Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžp/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200257
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej v právnej
veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO 313 03 862 s adresou Tulčík
č.26,zast.:JUDr.IvetouRajtákovou,advokátkousosídlomadvokátskejkancelárieŠtúrovač.20,04283
Košice ([email protected]), proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. mája
2013 č. k. 5S 60/2012-154, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. mája 2013 č. k. 5S
60/2012-154 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 8691/2011-1.10 (46/2011-rozkl.) z 28.11.2011, v
spojení s rozhodnutím žalovaného, odbor výkonu štátnej správy č. 3102/2011-2.2 zo dňa 21. septembra
2011 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

A)

1. Rozhodnutím č. 8691/2011-1.10 (46/2011-rozkl.) z 28. novembra 2011 (č. l. 21) minister životného
prostredia Slovenskej republiky postupom podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného, odboru výkonu štátnej správy č.
3102/2011-2.2 z 21.09.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z. z.“) zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa
hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice (ďalej na účely rozsudku len „PR“).

Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalite Breziny

- Jamy, Kalnište a Dlhé, katastrálne územie P. odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30.11.2011
posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou.

V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.Podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na

konanie o rozklade.

2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 3893/2011-2.2 z 23.09.2011 (č. l. 35) žalovaný v zmysle § 40 ods. 2
ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona a povolil žiadateľovi usmrtiť (odstrelom) jedného jedinca medveďa hnedého v PR
Vysoká Podkonice, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z. z.

3. Svoje prvostupňové rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že listom doručeným dňa 31.12.2010 sa

Poľovnícke združenie Podkonice - Vysoká (ďalej na účely rozsudku len „žiadateľ“) požiadalo o udelenie
výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. za účelom usmrtenia jedného jedinca medveďa hnedého
(ďalej na účely rozsudku tiež „konanie o povolení výnimky“). Na základe výzvy žalovaného žiadateľ
svoju žiadosť doplnil listom z 27.01.2011, ku ktorému bolo priložené stanovisko obce Podkonice zo dňa
24.01.2011, odôvodňujúce podanú žiadosť.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžp/41/2009 a iné s prihliadnutím na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-240/09 (ďalej na účely rozsudku len „Súdny dvor“,
resp. „rozsudok Súdneho dvora“) priznal žalobcovi postavenie účastníka správneho konania v situácii,
keď toto právo z platnej vnútroštátnej úpravy združeniu podľa žalovaného nevyplývalo.

4. Počas konania o povolenie výnimky vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej

len „ŠOP SR“) stanovisko z 01.03.2011 k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2011 (príloha
č. 6 administratívneho spisu), v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť
výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Podľa vyjadrenia ŠOP SR sa
uskutočnilo (17.02.2011) stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území (najmä NAPANT),
kde boli predložené žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku 2011

a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku.

5. Podľa záverov uvedených v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými
šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych
zvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak
bude preverená zo strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí

o odlov medveďa hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP
SR o danej ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa
nebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.

Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 07.03.2011 s
tým,abysakpodkladomrozhodnutiavstanovenejlehotevyjadril.Žalobcatakurobillistomzo17.03.2011

(č. l. 39), pričom vo svojom podrobnom vyjadrení vyslovil názor, že splnenie podmienok stanovených
zákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého nebolo preukázané.

6. Vo vzťahu k otázke riadneho informovania žalobcu žalovaný poukázal na hore uvedené stanovisko
ŠOP SR, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom
uviedol, že žalovaný doručil listom zo 07.03.2011 účastníkom konaní o povolenie výnimky na

oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia, a ďalšie podklady boli zaslané žalobcovi prostredníctvom
jeho odboru.

Samotnú námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie napadnuté rozkladom žalobcu je nesprávne a
nezákonné, pretože je v rozpore s ustanoveniami § 3, § 34 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1, 2, 3, § 46, § 47 ods.
1, 2 a 3 Správneho poriadku a § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z., žalovaný s odkazom na názor osobitnej

komisie označil ako všeobecné konštatovanie nesprávnej aplikácie početných ustanovení Správneho
poriadku.7. Žalovaný v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa na prvom stupni
zaoberal (č. l. 37) možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do zoologickej záhrady
(ďalej len „ZOO“) alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj v Českej

republike, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem.

Nerealizovateľné je tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že
odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len
problém preniesol na iné miesto.

8. Vo vzťahu prevencie stretov medveďov s ľuďmi žalovaný tiež uviedol, že je potrebné udržiavať
populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu

tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Tiež ale poukázal na to, že rozširovanie areálu a postup
do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne
preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne
nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Ďumbier je zvýšený stav populácie medveďa hnedého.

B)

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad (č. l. 30). V rámci konania
o rozklade žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu
živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku
2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné.

V odpovedi z 03.11.2011 (č. l. 66), ktorá bola zaslaná účastníkom konania, zaujala ŠOP SR stanovisko,

podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na
predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul sa. Preto odporučila predĺženie platnosti
jednotlivých rozhodnutí, a to pri všetkých žiadostiach.

10. Napadnuté rozhodnutie (viď bod č. 1) vydané ministrom životného prostredia (konkrétne zmenu
výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia) žalovaný odôvodnil s odkazom na citované doplnené

stanovisko ŠOP SR tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na
vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná.

II.

