Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/322/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112225671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112225671.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o
maloletého C. A., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko C. nad M., Na D. č. XXX/X, občana B. republiky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky J.. Z.
A., nar. 5. 5. XXXX, trvalé bydlisko C. nad M., Na D. č. XXX/X, občianky Slovenskej republiky, právne
zastúpenej JUDr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom v Žiline a otca T. F., nar. 8. 4. XXXX,

trvalé bydlisko D., Ul. K. č. X/XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa, na Okresnom súde Žilina dňa 30. 1. 2015, takto

r o z h o d o l :

Otec T. F., nar. 8. 4. XXXX , sa zaväzuje prispievať zvýšeným výživným pre maloletého C.
A., nar. XX. 5. XXXX, od 1. 9. 2012 zo sumy 1 350 Sk (44,81 EUR) na sumu 105 EUR
mesačne a od 1. 9. 2014 na sumu 120 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa.

N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého C. A., za obdobie 1. 9. 2012 do 31. 1. 2015 vo

výške 1 815 EUR súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 60 EUR, splatných
spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 25. 9 2007, č. k. 15P
302/2006-112 - 40, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 1. 2008, č. k. 6CoP
63/2007 - 135, v časti určeného výživného pre maloletého C.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 23. 7. 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina
dňa 25. 7. 2012, domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa zo sumy 1 350 Sk na sumu

120 EUR mesačne, od 1. 9. 2012.

Návrh matka odôvodnila tým, že výška výživného nebola upravená od roku 2007. Životné náklady
vzrástli a maloletý syn nastúpi v septembri 2012 do základnej školy.

Otec v písomnom vyjadrení, ktoré nazval ako „odvolanie proti podanému návrhu ...“ uviedol, že so
zvýšením výživného nesúhlasí. Jeho príjem mu len ťažko pokrýva jeho základné výdavky. Okrem
výživného kupoval synovi aj oblečenie a hračky.Právny zástupca matky uviedol, že v uvedenej právnej veci bolo naposledy rozhodnuté o výživnom
na maloletého C. rozsudkom zo dňa 25. 9. 2007 č. k. 15P 302/2006, v ktorom bolo určené výživné vo
výške 1.350,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva že otec mal. C. mal v tom čase príjem 9.400,- Sk a

v čase vyhlásenia rozsudku mal maloletý C. len dva roky.

Od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene nielen na strane maloletého C., ale aj na
strane otca ako povinného. V súčasnej dobe podľa prehľadu, ktorý zaslal otec, sa jeho príjem pohybuje
v rozmedzí od 500 - 550 € s tým, že náklady, ktorý vynakladá na živobytie, odôvodňujú možnosť zvýšenia
výživného na čiastku 120 €.

V súčasnej dobe maloletý C. navštevuje 3. ročník ZŠ v S. B., s čím sú spojené zvýšené výdavky.

Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo výživné určené
rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 25. 9 2007, č. k. 15P 302/2006-112 - 40, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 1. 2008, č. k. 6CoP 63/2007 - 135, na sumu 1 350 Sk,
od 1. 9. 2007.

V septembri 2007 mal maloletý syn dva roky, chodil do jasličiek. V tomto období študovala na gymnáziu

vo 4.ročníku. Nemala žiadny príjem okrem materskej vo výške, ktorú si už nepamätala. Bývala u
rodičov aj s dieťaťom. Strednú školu skončila v auguste 2008 a potom nastúpila v septembri 2008
na vysokú školu na bakalárske štúdium, bolo to denné štúdium, študovala tri semestre. Potom v roku
2009 nastúpila na Paneurópsku vysokú školu - externé štúdium bakalárske štúdium, ktoré skončila
v máji 2012.

V v septembri 2012 nastúpil syn do I. triedy základnej školy, v súčasnosti je v 3. triede základnej školy.

