Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244739
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111244739.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej
veci navrhovateľa: C. P. T., J. O. XXXX, XXX XX O. zastúpenej zákonnou zástupkyňou X. T., J.
O. XXXX, XXX XX O. zastúpených: advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom
Radlinskéhoč.2,Bratislava,IČO:35955341,protiodporcovi:SlovenskárepublikazastúpenáNárodnou
bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody v sume 243,65 € s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania sp. zn.10C 201/2011 do právoplatného skončenia
konania sp.zn. 19C 56/2011 vedeného Okresným súdom Bratislava I z a m i e t a .
Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci 10C 201/2011 z a m i e t a .
Súd návrh navrhovateľa vo veci samej z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ zastúpený zákonným zástupcom /ďalej navrhovateľ/ návrhom doručeným súdu dňa
30.12.2011, doplneným písomným podaním zo dňa 11.04.2013, doručeným súdu dňa 02.05.2013
ktorým z časového a vecného hľadiska špecifikoval nesprávny úradný postup Národnej banky
Slovenska /ďalej NBS/ nielen s pohľadu právnej úpravy Slovenskej republiky ako aj z pohľadu

práva Európskej únie /EÚ/ sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na náhradu škody
v sume 243,65 € s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnili tým, že ako člen PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE /ďalej len Družstvo/ vložili peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich
zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo

ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP). Družstvo tak robilo na
základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schváli Úrad pre finančný trh
rozhodnutím UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2002.
Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej
ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako

zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. /ďalej Obchodník s CP/ s názvom Zmluva o
správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa
Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov
vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8%.
Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST,
o.c.p. . Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona č. 566/2001

Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o cenných papieroch ZoCP ), na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou
Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992
Zb. O Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a

investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP) ako aj zákonom č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákonný zástupca navrhovateľa vložil peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa
spoliehalnato,žeDružstvoaajObchodníksCPsúsubjekty,nadktorýmijevykonávanýdohľadNBStak,
že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky,

ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške.
Navrhovateľ sa na základe informácie od Družstva v máji 2010 dozvedel, že Obchodník s CP
s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na
výplatu navrhovateľom zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku
vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla

navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože
Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk.
Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu
NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú
navrhovateľovi. Navrhovateľovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa
Zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila
riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,
pričom musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP
zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,

ktorý mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom,
že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku,
ktorý zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä
neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s
CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči

Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP
by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.
Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane
navrhovateľa až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb.

Odporca sa k návrhu predbežne vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.05.2012 v
ktorom uviedol, že navrhovateľ až po podaní žaloby požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku. Ďalej uviedol, že návrh navrhovateľa sa javí ako neopodstatnený, nakoľko navrhovateľ spolu
s návrhom súdu a ani odporcovi s návrhom na predbežné prerokovanie nároku nepredložil žiadne
dôkazy. Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ si mal svoju pohľadávku uplatniť v

konkurznomkonaní, nakoľkona DružstvobolvyhlásenýkonkurzuznesenímOkresnéhosúduBratislava
I sp.zn. 3K 95/2010 zo dňa 11.04.2011, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené pod značkou K000394
v časti 75 B Obchodného vestníka číslo 75/2011. Odporca vo svojom písomnom doplnení vyjadrenia
k návrhu doručenom súdu dňa 24.08.2012 uviedol, že Podielové družstvo slovenské investície a
jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície

a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "Slovenské investície"
- sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú
činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľ ako

investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov, tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001
Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa navrhovateľa na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými
je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v
garantovanej výške ( 8% p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Odporca

vo vyjadrení ďalej uviedol, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli
od 01.01.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2
ZoCP (právoplatným dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahouinformačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné
rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods.
7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP)

a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého
vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,
ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a
je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu

o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP.
ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi

Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo
porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.
Odporcavosvojichvyjadreniach ďalejuviedol,že NBSvykonávala dohľadnadčinnosťouvyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad

nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda
kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods.
2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako

aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôtdodržiavaschválenýProspektinvestície.
NBS teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencie.

Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácie
o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov
na zisku jeho členom. Družstvo od roku 2002, teda od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom
s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s
CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej

s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v
súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch
vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo
o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa
nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo

okamžitú nápravu od NBS . NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami
uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s CP dohľad
na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu
riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka
s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo

dňa 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s
majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.
Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na
poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí
boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V

konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska,
ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011.
Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že NBS listom zo dňa 20.04.2010 vyzvala Družstvo, aby
predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v

zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých
do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt
investorom a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo
podalo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstvanebola úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o
predlženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky
neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č.

OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti
uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS,
ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 08.12.2010.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu
nad finančným trhom listom č. ODT-10890/2010 zo dňa 27.08.2010 doručila Družstvu oznámenie o

začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície
a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním
rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.05.2011, ktorým sa Družstvu zakázala predaj majetkových
hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Odporca vo vyjadrení ďalej namietal,
že podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 €. NBS pri

výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašila žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu,
že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu
nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca žiadal
návrh zamietnuť.
Navrhovateľ návrhom zo dňa 10.09.2013 žiadal, aby sú prerušil konanie 10C 201/2011 do

právoplatného skončenia konania 19C 56/2011 s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.,.
Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava I od 18.04.2011 prebieha
súdne konanie sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom ako žalobca vystupuje Družstvo PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná č. 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 a preukazuje obdobne
ako navrhovateľ v predmetnom konaní nesprávny úradný postup NBS voči identickému odporcovi,

ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody Družstvu. Výsledok Konania sp.zn. 19C 56/2011 podľa názoru
navrhovateľa je podstatný pre toto konanie z hľadiska preukazovania všetkých troch podmienok vzniku
zodpovednosti odporcu zastúpeného Národnou bankou Slovenka za škodu ktorá mala byť spôsobená
NBS v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35 828 749, so sídlom Poľná č. 1, 81108 Bratislava 1,

príčinnej súvislosti vzniku škody, ako aj samotnej škody. Ak by družstvo v predmetnom spore bolo
úspešné, tak by navrhovateľ v prejednávanej veci nemusel podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
vo vzťahu k nemu ako členovi Družstva ďalej dokazovať, pretože toto dokazovanie je vzhľadom na
paralelne prebiehajúce dokazovanie nesprávneho úradného postupu NBS v konaní sp.zn. 19C 56/2011
nielen nadbytočné, ale navyše hrozí, že totožný súd dospeje o totožnej veci k rôznym právnym názorom.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak by Družstvo v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011 preukázalo vznik
škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči Družstvu a obchodníkovi s CP, tak
by žaloba navrhovateľa nemohla byť úspešná, z dôvodu absencie vzniku škody navrhovateľovi, a v
opačnom prípade, pokiaľ by Družstvo v súdnom konaní sp.zn. 19C 56/2011 nepreukázalo vznik škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS voči Družstvu a obchodníkovi s CP, tak by samozrejme

mohla byť škoda spôsobená jedine navrhovateľovi.
Súd si pripojil k nahliadnutiu spis tunajšieho súdu sp.zn. 19C 56/2011, oboznámil sa s jeho obsahom
a doteraz vykonaným dokazovaním.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietnuť s odôvodnením, že ide o účelové
konanie zo strany navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí vedeli, že Družstvo dňa 18.04.2011

podalo žalobu o náhradu škody údajne spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky
Slovenska podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a napriek tomu dňa 30.12.2011 podali
na Okresnom súde Bratislava I stovky žalôb o náhradu škody údajne spôsobenej nesprávnym úradným
postupom Národnej banky Slovenska a teraz sa domáhajú , aby konania v súdnom oddelení 10C boli