Konanie na prvostupňovom správnom súde

A)

11. Proti tomuto rozhodnutiu o rozklade podal žalobca žalobu z 02.02.2012 na Krajský súd v Bratislave.

12. Žalobca v žalobe najmä namietal, že v predchádzajúcom správnom konaní bolo porušené jeho právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie (odkaz na § 3
ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku). Počas priebehu konania mu boli v priebehu konania doručené
iba tieto listiny:

- stanovisko ŠOP SR zo dňa 01.03.2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia
pracovníkov ŠOP SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa
17.02.2011 a

- stanovisko ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov.

Tým, že správny orgán neoboznámil žalobcu, aké konkrétne podklady obsahujú informácie o

minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, neumožnilžalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom ani k spôsobu ich zisťovania, prípadne neumožnil mu navrhnúť
ich doplnenie. Túto situáciu nebolo možné napraviť nahliadnutím do spisu postupom podľa ustanovenia
§ 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako argumentoval žalovaný.

13. Okrem hore uvedeného pochybenia žalovaného ďalšia vada v konaní o povolenie výnimky nastala
podľa žalobcu po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.11.2011, ktoré
si žalovaný vyžiadal, bolo doručené len žalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej zástupkyni, čím boli
podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

14. Taktiež žalobca namietal nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s § 59 ods. 2
Správneho poriadku tvrdiac, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol.

Žalobca ďalej namietal s poukazom na § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z. namietal nedostatočné zistenie
skutkového stavu ako aj to, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia
žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. je dôvodná.

15. Tiež žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre

nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia
dôvodov udelenej výnimky na posudzovanú vec.

V súvislosti s uvedeným žalobca zdôraznil, že tak prvostupňový ani odvolací správny orgán sa v konaní
neriadili ustanoveniami § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov
aj v konaní o povolení výnimky musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Najmä uviedol, že

„bolo teda v správnom konaní povinnosťou prvostupňového správneho orgánu, aj žalovaného, zistiť tak
odôvodnenosť žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj neexistenciu inej
alternatívy a zároveň skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu“.

B)

16. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom, a preto žalobe nie je
možné priznať úspech.

17. Pri vymedzení skutkového stavu krajský súd vychádzal pripojeného administratívneho spisu
žalovaného. S odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 23 ods.

1 a 4 Správneho poriadku ako aj § 35 ods. 1, § 40 ods. 2 a 3 zák. č. 543/2002 Z. z. vyslovil záver, že
povinnosťou žalovaného bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania.

Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (najmä § 3 ods. 2, § 33 ods.
2, či § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo
navrhovaťdôkazy,alenapotvrdeniesvojhotvrdeniamásúčasneajpovinnosťdôkazysprávnemuorgánu

predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti
podmieňujúcejvýsledokkonania.Nesplnenietejtopovinnostivšaknezbavujesprávnyorgánzistiťvoveci
skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1
Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti,
aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci

samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

18. Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia,
ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Zmyslom
takto široko koncipovaného oprávnenia je podľa krajského súdu predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám.Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním
rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník
zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto

účelom by mal podľa krajského súdu správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania
podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Iný
prístup správneho orgánu podľa krajského súdu vytvára takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia (tu krajský súd odkazuje napríklad na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/l0/2011, 3Sžd/72/2009, poprípade rozsudky Najvyššieho

správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7A 112/2002 a 7As 40/2003).

19. Hoci na jednej strane krajský súd pripustil, že žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa mohol pred
vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie (t. j. rozpor s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2
Správneho poriadku), tak na druhej strane dospel k záveru, že naplnenie práva účastníka na vyjadrenie
sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybné realizovať aj inou formou (napríklad postupom podľa

zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov /
zákon o slobode informácií/ - ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 211/2000 Z.z.“), ako možnosťou nazrieť
do spisu.

Nakoľko tento postup aj žalobca využil, t.j. žalobca v zmysle citovaného zák. č. 211/2000 Z. z. požiadal
o sprístupnenie vyššie opisovaných listín, a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním

rozhodnutia žalovaného o rozklade, získal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia,
hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou.

20. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v
predchádzajúcom roku, tieto z dôkazného hľadiska podľa krajského súdu neboli podkladmi rozhodnutia,
nakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne

konkrétne skutkové zistenia.

Takisto, vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom
na všetky úkony, vyhodnotil doručenie podkladov rozhodnutia len žalobcovi, že nebolo vadou v konaní
správneho orgánu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia.

21. Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je podľa krajského súdu z

nej zrejmý dôvod zmeny, t. j. jej dôvodom bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky,
pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z
dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko len dňa 28.11.2011 minister žalovaného vydal
rozhodnutie o rozklade.

Navyševýrokdruhostupňovéhorozhodnutia,podľaktoréhovostatných(zmenounedotknutých)častiach

zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je podľa názoru krajského súdu v medziach
zákona.

Podľa § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané

úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií

dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných

škôd na inom type majetku,

v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne
žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré
majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu
na životné prostredie,

na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

22. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, krajský súd konštatoval, že celoročná druhová ochrana

medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zák.
č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti
a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len
za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva (najmä poukaz zo strany krajského súdu na prípadné
umiestnenie medveďa hnedého napríklad do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého

nemala prejaviť záujem - str. 13 napadnutého rozsudku) a zároveň udelená výnimka neohrozí
zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený
niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z.