V januári 2009 sa zamestnala ako administratívny pracovník v riadnom pracovnom pomere. Tam
pracovala do decembra 2012. Potom nastúpila na materskú dovolenku, pracovný pomer pokračoval
ďalej. Od januára 2009 do decembra 2012 mala príjem asi 400 €.

V decembri 2012 nastúpila na materskú dovolenku, 25. 1. 2013 sa jej narodil syn, ktorý nepochádza

z manželstva. S otcom tohto dieťaťa býva v spoločnej domácnosti od júla 2011. Priateľ je
konateľom obchodnej spoločnosti a jeho čistý mesačný príjem je asi 600 €. Priateľ má ešte tri deti
z predchádzajúceho manželstva, na ktoré platí výživné asi 240 € na všetky deti. V súčasnosti je na
rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok asi vo výške 200 € a prídavky na dve mal. deti.

Vo februári 2013 si prenajali 4-izbový byt, kde býva ona, priateľ a jej deti. Za bývanie platia 350 €.

Majú spoločný rozpočet s terajším priateľom.

Jej zdravotný stav aj maloletého C. je dobrý, nosí okuliare. Naposledy mu kúpila okuliare v roku 2013
za 100 €.

Má vyštudovaný II. stupeň vysokoškolského vzdelania - Ing. - smer ekonómia. Študovala na
paneurópskej univerzite. V tejto oblasti pracovala pred nástupom na materskú dovolenku.

Od roku 2007 vzrástli životné náklady, náklady spojené s výchovou a výživou maloletého C..

Výdavky na maloletého syna sú v podstate od septembra 2012 rovnaké a sú nasledovné:Na stravu vynaloží - asi 130 €, na oblečenie 30 € mesačne, hygienické a iné základné potreby 15 €.
Cestovné do školy syn nemá. Za mobilný telefón zaplatí 10 € mesačne. Dáva synovi vreckové mesačne
10 €. Výdavky v škole sú asi 10 € mesačne. Syn navštevuje futbalovú krúžok, kde za krúžok nič neplatí,

ale dochádza na zápasy, plus mu musí kupovať dres, kopačky, takže mesačne s touto záujmovou
aktivitou syna má priemerne asi 10 €. Syn iné záujmy nemá.

V roku 2013 kúpila synovi okuliare za 100 € - dioptrické. Syn si musí lepiť jedno oko, pretože škúli a
nálepky na oči používa každý druhý deň, výdavky s tým spojené sú asi 8 € mesačne.

Iné výdavky spojené s výchovou a výživou syna nemá.

Od septembra 2007 otec platí výživné 45 € nepravidelne. Keďže otec neplatil výživné riadne, podala

na neho trestné oznámenie. Bol stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Odsúdený nebol,
pretože zaplatil dlžné výživné. K dnešnému dňu dlh na výživnom nemá. Otec platí naviac o 19 centov,
ako má určené súdom mesačne.

Otec sa so synom nestretáva a nič mu nekupuje. Naposledy synovi kúpil koncom roka 2012 čižmy asi
za 20 €. Iné veci synovi nekúpil.

Iné skutočnosti sa oproti septembru 2007 nezmenili.

Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že v septembri 2007 pracoval vo firme
otca a jeho príjem bol asi 9.400,- Sk netto. Tam pracoval asi dva roky v riadnom pracovnom pomere.
Potom sa nezhodli a odišiel z pracovného pomeru.

V roku 2010 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Dňa 3. 3. 2010 nastúpil do firmy E.,

s.r.o. ako operátor výroby, kde pracoval do septembra 2010. Tak zarobil 320 - 350 €. Sám rozviazal
pracovný pomer a v októbri 2010 odišiel do Talianska na brigádu - zber jabĺk. Tam brigádoval mesiac
a pol a zarobil tam 1.500 €. V polovici decembra 2010 sa vrátil na Slovensko. Asi v decembri 2010 sa
zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie do 8. 3. 2011. Poberal sociálnu dávku 60 €.

