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR uplatnená faktúrou č. 2119069052 zo dňa 2.10.2014,
pohľadávka žalobcu vo výške 459,28 EUR uplatnená faktúrou č. 2119413919 zo dňa 7.1.2015 zaodvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta Južná trieda 66,
Košice proti podstate, ktorej správcom je žalovaná je nesporná.

Žalobca v podaní zo dňa 19.1.2015 ozrejmil súdu výpočet množstva odvádzaných zrážkových vôd.

Uviedol, že pri výpočte množstva vôd odvádzaných z povrchového odtoku, teda zrážkových vôd,
vychádzal z ust. § 6 ods. 1, 5 vyhl. č. 397/2003 Z.z., v zmysle ktorého ak nie je množstvo vôd z
povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie merané, ich množstvo sa vypočíta súčinom
daných plôch nehnuteľností a im prislúchajúcich odtokových súčiniteľov podľa druhu povrchu plôch
zaradených v kategóriách A až C a priemerom dlhodobých zrážkových úhrnov pre danú lokalitu

podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu.
Množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie ročne sa pre jednotlivé druhy
plôch tvoriacich nehnuteľnosť vypočíta podľa vzorca Q = Hz x S x ?. Q je množstvo vôd z povrchového
odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie. Hz je ročný priemer z dlhodobého zrážkového úhrnu pre
danú lokalitu podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu vypočítaný z úhrnu zrážok za
obdobie predchádzajúcich piatich rokov. S je veľkosť príslušnej plochy, z ktorej vody z povrchového

odtoku odtekajú do verejnej kanalizácie. ? je súčiniteľ odtoku stanovený v závislosti od charakteru
povrchu.Kategóriedruhuplôchsú:A-zastavanéamálopriepustnéspevnenéplochy(strechy,betónové,
asfaltové povrchy a pod.), ktoré majú súčiniteľ odtoku 0,9, B - čiastočne priepustné spevnené plochy
(dlažby s vyspárovaním pieskom, štrkom a pod.), ktoré majú súčiniteľ odtoku 0,4 a C - dobre priepustné
plochy pokryté vegetáciou (trávniky, záhrady a pod.), ktoré majú súčiniteľ odtoku 0,05. Žalobca na

preukázanie výpočtov a fakturácie predložil súdu tabuľky s príslušnými údajmi. Sumy jednotlivých
faktúr sa líšia z dôvodu odlišného počtu dní v jednotlivých fakturačných obdobiach. Ročný priemer
z dlhodobého zrážkového úhrnu pre lokalitu Košice použitý pri výpočtoch bol určený podľa údajov
Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/35/2012 zo
dňa 21.12.2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka PLASTOKNO, s.r.o. Košice, Pri Hati 1, 040 31
Košice, IČO: 31 669 891 a za správcu podstaty ustanovil JUDr. Andreu Havlátovú Rajczyovú.

Z obchodného vestníka č. OV 250/2012 vyplýva, že toto uznesenie tam bolo uverejnené dňa
31.12.2012, teda konkurz bol vyhlásený dňa 1.1.2013.

Zmluvou č. 01/254/2002 zo dňa 12.9.2002 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní
odpadových vôd verejnou kanalizáciou, uzatvorenou na základe Obchodného zákonníka a platných
právnych predpisov o vodách mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako predávajúci a spoločnosť
PLASTOKNO, s.r.o., Pri Hati 1, Košice, IČO: 31 669 891 (úpadca) ako kupujúci. Predmetom zmluvy
bola dodávka vody z verejného vodovodu a odkanalizovanie odpadových vôd. Predávajúci sa zaviazal

v rozsahu a za podmienok uvedených v zmluve uskutočniť dodávky vody z verejného vodovodu
a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a kupujúci sa zaviazal dodanú vodu odobrať,
odpadové vody do verejnej kanalizácie vypustiť a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Odvádzanie
odpadových vôd je splnené prechodom zo zariadenia kupujúceho do zariadenia predávajúceho.
Účastníci zmluvy dohodli odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou v maximálnom množstve

1458 m3 za rok a 122 m3 za mesiac. Jednalo sa o zrážkovú vodu. Cena aj fakturačné podmienky boli
dohodnuté v čl. 7. a 8. zmluvy. Množstvo odpadových zrážkových vôd bolo stanovené v zmysle STN 73
6701 na základe odvodnenej plochy podľa údajov kupujúceho a dlhodobých priemerných zrážok podľa
údajov SHMÚ.

