Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5P/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205738
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814205738.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

N. súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci navrhovateľky: R.. R.
Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., K. XXXX/X, zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Krausovou,
advokátska kancelária so sídlom Námestovo, Bernolákova 403/50, proti odporcovi: S.. J. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., K. XXXX/X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom Q.: Tobias, nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, maloleté deti
zastúpené opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky R.. R. Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a odporcu S.. J. Q., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo
zväzku IV, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 6, r o z v á d z a .

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu vyjmúc dohodu o výživnom v nasledovnom znení:

II. Mal. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. Q., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Matka je oprávnená mať mal. deti v osobnej starostlivosti každý párny týždeň v kalendárnom roku od
pondelka tohto týždňa od 15.00 hod, do nasledujúceho pondelka do 15.00 hod.

IV. Otec je oprávnený mať mal. deti v osobnej starostlivosti každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
od pondelka tohto týždňa od 15.00 hod, do nasledujúceho pondelka do 15.00 hod. Obaja rodičia sú
povinní mal. deti v stanovenom termíne prevziať v mieste ich bydliska a v tomto mieste ich vrátiť a na
stretnutie s druhým rodičom riadne a včas pripraviť.

V. Otec mal. detí je povinný prispievať na výživu mal. Y. sumou 30 Eur mesačne a na mal. B. sumou 30
Eur, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku.

I. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 28.08.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jeho manželstvo,
ktoré uzavrela s odporcom dňa 27.09.2003 v P., maloleté deti z neho pochádzajúce zveril do striedavej

starostlivosti rodičov s povinnosťou odporcu prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 50 € mesačne,
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Svoj návrh odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva sa vyskytli hádky spôsobené nervozitou a
časovým stresom, keďže mala dve práce a k tomu cez víkend školu, za ktorou dochádzala externe
do V.. Po dvoch rokoch strávených v P. sa rozhodli usadiť na Orave, kde sa im narodil druhý syn.
Bývali v P. takmer 6 rokov, čo možno považovať za šťastné obdobie. Ďalšie problémy nastali počas
štúdia druhej vysokej školy na UK v Bratislave externou formou. Nevyriešené problémy a stres často
ústili do hádok, napriek tomu v roku 2009 začali stavať rodinný dom v V. s vierou, že to bude krajší a
lepší život. Problémy sa len prehlbovali, keďže nebolo dostatok financií, väčšinu nákladov zabezpečil
otec navrhovateľky a jeho firma. Z toho vznikali nezhody medzi nimi. Do nového domu sa nasťahovali
v roku 2011, čo bolo ťažké obdobie aj z dôvodu neochoty riešiť vznikajúce odcudzenie. Viackrát sa
pokúsili o záchranu manželstva a to aj navštívením psychologickej poradne, no ani tieto kroky neprispeli
k obnoveniu vzťahov medzi nimi. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek spolužitia a citových väzieb a
zredukovaním spolužitia výlučne na starostlivosť o spoločné deti, sa stalo manželstvo len formálnym.

