Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813214253
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813214253.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: OD

ŠAFRÁN s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 624 179, zastúpený
advokátom AKSK, s.r.o so sídlom Námestie SNP 15, Banská Bystrica proti odporcovi: MAXMALL s.r.o.
so sídlom J. Kollára 624/16, 971 01 Prievidza, IČO: 45 420 106, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou
Habalčíkovou so sídlom Bakalárska 4, Prievidza o určenie, že zmluva o prenájme nehnuteľnosti trvá
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 251,68 eur, ktoré je p o v i n
n ý zaplatiť advokátke odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.7.2013 prostredníctvom svojho advokáta domáhal
proti odporcovi, aby súd určil, že (i) zmluva o prenájme nehnuteľnosti uzavretá dňa 1.1.2005 medzi
navrhovateľom ako nájomcom a V. predchádzajúcou vlastníčku nehnuteľností, teraz konateľkou
odporcu, ako prenajímateľom existuje, je platná, pričom účastníci sú ňou viazaní a (ii) aby sa odporca
zdržal čohokoľvek, čím by navrhovateľovi bránil v užívaní nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva číslo 544 pre katastrálne územie Prievidza a ktorých dočasné užívanie navrhovateľom je
predmetom zmluvy o prenájme nehnuteľností. Návrh odôvodnil tým, že s právnym predchodcom -

pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností uzavrel nájomnú zmluvu, ktorú odporca spochybňuje a bráni
mu v užívaní týchto nehnuteľností.

Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 9.1.2014 tak, že žiadal návrh
zamietnuť, pričom poprel, že by predchádzajúca vlastníčka nehnuteľností, ktorá sa medzičasom stala
konateľkou odporcu, podpísala navrhovateľom tvrdenú poslednú stranu listiny, na ktorej je zachytená
nájomná zmluva, pričom podpis na tejto poslednej strane bol navrhovateľom získaný tak, že posledná
stranatejtozmluvybolapredchádzajúcejvlastníčkepodhodenápripodpiseinýchlistínapredchádzajúca
vlastníčka nikdy nemala vôľu takúto zmluvu podpísať.

Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to: zmluva o prenájme
nehnuteľností zo dňa 1.1.2005 v kópii osvedčenej kópie (čl. 9 - 12), výpis z obchodného registra
navrhovateľa (čl. 31 - 32), odstúpenia a výpoveď (čl. 41 - 43), originál zmluvy o prenájme (čl. 44), zmluva
o podnájme (čl. 44), výpis z obchodného registra odporcu a navrhovateľa (čl. 50 - 52), odpoveď na
oznámenie odstúpenia (čl. 52, 53), rozsudok Okresného súdu Prievidza a Krajského súdu v Trenčíne v
konaní sp.zn. 6C/74/2008 (čl. 54 - 59), zmluva o prenájme nebytových priestorov a zmluva o prenájme
nehnuteľností (čl. 60 - 63), rozsudok Okresného súdu Prievidza v konaní sp.zn. 11C/24/2008 (čl. 64 - 69),

listiny zo spisu OR PZ Prievidza ČVS: ORP-778/OEK-PD-2008 (čl. 70 - 92), fotokópia zmluvy o pôžičkezo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16Ro/108/2012 (čl. 93), výsluch konateľa navrhovateľa a
výsluch konateľky odporcu. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili
účastníci konania mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

Konateľ navrhovateľa Ing. Q. V. a konateľka odporcu MUDr. V. Q. žili v priebehu 90. rokov minulého
storočia ako druh a družka, pričom konateľ navrhovateľa podnikal a konateľka odporcu pracovala vo
svojom odbore ako zubná lekárka. V priebehu tohto spolužitia konateľka odporcu bola na základe kúpnej
zmluvy zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností v katastrálnom území Prievidza, ktoré sú vedené na
liste vlastníctva číslo XXX. Konateľka odporcu v tomto konaní, ako aj iných konaniach vedených na