Faktúrouč.2117090112zodňa4.4.2013,splatnou22.4.2013nasumu426,18EURmalsúdpreukázané,

že žalobca vyúčtoval žalovanému stočné za vodu z povrchového odtoku za obdobie od 2.1.2013 do
31.3.2013.Listom zo dňa 25.4.2013 mal súd preukázané, že žalovaná (ako správca) vrátila predmetnú faktúru
žalobcovi s poukazom na to, že nie všetky nehnuteľnosti, ktorých sa faktúra týka sú vo vlastníctve
úpadcu.

Žalobca listom zo dňa 15.5.2013 zaslal späť faktúru č. 2117090112 správcovi s tým, že k zmene
zmluvných podmienok nedošlo, preto reklamácii nevyhovel.

Správca listom zo dňa 28.5.2013 odpovedal na list žalobcu zo dňa 15.5.2013 a faktúru, ktorú považoval
za prihlášku pohľadávky proti podstate tak, že ju neuznáva. Poukázal na to, že sa pohľadávka týka aj
nehnuteľností, ktoré nie sú vo vlastníctve dlžníka, ale sú vo vlastníctve tretích osôb. Vyzval žalobcu na
podanie žaloby voči správcovi v lehote 15 dní.

Žalobca podal žalobu (sp. zn. 31Cbi/7/2013) dňa 11.6.2013, teda v zákonom stanove-nej lehote.

Faktúrou č. 2117415976 zo dňa 3.7.2013, splatnou 22.7.2013 na sumu 435,76 EUR mal súd
preukázané, že žalobca vyúčtoval správcovi stočné za vodu z povrchového odtoku za obdobie od
1.4.2013 do 30.6.2013.

Správca listom zo dňa 9.7.2013 neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 435,76 EUR, pretože

sa týka aj nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Vyzval žalobcu na podanie žaloby voči
správcovi v lehote 15 dní.

Žalobca podal návrh na zmenu žaloby vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31Cbi/7/2013
dňa 12.7.2013, teda v zákonom stanovenej lehote.

Faktúrou č. 2117742029 zo dňa 2.10.2013, splatnou 21.10.2013 na sumu 440,54 EUR mal súd

preukázané, že žalobca vyúčtoval správcovi stočné za vodu z povrchového odtoku za obdobie od
1.7.2013 do 30.9.2013.

Správca listom zo dňa 4.10.2013 (doručeným žalobcovi 7.10.2013) neuznal pohľadávku proti podstate
vo výške 440,54 EUR, pretože sa týka aj nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Vyzval
žalobcu na podanie žaloby voči správcovi v lehote 15 dní.

Žalobca podal žalobu (sp. zn. 26Cbi/22/2013) dňa 22.10.2013, teda v zákonom stanovenej lehote.

Faktúrou č. 2118075353 zo dňa 7.1.2014, splatnou 24.1.2014 na sumu 440,54 EUR mal súd
preukázané, že žalobca vyúčtoval správcovi stočné za vodu z povrchového odtoku za obdobie od
1.10.2013 do 31.12.2013.

Správca listom zo dňa 10.1.2014 neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 440,54 EUR, pretože

sa týka aj nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Vyzval žalobcu na podanie žaloby voči
správcovi v lehote 15 dní.

Žalobca podal žalobu (sp. zn. 26Cbi/1/2014) dňa 21.1.2014, teda v zákonom stanovenej lehote.Faktúrou č. 2118733343 zo dňa 2.7.2014, splatnou 21.7.2014 na sumu 454,28 EUR mal súd
preukázané, že žalobca vyúčtoval správcovi stočné za vodu z povrchového odtoku za obdobie od
1.4.2014 do 30.6.2014.

Správca listom zo dňa 9.7.2014 neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 454,28 EUR, pretože
sa týka aj nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Vyzval žalobcu na podanie žaloby voči
správcovi v lehote 15 dní.

Žalobca podal návrh na zmenu žaloby vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/1/2014
dňa 21.7.2014, teda v zákonom stanovenej lehote.

Faktúrou č. 2119069052 zo dňa 2.10.2014, splatnou 20.10.2014 na sumu 459,28 EUR mal súd

preukázané, že žalobca vyúčtoval správcovi stočné za vodu z povrchového odtoku za obdobie od
1.7.2014 do 30.9.2014.

Správca listom zo dňa 10.10.2014 neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 459,28 EUR, pretože
sa týka aj nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Vyzval žalobcu na podanie žaloby voči
správcovi v lehote 15 dní.

Žalobca podal návrh na zmenu žaloby vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/1/2014
dňa 24.10.2014, teda v zákonom stanovenej lehote.

Faktúrou č. 2119413919 zo dňa 7.1.2015, splatnou 27.1.2015 na sumu 459,28 EUR mal súd
preukázané, že žalobca vyúčtoval správcovi stočné za vodu z povrchového odtoku za obdobie od
1.10.2014 do 31.12.2014.