Na základe skutkových zistení je podľa názoru krajského súdu možné urobiť záver o tom, že sú splnené
zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z., pretože zo

zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti
obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane
živočíšneho druhu medveďa hnedého.

23. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie
i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona.

III.

Odvolanie žalovaného/stanoviská

A)

24. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.07.2013 (č. l. 162) proti rozsudku krajského súdu žalovaný
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak,

že žalobe v celom rozsahu vyhovie, t. j. napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, pretože- krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň

- rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.

f/ O.s.p.).

Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalobcu.

25. Predovšetkým žalobca vyčítal konaniu žalovaného o povoleniu výnimky v obidvoch stupňoch, že
mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich
doplnenie. Následne uviedol argumenty v obdobnom rozsahu ako v žalobe doručenej na krajský súd.

S názorom krajského súdu, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového

orgánu so všetkými podkladmi rozhodnutia, vyjadril nesúhlas, pretože tento nezodpovedá obsahu
administratívneho spisu. Predovšetkým sa nemohol oboznámiť s ďalšími podkladmi rozhodnutia, a to
Analýzou minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku“,
listom predsedu ZMOBO obce Novoď, listom spol. s r.o. AGRO Mútne alebo obce Mútne žalobca nemal
možnosť ani mimoprocesnou formou byť oboznámený s ich obsahom, keďže nemajúc vedomostí o

tom, čo správny orgán prvého stupňa ako podklady rozhodnutia zhromaždil, nemohol ich ani žiadať
na základe zák. č. 211/2000 Z. z. Konkrétny obsah týchto vyjadrení, na žiadosť koho boli vydané, čo
konkrétne osvedčujú, bol však žalobcovi počas celého konania napriek tomu, že sa aktívne dožadoval
sprístupnenia podkladov rozhodnutia, spôsobom ktorý mu Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal
neznámy.

26. Práve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť konfrontované so závermi z pracovného stretnutia
zo dňa 17. februára 2011, rovnako ako by s tými istými závermi pracovného stretnutia malo byť
konfrontované vyjadrenie ŠOP SR v konkrétnej veci.

Za tohto stavu nie je možné skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného.

27. Takisto žalobca nesúhlasil s argumentáciou o zhojení vady v doručení dodatočného vyjadrenia ŠOP
SR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej výnimky žalobcovi tým, že žalobca a jeho právna
zástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti.

Rovnako žalobca odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že ministerstvo pri rozhodovaní vo veci

prihliadalo aj na skutočností, ktoré sú mu známe z doterajšej úradnej činnosti, označil za právne
neakceptovateľné. Podľa žalobcu z vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 01.03.2011 vyplýva, že táto zaujala
jednoznačné stanovisko neodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo žiadané udelenie výnimky,
jarný odstrel. Avšak rozhodnutím žalovaného k povoleniu jarného odstrelu došlo.

28. Žalobca rovnako nesúhlasil ani so záverom krajského súdu o tom, že pokiaľ ide o namietanú

nemožnosť oboznámiť sa s hore uvedenou „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd
spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku“, v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené
v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v
zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Uvedený záver krajského súdu je podľa žalobcu v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako

aj v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Totiž, pokiaľ skutočne v správnom konaní žiadna
analýza regulácie z roku 2010 a škôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom správny
orgán predstieral v konaní existenciu podkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak zdanie
zisťovaniaskutočnéhostavuvinomrozsahu,akototozisťovanievskutočnostivykonal.Nadruhejstrane,
pokiaľ by skutočne správny orgán prvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je zrozumiteľné z

prvostupňového, ani napadnutého rozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná a k akým
zisteniam dospela.B)

29. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.08.2013 (č. l. 177) vyplýva, že námietky žalobcu sú nepodložené
a účelovo sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom konaní. Preto z nich nie je

zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka povolenia výnimiek z podmienok
ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z.

Tiež žalovaný okrem iného zdôraznil, že na rozdiel od iných občianskych združení zameraných na
ochranu prírody, s ktorými má žalovaný v sporných prípadov korektnú spoluprácu, tak činnosť žalobcu
je nutné vyhodnotiť v tom duchu, že „en bloc“ napáda svojimi rozkladmi a žalobami prakticky všetky
povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy žalovaného, čo opätovne svedčí len

o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania.

30. Ďalej zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu správneho konania nevyjadril k potrebe povoliť
výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí na danej
lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom (mimo odstrelu) je podľa jeho názoru potrebné riešiť
vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na danom území.

Tento prístup žalobcu žalovaný v úvodnej časti svojho vyjadrenia ako zámernú sabotáž jeho rozhodnutí.
Tiež poukázal (bod č. 38 odvolania) na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžp/31/2012 zo dňa 29.11.2012 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval:

„ ... ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je

dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si
jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by
mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju
pozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto
konania.“

31. Ďalej žalovaný upozornil (bod č. 48 vyjadrenia), že po uplynutí lehoty od 01. júna 2012 do 30.
novembra 2012, na ktorú bola obmedzená povolená výnimka na odlov jedného jedinca medveďa
hnedého, odpadol v danej veci dôvod na ďalšie konanie a súčasne v zmysle § 89 ods. 3 písm. b) zák. č.
543/2002Z.z.uplynutímčasu,naktorýbolovydané,stratiloplatnosťajsamotnénapadnutérozhodnutie.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovie odvolaniu žalobcu, zruší

v danej veci prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vráti vec žalovanému na ďalšie
konanie, žalovaný nebude môcť zvoliť v novom konaní iný postup, než že zastaví konanie podľa § 82
ods. 9 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z.