Okresnom súde Prievidza tvrdí, že tieto nehnuteľnosti nadobudla pre seba a za svoje peniaze. Konateľ
navrhovateľa tvrdí, že konateľka odporcu tieto nehnuteľnosti nadobudla nie pre seba, ale pre neho a
za jeho peniaze, pričom ako vlastníčka týchto nehnuteľností do katastra nehnuteľností bola zapísaná
len z toho dôvodu, že na jeho podnet uzavrela ako kupujúca kúpnu zmluvu, hoci kúpu nehnuteľností
financoval on zo svojich peňazí z dôvodu, aby sa neobjavil ako vlastník týchto nehnuteľností v katastri
nehnuteľností, keďže v období kúpy týchto nehnuteľností bola jeho osoba predmetom vydierania inou

osobou. V súčasnosti konateľ navrhovateľa tvrdí, že na strane jednej nehnuteľnosti kupoval on. Na
strane druhej tvrdí, že peniaze konateľke odporcu požičiaval, pričom sa i v inom konaní vedenom na
Okresnom súde Prievidza domáha vrátenia pôžičky, ktorú mal konateľke odporcu poskytnúť v súvislosti
s nadobudnutím nehnuteľnosti. Tieto vzájomné nezhody konateľov účastníkov vyplynuli z rozpadu ich
družského vzťahu, ku ktorému došlo v priebehu roka 2007, pričom sa prejavili vo viacerých súdnych

konaniach, v ktorých sa či už účastníci tohto konania alebo ich konatelia sporili o užívanie nehnuteľností.
Prejavomtýchtonezhôdbolinepochybnesimulovanýpredajnehnuteľnostíprostredníctvomdobrovoľnej
dražby, na základe ktorého vlastníkom týchto nehnuteľností prestala byť konateľka odporcu a stal sa
ním odporca.

Navrhovateľ tvrdil, že konateľka odporcu, ešte ako výlučná vlastníčka nehnuteľností dňa 1.1.2005

podpísala, a preto s ním ako prenajímateľom uzavrela zmluvu, na základe ktorej bol navrhovateľ
oprávnený od 1.1.2005 do 31.12.2099 za nájomné za celú dobu prenájmu vo výške 1,- Sk
užívať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, pre katastrálne územie W. ako aj
všetky nehnuteľnosti, ktoré susedia s pozemkami zapísanými na tomto liste vlastníctva, ktoré
konateľka odporcu nadobudne po podpise zmluvy. Skončenie nájmu prípadným odstúpením zo strany

prenajímateľa bolo sankcionované dojednaním vysokej zmluvnej pokuty, zaplatením ktorej mala byť
sankcionovaná konateľka odporcu ako prenajímateľka pre prípad ukončenie nájmu pred dojednanou
dobou. Hospodárskym dôvodom - kauzou uzavretia tejto zmluvy malo byť podľa konateľa navrhovateľa
to, že on v roku 1997 financoval kúpu tejto nehnuteľnosti, teda vlastne ide o jeho nehnuteľnosť, a preto
zmluva o prenájme, kde prenajímateľkou bola len formálne ako vlastníčka zapísaná konateľka odporcu

a nájomcom obchodná spoločnosť, ktorej väčšinovým spoločníkom bol on a vtedy ešte jeho družka -
konateľka odporcu a jej dve deti, bola vlastne jeho závetom a nástrojom zabezpečenia pôžičky, ktorú
mal konateľke odporcu poskytnúť v súvislosti s nadobudnutím tejto nehnuteľnosti v roku 1997.

Odporca, za ktorého konala jeho konateľka tvrdil, že zmluvu s navrhovateľom konateľka ako
predchádzajúca vlastníčka nikdy neuzavrela, lebo nemala vôľu takúto zmluvu uzavrieť, pričom jej podpis

na tejto zmluve bol navrhovateľom získaný tak, že posledná strana tejto zmluvy jej bola podhodená
pri podpise iných listín, ktoré v ich vzťahu bežne pripravoval konateľ navrhovateľa v súvislosti s tým,
že on prostredníctvom obchodných spoločností, ktoré ako konateľ viedol, zabezpečoval správu týchto
nehnuteľností,zktorejjednabudovaprimárneslúžilanaprenájomnebytovýchpriestorovtretíchosobám.