Dňa 8. 3. 2011 sa zamestnal vo firme E., s.r.o. ako operátor výroby. Tam pracoval do 4. 8. 2014.

Priemerne zarobil asi 470 €. Mal uzavretú zmluvu na dobu určitú a zmluvu im raz predĺžili, potom
už nie.

Od 5. 8. 2014 do 23. 9. 2014 bol práceneschopný a poberal nemocenské vo výške 504 € za prvý
mesiac a za druhý necelý mesiac 298 €.

Dňa 24. 9. 2014 sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, kde je doteraz. Dostáva dávku v

nezamestnanosti vo výške 570 € mesačne. Iný príjem nemá.

Prácu si aktívne hľadá. Má iba základné vzdelanie, nedokončil strednú školu. V minulosti pracoval dva
roky v bezpečnostnej službe, potom v otcovej firme ako šofér, ďalej ako operátor výroby.

Ešte sasotcomnerozprával,čibyhoopäťzamestnal.Zrejmebyhozamestnal,ale nechcesamuprosiť.

Býva s matkou v 2-izbovom byte, ako aj v roku 2007. Je nemajetný. Má iba bohatú rodinu, otca

úspešného podnikateľa. Jeho zdravotný stav je dobrý.Otcove osobné výdavky sú nasledovné: na bývanie dáva matke 115 €, tak to bolo aj v roku 2007.

Na stravu vynaloží 150 €, hygienické a iné základné potreby 15 €, mobil 10 €, oblečenie 20 € mesačne,
výživné 45 € mesačne. Inú vyživovaciu nemá. Platí si káblovú televíziu mesačne 6 €. Keď pracoval,

cestoval z Vlčiniec do Bytčice a na cestovné vynaložil mesačne 28 €. V súčasnosti žije z pôžičky od
sestry, ktorá mu v októbri 2014 požičala sumu 150 €. Keď sa zamestná, tak jej peniaze vráti.

Sestre dlhuje okolo 1.540 €, presnú sumu nevedel uviesť, a to v súvislosti s tým, že za neho zaplatila
exekúcie v roku 2014. Keď robil, mesačne jej splácal pôžičku po 30 - 60 €. Exekúciu mal preto, lebo
nezaplatil za mobilný telefón, ktorý si zobral v roku 1999 a za pôžičku z banky v roku 2007. Ešte dlhuje
exekútorom asi 5 tis. €.

Keď sa zamestná, súhlasil by so zvýšením výživného aj na sumu 80 €.

So synom sa nestretáva, ani mu nič nekupuje. Naposledy mu kúpil čižmy, bundu zimnú, tričká v novembri
2012. Spolu asi za 65 €.

Výživné neplatil za obdobie rok 2007 a 2008. Mal zameškané výživné 1450 €, ktoré zaplatil v hotovosti
matke do ruky. Exekútorovi musel zaplatiť ďalších 1.250 €.

Zamestnanie si hľadá. C. do K. B., s.r.o. v Tepličke nad Váhom. Potom telefonoval do firmy DONGHI v
B.. Žiadosť o pracovný pomer nikde nenapísal. Chce napísať žiadosti o prijatie do pracovného pomeru.
Doteraz neposielal žiadnu žiadosť, lebo telefonoval do uvedených firiem. Doklady k tomu, ako si
aktívne hľadá prácu, nemá, lebo si ju hľadá iba telefonicky. Asi pred mesiacom bol v jednej pracovnej
agentúre, kde mu povedali, že sa mu ozvú. Vo viacerých agentúrach nebol. Potom telefonoval aj

jednému známemu, ktorý mu povedal, že sa mu ozve. Inak si prácu nehľadal.

Na úrade práce mu poskytli stránky na internete, kde si má pozrieť voľné pracovné mieste. Tieto miesta
si nepozrel. Takéto roboty on robiť nebude.