Správca listom zo dňa 13.1.2015 neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 459,28 EUR, pretože
sa týka aj nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Vyzval žalobcu na podanie žaloby voči
správcovi v lehote 15 dní.

Žalobca podal návrh na zmenu žaloby vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/1/2014
dňa 20.1.2015, teda v zákonom stanovenej lehote.

Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil súdu aj prehľad fakturácie zrážkových vôd
a ročný priemer z dlhodobého zrážkového úhrnu pre danú lokalitu podľa údajov Slovenského
hydrometeorologického ústavu za roky 2009 až 2014 (vrátane).

Slovenský hydrometeorologický ústav listom zo dňa 7.11.2011 oznámil (zaslal) žalob-covi ročné úhrny
zrážok za roky 2006 až 2010.

Z rozhodnutia Okresného úradu Košice IV., štátneho okresného hygienika zo dňa 30.5.2002 súd zistil, že
„Prevádzková budova“ úpadcu na Južnej triede 66 v Košiciach (novostavba) je napojená na existujúci
areálový vodovod a kanalizáciu.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2002 uzavretej medzi predávajúcim - spoločnosťou Mega Trade s.r.o. a
kupujúcim - spoločnosťou PLASTOKNO s.r.o. (úpadcom) súd zistil, že predmetom zmluvy je predaj časti

kanalizácie na Južnej triede č. 66 v Košiciach, ktorá je vo vlastníctve predávajúceho. Predávaná časť
kanalizácie sa nachádza na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX O. N.. Ú.. N. -
V.. Predmet zmluvy je v prílohe tejto zmluvy (situačný náčrt) označený ako kanalizačná vetva „A“ o dĺžke126,0 bm a kanalizačná vetva „B“ o dĺžke 105,0 bm. Celková dĺžka kanalizácie je 231,0 bm. Príloha -
situačný náčrt tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Zo situačného náčrtu súd zistil, že úpadca je vlastníkom „celej kanalizácie“, do ktorej odtekajú zrážkové

vody aj z nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb (uvedených vo vyjadrení žalovanej).

Z rozhodnutia Okresného úradu Košice IV, odboru životného prostredia zo dňa 20.6.2002 súd zistil,
že tento povolil užívanie vodohospodárskych stavieb úpadcu na stavbe „PLASTOKNO - Prevádzková
budova, Južná trieda 66, Košice“. Okrem iného sa jednalo aj o kanalizačnú prípojku, ktorou sú
zachytávané a odvádzané odpadové vody splaškové z administratívnej budovy ako aj dažďové zo
striech AB a, garáže a spevnených plôch areálu. Rozhodnutie bolo vydané na základe predloženej

kúpnej zmluvy o predaji časti kanalizácie. Jednalo sa o vyššie uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa 10.5.2002.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate,
ale sporná bola výška uplatnenej pohľadávky vzhľadom na tvrdenie žalovanej o tom, že úpadca nie je
vlastníkom všetkých dotknutých nehnuteľností.

Podľa ust. § 28 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávka, kto-rá nie je

pohľadávkouprotipodstate,savkonkurzeuplatňujeprihláškou.Prihláškasapodávavjednomrovnopise
u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku
neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva
spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže

byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer
zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto
pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a
prihlásenej sumy. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne
a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia

konkurzu, inak zanikne. Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik
je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou
pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik
podmienenej pohľadávky. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva
rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou

aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím
právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z
výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva
na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne
uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v

základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má
všakprotidotknutejpodstateprávonavydanietoho,očosadotknutápodstatavdôsledkutohoobohatila,
pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však
uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Podľa ust. § 87 ZKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej pod-state a pohľadávky

proti oddelenej podstate. Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej
podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu, b)
právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov
správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok
vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady

súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v
horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich
činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvyalebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"),
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume
určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca

prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca,
ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume
určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca
prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach,
poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch

na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne
nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz
vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac
trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto

uspokojeniesaznižujeoplneniaposkytnutépodľapísmeng)ah),k)pohľadávkynadaniach,poplatkoch,
clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách
vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne

nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky
proti podstate označuje tento zákon. Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena
j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku
dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a
nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou. Pohľadávky

proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti
všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. Pohľadávky proti oddelenej podstate
sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej
podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s
oddelenoupodstatousúvisiaajsinoupodstatou,tietosarozpočítajúmedzidotknutépodstatypomerným

spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu

majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného
speňažením majetku. Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže
plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva

právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. Ak správca neuznáva právny
dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr
v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny
dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak
veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v

konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne
rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať
podľa tohto ustanovenia. Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí
neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na
prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Správca vedie o

pohľadávkach proti podstate prehľadnú evidenciu. Výpis z tejto evidencie je povinný predkladať súdu
vždy do 15 dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka s vyznačením pohľadávok, ktoré boli zaplatené, a
dňa, kedy sa tak stalo. Súd na jeho návrh rozhodne o inej lehote alebo o inom obsahu výpisu z evidencie
pohľadávok proti podstate, ak s prihliadnutím na prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu jeho
predkladanie v tomto rozsahu nemožno od neho spravodlivo požadovať.