prerušené. Všetky žaloby boli podané na súde skôr , ako si navrhovatelia podali žiadosť o predbežné
prerokovanie údajného nároku na náhradu škody u odporcu.
V konaní sp.zn. 19C 56/2011 preukazuje Družstvo údajný nesprávny úradný postup NBS pri výkone
dohľadu nad Obchodníkom s CP a neskôr počas vedenia konania začalo Družstvo preukazovať
nesprávny úradný postup aj vo vzťahu k samotnému Družstvu. V konaniach v súdnom oddelení 10C

navrhovatelia preukazujú od počiatku údajný nesprávny úradný postup NBS pri výkone dohľadu nad
Obchodníkom s CP ako aj Družstvom. Pokiaľ ide o dohľad nad obchodníkom s CP, odporca vyslovil
záver, že prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP je
v tomto prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody vbezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne neexistujúcim)
údajným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu nad
Obchodníkom s CP. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP.

V záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP bolo iba Družstvo, ktoré uzatvorilo s Obchodníkom s
CP zmluvu o riadení portfólia a teda iba Družstvu by teoreticky mohla vzniknúť škoda v priamej
príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne neexistujúcim) údajným nesprávnym
úradným postupom NBS nad Obchodníkom s CP. Navrhovateľ vložil finančné prostriedky do Družstva
(štandardne ako svoje členské vklady), a je teda v právnom vzťahu s Družstvom a Družstvu vznikla

povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky. A len v prípade, ak sa navrhovateľ nedomôže
svojich pohľadávok voči Družstvu, členom predstavenstva a členom kontrolnej komisie, tak až potom
bude zrejmé, či navrhovateľovi vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie
tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného

súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo ( uznesenie
NS SR 3Cdo 150/2010 ). Súd v danom prípade poukazuje na obsah zapožičaného súdneho spisu

sp.zn. 19C 56/2011 ( konanie nie je právoplatne skončené ) s tým, že ani v prípade vyslovenia súdom
v tomto konaní, že bol zistený nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom
s CP a Družstvom, ide v tomto prípade o právne irelevantnú skutočnosť, pretože v konaní sp.zn. 10C
201/2011 na strane navrhovateľa sa skúma vzťah medzi ním ako členom družstva a Družstvom. Pre
vznik prípadnej škody navrhovateľovi nemá vplyv na preukázanie bezprostrednej a priamej príčinnej

súvislosti s údajným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu
nad Obchodníkom s CP, nakoľko navrhovateľ nebol v rozhodnom období v žiadnom záväzkovom vzťahu
s Obchodníkom s CP (v záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP bolo iba družstvo PDSI ).
S poukazom na zistené skutočnosti a citované ustanovenie súd návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol, pretože v konaní sp.zn. 19C 56/2011 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu v tomto konaní.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.10.2013 doručil súdu návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej
veci 10 C 201/2011 podľa ustanovenia § 109 ods.1 písmeno c/ O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 1
O.s.p. podľa ktorého vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených

záujmov účastníkov konania.
Svoj návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že sa pred vnútroštátnym súdom domáha náhrady
škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu a to NBS nad Družstvom, ktorého bol
členom a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie finančných prostriedkov

získaných od navrhovateľa. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich
zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. §
126 zákona o cenných papieroch, a to na základe zverejneného Prospektu investície, ktorý schválila
NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.02.2002 a doplnený dodatkami a zo dňa 21.03.2003,

03.06. 2008. Dohľad nad aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou prospektu bol zverený NBS. Podľa
návrhu navrhovateľa právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o cenných
papieroch je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa
04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES. Navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu, že

Družstvo svojim konaním porušovalo, okrem iných ustanovenie § 125 c/ ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla
už v máji 2011 vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, s odvolaním sa na to že NBS dohliadať ani
sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 nemohla za prípadné nedodržanie prospektu investície a pred01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie prospektu investície z dôvodu, že nemala na to zákonné
kompetencie. Súd poľa návrhu navrhovateľa mal položiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky
a to prvú či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku

inštitútverejnejponukymajetkovýchhodnôt,ktorýjezjavnetotožnýsinštitútomverejnejponukycenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý
sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a
doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne
odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom

na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku
majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt
je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje. V prípade kladnej
odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku v tom znení či je porušením článku 288
Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o

ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES ak členský štát v rozpore s
povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice poukazuje vo vnútroštátnom v
konaníozodpovednostizaškoduštátuspôsobenúNBSspotrebiteľomnafinančnomtrhunedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala
v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a

sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových
hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na
finančnom trhu.
Odporca žiadal, aby súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o založení Európskeho

spoločenstva, nakoľko navrhovateľ zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je
zjavne totožný s Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov, alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES v
platnom znení. Definícia verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bola zakotvená v §

126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoCP), ktorým definícia verejnej ponuky
cenných papierov je zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva absolútne
odlišné Inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 01.01.2002 na
základe zákona ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho

poriadku Slovenskej republiky z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a
podnikajúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala
a ani sa nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na

základe zverejneného prospektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh a to
vobdobíod01.01.2002do31.12.2005aneskôrpo01.01.2006NBS.Podľanázoruodporcutátozákonná
úprava plne rešpektuje aj článok 16 Charty základných práv Európskej únie podľa ktorého, sa sloboda
podnikania uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa názoru
odporcu odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná a preto je bezpredmetné zaoberať

sa druhou prejudiciálnou otázkou položenou navrhovateľom v návrhu, nakoľko alternatívne investičné
možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt
začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho a parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo
dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a zmene na doplnení smerníc 2003/41/
ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo 1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010. Alternatívne investičné

fondy podľa vyjadrenia odporcu tvoria heterogénnu skupinu investičných združení rôznych právnym
foriem zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom smernice EÚ 2011/61/EÚ podľa bodu 4 v
spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný trh pre správcov alternatívnych investičných
fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec ako aj rámec dohľadu pre činnosti všetkých
správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci Európskej únie vrátane správcov alternatívnych

investičných fondov, ktoré majú sídlo v členskom štáte EÚ.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1, písmeno c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234
ZES).
Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej

únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.
Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -
smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na

obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva
v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo

1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010.
Súd v prejednávanej veci má za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených
otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uvedeného vyššie ako
aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor
Európskej únie ako aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je

prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových
okolností len súdu voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise, ktorých obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku .Súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie

dokazovania a nevypočul svedkov O.. G. V., W.. C. Š., W.. I. T., W.. D. V., a taktiež nedoplnil
dokazovanie zabezpečením si účtovnej dokumentácie družstva z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-153/
BPK-B2010 na preukázanie výšky uplatnenej škody navrhovateľom, nakoľko z listinných dôkazov
založených odporcom počas konania mal súd dostatočne preukázaný skutkový stav opísaný odporcom
vo vyjadrení k žalobnému návrhu. Odporca netrval na doplnení dokazovania v zmysle jeho písomného

vyjadrenia k žalobnému návrhu v tom smere, že by súd zaviazal správcu konkurznej podstaty úpadcu
Družstva I.. C. B. na predloženie listinných dôkazov o tom či, kedy a v akej výške Družstvo poskytlo
Obchodníkovi s CP finančné prostriedky alebo iné cenné papiere či portfólio cenných papierov. Súd na
návrh navrhovateľa doplnil dokazovanie tým, že vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu Družstva
PDSI I.. C. B. na doručenie aktuálnej správy o stave konkurzu vedeného pod sp.zn. 3K 95/2010,

Okresným súdom Bratislava I, ktorý súdu písomnú správu o stave konkurzu doručil dňa 26.08.2013.
zákonný zástupca navrhovateľa v konaní nebol vypočutý, na pojednávanie určené na deň 06.11.2013
sa navrhovateľ nedostavil, jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, žiadal, aby
súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd skutkový stav mal preukázaný aj na základe prednesov
právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu.