Na preukázanie spornej skutočnosti bol vykonaný dôkaz, a to zmluva o prenájme v originály (čl. 44),

z ktorej je zrejmé, že je vyhotovená na listine o štyroch stranách, pričom tieto štyri strany sú spojené
len v ľavom rohu prostredníctvom spinky. Touto spinkou mohli byť štyri strany spojené pred, ale aj po
podpísaní poslednej strany, ktorá je ako jediná podpísaná. Z textu poslednej strany možno vyvodiť len
to, že zmluva sa podpisuje 1.1.2005. Ostatné strany zmluvy nie sú žiadnym spôsobom parafované. Z
tohto stavu listiny je zrejmé, že listina mohla vzniknúť i takým spôsobom, ktorý tvrdila konateľka odporcu,

ktorá svoj podpis na poslednej strane listiny nespochybňovala teda, že pod vplyvom družského vzťahu
s konateľom navrhovateľa, ktorému podpisovala bez bližšieho skúmania množstvo ním pripravených
listín, podpísala len poslednú stranu bez toho, aby si uvedomovala a bola uzrozumená s obsahom
tejto zmluvy. Podpis účastníkov tejto zmluvy nebol žiadnym spôsobom osvedčený. Z uvedeného preto
treba dospieť k záveru, že zmluvu o prenájme nehnuteľností nemožno považovať za priamy dôkaz

toho, že by konateľka odporcu takúto zmluvu vôbec podpísala takým spôsobom, že by bola vôľovouzrozumená s jej obsahom. Z nepriamych dôkazov pravdivosti tvrdenia navrhovateľa nasvedčoval ďalší
listinný dôkaz, a to zmluva o podnájme (čl. 44), ktorú navrhovateľ uzavrel s tretím subjektom na prenájom
nebytového priestoru, pričom navrhovateľ je v tejto zmluve označený ako nájomca, v texte zmluvy sa

odkazujenadlhodobéoprávnenieodvlastníka-konateľkyodporcuužívaťaspravovaťtútonehnuteľnosť
navrhovateľom, pričom na poslednej strane tejto zmluvy je ako nájomca podpísaný navrhovateľ a ako
vlastník konateľka odporcu, z čoho je zrejmé, že konateľka odporcu musela mať vedomosť o tom, že
nehnuteľnosti boli dané do užívania navrhovateľovi. Dôkazná sila tohto nepriameho dôkazu je však
znížená tým, že táto zmluva o podnájme neobsahuje bližšie označenie náležitostí tvrdenej zmluvy o

prenájme, a to najmä v tom, že z nej nie sú zrejmé bližšie údaje o dĺžke trvania nájmu. Rovnako
je znížená tým, že v predchádzajúcich vzťahoch boli nehnuteľnosti predmetom kratších a odplatných
nájmov, v ktorých ako prenajímateľ vystupovali obchodné spoločnosti, ktorých konateľom bol aj konateľ
navrhovateľa. Na strane druhej nepriamo pravdivosti tvrdení konateľky odporcu nasvedčovalo to, že v
písomnej komunikácii, ktorú viedla s navrhovateľom po skončení ich družského vzťahu v roku 2007 vždy
uvádzala, že považuje zmluvu o prenájme z dôvodov, ktoré uvádzala aj v tomto konaní, za neplatnú

(čl. 41 - 43), pričom o tom, že podpis na zmluve bol získaný podvodom podala i trestné oznámenie (čl.
70). Z uvedeného je zrejmé, že skutočnosť tvrdená navrhovateľom, teda, že konateľka odporcu ako v
katastri nehnuteľností zapísaná vlastníčka, mala vôľu prenajať nehnuteľnosti za 1,- Sk na obdobie viac
ako 90 rokov nevyplývala zo žiadneho priameho dôkazu. Tejto skutočnosti nasvedčovali len nepriame
dôkazy, no rovnako nepriame dôkazy nasvedčovali tomu, že konateľka odporcu mohla podpísať listinu