Podľa ust. § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo
prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze
sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustano-vuje inak.Podľa ust. § 4 zák. č. 442/2002 Z.z. vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu
verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je
osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom.

Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou
sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na
verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. 2) Kanalizačná
prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia
vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do

verejnejkanalizácie;totozaústeniejesúčasťouverejnejkanalizácie.Kanalizačnouprípojkousaodvádza
odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná
prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 2) Odberateľom vody (ďalej len
"odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s
vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby
vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Producentom odpadových vôd vypúšťaných

do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má

uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa
odpadové vody do verejnej kanalizácie. Ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu dohodne s
odberateľom na osadení meradla na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral,
odberateľ je povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu potrebné úpravy

na vodovodnej prípojke. Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je
osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej
prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník vodovodnej

prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod
spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu, b) zabezpečiť, aby vodovodná prípojka
bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo
dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, c) zabezpečiť opravy a údržbu
vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné

náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom
verejnej kanalizácie, b) zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a vybudovaná tak, aby
nedošlo ku zmenšeniu prietočného profilu verejnej kanalizácie, do ktorej je zaústená, c) zabezpečiť
opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady. Vlastník vodovodnej prípojky môže previesť
vlastníctvo vodovodnej prípojky na vlastníka verejného vodovodu a vlastník kanalizačnej prípojky môže

previesť vlastníctvo kanalizačnej prípojky na vlastníka verejnej kanalizácie. Vlastník nehnuteľnosti, na
ktorej je umiestnené hadicové zariadenie alebo odberné miesto, 3) je povinný umožniť odber vody
hasičským jednotkám pri zásahu. Veliteľ zásahu 3) je povinný dodatočne nahlásiť vlastníkovi vodovodnej
prípojky, vlastníkovi verejného vodovodu a vlastníkovi verejnej kanalizácie čas, miesto a množstvo
odobratej vody. Meradlo umiestnené na vodovodnej prípojke je príslušenstvom verejného vodovodu.

Podľa ust. § 23 zák. č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na
verejnúkanalizáciulennazákladepísomnejzmluvyuzatvorenejsvlastní-komverejnejkanalizáciepodľa
§ 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie
na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo
súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5. Vlastník stavby alebo vlastník pozemku

je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť
technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť
zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok
nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu
štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník verejnej kanalizácie

uzatvorí zmluvu, ak a) žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu spĺňa technické podmienky týkajúce
sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a b) kapacita verejnej kanalizácie to
umožňuje. Stavbu alebo pozemok možno pripojiť na verejnú kanalizáciu podľa systému sústavy verejnej
kanalizácie jednou kanalizačnou prípojkou. So súhlasom prevádzkovateľa verejnej kanalizácie možno
v odôvodnených prípadoch vybudovať jednu kanalizačnú prípojku pre viac stavieb alebo viacpozemkov alebo viac kanalizačných prípojok pre jednu stavbu alebo jeden pozemok. Do verejnej
kanalizácie možno vypúšťať alebo odvádzať iba odpadové vody mierou znečistenia a množstvom
zodpovedajúce prevádzkovému poriadku verejnej kanalizácie, ak sa ich producent nedohodne s

prevádzkovateľom verejnej kanalizácie inak. Odpadové vody, ktoré presahujú najvyššiu prípustnú
mieru znečistenia podľa prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie, sa môžu vypúšťať do
verejnej kanalizácie až po ich predčistení u producenta odpadových vôd na mieru zodpovedajúcu
prevádzkovému poriadku verejnej kanalizácie alebo rozhodnutiu okresného úradu. Ak je súčasťou
verejnej kanalizácie čistiareň odpadových vôd, ktorá zabezpečuje zodpovedajúce čistenie odpadových

vôd v súlade s povolením na nakladanie s vodami, 7) je zakázané vypúšťať do stokovej siete
obsah žúmp a odpadové vody z domových čistiarní odpadových vôd. Producent odpadových vôd
je povinný v mieste a v rozsahu určenom prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie kontrolovať
mieru znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie s výnimkou vypúšťania
odpadových vôd z domácností. Odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich
zneškodňovanie zo stavby alebo z pozemku, ktorá slúži na výkon samosprávy obce 14) alebo na

verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady.
Vlastník verejnej kanalizácie môže odmietnuť pripojenie na verejnú kanalizáciu alebo odvádzanie
odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ak a) zneškodňovanie odpadových vôd je účelnejšie u ich
producenta, b) zneškodňovanie odpadových vôd mimo verejnej kanalizácie nepoškodí povrchové vody
a podzemné vody, c) zneškodňovanie odpadových vôd vo verejnej kanalizácii je technicky nemožné

alebo ekonomicky neúnosné, d) odvádzanie vôd z povrchového odtoku je možné mimo verejnej
kanalizácie, e) obsahujú látky toxické pre kal, látky inhibujúce biologické procesy čistenia odpadových
vôd alebo látky kumulujúce sa v kale do tej miery, že limitujú proces ďalšieho nakladania s ním, f)
to neumožňuje kapacita verejnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, g) zariadenia producenta
nespĺňajú technické podmienky pripojenia na verejnú kanalizáciu vrátane meradla. Dôvody odmietnutia

pripojenia na verejnú kanalizáciu alebo odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa
odseku 10 je prevádzkovateľ verejnej kanalizácie povinný písomne preukázať a odôvodniť žiadateľovi o
pripojenie na verejnú kanalizáciu alebo producentovi do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Náklady na
realizáciu pripojenia ďalšej časti verejnej kanalizácie prevádzkovo súvisiacej hradí žiadateľ o pripojenie
na verejnú kanalizáciu, ak sa nedohodne inak.

Podľa ust. § 24 ods. 4 a 5 zák. č. 442/2002 Z.z. odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou
je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
Vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nezodpovedá za škody a ušlý
zisk vzniknuté pri obmedzení alebo prerušení odvádzania odpadových vôd z dôvodu mimoriadnej
udalosti, 15) pri prerušení dodávky elektrickej energie alebo z dôvodu, pre ktorý je prevádzkovateľ

oprávnený odvádzanie odpadových vôd obmedziť alebo prerušiť (§ 32).

Podľa ust. § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ")
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z
verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3). Spoluproducent odpadových vôd (ďalej len
"spoluproducent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4). Za odber vody z verejného vodovodu
platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí
vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému
spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ak
sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom

odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká vtokom vody do
potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká
vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu,
výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví
smernými číslami spotreby vody. Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent

prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej
kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta,
vznikáspoluproducentompovinnosť,abyzavypúšťanémnožstvoodpadovýchvôdzaplatiliproducentovi
rozpočítanú čiastku. Ak sa producent so spoluproducentmi nedohodne inak, producent rozpočíta
spoluproducentom vypúšťané množstvo odpadových vôd podľa smerných čísel spotreby vody. Právona stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Vodné je platba za dodanú pitnú
vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa
osobitného predpisu 17) a množstva odobratej pitnej vody. Stočné je platba za odvedenú odpadovú

vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj
čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu 17) a množstva odvedenej odpadovej vody. Vlastník
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť
odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného. Na náhradu výdavkov a náhradu škody
pri požiarnom zásahu nahlásené veliteľom zásahu sa vzťahuje osobitný predpis. 3)

Podľa ust. § 29 zák. č. 442/2002 Z.z. meranie množstva vody dodanej verejným vodo-vodom
zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví
sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody
je podkladom na vyúčtovanie vodného. Meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie
zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie.
Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie

je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z
verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral
z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo
odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného. Ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku
odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný vpust merané,

vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie
musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd. Ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie
vodu z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej
vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom

predpise, ktorý vydá ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom
overeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Pri zisťovaní množstva vypúšťaných odpadových
vôd odborným výpočtom je producent povinný poskytnúť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie všetky
údaje potrebné na tento výpočet. Ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom meradlom
alebo sa odpadové vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo, musí takéto meradlo spĺňať

požiadavky určené osobitným predpisom. 18) Opravy a údržbu meradla je povinný vykonávať vlastník
meradla na vlastné náklady. Podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a
množstva vypúšťaných odpadových vôd, spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a
spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie a smerné
čísla spotreby vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa ust. § 1 vyhl. č. 397/2003 Z.z. táto vyhláška ustanovuje a) podrobnosti o meraní množstva vody
dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie, b)
spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového
odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie, c) smerné čísla spotreby vody.