32. V súvislosti s uvedeným ďalej žalovaný argumentoval, že napriek odstráneniu vytýkaných
nedostatkov v procesnom postupe žalovaného teda v uvedenom konaní nebude možné zo strany

žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania
výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a odstránenie
uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne predmetu konania -
povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov.

Vzhľadom na to, že vrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez

možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať),
žalovaný zastáva názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o
získanie trov konania na úkor žalovaného.

33. Tiež žalovaný pri svojich argumentoch sa vysporiadal s námietkou žalobcu o tvrdenej nemožnosti
sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia (najmä body č. 10 až 18, resp. 26 až 31 odvolania), k námietke

o nedôvodnosti povolenia výnimky (najmä body č. 19 až 23 odvolania) podľa odkázal na najnovšie
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanými v skutkovo rovnakých veciach (najmärozsudok sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo 17.07.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2S 54/2012-105 zo dňa 23.01.2013).

Predovšetkým vyjadril nesúhlas s argumentom o nutnosti zdokumentovať náhodné strety medveďa

hnedého s ľuďmi ako aj s nutnosťou ustáliť výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému
časovému momentu, lebo v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu a zamietol podané odvolanie žalobcu.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s
§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že
ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie

prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po
neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v
spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2

písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja
ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

36. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok
krajskéhosúduozamietnutížaloby,pretoNajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolacíprimárnev
medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,
a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

37. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho

prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)
sa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil
zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou
sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či nenaplnenie práva

účastníka byť pred rozhodnutím správneho orgánu najmä oboznámený s podkladmi rozhodnutia je
možné konvalidovať sprístupnením požadovaných informácií postupom na základe zák. č. 211/2000 Z.
z. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

38. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného
napadnuté žalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť

aj na iné rozhodnutia (s výnimkou zachovania konštantnej judikatúry), hoci s prv menovaným by mohli
byť tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

39. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil
na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k procesnej čistote postupu správneho orgánu

smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia.Až po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti
samotného rozhodnutia (meritórne námietky).

1) K odopretiu práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia:

40. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil,
že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu
zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm.
c) zák. č. 543/2002 Z. z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zák. č. 543/2002
Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v dotknutom poľovnom revíri.

41. Predovšetkým Najvyšší súd sa stotožňuje s tvrdením, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v

§ 33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na
práva účastníka konania podľa § 23 ods. Správneho poriadku.

V tomto smere žalovaný pochybil a krajský súd mu toto pochybenie nevytkol.

Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným

osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

42. Je nepochybné, že zákonodarca prostredníctvom hore uvedených ustanovení uložil povinnosť
konajúcemu správnemu orgánu, aby k poskytnutiu tejto možnosti došlo až v čase, kedy doteraz
prebiehajúce konanie správneho orgánu naplnilo svoj účel tým, že v krátkom čase sa očakáva
vydanie rozhodnutia. Preto jedným z legitímne možných podkladov, ktoré mal zákonodarca na mysli pri
koncipovaní ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku, resp. obdobných ustanovení v autonómnych

správnych konaniach, je stanovisko, t. j. námietky alebo návrhy účastníkov konania k zhromaždeným
podkladom rozhodnutia.

Samozrejme, ani v tomto štádiu konania, t. j. využitie práva účastníkom vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, prípadne navrhnúť nové podklady (dôkazné prostriedky), nezbavuje správny orgán
povinnosti pri návrhoch účastníkov konania, a najmä pre oblasť doplnenia skutkových zistení uplatniť

zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Preto za naplnenie povinnosti vyplývajúcej správnemu orgánu
nielen z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku ale aj z iných medzinárodnoprávnych aktov (viď
body č. 45 až 48) nemôže Najvyšší súd považovať to, že až v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
poskytuje informáciu, či a aké podklady, resp. dôkazné prostriedky boli zadovážené a aké skutočnosti z
nich v procese dokazovania pre vydané rozhodnutie by mohli vyplynúť. Takýto prístup správneho orgánu

k sprístupneniu podkladov judikatúra jednoznačne označuje za nesúladný s účelom ustanovenia § 33
ods. 2 Správneho poriadku (m.m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu /ČR/ č. k. 7A 112/2002-36
zo 14.11.2003), ktorého účelom, ako už bolo vyššie uvedené (viď bod č. 41), je umožniť účastníkovi
nielen sa oboznámiť s obsahom a rozsahom podkladových informácií pre rozhodnutie ale aj včas pred
vydaním rozhodnutia uplatniť svoje výhrady k tomuto súboru listín a údajov (viď § 47 ods. 3 Správneho

poriadku in fine).Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43. Iný postoj musí Najvyšší súd zaujať v situácii, keď účastník konania sám predloží všetky podklady
rozhodnutia a správny orgán ich nedoplní tak, aby vykonal zásadné dôkazy, o ktorých by účastník nemal
vedomosť. Potom by sa pre účastníka takáto výzva stala iba formálnym úkonom, ktorý zákonodarca
nemal na mysli. Za takto opísanej situácie mlčanie správneho orgánu je logické, avšak toto nie je

predmetom prieskumu v prejednávanej veci.