Svojho otca neoslovil, aby ho zamestnal, pretože sa mu nechce vnucovať. Má odobratý vodičský
preukaz.Dopustil sapriestupkuvroku2011,keď riadilmotorovévozidlopodvplyvomalkoholu.Vodičský

preukaz mu bol odobratý na desať mesiacov. Potom nemal záujem ísť na preskúšanie a získať znovu
vodičský preukaz, nechcelo sa mu.

Doteraz neabsolvoval žiadne rekvalifikačné kurzy. Chcel si urobiť zváračský kurz cez úrad práce. Bol
tam zapísaný, ale nikto mu nič potom už nepovedal. Na úrade práce mu zatiaľ prácu neponúkli.

U posledného zamestnávateľa, kde mal dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú, sa spoliehal sa

na to, že mu zmluvu predĺžia. Takto sa spoliehali aj ostatní. Preventívne si prácu nehľadal.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla zvýšiť výživné na sumu 120 EUR od 1. 9. 2012. Poukázala
na to, že otec maloletého dieťaťa nezodpovedne pristupuje k zamestnaniu.

______

Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, preukazujúce predovšetkým príjmy a výdavky matky,

otca, ich majetkové pomery, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.Súd sa na pojednávaní oboznámil predovšetkým s obsahom spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15 P
302/2006, najmä s rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 25. 9 2007, č. k. 15P 302/2006-112 -
40, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 1. 2008, č. k. 6CoP 63/2007 - 135, ktorým

bolo určené výživné pre maloleté dieťa od 1. 9. 2007 na sumu 1 350 Sk.

Z uvedeného spisu a súdnych rozhodnutí vyplývajú nasledovné pomery účastníkov konania na prelome
rokov 2007 a 2008:

Maloleté dieťa malo viac ako dva roky. Matka žila s rodičmi v spoločnej domácnosti. Poberala rodičovský
príspevok.

Otcov mesačný príjem predstavoval sumu 9 400 Sk netto. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.

Z listinných dôkazov vykonaných na pojednávaní o návrhu matky na zvýšenie výživného vyplývajú
nasledovné relevantné skutočnosti:

Zo správy od zamestnávateľa otca vyplýva, že pracoval od 1. 4. 2011 do 2. 9. 2011 ako robotník vo
výrobe. Pracovný pomer bol rozviazaný formou dohody, otec nastupoval k inému zamestnávateľovi.
Jeho príjem sa pohyboval od 326,42 do 367,11 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa matky vyplýva, že matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a
jej priemerný čistý mesačný príjem bol od júla 2011 do septembra 2012 priemerne 322,38 EUR. Matka
nastúpila dňa 4. 2. 2014 z rodičovskej dovolenky a jej čistý príjem sa od februára 2014 do augusta
2014 pohyboval od 804,45 EUR do 865,57 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa otca vyplýva, že bol zamestnaný od 9. 9. 2011 vo firme C., a.s., ako

operátor výroby. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Priemerný čistý mesačný príjem otca
bol v období od januára 2012 do novembra 2012 329,75 EUR. Otec ukončil pracovný pomer dňa 30.
11. 2012 z dôvodu ukončenia prác užívateľského zamestnávateľa.

Zo správy od zamestnávateľa otca - firma E. P., s.r.o., so sídlom v Žiline vyplýva, že otec je zamestnaný
v riadnom pracovnom pomere od 8. 4. 2014, na dobu určitú - do 4. 8. 2014. Otcovi sú vykonávané aj

exekučné zrážky. Čistý zárobok otca sa pohyboval od 448,80 Eur do 1018,17 EUR - priemerne cca
550 EUR.