Navrhovateľka vo výpovedi doplnila, že manželstvo uzatvárali z lásky ale postupom času začali medzi
nimi city ochladzovať, a vtedy sa začali prejavovať značné rozdiely na vedenie spoločného života a
iné ciele a predstavy. Odporca je dobrý otec, o deti sa staral, deti má rád a tieto majú k nemu vrúcny
citový vzťah. Problémy sa začali prehlbovať v čase, keď po materskej dovolenke začala podnikať a
ešte viac sa prehĺbili pri stavbe rodinného domu. Pochádzajú z odlišného prostredia. Odporca má
určité zásady, ktorých sa ťažko vzdáva a ona mu možno pripadá ako voľnomyšlienkar. Pracuje, resp.
podniká v oblasti výučby cudzích jazykov, a práve tento charakter práce si vyžaduje, aby pracovala
zväčša v popoludňajších hodinách. Odporca jej vytýkal, že sa dostatočne o deti nestará, pretože v
tom čase musel zabezpečiť starostlivosť on, čo podľa neho iné matky nerobia. Vyžadoval si to však
charakter jej práce, hoci sa snažila starostlivosť o deti a zabezpečenie domácnosti vynahradiť v inom
čase. Problémom bolo aj oddelené finančné hospodárenie. Od začiatku odporca mal svoj účet a ona
bola z časti závislá od jeho financií a to v čase, keď bola na materskej dovolenke. Ako náhle začala
pracovať a mala svoj vlastný účet vznikali problémy, či už s vynakladaním finančných prostriedkov na
domácnosť a aj z dôvodu, že nemala vôbec prehľad, koľko odporca zarába, resp. akými finančnými
prostriedkami disponuje a na čo ich vynakladá. Ich rodinný dom vo veľkej časti financovali jej rodičia,
keďže pochádza zo zámožnejšej rodiny. Odporcova rodina sa snažila menej, hoci jeho matka, voči ktorej
výhrady nemá sa snažila pomoc kompenzovať iným spôsobom, napr. starostlivosťou o deti. Bývajú v
rodinnom dome, intímne sa nestýkajú už viac ako rok. Nemá žiadneho priateľa, hoci mám okruh svojich
známych. Deti majú k otcovi dobrý a vrúcny vzťah, otec sa vie o deti postarať. Mal. Y. navštevuje 4
ročník ZŠ V., je zdravý, má bežné detské choroby. Mal. B. navštevuje 2 ročník ZŠ V., je zdravý, ale je
po operácii očného strabizmu (krátkozrakosť) a nosí okuliare. Bude nosiť zubný strojček. Maloleté deti
navštevujú ZUŠ-ku, hru na heligón, za ktorú pre obe detí každý polrok platí odporca sumu 75 €. Pokiaľ
ide o výdavky ma domácnosť, ako je zabezpečenie paliva na zimu, toto uhrádza ho odporca a tiež platí
všetky energie (elektrina 40,50 €, voda 20 € mesačne (cca za necelý rok sme platili 200 €), odpady,
dane z nehnuteľností, internet a deťom obedy. Mal. deti navštevujú krúžky break-dance za čo platí 20
€ /2 deti/ polrok. Stravu pre deti a domácnosť zabezpečuje z vlastných prostriedkov, oblečenie pre deti
kupuje z vlastných prostriedkov, hoci nevylučuje že cca 20 % prispieva odporca, čistiace prostriedky a
prostriedky na hygienu financuje z vlastných finančných prostriedkov. Jej priemerný mesačný príjem je
cca 330 € z polovičného pracovného úväzku a zo živnosti cca 400 € mesačne. Má silné mesiace t.j.
09 - 12 príslušného kalendárneho roku, potom sa výučba rozbieha v mesiacoch 01 - 04 v roku, letné
mesiace sú slabšie, cez prázdniny nevyučuje a ani nie je zamestnaná, keďže zmluvu má na určitú dobu.
Poprela tvrdenie odporcu o tom, že by nevedel kedy prichádza domov, ale je pravdou že sa raňajším
stretnutiam vyhla, aby sa nehádala s odporcom, a aby deti išli kľudné do školy. Pokiaľ sa pripravovala
na výučbu jazykov, nebola to jedna hodina, ale 20 - 30 minút, pričom cez voľný čas zabezpečovala
starostlivosť o domácnosť, varenie, pranie a upratovanie. Keď bývali v Bratislave zabezpečila dve práce,
aby tiež prispela financiami. Okrem toho jej posielali peniaze rodičia. Je pravdou, že som mala v minulosti
kamaráta. Má približne rovnaký príjem ako odporca, avšak musím vykonávať dve práce, jednak v škole
a potom súkromnú výučbu jazykov. Teda musí vynakladať oveľa viac času ako odporca, ktorý má príjem
len z jednej práce. Za to obdobie by sa mohla venovať deťom.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva. Doplnil, že manželstvo uzatvárali z lásky po 6 ročnej známosti.
V tom období študovali, a preto sa rozhodli, že budú bývať v Bratislave. Jeho rodičia mu v tom čase
pomáhali, pretože museli financovať jeho štúdium, pretože hoci sa oženil, ešte nezarábal. Už v tom
čase vznikali medzi nimi menšie nedorozumenia a hádky, pretože navrhovateľka bola zvyknutá na
iný štandard a vyžadovala si nakladať prostriedky aj inak ako na štúdium. On však musel z peňazí
zabezpečiť bývanie, stravu a študovať, a preto mu veľa prostriedkov nezostávalo. Vždy si to však vedeli
vykonzultovať. Navrhovateľka ostala tehotná a po skončení školy sa rozhodovali, či zostať v Bratislave
alebo na Orave. Rozhodli sa pre Oravu a to nie preto, že to chcel on, ale preto, že vedel, že bude
v Bratislave pracovať do večera. Navrhovateľka by bola sama doma a nemal by sa jej kto venovať.
Nemali tam žiadnu rodinu a zázemie, a preto sa rozhodli bývať na Orave. Spočiatku bývali v P. u rodičov
navrhovateľky, neskôr v ich druhom rodinnom dome a napokon sa rozhodli postaviť vlastný rodinný dom
v V.. Vtedy začali vznikať veľké nezhody aj ohľadom pomoci a financovania domu. Jeho otec chodil na
stavbu často pomáhať, strava pre robotníkov sa zabezpečovala prevažne z ich domu, a preto nemožno
hovoriť, že by jeho rodičia nepomáhali. Navrhovateľka však žiadala štandard, keďže bola naň zvyknutá
a on s jeho príjmami jej ho nevedel zabezpečiť. Otec navrhovateľky financoval značnú časť stavby takým
spôsobom, že navrhovateľka mala nejakú požiadavku, otec zafinancoval určitý stavebný úkon alebo
nákup materiálu, niečo aj spísal a im oznámil, že to im daroval. On ho však nikdy o pomoc, resp. finančné
prostriedky nežiadal. Vždy však narážali na problém, že navrhovateľka vždy chcela viac ako jej vedel
poskytnúť, hoci sa snažil, aby si vždy najskôr premysleli, či na nejaký zámer majú dostatok financií.
Nemožno hovoriť, že by navrhovateľku obmedzoval, keď začala pracovať. Situácia bola taká, že pokiaľ
navrhovateľka mala nastúpiť na výučbu, musela sa hodinu predtým pripraviť. Prípravu neuskutočnila v
čase keď mala voľno, napr. dopoludnia, ale v čase, keď deti prišli zo školy, ktoré odsúvala na druhú koľaj.
Nikdy nevedel, kedy sa vráti, pričom niektoré obdobia mal problém, aby aj maloleté deti ráno pripravila a
vychystala do školy. Nie je pravdou, že navrhovateľka nevedela koľko má peňazí ale je pravdou, že mali
oddelené účty. Na začiatku manželstva, keď bývali v P., navrhovateľka bola na materskej dovolenke,
nikdy ju však neobmedzoval a keď potrebovala peniaze, vždy jej ich poskytol. Pracuje ako geodet na
živnosť a jeho priemerný mesačný príjem je 800 €. Podieľa sa na výdavkoch na domácnosť spôsobom,
akým uvádzala navrhovateľka. Potvrdil, že tiež má silné a slabé mesiace, pretože v zime geodeti
nechodia merať ako je to v letných mesiacoch. Má kamarátku, nie je to intímna priateľka. Doplnil, že
aj navrhovateľka mala intímneho priateľa, o ktorom nehovorila. Súhlasí s návrhom a nemieni obnoviť
spolužitie s navrhovateľkou. Nie je ochotný platiť výživné z dôvodu, že ich príjmy sú na rovnakej úrovni
a vlastne obaja vynakladajú rovnaký čas na prácu. Za dôvod rozvratu považuje to, že vždy tu bola
navrhovateľka a jej rodina verzus jeho osoba.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym
listom a rodným listom maloletých detí, daňovými priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2013 navrhovateľky a odporcu, potvrdením o príjme navrhovateľky, správou Mesta Námestovo, správou
kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom
zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 27.09.2003 v P.. U oboch manželov ide o manželstvo prvé a zo strany
navrhovateľky o prvý návrh na rozvod manželstva. Obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti Y., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX.
Manželstvo účastníkov vykazuje znaky formálnosti prejavujúce sa spoločným bývaním bez vzájomnej
citovej náklonnosti a pomoci a obmedzením sa na starostlivosť o domácnosť. Ani návšteva poradensko-
psychologickej poradne nezlepšila vzťahy medzi manželmi.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej už len „zákon o rodine“), súd môže
manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

