Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610202597
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8610202597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobkyne U. R., nar. XX. X. XXXX, bytom
G., G. XXX/X, zast. I. R., nar. XX. X. XXXX, bytom G., G. XXX/X, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátkou
JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 30 796 750, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalobkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa, HOOS, Važecká 16, Prešov,
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č. k. 2C 79/2010-152 zo dňa 26. 10. 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení rozhodcovskej doložky v zmluve č. 8000003935 za
neplatnú.

II. Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej napadnutej časti, t.j. s výnimkou zamietavého výroku a v rozsahu
zrušenia vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len ,,prvostupňový súd“) rozsudkom určil rozhodcovskú doložku v zmluve o
revolvingovom úvere č. 8000003935 zo dňa 14.4.2005 za neplatnú. Ako dôvod neplatnosti konštatoval
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu neprimeranej vzdialenosti ,,niekoľko sto kilometrov“ na

rozhodcovský súd od bydliska žalobkyne, čím došlo k nadmernému sťaženiu ochrany jej práv.

Prvostupňový súd ďalej určil zmluvu o revolvingovom úvere za neprijateľnú a bez poplatkov, zrušil
rozhodcovský rozsudok z 9.3.2010 č. RK-6/10-EK, uložil žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie
1.160,28 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu o úroky z omeškania zamietol.

Žalovaná navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného)
účinku odvolania (§ 206 O.s.p.), teda s výnimkou odvolaním nenapadnutého zamietavého výroku a
dospel k záveru, že vo výroku o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je rozsudok správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmluvná podmienka, akou je aj
predmetná rozhodcovská doložka, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta
súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľasťaží uplatnenie jeho práv. Súdny dvor v rozsudku C-240/98 až C-244/98 spojené prípady Océano
Grupo Editorial SA konštatuje cit.

,,Kde už bola takáto podmienka v spore v hlavnom procese zahrnutá v zmluve medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom v zmysle Smernice a nebola individuálne prerokovaná, vyhovuje všetkým
kritériám zaraďujúcim ju pre účely Smernice ako nečestnú.
Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť

sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici.

Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.
Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje
právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje
sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.
Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah.

Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých

konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu“.
Žalovaný v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že konanie pred rozhodcom bolo písomné, a preto
je sťaženie prístupu žalobkyne na rozhodcovský súd nedôvodné.

Odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Ak zmluvná podmienka, ktorá umožňuje vedenie
ústneho konania pred rozhodcovským súdom na neprijateľnom mieste spotrebiteľovi nadmerne
sťažuje uplatnenie jeho práv, o to viac sťažuje takýto prístup k súdu zmluvná podmienka o
rozhodcovskom konaním, ktorá zavádza písomné konanie. Písomné konanie pred rozhodcom oproti
ústnemu konaniu robí rozhodcovský súd spotrebiteľovi ešte viac vzdialenejším. Preto je záver

žalovaného o odstránení prekážky k súdu zavedením písomného konania nedôvodný. Súdny proces
je aj o predkladaní obhajovacieho spisu, o štúdiu spisového materiálu, o dokazovaní, o nemeritórnych
procesných úkonoch, z ktorých je spotrebiteľ vo vzdialenejšom mieste fakticky vylúčený. Súdne konanie
je aj o dokazovaní, ktoré umožňuje spotrebiteľovi využiť všetky prostriedky vrátane konfrontácie za
účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci. Článok 4 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v rámci súdnej kontroly predpokladá zisťovanie
okolnosti uzatvárania zmluvy. Dokazovanie je preto významné a výsluch spotrebiteľa ako dôležitý.
Písomné konanie neumožňuje spotrebiteľovi byť vypočutý a tak prispieť k zisteniu skutočného stavu
veci.