Podľa ust. § 2 vyhl. č. 397/2003 Z.z na účely tejto vyhlášky sa rozumie a) nárazovým vypúšťaním

odpadových vôd občasné vypúšťanie odpadových vôd v pravidelných alebo nepravidelných časových
intervaloch do verejnej kanalizácie, b) koeficientom dennej nerovnomernosti podiel maximálnej hodnoty
denného prietoku odpadových vôd Qmaxd (m3.d-1), ktorý sa vyskytol za rok, a priemerného denného
prietoku odpadových vôd za to isté obdobie Qd (m3.d-1), c) koeficientom hodinovej nerovnomernosti
podiel maximálneho hodinového prietoku dosiahnutého v roku Qmaxh (m3.h-1) a priemerného denného

prietoku odpadových vôd Qd (m3.d-1) vydeleného 24, d) smerným číslom spotreby vody štatisticky
určené jednotkové množstvo vody pre jednotlivé druhy spotreby vody za obdobie jedného roka, e)
redukovanou plochou súčin danej plochy a súčiniteľa odtoku zaradeného podľa kategórie A až C.

Podľa ust. § 3 vyhl. č. 397/2003 Z.z množstvo vody dodanej verejným vodovodom sa určuje a)
určeným meradlom podľa osobitného predpisu, 1) b) smernými číslami spotreby vody, ak množstvo

vody dodávanej verejným vodovodom nie je merané. Ak sa meranie množstva vody dodávanejverejným vodovodom zabezpečuje určeným meradlom, určí sa množstvo odoberanej vody z verejného
vodovodu odpočtom z tohto meradla. Meranie množstva vody na účely spoplatnenia sa zabezpečuje
určeným meradlom vlastníka verejného vodovodu. Odberateľ vody si môže na vnútornom vodovode

osadiť meradlo vody na vlastné náklady. Takéto meradlo môže slúžiť na určenie časti množstva vody
odobratej odberateľom alebo konečným spotrebiteľom na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody, ak
spĺňa požiadavky ustanovené osobitnými predpismi. 1) Meradlo sa umiestňuje v súlade s technickými
podmienkami na osadenie a funkciu meradla tak, aby bolo možné odčítať údaj z meradla. Ak sa na
meradle zistí porucha, množstvo vody dodanej verejným vodovodom sa určí podľa § 30 ods. 4 zákona.

Ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je

merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na
jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Na určenie množstva vody prostredníctvom
smerných čísel spotreby vody odberateľ predkladá na uzavretie zmluvy o dodávke vody informácie
potrebné na tento výpočet. Určenie množstva vody prostredníctvom smerných čísel spotreby vody sa
aktualizuje, ak sa zmení spôsob tohto určovania alebo sa zmenia údaje poskytnuté odberateľom, ktoré

sú potrebné na ich určenie, a to odo dňa oznámenia týchto zmien odberateľom vlastníkovi verejného
vodovodu alebo pre-vádzkovateľovi verejného vodovodu. Smerné čísla spotreby vody sú uvedené v
prílohe č. 1. Ak nie sú v prílohe č. 1 na jednotlivé druhy spotreby vody uvedené smerné čísla spotreby
vody, množstvo vody odobratej z verejného vodovodu sa meria určeným meradlom. Ak sa množstvo
vody dodanej verejným vodovodom určuje smernými číslami spotreby vody a ak je obdobie odberu

vody z verejného vodovodu kratšie ako obdobie jedného roka alebo ak odberateľ vody na základe
písomnej žiadosti podanej počas kalendárneho roka, v ktorom mu vznikol nárok na pomernú časť zo
smerných čísel spotreby vody, hodnoverne preukáže, že sa dlhodobo nezdržiaval v mieste trvalého
bydliska minimálne počas 90 dní za rok, určí sa odobrané množstvo vody pomernou časťou zo smerných
čísel spotreby vody. Smerné čísla spotreby vody možno použiť aj na určenie časti množstva odobranej

vody odberateľom alebo konečným spotrebiteľom na účely dohodnuté v zmluve o dodávke vody.

Podľa ust. § 5 vyhl. č. 397/2003 Z.z ak sa množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej
kanalizácie nemeria a množstvo vody tvorí len voda odobraná z verejného vodovodu, určí sa množstvo
vypúšťaných odpadových vôd podľa § 3. Ak sa voda odoberá len z jedného vlastného zdroja producenta
a množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie sa nemeria určeným meradlom,

množstvo odpadových vôd sa určuje a) podľa odpočtu meradla, 1) ktoré meria množstvo odobranej
vody z vlastného zdroja; toto meranie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak sa vlastník
verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nedohodne s producentom inak, b)
podľa smerných čísel spotreby vody, ak sa množstvo vody odobranej z vlastného zdroja nemeria. Ak
sa množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie nemeria a množstvo vody tvorí

voda odobraná z rôznych zdrojov vody, určí sa množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej
kanalizácie súčtom a) množstiev meranej odobranej vody, ak sa množstvo odobranej vody z rôznych
zdrojov vody meria, pričom sa primerane uplatnia ustanovenia odseku 2 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a
§ 3 ods. 2, 3, 5 a 6, b) množstiev meranej odobranej vody a určeného množstva vody, ak sa množstvo
odobranej vody meria len z jedného zdroja vody alebo z viacerých zdrojov vody, a to spôsobom podľa 1.