pripravenú konateľom navrhovateľom bez toho, aby vôbec mala vôľu stotožniť sa s jej obsahom. Preto
súd po vyhodnotení týchto dôkazov a skutočností z nich vyplývajúcich dospel k záveru, že nemožno mať
za preukázané, že by konateľka odporcu podpísala listinu predloženú navrhovateľom s vôľou súhlasiť
s jej obsahom. K tomu treba uviesť, že práve preto zákon pre úkony týkajúce sa nehnuteľností, a to
aj pre úkony, ktoré mala vyvolať navrhovateľom predložená zmluva predpisuje osobitné kvalifikované

formy takýchto listín.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti

takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Navrhovateľ sa v prvej časti svojho návrhu proti odporcovi domáhal určenia toho, že zmluva o
prenájme nehnuteľnosti uzavretá dňa 1.1.2005 medzi navrhovateľom ako nájomcom a predchádzajúcou

vlastníčku nehnuteľností ako prenajímateľom existuje, je platná, pričom účastníci sú ňou viazaní. Súd
návrh v tejto časti zamietol, a to z toho dôvodu, že na takomto návrhu nebol daný naliehavý právny
záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Určenia existencie právneho vzťahu sa v zásade možno domáhať len

v tom prípade, ak sa účastník právneho vzťahu nemôže proti odporcovi domáhať plnenia z tohto
existujúceho právneho vzťahu. Predmetom návrhu navrhovateľa bol právny vzťah z nájomnej zmluvy,pričom podľa tvrdení navrhovateľa odporca navrhovateľovi bráni pri výkone práva založeného touto
nájomnou zmluvou. Z toho je zrejmé a dokazuje to aj druhá časť návrhu navrhovateľa, že navrhovateľ
má právo priamo sa domáhať plnenia z právneho vzťahu, ktorého určenia sa domáha prvou časťou

svojho návrhu. Preto na návrhu navrhovateľa v jeho prvej časti nie je naliehavý právny záujem, a preto
súd návrh v tejto časti z dôvodov podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol.

V druhej časti svojho návrhu sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal plnenia povinností z uzavretej
zmluvy, ktorú mala podľa jeho tvrdení uzavrieť ako prenajímateľka predchádzajúca vlastníčka. Pritom
navrhovateľ nevyhnutne tvrdil skutočnosti, z ktorých mal súd dospieť k záveru, že medzi ním a

predchádzajúcou vlastníčkou bola platne uzavretá nájomná zmluva. Tieto skutočnosti boli odporcom
namietané a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predchádzajúca vlastníčka mala pri podpise
listiny, na ktorej mal byť písomne zachytený právny úkon účastníkov - zmluva o prenájme, vôľu
takýto právny úkon urobiť. Z dôkazov súd nemal za preukázané skutočnosti, z ktorých malo vyplynúť
uzavretie zmluvy, ktorej plnenia sa navrhovateľ domáhal. K takému právnemu úkonu nedošlo, a preto
treba navrhovateľom predloženú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 34 v spojení s § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka, a to pre nedostatok vôle na strane predchádzajúcej vlastníčky. Preto súd návrh
v jeho druhej časti zamietol.

K tomu treba uviesť, že i keby mala predchádzajúca vlastníčka vôľu uzavrieť takú nájomnú zmluvu,
ktorej obsah bol tvrdený navrhovateľom a zachytený na listene predloženej navrhovateľom, nebolo
by možné takýto právny úkon považovať za platný. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou

zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral
úžitky. Navrhovateľom a predchádzajúcou vlastníčkou uzavretá nájomná zmluva celkom postráda
prvok odplatnosti vyjadrený v § 663 Občianskeho zákonníka, keďže dojednaná odmena vo výške
1,- Sk celkom nezodpovedá hodnote prenechávaného užívania. Rovnako požiadavke dočasnosti
podľa § 663 Občianskeho zákonníka nezodpovedá dojednaná doba nájmu, ktorej predmetom bola

predovšetkým budova s nebytovými priestormi, v trvaní viac ako 90 rokov, keďže ide o dobu, ktorá
sa blíži životnosti takejto budovy, plánovaniu podnikania obchodnej spoločnosti a životu spoločníkov
obchodnej spoločnosti. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a predchádzajúcou vlastníčkou postráda
základné náležitosti nájomnej zmluvy, čo je spôsobené tým, že touto zmluvou sa obchádzal základný
účel nájomnej zmluvy a účel zmluvných typov záväzkového práva vyjadrený v § 495 Občianskeho

zákonníka. Preto treba uvedenú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže svojim obsahom a účelom obchádza účel § 663 a § 495 Občianskeho zákonníka.