Teda písomná forma rozhodcovského konania nijako nevylepšuje pozíciu spotrebiteľa oproti ústnemu
rozhodcovskému konaniu. Názor žalovaného preto logicky neobstojí a skôr pôsobí ako sofistikované
nachádzanie spriechodnenia neprijateľnej rozhodcovskej doložky na úkor práv žalobkyne, ktorá konala
v nevýhode, či už z dôvodu neinformovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (m.m. rozsudok
C-168/05 Mostaza Claro, body 25 až 37; rozsudok C- 243/08 Pannon, bod 30; uznesenie C-76/10

POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 47 až 51).

Odradzujúci aspekt rozhodcovského konania vo vzdialenosti cca 500 km od bydliska žalobkyne v
čase vzniku zmluvy bol objektívne umocnený aj výlučnou príslušnosťou súdu na konanie o zrušenierozhodcovského rozsudku v mieste rozhodcovského konania (§ 88 ods. 2 in fine O.s.p.). Nič na
veci nemení, že sa nakoniec predmetné konanie po eurokonformnom prístupe prvostupňového súdu
uskutočňuje v mieste bydliska žalobkyne (porov. Každý vnútroštátny súd...je povinný v plnej miere

aplikovať právo Spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom musí
prípadne neaplikovať akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v rozpore.."
Simmenthal (C-106/77, ECR 629) In Bröstl, A. a kol.: Ústavné právo SR, str. 113 alebo tiež Ústavný
súd SR v náleze z januára 2011 konštatuje: „Všeobecný súd...v rozsahu svojej právomoci aplikuje
ustanovenia práva Európskej únie a je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a z úradnej moci

neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s
právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou
cestou alebo iným ústavným postupom....Všeobecný súd má v súvislosti so zabezpečovaním plného
účinku práva Európskej únie okrem iného k dispozícii postup podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku, t. j. v prípade potreby rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskeho spoločenstva o
rozhodnutieopredbežnejotázkepodľamedzinárodnejzmluvyavtejsúvislostikonaniepreruší.ÚSSRsa

v uvedenom náleze hlási k prednosti práva EÚ a je v ňom vyjadrené, že každé vnútroštátne ustanovenie,
ktoré je v rozpore s právom EÚ sa neuplatní alebo inak povedané každé vnútroštátne ustanovenie musí
byť v súlade s právom EÚ, aby sa mohlo uplatniť (tzv. eurokonformný výklad). PL. ÚS 3/09.

Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že sa žalobkyňa rozhodcovského konania zúčastnila. Odvolací súd

nevidí dôvod na zmenu názoru. Samotná skutočnosť, že spotrebiteľ napíše rozhodcovi vyjadrenie, ešte
neznamená, že sa už stal informovaným spotrebiteľom alebo že by sa mu inak vylepšila jeho procesná
pozícia. Žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a úver preplatila aj napriek evidentne problémovej
zmluve. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína rozsudok Súdneho dvora EÚ C-168/05 Mostaza
Claro,,SmernicaRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z
dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti
nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

Žalovaný namieta nesprávnu aplikáciu ust. § 53 OZ s argumentáciou, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/
nadobudlo účinnosť až 1.1.2008 a že sa nesprávne aplikovala príloha č.1 smernice 93/13/EHS.
K tejto odvolacej námietke prichodí uviesť, že prvostupňový súd v rámci súdnej kontroly rozhodcovskej
doložky nerozhodoval podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Prvostupňový súd aplikoval správne generálnu
klauzulu (§ 53 ods. 1 OZ) a uvedenie jej neskoršieho znenia nie je na úkor správností rozsudku, pretože

nešlo o aplikáciu žiadnej z výnimiek, ktoré boli neskoršou novelizáciou do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ
zapracované (hlavný predmet a primeranosť ceny).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia spornej
zmluvy (14.4.2004) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka. Uvedená generálna klauzula ako zásada je platná aj v súčasnosti a jej text je
naďalej súčasťou ustanovenia § 53 ods. 1 OZ (ako prvá veta).