Zo správ ÚPSVaR Žilina vyplýva, že:

· matke ani otcovi maloletého dieťaťa nie sú vyplácané štátne sociálne dávky,

· matka poberá prídavky na dve maloleté deti,

· matka poberá rodičovský príspevok od augusta 2013 pri starostlivosti o maloletého B. Q., nar. XX.
1. XXXX,

· matka nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie,

· matka nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi,

· otec nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi,

· otec požiadal dňa 24. 9. 2014 o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že:

· matka doposiaľ nepožiadala o dávky v nezamestnanosti,

· otcovi bola v septembri 2014 vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 75,50 EUR a v októbri

2014 vo výške 334,20 EUR,

· v auguste 2014 bolo otcovi vyplatené nemocenské vo výške 505,90 EUR a v septembri 2014
nemocenské vo výške 375,40 EUR.

Z písomného podania otca z č. l. 280-212 vyplývajú jeho príjmy a výdavky, ktoré zaslal na základe
výzvy súdu.

Súd sa oboznámil aj s príjmami a výdavkami matky, ktoré v písomnej forme zaslala na základe výzvy

súdu z č. l. 323 - 335.

Z rodného listu predloženého matkou (č. l. 335) vyplýva, že matke sa dňa 25. 1. 2013 narodilo dieťa
- maloletý B. Q..

Zo správy od exekútora vyplýva, že exekútor vykonával v prospech maloletého dieťaťa zrážky z príjmu
otca.

Otec predložil súdu jedno potvrdenie o hľadaní zamestnania zo dňa 21. 11. 2014.

______

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie

dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

______

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

Keďže výživné pre maloleté deti predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením §
154 ods. 2 OSP mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len
v budúcnosti.

______

Na úvod súd konštatuje, že nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného pre maloleté

dieťa v januári 2008, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.

Súd pretovrámcidokazovanianajskôrskúmal,čidošlokzmenepomerovnastranevšetkýchúčastníkov
konania, t.j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času
rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného
opätovne prejednať.

Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť
podstatná. Na druhej strane musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že
pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah,
časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od
určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na
strane účastníkov konania).

Na základe vykonaného dokazovania (zameraného na skúmanie zmeny pomerov a ich porovnávanie)
mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Vroku2008malodieťaviacakodvaroky.Matkasaodieťastaralasama,poberala rodičovskýpríspevok.
Žila s rodičmi v spoločnej domácnosti. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť vtedy nemali. Otec
bol zamestnaný a jeho príjem bol 9 400 Sk netto.

V septembri roku 2012 nastúpil maloletý syn do 1. triedy základnej školy a v septembri 2014 do 3. triedy

základnej školy.

Matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť, keď sa jej dňa XX. 1. XXXX narodilo dieťa - maloletý B.
Q.. S otcom tohto dieťaťa býva v spoločnej domácnosti od júla 2011. Priateľ je konateľom obchodnej
spoločnosti a jeho čistý mesačný príjem je asi 600 €.

Matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný čistý mesačný príjem bol od júla

2011 do septembra 2012 priemerne 322,38 EUR. V marci 2012 nastúpila matka na materskú a
následne na rodičovskú dovolenku. Matka nastúpila dňa 4. 2. 2014 z rodičovskej dovolenky a jej čistý
príjem sa od februára 2014 do augusta 2014 pohyboval od 804,45 EUR do 865,57 EUR. Príjem matky
sa od roku 2008 podstatne zvýšil, získala vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

Otcovi vyživovacia povinnosť nepribudla. Býva stále s matkou v spoločnej domácnosti. V roku 2010 otec

pracoval vo firme E., s.r.o., ako robotník, s čistým príjmom asi 350 EUR. Pracovný pomer rozviazal sám.
V tomto roku mal príjem z brigády v Taliansku asi 1500 EUR. Od decembra 2010 do začiatku marca
2011 bol bez práce. Od marca 2011 do 4. 8. 2014 pracoval ako operátor výroby, s čistým príjmom asi
550 Eur. Pracovný pomer mu predĺžili. Pracovný pomer bol skončený uplynutím doby, na ktorú bol
uzavretý. Spoliehal sa na to, že mu pracovný pomer znova predĺžia, čo sa nestalo. Za mesiac august

2014 a september 2014 bolo otcovi vyplatené nemocenské v celkovej výške 897,70 EUR. Od 24. 9.
2014 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a je mu vyplácaná dávka 570 EUR mesačne.
Možno konštatovať, že otcov príjem (aj keď prerušovaný obdobiami nezamestnanosti), sa oproti roku
2008 zvýšil. Otec naviac úmyselným zavinením prišiel o vodičské oprávnenie, čo má taktiež vplyv na
jeho uplatnenie na trhu práce.