44. Jednou z možných foriem oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia (nie však v potrebnom rozsahu
a v časovom okamihu pred rozhodnutím) je nahliadnutie do administratívneho spisu. V súvislosti
s uvedeným procesným úkonom Najvyšší súd (m.m. rozsudok sp. zn. 4Sžo/10/2011 z 23. marca
2011) opätovne zdôrazňuje právny názor, že cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania
na informácie týkajúce sa priebehu a výsledkov konania. Zmyslom využitia tohto procesného práva

v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších
úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy mohol účastník
konania využívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov.

Takéto zákonné právo môže účastník konania a jeho právny zástupca využívať v ktoromkoľvek štádiu
konania. Uplatňovať ho možno vždy voči konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umožniť realizovať procesné právo
účastníka len čo o to požiada.

45. Pri hore citovaných právnych názoroch netreba ani opomenúť zásady procesného správneho práva
zakotvené v rôznych právnych nástrojoch Rady Európy, ktoré sa stávajú záväznými smernicami pre
každý členský štát uvedenej medzinárodnej organizácie, pokiaľ si členské štáty chcú udržať požadovaný

štandard ochrany základných práv a ľudských slobôd, a to najmä s dôrazom na to, aby účinné súdne
preskúmavanie úkonov správnych orgánov pri ochrane práv a záujmov jednotlivcov bolo chápané
ako základný prvok systému ochrany ľudských práv (viď 4. recitál Odporúčania č. /2004/20 Výboru
ministrov Rady Európy o súdnom prieskume správnych aktov). Tým je nutné na úrovni Slovenskej
republiky ich akceptovať ako významný formálny prameň správneho práva v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskejrepubliky(m.m.rozsudoksp.zn.1Sžp1/2010bodč.151,resp.sp.zn.1Sžr106/2012).Práve
dodržiavaním a ďalšou realizáciou ľudských práv a základných slobôd je základný cieľ Rady Európy
zakotvený v čl. 1 písm. a) a b) Štatútu Rady Európy napĺňaný.

Je nepochybné, že ochrana občanov s prihliadnutím na procesné otázky správnych konaní, ktoré sa
ich týkajú, je súčasťou ochrany základných práv a ľudských slobôd jednotlivcov, ktorá je, ako už bolo

uvedené,základnýmcieľomRadyEurópy,čotátomedzinárodnáorganizáciapotvrdzujeprostredníctvom
svojho Štatútu. V súvislosti s uvedeným má Najvyšší súd na mysli najmä zásadu prístupu k informáciám
obsiahnutú v Rezolúcii č. (77) 31.

Podľa 2. zásady (prístup k informáciám) Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane
jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov je dotknutá osoba na základe svojej žiadosti

oprávnená byť informovaná pred tým, ako je akt správneho orgánu vydaný, o všetkých jeho dostupných
skutočnostiach (podkladoch), a to vhodnými prostriedkami.

46. Je tiež nepochybné, že zásada prístupu k informáciám dopĺňa zásadu byť vypočutý, ktorá sa
nachádza na prvom mieste v citovanej Rezolúcii. Zásada prístupu k informáciám má svoju podstatu
v realizácii dotknutej osobe efektívne vykonávať svoje právo byť vypočutý umožnením jej prístupu k

relevantným podkladom, od ktorých sa dotknutý akt správneho orgánu má zakladať (odvíjať).

Pojem podklad je v citovanej rezolúcii chápaný tak, aby zahŕňal všetky relevantné skutočnosti s
naznačením väzby k právnemu základu úkonu správneho orgánu. Pritom označenie dostupné podklady
je nutné chápať ako tie podklady, ktoré má správny orgán k dispozícii v čase, keď požiadavka účastníkaje vznesená a môžu byť sprístupnené osobe v rovnakej forme, ako sú uložené v spise. Výnimku
vytvárajúneverbálne,t.j.kódovanéúdajealeboinformácieobsiahnutévpočítačoch,čiinýchtechnických
nosičoch, ktoré sa musia sprístupniť osobe v čitateľnej forme.

47. Hore uvedená rezolúcia nešpecifikuje nástroje či postupy, prostredníctvom ktorých je dotknutá osoba
informovaná o relevantných podkladoch, avšak preferuje umožnenie prístupu do administratívneho
spisu. Slovné spojenie „vhodnými prostriedkami“ umožňuje správnemu orgánu zvoliť si (a to na vlastnú
zodpovednosť) prostriedok najlepšie vyhovujúci cieľu opísanej zásady v súlade so správnou praxou.

Ohľadne príležitosti odmietnuť sprístupnenie vybraných údajov (informácií) s odôvodnením, že
väčšinový verejný záujem je dotknutý alebo z dôvodu utajenia informácie, je nutné prihliadnuť na dobrý

výkon verejnej správy, t. j. že verejná správa sa nesmie dostať do protikladu so záujmami tretích osôb
- tým sa najmä myslí záujem na zachovaní dôvernosti informácie získanej správnym orgánom počas
konania, alebo verejný záujem na zachovaní štátom utajovaných skutočností zabezpečujúcich verejný
poriadok, poprípade verejné zdravie.

48. Takisto citovaná rezolúcia nič nenaznačuje v tom duchu, že je nutné nanucovať dotknutej osobe

prístup k podkladom rozhodnutia. Ide o jej právo, ktoré si tiež nemusí uplatniť. Potom jednotlivec nemôže
byť sankciovaný za takýto postup.