množstiev meranej odobranej vody podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2, 3, 5 a 6 a určeného množstva
vody podľa odseku 2 písm. b) alebo odseku 7, alebo 2. určeného množstva vody podľa § 3 ods. 6
až 9 a množstiev meranej odobranej vody podľa odseku 2 písm. a) alebo odseku 7; pre bytový fond
platí, že tento súčet množstiev meranej a určenej spotreby vody na účely spoplatnenia je maximálne do
výšky vypočítaného množstva podľa smerných čísiel spotreby vody podľa prílohy č. 1 a ak je množstvo

meranej odobranej vody väčšie ako takto vypočítané množstvo smerných čísiel spotreby vody, platí údaj
z meradla, c) množstiev určenej odobranej vody podľa odseku 2 písm. b) alebo odseku 7 a § 3 ods. 6
až 9, ak sa množstvo odobranej vody z týchto zdrojov vody nemeria; pre bytový fond platí vypočítané
množstvo vody podľa smerných čísiel

spotreby vody podľa prílohy č. 1. Ak nie je v cene za externú dodávku teplej úžitkovej vody zahrnutý

náklad za odvedenie a čistenie množstva teplej úžitkovej vody verejnou kanalizáciou, k množstvu
odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie určených podľa odsekov 1 až 3 sa pripočíta
skutočné množstvo externe dodanej teplej úžitkovej vody. Z nameraného množstva vody dodanej
z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja vody producenta alebo z vypočítaného množstva
vypúšťaných odpadových vôd sa odpočíta množstvo vody, ktoré preukázateľne tvorí súčasť produktu,

alebo množstvo vody spotrebované v priebehu technologického procesu výroby bez vypustenia doverejnej kanalizácie, alebo sa odpočíta súčet týchto dvoch možností, ak množstvo vody takto určenej
na odpočítanie je väčšie ako 3 m3 mesačne alebo 36 m3 ročne. Údaj z merania určitej časti množstva
odpadových vôd meraného producentom v rámci pozemku, vnútorných kanalizačných rozvodov objektu

alebo stavby na vlastné náklady môže slúžiť na určenie časti množstva odpadových vôd, ak spĺňa
podmienky podľa osobitných predpisov 1) a ak je to dohodnuté v zmluve o odvádzaní odpadových
vôd. Ak množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie podľa odsekov 1 až 6
alebo podľa § 4 nemožno určiť, ich množstvo určí prevádzkovateľ verejnej kanalizácie podľa a)
údajov z obdobnej činnosti alebo prevádzky, b) spotreby vody v porovnateľnom období, c) dohody

medzi vlastníkom verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a producentom,
alebo d) kombinácií spôsobov podľa písmen a) až c). Určenie množstva vypúšťaných odpadových
vôd do verejnej kanalizácie sa aktualizuje, ak sa zmení spôsob určovania alebo sa zmenia údaje
poskytnuté producentom, ktoré sú potrebné na ich určenie, a to odo dňa oznámenia týchto zmien
producentom vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Ak sa
množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie určuje smernými číslami spotreby vody

a ak je ich produkcia kratšia ako jeden rok alebo ak ich producent na základe písomnej žiadosti podanej
počas kalendárneho roka, v ktorom mu vznikol nárok na pomernú časť zo smerných čísel spotreby vody,
hodnoverne preukáže, že sa dlhodobo nezdržiaval v mieste trvalého bydliska minimálne počas 90 dní
za rok, určí sa produkované množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie pomernou
časťou zo smerných čísel spotreby vody.

Podľa ust. § 6 vyhl. č. 397/2003 Z.z ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do
verejnej kanalizácie merané, ich množstvo sa vypočíta podľa odseku 5. Vlastník verejnej kanalizácie
alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie na účely spoplatnenia určí množstvo vôd z povrchového
odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie pre každú nehnuteľnosť, z ktorej sa tieto vody odvádzajú
priamo kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty do verejnej

kanalizácie. Spoplatneniu nepodliehajú vody z povrchového odtoku, ktoré sa a) neodvádzajú z
plôch nehnuteľností priamo kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové
vpusty do verejnej kanalizácie, b) odvádzajú do vybudovaného, funkčného a kapacitne vyhovujúceho
vsakovacieho zariadenia, c) odvádzajú zo spevnených plôch na vlastné priepustné plochy, kde voda
vsakuje v celom množstve. Množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie

sa vypočíta súčinom daných plôch nehnuteľnosti a im prislúchajúcich odtokových súčiniteľov podľa
druhu povrchu plôch zaradených v kategóriách A až C a ročným priemerom z dlhodobého zrážkového
úhrnu pre danú lokalitu podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca hydrologickú a
meteorologickú službu. 2) Hodnota