Z tvrdení navrhovateľa vyplynulo, že účelom urobenia tohto právneho úkonu bolo to, že s
nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom mal byť konateľ navrhovateľa a ktoré boli v dôsledku simulácie
vedené na konateľku odporcu ako predchádzajúcu vlastníčku v katastri nehnuteľností, chcel konateľ

navrhovateľadisponovaťtak,abytoutozmluvouurobilsvojzávet,resp.zabezpečilpohľadávkuzpôžičky,
ktorú mal poskytnúť konateľke odporcu za účelom nadobudnutia týchto nehnuteľností. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľ konajúci prostredníctvom svojho konateľa zriadením obchodnej spoločnosti a
následným uzavretím nájomnej zmluvy mienil zastierať celkom iný právny úkon, keďže hospodárskym
dôvodom uzavretia tejto ním pripravenej zmluvy, nemalo byť dočasné prenechanie veci za odplatu, ale

celkom iný hospodársky účel, ktorým mala byť sanovaná simulácia vlastníctva týchto nehnuteľností
konateľkou odporcu. Z vyjadrení konateľa navrhovateľa je zrejmé, že týmto úkonom mienil zastierať
buď dohodu o urovnaní podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom malo byť
usporiadanie sporného vlastníctva k nehnuteľnostiam, závet podľa § 476 Občianskeho zákonníka,
ktorých chcel disponovať nehnuteľnosťami na dobu presahujúcu jeho život, zabezpečovací prevod

práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka alebo záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka,
ktorými chcel zabezpečiť tvrdenú pôžičku predchádzajúcej vlastníčke. Z obsahu uzavretej zmluvy je
však zrejmé, že táto nájomná zmluva nespĺňa náležitosti žiadneho z uvedených právnych úkonov,
keďže neobsahuje jasné označenie toho, čo má byť predmetom urovnania, označenie zabezpečovanej
pohľadávky, resp. formálne a obsahové náležitosti závetu. Preto nemožno údajne uzavretej nájomnej

zmluve priznať platnosť iného právneho úkonu ani podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže
táto zmluva nespĺňa náležitosti ani jedného z právnych úkonov, ktorý by zodpovedal dôvodu tohto
záväzku, ktorý v priebehu konania tvrdil navrhovateľ. Preto i keby súd považoval tvrdenia navrhovateľa
za preukázané, musel by jeho návrh pre neplatnosť ním predloženej zmluvy zamietnuť. Tento výsledkom
je logickým následkom toho, že konateľ navrhovateľa pri ochrane svojho tvrdeného vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam najprv nevyužil základný nástroj tejto ochrany - kataster nehnuteľností apri svojich ďalších úkonoch konal v zrejmom právnom bezvedomí, keď svoje ciele vyjadroval kauze
nezodpovedajúcimi právnymi úkonmi.

Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal odporcovi, ktorému vznikli trovy
konania jeho právnym zastúpením vo výške 251,68 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,87 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške

8,04 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24.2.2014 podľa § 13a
ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,87 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur
a (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24.3.2014 podľa § 13a ods.
1 písm. d) vo výške 61,87 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, k čomu treba
pripočítať daň z pridanej hodnoty z 209,73 eur, čo je 41,95 eur. Navrhovateľ je povinný náhradu trov
konania zaplatiť advokátke odporcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd odporcovi

nepriznal náhradu trov konania za úkon právnej služby označený ako ďalšia porada s klientom, keďže
takýto úkon považoval za neúčelný, a to z dôvodu, že skutočnosti zisťované na tomto úkone, museli byť
prirodzene predmetom prvej porady advokátky s odporcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.