Ak však nie je možné nad všetky pochybnosti prijať záver, že toto svoje procesné právo v konkrétnej
veci si jednotlivec nechce uplatniť, potom správnemu orgánu vzniká povinnosť mu pre realizáciu práva
zabezpečiť všetky adekvátne podmienky. Toto sa s určitými obmedzeniami vzťahuje aj na ukončené

administratívne konania pod tou podmienkou, že dotknutá osoba musí napríklad preukázať snahu o
revíziu výsledku uvedeného konania.

49. V inom rozhodnutí (vyššie citovaný rozsudok sp. zn. 1Sžp 1/2010 zo 14.05.2013) Najvyšší
súd judikoval právny názor k otázke oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia z pohľadu úplnosti
administratívnehospisuprikaždomnahliadnutídospisu(t.j.ajvprípadeoboznamovaniasaspodkladmi

rozhodnutia), že:

„157. Spravodlivosť konania pred správnym orgánom si vyžaduje zabezpečiť účastníkom, aby v plnom
rozsahu bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo byť pasívne informovaný o
priebehu konania. S týmto základným procesným právom je tesne spojené, resp. ho vykonáva právo
účastníka nahliadnuť do administratívneho spisu.

V súvislosti s uvedeným je nutné zdôrazniť najmä to, že nakoľko prevažujúca časť konaní pred správnym
orgánom neumožňuje argumentačnú konfrontáciu formou ústneho pojednávania s tvrdeniami, ktoré sa
stávajúzákladomodôvodneniarozhodnutiasprávnehoorgánu,potomnahliadnutiedospisusastávapre
účastníka základným spôsobom pre nadobudnutie informácií o priebehu a možnom výsledku konania,
t. j. základným spôsobom pre možnú obranu svojich práv.

158. Z uvedeného práva na nahliadnutie do spisu vyplýva správnemu orgánu aj povinnosť zabezpečiť
účastníkovi v plnom rozsahu uplatnenie tohto práva. Tomuto nevyhovuje paušálny prístup správneho
orgánu v tom, že účastníkovi dá k dispozícii súbor dokumentov a listín, ktoré označí za spis.

Naopak, účastník musí mať zo strany správneho orgánu nielen po materiálnej stránke (t. j. umožnenie
samotného prístupu k listinám a nosičom informácií v spise založeným aj s technickou podporou), ale aj

po formálnej stránke (t. j. umožnenie k časovo úplnému rozsahu spisu správneho orgánu) zabezpečené
právo na nahliadnutie do spisu.“

Preto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné
prihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov ale aj na overenie si vedomosti účastníka,
že rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán.

Táto informácia o úplnosti sa najmä zabezpečuje prostredníctvom rôznych evidenčných prehľadov, resp.
obsahu spisu.50. Zhrnutím hore uvedených právnych názorov Najvyšší súd získal záver, že oznámenie správneho
orgánu o možnosti si uplatniť právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku ponúka účastníkovi
informáciu, že

- rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho
orgánu legitímny záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a z neho vyplývajúce závery mu
umožňujú prijať rozhodnutie v konaní (t. j. materiálnu stránku konania), a že

- v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie (t. j. časovú stránku konania),

- ktoré má účastník možnosť spochybniť svojimi námietkami o neúplnosti, resp. nesprávnosti podkladov
(t. j. procesno-obrannú stránku konania).

51. Preto iba ponúknutie niektorých podkladov rozhodnutia mimoprocesným spôsobom (t. j. podľa zák.
č. 211/2000 Z. z.), resp. zaslanie selektívnym spôsobom určeného podkladu (list zo 07.03.2011) nie je
možné vo svetle hore uvedených názorov chápať ako naplnenie práva účastníka byť oboznámený s
dostupnými podkladmi rozhodnutia, resp. s možnosťou ich kritizovať v zmysle citovaného ustanovenia
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, a ako také je nutné ho označiť pri absencii výzvy správneho orgánu za

takú vadu konania, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

2) K riadnosti odôvodnenia výnimky zisteným skutkovým stavom:

52. Ďalej Najvyšší súd konštatuje, že v obsahu pripojeného spisu sa zväčša vyskytujú iba všeobecné
konštatovania o premnožení medveďa hnedého, v dôsledku čoho nasledujú pripojené argumenty o
ohrození človeka, a škodách medveďom spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné ani zo

správŠOPSR,vktorýchsataktiežuvádzaviacmenejlenkonštatáciapremnoženostimedveďahnedého
atoivblízkostiľudskýchobydlí,spôsobenéškodyanajmämetodikavýkonuodlovu,čiodstrelumedveďa
hnedého vo vopred určených lokalitách.

53. Odvolaciemu súdu v súlade so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.
10Sžp/3/2013 z 21.08.2013 (argumentácia v ňom použitá je obdobná ako pri žalovaným citovanom

rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo 17.07.2013) je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, chránených krajinných
oblastí, či žiadatelia majú konkrétne skúsenosti, ktoré ich vedú k vyslovenému záveru o premnoženosti
medveďahnedéhonielennaúzemíSlovenskejrepubliky,aleivkonkrétnejlokalite,oprípadnýchútokoch
tohto chráneného živočícha na človeka, či jeho majetok.