Maloleté dieťa od roku 2007/2008 fyzicky aj psychicky vyspelo. Je logické, že jeho výdavky vzrástli,
a to najmä nástupom na základnú školu. Nemožno opomenúť ani prudký vývoj medzi prvým a tretím
ročníkom základnej školy, s čím je spojený, samozrejme, nárast výdavkov.

Matka podrobne popísala výdavky dieťaťa od septembra 2012, ktoré otec nespochybnil. Vyčíslila ich na
sumu cca 215 EUR (pravidelne sa opakujúce výdavky). Matka samozrejme má aj nepravidelné výdavky,

napríklad zakúpenie okuliarov za 100 EUR v roku 2013. Matka zabezpečuje dieťaťu bývanie a iné jeho
oprávnené potreby - zabezpečuje mu osobnú starostlivosť.

Otec matke s výchovou syna nepomáha a v podstate mu nič nekupuje. Ani doterajšie výživné neplatil
riadne, čo vyústilo do jeho trestného stíhania.

Oproti roku 2007/2008 teda došlo k nasledovným podstatným zmenám pomerov u všetkých účastníkov

konania:· matke sa zvýšil príjem, vzdelanie, pribudla jej vyživovacia povinnosť a býva s priateľom v spoločnej
domácnosti,

· otcovi sa taktiež zvýšil príjem (pokiaľ pracuje),

· maloleté dieťa je staršie o viac ako 7 rokov, čím došlo k nárastu oprávnených potrieb,

· došlo k nárastu životných nákladov.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k
zmene pomerov. Pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania potom súd uzavrel, že oproti stavu, keď súd určil výživné v roku
2007/2008 pre maloleté dieťa, došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane všetkých účastníkov

konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov.

Následne súd (potom, ako mal preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili), rozhodoval o zmene
výšky výživného, ktoré je povinný platiť otec maloletého dieťaťa k rukám matky.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a
kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite

sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa
posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa
určovalo len voči jednému z nich.

Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená
na tzv. „objektivizácii výživného“ (v zmysle paušalizácie výšky výživného (objektivizáciu výživného

slovenský Zákon o rodine neupravuje ((porovnaj napr. Bronislava Pavelková, Zákon o rodine C.H. Beck,
Praha 2001, str. 460), súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo
všeobecných zákonných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,

· schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,

· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne

· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol aj na to, že maloleté dieťa žije s matkou v spoločnej
domácnosti, ktorá sa o neho osobne stará.

Aj keď je otec v súčasnosti nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti 570 EUR mesačne, podľa
názoru súdu sa otec aktívne o prácu nezaujíma. Nechce si hľadať prácu na internetových stránkach,
ktoré mu odporučili na úrade práce. Taktiež nemá záujem osloviť svojho otca, aby ho zamestnal,
bez relevantného dôvodu. Otec je pasívny, nesnaží sa rekvalifikovať. Naviac stratil oprávnenie viesť
motorové vozidlá z dôvodu spáchania priestupku. Otec je zdravý, má prax a vychádzajúc z doterajších

zamestnaní, ustálil súd jeho potenciálny príjem na sumu cca 500 - 550 EUR. Dlhy otca sú irelevantné,
výživné má pre nimi prednosť. Otec si musí svoje výdavky usporiadať tak, aby si riadne a včas mohol
plniť vyživovaciu povinnosť.Súd preto výraznejšie upravil (zvýšil výživné od 1. 9. 2012), pretože od určenia výživného uplynulo k 1.
9. 2012 takmer 5 rokov a maloleté dieťa je v období prudkého vývoja, kedy sa náklady na uspokojovanie
potrieb zvyšujú každý rok. Preto súd zvýšil výživné aj od 1. 9. 2014, kde zohľadnil zvýšenie nákladov

za dva roky.