ročného priemeru z dlhodobého zrážkového úhrnu pre danú lokalitu sa vo výpočte množstva vôd z

povrchovéhoodtokuodvádzanýchdoverejnejkanalizácienaúčelyspoplatneniaaktualizujekaždoročne.
Spôsob výpočtu množstva odpadových vôd z povrchového odtoku je uvedený v prílohe č. 2. Údaje
na tento výpočet poskytne producent vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej
kanalizácie. Vo výpočte množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie,
ktorý je uvedený v zmluve o odvádzaní týchto vôd, sa údaje o veľkosti alebo druhu povrchu plôch

tvoriacichnehnuteľnosťaktualizujúprikaždejzmene,atoododňaoznámeniatýchtozmienproducentom
vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané konkurzom mal súd za preukázané, že
popretím prihlásenej pohľadávky žalovanou vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí
súdu v tomto konaní.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloby ako aj návrhy na ich zmeny boli podané v
zákonom stanovenej lehote. Konkurz na majetok dlžníka PLASTOKNO, s.r.o. Košice bol vyhlásený dňa
1.1.2013. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že si žalobca prihlásil svoje pohľadávky vo výške
426,18 EUR (uplatnenú faktúrou č. 2117090112 zo dňa 4.4.2013), vo výške 435,76 EUR (uplatnenú
faktúrou č. 2117415976 zo dňa 3.7.2013), vo výške 440,54 EUR (uplatnenú faktúrou č. 2117742029 zo

dňa 2.10.2013), vo výške 440,54 EUR (uplatnenú faktúrou č. 2118075353 zo dňa 7.1.2014), vo výške
454,28 EUR (uplatnenú faktúrou č. 2118733343 zo dňa 2.7.2014), vo výške 459,28 EUR (uplatnenú
faktúrou č. 2119069052 zo dňa 2.10.2014), vo výške 459,28 EUR (uplatnenú faktúrou č. 2119413919zo dňa 7.1.2015) za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie z odberného miesta
Južná trieda 66, Košice do konkurzného konania ako pohľadávky proti podstate. Nebol medzi účastníkmi
sporný ani právny dôvod vzniku pohľadávky.

Sporná bola medzi účastníkmi konania výška pohľadávky vzhľadom na to, že podľa žalovanej úpadca
nie je vlastníkom všetkých dotknutých nehnuteľností, z ktorých sa odvádzajú zrážkové vody do verejnej
kanalizácie. Mala za to, že žalobcovi prináleží odplata za odvádzanie zrážkových vôd vypočítaná len za
tú časť nehnuteľnosti v predmetnom areály, ktorá je vo vlastníctve úpadcu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ktoré dotknuté nehnuteľnosti sú vo vlastníctve úpadcu.

Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2002 uzavretej medzi predávajúcim - spoločnosťou Mega

Trades.r.o.akupujúcim-spoločnosťouPLASTOKNOs.r.o.(úpadcom)akoajzosituačnéhonáčrtu,ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy jednoznačne vyplýva, že úpadca je vlastníkom celej časti kanalizačnej
prípojky na Južnej triede č. 66 v Košiciach, do ktorej odtekajú zrážkové vody aj z nehnuteľností,
ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb (uvedených vo vyjadrení žalovanej) a nachádzajú sa v predmetnom
areály.

Úpadca je vlastníkom kanalizačnej prípojky a má uzavretú zmluvu so žalobcom, je teda producentom
odpadových vôd (§4 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z.). Ostatní vlastníci

dotknutých nehnuteľností sú spoluproducentmi odpadových vôd v zmysle § 28 ods. 2 zák. č. 442/2002
Z.z..

Podľa ust. § 28 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z. za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou

platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa
platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody
prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo
odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.

Podľa ust. § 28 ods. 8 zák. č. 442/2002 Z.z. právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej

kanalizácie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia je úpadca, resp. správca ako producent odpadových
vôd povinný uhrádzať žalobcovi stočné v rozsahu a za podmienok dohodnutých v zmluve uzavretej so
žalobcom.

Spôsob, resp. metóda výpočtu stočného nebol medzi účastníkmi konania sporný.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že pohľadávky žalobcu proti podstate prihlásené do konkurzného konania vo výške 426,18 EUR,
vo výške 435,76 EUR, vo výške 440,54 EUR, vo výške 440,54 EUR, vo výške 454,28 EUR, vo výške
459,28 EUR, vo výške 459,28 EUR za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie
z odberného miesta Južná trieda 66, Košice sú nesporné, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca mal vo veci plný úspech,
ale trovy mu v tomto konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods.1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).