Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Farkašová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217070
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114217070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS

a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr.
Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporkyni
D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX Š. H., v konaní o zaplatenie 209,25 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 19,25 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,25 eur odo dňa 21.6.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.6.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť mu sumu vo výške 209,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 209,25 eur
odo dňa 21.6.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, ako aj nahradiť mu trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 11.6.2012 bola medzi navrhovateľ a odporkyňou uzatvorená
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 500
eur za odplatu 190 eur. Odporkyňa ako dlžníčka sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi sumu 690 eur v
13 mesačných splátkach a to v prvých troch splátkach po 2,50 eur a ďalej v 10 mesačných splátkach
po 68,25 eur. Odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 480,75 eur, pričom posledná uhradená suma

bola dňa 15. Mája 2013 vo výške 150 eur. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 31.7.2013 oznámil
navrhovateľ odporkyni ako dlžníčke, že dlh sa stal splatným ku dňu 20.6.2013.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to návrhu na začatie konania zo
dňa 10.6.2014, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.6.2012, predžalobnou
upomienkouzodňa20.2.2013,oznámenímozosplatnenízáväzkuzodňa31.7.2013,ostatnýmspisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:Dňa11.6.2012bolamedzinavrhovateľomakoveriteľomaodporkyňouakodlžníčkouuzatvorenáZmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni
úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných

splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Termín
úhrady splátok bol dohodnutý k 18. dňu v mesiaci, odplata bola dohodnutá vo výške 190 eur.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi navrhovateľ listom zo dňa
20.2.2013 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň listom zo dňa 31.7.2013 oznámil
odporkyni zosplatnenie celého záväzku a to ku dňu 20.6.2013 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy.

V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že eviduje od odporkyne platby celkovo vo výške 480,75 eur,

pričom posledná úhrada zo strany odporkyne mu bola poukázaná dňa 15. Mája 2013 vo výške 150 eur.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 9.2.2015 v neprítomnosti navrhovateľa ako aj jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní súdu doručenom dňa 9.2.2015,
kde súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovila odporkyňa,

ktorej predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 12. Januára 2015. Svoju
neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnila, pojednávanie z dôležitého dôvodu
nežiadala odročiť.

Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj
právneho zástupcu navrhovateľa.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 účinnému ku dňu 11.06.2012 o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmení a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon
o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)
druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú

osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj
údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú
osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru aleboslužbe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k

zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo

na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod písmenom f/ citovaného zákona, túto nie je
možné nahradiť výpočtom podľa počtu splátok. Počet splátok je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťouzmluvy, ktorá je uvedená pod písmenom k/. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod
písmenom k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a

iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo neprichádza do
úvahy. Nepochybne, tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna
náležitosť, ktorá je zakotvená pod písmenom k/ vyššieho citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle
ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je
uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť,

že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahove náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia
spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co 411/2012 zo dňa
6.8.2013.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedené aj RPMN písmeno j/. Obchodné podmienky nie sú

zákonnou súčasťou zmluvy tak, ako to napríklad zákon výslovne ustanovuje pri všeobecných poistných
podmienkach v § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nestačí preto, ak povinný údaj zmluvy je uvedený
len v obchodných podmienkach. RPMN predstavuje jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,
pretože odzrkadľuje všetky náklady spotrebiteľa a teda je pre neho rozhodujúci pre posúdenie, či zmluvu
uzavrie a to v porovnaní aj s priemernou hodnotou RPMN iných úverov. Pokiaľ teda žalobca neuvedie

priamo do zmluvy RPMN, ale len do obchodných podmienok svedčí to o jeho nekalej obchodnej praktike
a nepoctivom správaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pre súd je nepochopiteľné, ako žalobca dokázal do
zmluvy uviesť priemernú hodnotu RPMN a nie RPMN tohto konkrétneho úveru.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu 11.06.2012, nekalé
obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 11.06.2012,
obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 11.06.2012, za nekalú
obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a
agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 11.06.2012, obchodná

praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ
potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil.

Podľa § 2 písm. u) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 11.06.2012,

odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 11.06.2012, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaníslužby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Užvyššiesúdkonštatoval,ževpredmetnejzmluvechýbajúniektoréobligatórnenáležitosti,čospôsobuje
dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Znamená to, že odporkyňa má navrhovateľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru 500 eur a keďže
doposiaľ uhradila sumu 480,75 eur rozdiel predstavuje sumu 19,25 eur, ktorú súd odporkyňu zaviazal
zaplatiť.

Postupom podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinnému ku dňu
31.01.2013, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania, deň nasledujúci po
zosplatnení úveru t.j. odo dňa 21.06.2013, keďže sa dostala do omeškania s peňažným plnením.

Zároveň však súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ v zmluve uvádza

okrem úroku aj akúsi odmenu vo výške 18 % z istiny a neuvádza za čo táto odmena patrí. Zmluva v tejto
časti je preto neurčitá a z tohto dôvodu absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navyše, opäť takýto postup možno vyhodnotiť ako nepoctivé správanie a nekalú obchodnú
praktiku,ktorounavrhovateľsasnažilvyvolaťdojemnízkehozmluvnéhoúroku.Odmenaakoziskveriteľa
pokiaľ nesúvisí s nejakým iným konkrétnym jeho plnením vo vzťahu k dlžníkovi okrem poskytnutia úveru,

predstavujevosvojejpodstateúrok.Vdanomprípade,akbysmevychádzalizozáveru,žeodmenajelen
za to, že bol poskytnutý úver znamená to, že mala byť zahrnutá do úroku a v takomto prípade dohodnutý
úrok by predstavoval 38 % istiny za dohodnutú dobu 13 mesiacov splatnosti, čo ročne predstavuje 35,07
%. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na priemerné úrokové sadzby na internetovej stránke NBS
pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov, ktoré predstavovali 15,37 %.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. Apríla 2012 zároveň uviedol,
že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Najvyšší súd ďalej poukázal na to,
že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej

situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník z takejto situácie
poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.

Zmluvná pokuta bola upravená len v Obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma
účastníkmi zmluvy.

Zmluvná pokuta je upravená v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Navyše, v danom prípade bol poskytnutý úver vo výške 500 eur a mesačná zmluvná pokuta bola vo
výške 3,3 % z istiny úveru, čo mesačne predstavuje 16,50 eur. Podľa názoru súdu takto dohodnutá
zmluvná pokuta je neprimeraná a je v rozpore so zásadou dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a je ju potrebné považovať za neplatnú. Navyše, súd nepovažoval za platné dojednanie

zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach a teda nie v zmluve.V tejto súvislosti možno poukázať na právny záver vyslovený v Náleze Ústavného súdu Českej
republiky I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o
zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej

spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je
slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.
Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré
vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického a

vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľov nevýhodné a u ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti.

S poukazom na vyššie citovaný záver súd navrhovateľovi ním uplatnenú zmluvnú pokutu nepriznal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko náhradu trov konania si uplatnil len
navrhovateľ, ale ten mal len čiastočný úspech v konaní. Odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, preto
súd ich náhradu účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.