Z obsahu vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa ako aj z preložených listinných dokladov
navrhovateľom mal súd preukázané, že navrhovateľ prestal byť členom družstva na základe písomnej
žiadosti o zrušenie členstva v družstve zo dňa 11.2.2011.Z písomného potvrdenia o zániku členstva
v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel mal súd preukázané, že na základe písomnej
žiadosti navrhovateľa doručenej Družstvu dňa 11.02.2011 navrhovateľovi zaniklo členstvo v družstve

dňa 30.03.2011. Družstvo zároveň potvrdilo, že navrhovateľovi ako bývalému členovi vzniklo právo na
vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 243,65 €. Navrhovateľovi pri vstupovaní do Družstva
bolo povedané, že nad činnosťou Družstva vykonáva dohľad NBS, čo bolo kritériom, že sa navrhovateľ
rozhodol investovať finančné prostriedky do Družstva. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa,
ako aj z citovaného návrhu mal súd preukázané, že svojho nároku sa navrhovateľ domáha titulom

náhrady škody voči štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v
súlade so zákonom č. 566/1992 Zb.o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o cenných papieroch) ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmenea doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ výšku uplatnenej škody odvodzuje od skutočnosti, že na
základe prihlášky do Družstva sa stal členom Podielového družstva Slovenské investície, vlastníkom
členského vkladu a zmeniek na základe ktorých mal byť jeho nárok ako člena družstva uspokojený.

Navrhovateľ si prihlásil pohľadávku v konkurze, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 11.04.2011. V konkurznom konaní sa uskutočnila 1. schôdza veriteľov, ktorá bola prerušená
a jej pokračovanie bolo 07.12.2012. Prihlásená pohľadávka navrhovateľa bola správcom konkurznej
podstaty popretá /pravdepodobne pre uplatnenú výšku pohľadávky/.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili

vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne CAPITAL INVEST, o.c.p., na základe zmluvy o
riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom
s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.03.2010.
Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich
nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie
dlžnýchsúm.DružstvosasvojichnárokovvočiObchodníkovisCPnedomáhalosúdnoucestou.Družstvo

finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe
zmluvy ,kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo
disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na
účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP G. D., P., L. S. C.. Družstvo
malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej

banke a s.
Čl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky Štátneorgánymôžukonaťibanazákladeústavy,vjejmedziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľaustanovenia§3ods.1,písmenod/ zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dňu 01.06.2010

kedy vznikla NBS povinnosť dohliadať na skutočnosti či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava
schválený prospekt investície štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení kedy Úrad
pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť
právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126
(ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt

investície podľa ustanovenia § 127 ods.4 zákona č.566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia § 125
ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa ustanovenia § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. obsahoval
zákonom špecifikované náležitosti.
Na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI, zo dňa
21.03.2002, právoplatným dňa 28.03.2002 /č.l. spisu 122/ bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové

hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z
obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.
Z listinného dôkazu a to Zmluvy o zriadení portfólia zo dňa 02.06.2008 mal súd preukázané založenie
zmluvného vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom zo dňa 30.03.2010

súčinnosťou od 01.05.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa 15.04.2010 doručeného NBS
požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. V tomto čase
Družstvo však nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu škody na príslušný
súd, ale žiadalo NBS, aby situáciu riešila.
Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre

finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) postupovali správne vo vzťahu k
Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých
nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom,čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností
družstva a NBS dňa 24.08.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal
súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v

