Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/799/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5699899859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5699899859.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: G. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, právne zastúpenej Podtatranskou advokátskou kaceláriou, s. r. o.,
so sídlom v Poprade, Murgašova 6/87, proti odporkyniam v rade 1/: Z. W., trvale bytom v G., T.. V. XX, v
rade 2/: C. Y., trvale bytom v G., C. XX, obidve právne zastúpené JUDr. Jozefom Mišlinom, advokátom so
sídlom v G., M. H. X, v konaní o náhradu škody 4 226,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov
protirozsudkuOkresnéhosúduvLiptovskomMikulášič.k.7C/143/1999-492zodňa14.mája2014,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky

a zaviazal odporkyňu uhradiť jej sumu 721,13 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
návrh navrhovateľky zamietol a rozhodnutiu o náhrade trov konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Pri rozhodovaní vo vyhovujúcej časti vychádzal z ustanovenia § 420 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 441 Občianskeho zákonníka, keď prihliadol na spoluzavinenie navrhovateľky na vzniku škody. Podľa
znaleckého posudku doc. Imrišeka priesaky zo žumpy odporkýň boli jednou z dvoch príčin vzniku
poškodenia nehnuteľnosti navrhovateľky, keď druhou príčinou je vzlínanie zemnej vlhkosti, kde súd

zohľadňoval nedostatočné zaizolovanie stavieb navrhovateľky. Tu prihliadol aj na znalecký posudok
Ing. Bešinovej, ktorá konštatovala, že pri ohliadke rodinného domu č. súpisné XXX zistila poškodenie
jeho obvodových múrov s tým, že pôvodne pod jeho obvodovými múrmi nebola zrealizovaná vodorovná
izolácia proti vode a obvodové múry mohli zavlhať aj zo zemnej vlhkosti. Z týchto dôvodov potom súd
ustálil spoluzodpovednosť účastníkov 50% na strane navrhovateľky a 50% na strane odporkýň. Pri
určení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Bešinovej a s prihliadnutím
na vyššie uvedenú spoluzodpovednosť navrhovateľky zaviazal odporkyne uhradiť jej sumu 721,13 Eur.

Neprihliadol ani na námietku odporkýň týkajúcu sa premlčania, keď objektívna premlčacia doba začala
podľa názoru prvostupňového súdu plynúť 12.07.2002 a skončila 12.07.2005, pričom navrhovateľka si
svoje nároky zo zodpovednosti za škodu uplatnila dňa 17.10.2002.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. (v dôvodoch
nesprávne uvedený ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia) s tým, že toto rozhodnutie vyhradil
samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote všetci účastníci konania.

Odporkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu vo vyhovujúcej časti zmeniť, návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, žedlhým konaním nezapríčinili vznik škody na strae navrhovateľky. Možné úniky zo žumpy do okolitej pôdy
sú len jednou zo zložiek podieľajúce sa na zemnej vlhkosti, ktorá je spôsobená najmä hladinou spodnej
vodyvpôdeadažďovýmiisnehovýmizrážkami.Znalecdoc.Imrišeknaotázkuč.9uviedol,ženavlhnutie

nehnuteľnosti navrhovateľky sa podiela na jednej strane prirodzená zemná vlhkosť zo spodných vôd,
dažďa a snehu, na druhej strane i priesaky z tekutých odpadov zo žumpy, ale ani jedna zložka
by nespôsobila vlhnutie nehnuteľnosti, ak by boli izolované proti vode a zemnej vlhkosti. Vzhľadom
na vyššie uvedené je záver súdu, že za vlhnutie nehnuteľnosti navrhoveľky sú spoluzodpovedné aj
odporkyne je neodôvodnený a nesprávny, lebo nemožno od iného žiadať náhradu škody za škodu, ktorú

si svojim konaním, a to neodizolovaním stavieb proti vlhkosti spôsobil niekto sám. Odporkyne užívajú
svoju nehnuteľnosť len na rekreačné účely, nemajú vo S. trvalé bydlisko, obe žijú a pracujú v G., čo súd
objektívne zistil a preto ani voda, ktorú považujú sporadicky nemohla spôsobiť škodu navrhovateľke.
Určité množstvo vody, ktoré sa v nehnuteľnosti spotrebovali sa nedostali ani do odpadu a do žumpy,
najmä v období, keď sa robili stavebné úpravy a voda sa používala do malty, do betónu a na polievanie.
Žumpa slúžila len na zachytávanie odpadovej vody z kuchyne a kúpeľne a nie žiadnej ďalšej odpadovej