Postupujúc podľa citovaného ustanovenia zákona, súd manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko po
zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené. Vážne narušenie a rozvrat trvalý preukazuje absencia akýkoľvek citov voči sebe navzájom

a nezáujem ani jedeného z nich o obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd
vidí v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov na vedie spoločného života, pričom k rozvratu nepochybne
prispelo aj nazeranie na hmotné zabezpečenie rodiny spôsobené rozdielnosťou finančných pomerov,
z ktorých účastníci konania pochádzajú. Výrazne rozdielnosti spôsobovali nedorozumenia a hádky, čo
viedlo k postupnému otupovaniu vzájomných citov a k formálnemu charakteru manželstva, preto ho súd
rozviedol.

Podľa § 24 ods. 2 a 3 zákona o rodine súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom zverenia maloletých
detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov s vymedzením obdobia, počas ktorého budú mať
rodičia detí - mal. Y., nar. XX.XX.XXXX a mal. B., nar. XX.XX.XXXX v osobnej starostlivosti. Súd je
názoru, že rodičovská dohoda, v rámci ktorej budú obaja rodičia zabezpečovať striedavú starostlivosť v
nezmenenom prostredí detí, v ktorom doposiaľ vyrastali, je v prospech citového vývinu maloletých detí.

Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Otcovi detí, vychádzajúc z tvrdení o jeho priemernom čistom mesačnom príjme vo výške 800 € určil
povinnosť prispievať na výživu sumou 30 € na každé dieťa. Je síce pravdou, že príjmy oboch rodičov sú
na približne rovnakej úrovni, avšak je potrebné zohľadniť fakt, o ktorom sa zmieňovala navrhovateľka,
že charakter jej práce - zamestnanie na kratší pracovný úväzok, kde dosahuje priemerný príjem 330 €
a súkromná výučba cudzích jazykov, si vyžadujú vynaloženie väčšieho rozsahu pracovného času na
dosiahnutie príjmu na úrovni odporcu. Je treba pripomenúť aj fakt, že povinnosť vyživovať dieťa majú
predovšetkým rodičia maloletých detí, preto pri určení vyživovacej povinnosti nemožno prihliadať na
majetkové a finančné pomery starých rodičov maloletých detí, ktorý dobrovoľnou formou spolufinancujú
náklady spojené s ich osobnou starostlivosťou. Súd je preto názoru, že výživné zohľadňuje kritéria
stanovené (§ 62 ods. 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod
manželstva nemajú právo na ich náhradu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšie súdu
ku Krajskému súdu Žilina.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 223/1995 Z.z. v znení neskorších zmien ) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých , návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( §251, ods. 1OSP).

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.