Avšak bez toho, aby správny orgán - v tomto prípade žalovaný - na základe zásady súčinnosti s

účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 81 ods. 1 zák. č.
543/2002 Z. z) zadovážil do spisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania
a vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch, nie je pri
aplikácii ustanovenia § 86 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. (aj v tomto prípade Najvyšší súd zdôrazňuje
povinnosť správneho orgánu dodržať zásadu materiálnej pravdy) možné vysloviť spoľahlivý záver, ktorý

je obsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie

týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

54. Navyše, ak je konanie žalovaného a jeho prvostupňového správneho orgánu spojené s takými
procesnými nedostatkami ako je nedoručovanie podkladov k rozhodnutiu účastníkovi konania, resp.
jeho právnej zástupkyni a spoliehanie sa na iné mimoprocesné postupy (žalovaný prostredníctvom

bodov č. 9. a 12. obhajoval svoj názor o komplexnom sprístupnení potrebných podkladov, avšak prípisžalovaného označený ako „Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ zo 04.03.2011 a tiež zo 07.03.2011
označil žalobca ako neúplné - list žalobcu zo 17.03.2011), čo má následne vplyv na zistenie skutkového
stavu a zákonnosť samotného rozhodnutia o povolení výnimky, nemožno akceptovať také rozhodnutie

ako zákonné a vecne správne, a to ani v prípade, ak by po dodržaní všetkých procesných postupov v
zmysle zákona došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože to dopredu určiť nie je
možné, a najmä sa tým porušujú základné pravidlá konania a Ústavou Slovenskej republiky i Dohovorom
o základných ľudských právach a slobodách garantované práva žalobcu - v danom prípade právo na
spravodlivý proces.

Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

55. Z ustanovení § 32, 33 ods. 2 a 47 ods. 3 Správneho poriadku nepochybne vyplýva zvýšený dôraz
zákonodarcu na úplný rozsah podkladov rozhodnutia a ich riadne vyhodnotenie, ako aj na jeho zámer,

že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie bez limitácie (viazanosti) návrhmi účastníkov konania. Zákonodarca
demonštratívne ako podklady pre rozhodnutie označil podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Pre postup správneho orgánu podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. je v každom
konkrétnom prípade nevyhnutné

- preveriť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len
povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia,

- ale tiež preukázanie, že správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí, aby v tomto prípade

mohol byť kvalifikovaný ako odôvodnený.

Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,

výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného
zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v
záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo
hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

56. Popri žiadosti o udelenie výnimky pre žiadateľa (príloha č. 1 administratívneho spisu), listu starostu
obce Podkonice (príloha č. 3) žalovaný tvrdí preukázanie skutočnosti, že ani oslovené ZOO na
Slovensku či v Českej republike nemali záujem o jedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise
žalovaného sa však žiaden záznam, ktorý by túto významnú skutočnosť potvrdil, nenachádza. Uvedené
negatívne odpovede oslovených orgánov (inštitúcií) je potrebné do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia

problému premnoženia v danej lokalite v zmysle podmienky obsiahnutej v ustanovení § 40 ods. 2
zák. č. 543/2002 Z. z. žalovaný neskúmal a ani nevyzval žiadateľa, aby mu predložil návrhy takýchto
riešení, ktoré sa napríklad môžu používať v iných krajinách s obdobnou problematikou najmä k možnosti
zabránenia kontaktu chráneného živočícha s obsahom kontajnerov.

Takisto v administratívnom spise nie je dohľadateľná žiadna zmienka, resp. podrobná analýza o tom,

aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na území dotknutého poľovného revíru. Odvolací
súd toto považuje za dôležité z dôvodu, aby mohol preskúmať správnosť záveru správneho orgánu, že
odlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom teritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu
populácie tohto chráneného živočícha.57. Vysokú prioritu (viď zákonný text citovaný pri bode č. 53) má podľa Najvyššieho súdu preukázanie
skutočnosti, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. V tomto smere
opätovne zotrváva na právnych záveroch obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 a sp. zn.

10Sžp/3/2013, z ktorého cituje nasledovný relevantný text:

„Najdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

V tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby.
Vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka
sú nepochybne zadokumentované na Obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom

a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje
informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie
atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a
najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).

Napokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo
rozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu

do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako
odplašiť či odohnať.“

Iný prístup by mohol viesť k usmrteniu chráneného živočícha, ktorý pre svoje okolie nie je nebezpečný,
a pôvodná situácia spočívajúca v priamom ohrozovaní ľudského života a majetku by nebola doriešená.
Takýto účel však zákonodarca s povolením výnimky v žiadnom prípade nespája.

58. Aj z napadnutého rozhodnutia vyplynulo (viď stanovisko ŠOP SR 490/2011 z 1. marca 2011 ako
príloha č. 6 v pripojenom administratívnom spise bod 3. na str. 1 dole), že

„Zásady zásahu do populácie - aj napriek žiadostiam o odstrel jedincov vyššej váhovej kategórie
odporúčame elimináciu jedincov odstrelom len do kategórie 100 kg, resp. šírka laby nepresahuje 12 cm
a zároveň dĺžka zadnej laby nepresahuje 21 cm,

Druh odlovu: v rámci doručených žiadostí odporúčame aplikovať len regulačný odlov. Ochranný
odlov neodporúčame, pretože v súčasnej dobe neexistuje dôvod na udelenie výnimky na tento druh
odstrelu. V budúcnosti sa však nebránime navrhnutiu ochranného odstrelu v súvislosti s mimoriadnymi
okolnosťami“.