vody.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok prvostupňového súdu
v zamietavajúcej časti zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania. Prvostupňový súd, i keď vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, nesprávne rozhodol pri posúdení otázky spoluzavinenia. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by stavebník mal povinnosť izolovať pozemné stavby, pričom bez významu nie je ani tá
skutočnosť, že dom č. súpisné XXX má viac ako sto rokov, preto na konštatovanie porušenia stavebných
predpisov o zhotovení uvedeného domu je potrebné aplikovať právne predpisy z obdobia zostavenia
uvedených nehnuteľností. Prvostupňový súd však ani neuvádza, kedy bola predmetná nehnuteľnosť

zhotovená, kto ju zhotovil a za akých okolností. Pokiaľ sa jedná o rodinný dom č. súpisne XXX, súd
prvého stupňa ustálil spoluzavinenie aj napriek tomu, že rodinný dom je stavbou postavenou v súlade
so stavebnými predpismi, mal a má izoláciu proti spodnej vode, čo konštatovala aj znalkyňa Ing.
Anna Bešinová. Pokiaľ i navrhovateľka porušila rozhodnutie stavebného úradu a neodstránila múr z
pôvodnéhodomuč.súpisnéXXX,totojejkonanieniejevpríčinnejsúvislostispoškodenímpredmetného

múru a môže mať len následky, ktoré zákon predpokladá pri nesplnení rozhodnutia štátneho orgánu, a
to zodpovednosť za priestupok a zároveň právo stavebného úradu podať návrh na exekúciu. Pokiaľ išlo
o škodu na zelenine, ako vyplynulo zo znaleckého posudku, škoda vznikala už od roku 1991 a preto súd
nemohol ustáliť, že už aj prvý rok musela navrhovateľka vedieť, že jej vznikne škoda na zelenine, tak
ako to tvrdí v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodnujúcej skutočnosti a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd, príčinou vzniku škody na strane
navrhovateľky boli jednak priesaky zo žumpy odporkýň, ktorá nevyhovuje zákonom predpísanej
technickej norme, ako i vzlinanie zemnej vlhkosti, kde potom zohľadňoval nedostatočné zaizolovanie
stavieb zo strany navrhovateľky. Samotná navrhovateľka i prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v priebehu konania tvrdila, že škoda na základe protiprávneho konania odporkýň jej mala vznikať už od
roku 1991, a preto i z tohto pohľadu prvostupňový súd postupoval správne, keď zohľadnil spoluzavinenie
navrhovateľky na vzniknutej škode vo výške 50%, lebo je nepochybné, že ak po dobu 8 rokov (návrh
podanývroku1999)neurobilažiadnevhodnéopatrenianapredchádzanieškode,zapríčinilavznikškody
vo väčšom rozsahu, než pokiaľ by sa svojich práv domáhala bezprostredne po tom, ako sa o škode

dozvedela (dlhodobým vlhnutím nehnuteľnosti vzniká škoda nepomerne väčšieho rozsahu).
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku týkajúcu sa poškodenia zeleniny zo strany navrhovateľky,
lebo okrem vlastného tvrdenia (z tvrdenia navrhovateľky vychádzal i znalec pri hodnotení výšky škody),
žiadným iným spôsobom nepreukázala vznik takejto škody. Ak by existenciou škody preukázala, muselby prvostupňový súd prihliadnuť na odporkyniami vznesenú námietku premlčania (k premlčaniu môže
dôjsť len u existujúceho nároku) a návrh zamietnuť.
Pokiaľ navrhovateľka aj napriek rozhodnutiu príslušného orgánu neodstránila múr (predmet

poškodenia), takýmto konaním jednoznačne zapríčinila vznik prípadnej škody na tomto objekte, preto
prvostupňovýsúdpostupovalsprávneivtom,keďnávrhnavrhovateľkyvtejtočastizamietol.Užsamotná
existencia stavby, ktorá sa rozhodnutím príslušného orgánu stala stavbou neoprávnenou, nemôže
zakladať nárok na náhradu škody (protiprávne konanie navrhovateľky v správnom konaní nemôže
požívať ochranu v občianskom súdnom konaní).

Správne postupoval prvostupňový súd i pri hodnotení dôkazov v súvislosti s námietkami odporkýň
týkajúcimisamnožstvapretekajúcejvodyzichnehnuteľnosti(č.l.17dôvodovnapadnutéhorozhodnutia)
a preto v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s jeho dôvodmi. Odporkyne ani v priebehu
odvolacieho konaia nepredložili súdu žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení, a preto ani odvolaciemu
súdu neprislúchalo hodnotiť vykonané dokazovanie ináč, než ho v tejto časti hodnotil súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.