Súd na základe vykonaného dokazovania, s poukázaním na zmenu pomerov u účastníkov konania,
zvýšil výživné pre maloleté dieťa diferencovane, od 1. 9. 2012 a následne po uplynutí dvoch rokov
nasledovne:

· obdobie od 1. 9. 2012 do 31. 8. 2014 (od 1. 9. 2012 dieťa nastúpilo do základnej školy) zo sumy
44,81 EUR na sumu 105 EUR,

· obdobie od 1. 9. 2014, kedy dieťa nastúpilo do tretej triedy základnej školy zo sumy 44,81 EUR na
sumu 120 EUR.

Zvýšením výživného vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1. 9. 2012 do 31. 1. 2015 (29
kalendárnych mesiacov).

Od 1. 9. 2012 do 31. 8. 2014 súd zvýšil výživné o 60,19 EUR mesačne (105 EUR zvýšené výživné

mínus 44,81 EUR pôvodné výživné). Toto obdobie predstavuje 24 kalendárnych mesiacov, teda dlžné
výživné za toto obdobie predstavuje sumu 1 444,56 EUR (24 mesiacov krát 60,19 EUR).

Od 1. 9. 2014 do 31. 1. 2015 súd zvýšil výživné o 75,19 EUR mesačne (120 EUR zvýšené výživné
mínus 44,81 EUR pôvodné výživné). Toto obdobie predstavuje 5 kalendárnych mesiacov, teda dlžné
výživné za toto obdobie predstavuje sumu 375,95 EUR (5 mesiacov krát 75,19 EUR).

Dlžné výživné za celé obdobie od 1. 9. 2012 do 31. 1. 2015 predstavuje sumu 1 820,51 EUR (1 444,56
EUR plus 375,95 EUR).

Keďže otec za celé obdobie od 1. 9. 2012 do 31. 1. 2015 platil výživné 45 EUR, teda o 19
EUROCENTOV viac, ako mal podľa rozhodnutia súdu, vznikol mu preplatok na výživnom 5,51 EUR (29
kalendárnych mesiacov krát 19 EUROCENTOV).

Tento preplatok na výživnom vo výške 5,51 EUR súd otcovi odpočítal od dlžného výživného vo výške
1 820,51 EUR, čím celkové dlžné výživné za celé obdobie predstavuje sumu 1 815 EUR.

Súd umožnil otcovi splácať dlžné výživné v splátkach po 60 EUR mesačne, spolu s bežným výživným,
pod následkom straty výhody splátok.

Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výšky výživného, výškou priznaného nedoplatku na

zameškanom výživnom a schopnosťami, možnosťami a majetkových pomermi rodičov a odôvodnenými
potrebamioprávnenéhodieťaťa,ktorého výchovaavýživanebudeohrozená,ajkeďnebudenedoplatok
na výživnom uhradený jednou splátkou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec si musel byť
vedomý toho, že výživné môže byť zvýšené a už v predstihu sa na takúto situáciu mohol pripraviť.

_______Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden

z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne

· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

_______

Podľa § 163 ods. 2 OSP súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 25. 9 2007, č. k. 15P
302/2006-112 - 40, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 1. 2008, č. k. 6CoP

63/2007 - 135, v časti určeného výživného pre maloletého C. A., pretože sa zmenili pomery tak, ako
je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku predbežne vykonateľný.

Predbežne vykonateľný je výrok o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na

výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného od 1. 9. 2012, a to bez obmedzenia. Súd nemá
oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.

Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s
ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj bežné výživné od doručenia
rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 60

EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty
výhody splátok.

Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí
odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.