59. Avšak odvolaciemu súdu z preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevyplynulo, či sa týmto záväzným

odbornýmpodkladomŠOPSRžalovanýzaoberal,pretoženiejemožnéustáliťrozdielmedziregulačným
a ochranným odlovom, pričom výkladom ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zák. č. 543/2002 Z.z. to nahradiť
nemôže ani odvolací súd, keďže ide o odbornú otázku zverenú do pôsobnosti orgáne verejnej správy.

60. Z týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov
pristarostlivostiomedveďahnedéhoNajvyššísúdkonštatujepoprihoreuvedenejvadevkonaní(viďbod

č. 51) nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

61. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveď'mi v
predchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi
rozhodnutia, tieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne

spracovanej podobe v spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové
zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke.

62. Je nepochybné v súlade s vyššie citovaným rozsudkom (sp. zn. 10Sžp/3/2013), že odborné
orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania
žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škodyspôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom nepriamo svedčia aj vyjadrenia ŠOP SR
k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku.

Nakoľko v prejednávanej veci však žiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli

podkladomrozhodnutia,pretovlastnenastalprocesneabsurdnývýsledok,žežalovanýnemalpostránke
skutkových zistení s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Avšak na
správnu aplikáciu ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. mali takéto analýzy tvoriť podklad
vydaného a preskúmavaného rozhodnutia, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu ich v písomnej
podobe založiť do spisu.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne
odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode.

63. V súvislosti s hore uvedeným preto Najvyšší súd konštatuje, že po podaní návrhu na výnimku z
ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. žiadateľom je povinnosťou prvostupňového správneho
orgánu zadovážiť podklady, ktoré svedčia alebo vyvracajú existenciu skutočností uvedených v žiadosti,
vrátane odborných podkladov, posudkov, či vyjadrení, následne predložiť ich na vyjadrenie účastníkom

konania a na základe podkladov i vyjadrení účastníkov k nim rozhodnúť a to, či už bez alebo po nariadení
ústneho pojednávania.

64. V súvislosti s uvedeným konajúci senát opätovne cituje vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu,
podľa ktorého:

„Podľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a

riadnom zisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP
SR) konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich
výskyte, vyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov.
Nemožno konštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom prípade s čím
oboznámiť účastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonať a predložiť

v zmysle citovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie. Iba v prípade notoricky
a verejne známej skutočnosti túto preukazovať netreba. To sa týka aj konštatovania, že žalovaný, resp.
prvostupňový správny orgán vychádzal zo svojich poznatkov, skúseností a podkladov vedených v iných
konaniach. Vždy bude treba každý taký podklad zadovážiť i v písomnej podobe a predložiť ho na
vyjadrenie účastníkom konania.

V rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť dôvodom
pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní
požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v
blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné
z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov.

Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou
sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho
prirodzenéhovýskytu,najmävintraviláneobcíavblízkostiľudskýchobydlí.Keďžepoľovnýrevír,ktorého
sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru
súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a

zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho
prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

Odvolacísúdakcentujeindividuálnosťakonkrétnosťsprávnehorozhodovaniamajúcnazretelikonkrétny
záujem v konkrétnej prerokúvanej veci, pred všeobecnými nekonkrétnymi úvahami tvoriacimi podklad
pri rozhodovaní v určitej administratívnoprávnej veci.

Na záver odvolací súd dopĺňa, že absolútne nemožno akceptovať názor prezentovaný v odvolaní
žalovaným, že napriek formálnym procesným pochybeniam výsledok konania bude spočívať pre
uplynutie lehôt v zastavení konania, resp. ak by nedošlo k uplynutiu lehôt aj napriek procesným
pochybeniam by došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože ani zistené procesné
pochybenia nemôžu ovplyvniť premnoženie populácie medveďa hnedého a zabezpečiť riešenia

problémov, ktoré sú s tým spojené v konkrétnych dotknutých regiónoch.Samozrejme, nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka
konania, najmä nie vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, nie je potrebné duplicitne reparovať
čiastkové procesné pochybenia. Ak však vady konania spočívajúce v procesných nedostatkoch,

či dokonca porušení zákona ovplyvňujú podstatu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ich
akceptovanie by znamenalo i súhlas s nezákonnosťou rozhodnutia ako takého, je nevyhnutné také
porušenie nie len vytknúť, ale i vyvodiť z tohto zákonné dôsledky a také rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal na ďalšie konanie.“

V.

65. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §

250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto
konania vzniká, čo v tomto súdnom prieskume nastalo.

Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne
aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

66. Nakoľko v súdnom spise nebolo zistené založenie vyčíslenie požadovanej náhrady trov konania a

iné výdavky žalobcu zo spisu tiež pre konajúci súd nevyplývajú, o náhrade trov konania Najvyšší súd
rozhodol, že ju nepriznal vo vyčíslenej sume.

67. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni
súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §

250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia je spojená s verejnoprávnymi
vzťahmi), charakter konania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

68. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo
ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania
tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie
prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu
vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods.
6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení

§ 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j
ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

69. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych
poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.

Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za

konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku
nerozhodol odvolací súd.

S prihliadnutím na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc
nevyužil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).