činnosti družstiev zo dňa 24.08.2007. Rokovanie bolo uskutočnené v priestoroch NBS. Družstvo NBS
dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev
nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v
odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi

spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými
vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia
družstiev iné investičné nástroje, ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného
skupiny CI HOLDING, a.s. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev

boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej
zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej
zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi
bolo na záver taktiež zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom
finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám

nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Tak ako súd uviedol vyššie družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o
preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom čo mu Obchodník CP vypovedal
zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného
zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010

u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo
listom zo dňa 20.04.2010, aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby
družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná
časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu odporcu mal súd

preukázané, že Družstvo NBS predložilo dňa 28.04.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu
investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia
§ 21 ods. 1, písmeno a/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov prerušenérozhodnutímOPK-5664/1-2/2010
zo dňa 10.05.2010 na čas ,po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť

doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti
neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010 konanie vo
veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS číslo GUV-1744/2010 , zo
dňa 08.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010.
NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov / ZoCP/ za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením
§ 128 ods. 1 písmeno b/ c/ h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods.1 v spojení s ustanovením § 127
ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 NBS
Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu

vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu
nemala.
Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP dňa
27.07.2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného
činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja

proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010 bolo dňa 10.08.2010 začaté trestné
stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. Navrhovateľ v konaní bol povinný preukázať súdu všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti

odporcu za vznik škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bol navrhovateľ členom, ktoré musia byť
splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej
sa nemôže zbaviť, ak sú všetky tri podmienky kumulatívne splnené. Ak nie je splnená čo len jedna zpodmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V
prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postup musí navrhovateľ
v konaní nesprávny úradný postu orgánu štátu spoľahlivo preukázať, taktiež musí preukázať tak ako

súd uviedol vyššie, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosť s neprávnym úradným postupom
štátneho orgánu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne
úradne postupovala. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvododržiavaschválenýprospektinvestície.NBSnevykonávala

a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
v rozpore s ustanovenia zákona č. 566/1992 Zb. O Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj
zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým, že nepreukázal jednu z troch podmienok vzniku

zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup NBS, preto súd sa už v konaní ani nezaoberal
správnosťou vyčíslenej výšky škody.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť , že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky
majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch regulovaná len čiastočne v ustanovení § 126
až § 130 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č.
1060/2009 a EÚ č.1095/2010, ktorú podľa jej článku 66 ods.1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej
republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.07.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na

základe vládneho návrhu novely zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších
prepisov a zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,

ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom konaní
vedenom Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého bol členom
čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti
pohľadávky poškodeného - navrhovateľa ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až
odo dňa , keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok navrhovateľa

na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka navrhovateľa bola
síce správcom konkurznej podstaty popretá /čo však neznamená, že počas incidenčného konania
pohľadávku navrhovateľa neuzná/, navrhovateľ si uplatnil pohľadávku na tunajšom súde incidenčnou
žalobou. Súd doposiaľ o incidečnej žalobe navrhovateľa nerozhodol a konkurz nie je ukončený, preto
nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla a návrhy na začatie konania o zaplatenie

škody je možné považovať za predčasne podané.
Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že ako bývalý člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku
nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva si svoje nároky na náhradu škody
môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243 a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok
vzniku škody voči členom predstavenstva Družstva alebo členom kontrolnej komisie Družstva podľa

ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a §
244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o
náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú
škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky
družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ

družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, ale taktiež zakotvuje, že ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom
predstavenstva družstva, ktorý ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.

Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľpoukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotný navrhovateľ pritom poukazoval na to, že Družstvo
poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľa Obchodníkovi s CP na základe

zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na
základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že
Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať
sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak
by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo

zmluvy, bolo by možné /teoreticky/ dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V
priamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmpreukázanýmnesprávnymúradnýmpostupomnaddohliadaným
subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný
od navrhovateľa. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na

strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym
úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP, preto sa súd
takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.
Odporca podľa názoru súdu v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom

len v obmedzenom rozsahu /dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt/ v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad
pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť /§ 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP/, posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali

príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu
o riadení /alebo správe/ portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje /podstatná náležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP. NBS nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu

jeho kompetencií. NBS až od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.
Súd na záver dodáva, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti
Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné
vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva , ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť
záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že počas členstva v družstve realizoval

svoje oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, že by aktívne zasiahol do činnosti družstva za účelom
odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle
zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s

prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súdprvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./