Na margo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odvolací

súd poukazuje na pomerne stabilizovanú judikatúru súdov, podľa ktorej je okruh zmluvných klauzúl
vypočítaných v prílohe smernice len vzorový a je v právomoci členských štátov určiť okruh neprijateľných
podmienok. Slovenský zákonodarca upravil okruh zakázaných neprijateľných podmienok v ust. § 53
ods. 4 OZ tzv. čierny zoznám nekalých podmienok. Tento zoznam nepredstavuje prekážku pre súdy v
rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Zoznam je len indikatívny

(arg. slovo ,,najmä“).
Prvostupňový súd vo svetle judikatúry súdneho dvora považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú a odvolací súd sa s názorom prvostupňového súdu stotožnil. Rozsudok má základ v ust. §
53 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy a hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle cit. judikatúry v
zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania.

Žalovaný poukazuje na odlišnú judikatúru (OS Žilina 14C/166/2008). Odvolací súd považuje závery
v uvedenom rozhodnutí za nekonformné s judikatúrou súdneho dvora. Žilinský súd poukazuje na
všetko, čo mohol spotrebiteľ použiť, ale neuvádza to najdôležitejšie, odkiaľ mal mať spotrebiteľ všetky
relevantné informácie o rozsahu neprijateľných podmienok a ich význame, ak rozhodca mu to evidentneani len nenaznačil. Žilinský súd zjavne podcenil existenciu nerovnováhy, či už z hľadiska informovanosti
alebo vyjednávacej pozície. Označené rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozvíjajúcej sa
spotrebiteľskej judikatúre takmer nepoužiteľné, ak sa odmyslí možnosť jeho kritiky.

Naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v spotrebiteľských veciach vyplýva z ustanovenia §
3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ZOS) (3) Každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).(5) Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Odvolací súd pripomína judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je rozhodcovský rozsudok
založený na neplatnej rozhodcovskej doložke ničotným aktom (3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 6Cdo

1/2012 a pod. Rozsudok o určení je naplnením práva podľa § 3 ods. 3, 5 ZOS a nepredstavuje
prekážku rozsúdenej veci res iudicatae (m.m. uznesenie KS v Trnave vo veci 10CoE 308/2011 ,,V
závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže
nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania

a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje“. Ústavný súd ČR konštatuje ,,Zmluvná
autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca
alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu
proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať
za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa práva podať

žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním
záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu
delegovali svoju vôľu“. Nedá sa nepripomenúť povinnosť členských štátov zbaviť spotrebiteľov
nečestnýchzmluvnýchpodmienokvrežimeporovnateľnomvnútroštátnympravidlámverejnéhoporiadku
(C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50).

Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok o určení neplatnosti rozhodcovskej doložky ako
vecne správny (§ 219 O.s.p.).
Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom prvostupňového súdu v otázke neprimeranosti ďalších
zmluvných podmienok a v existencii nekalej obchodnej praktiky žalovaného vrátane praktiky s
používaním takmer nečitateľného textu v časti všeobecných obchodných podmienok. Zo strany

prvostupňového súdu však došlo k aplikácii inštitútov, ktoré sa navzájom vylučujú. Napríklad neplatná
úverová zmluva v časti úrokov a poplatkov už neopodstatňuje záver o bezpoplatkovom či bezúročnom
úvere, resp. iba platná zmluva môže byť súdom kvalifikovaná ako bezpoplatková alebo bezúročná pri
vynechaní povinného údaju.
Už na prvý pohľad je medzi účastníkmi spor, v akej výške bol vlastne úver poskytnutý. Kým žalobkyňa

je presvedčená, že úver brala vo výške 1.362,84 Eur za odplatu 1.160,96 Eur a nasledovný revolving
891,75 Eur za odplatu 790,78 Eur, tak žalovaný má inú predstavu o výške úveru. Podľa žalovaného sa
úver poskytol vo výške 2.523,80 Eur a revolving 1.682,53 Eur.
Ide teda o zjavný rozpor v dôležitej otázke, pretože výška úveru predstavuje podstatnú náležitosť
úverovej zmluvy. Zdá sa, že existuje rozpor medzi vôľou a jej prejavom. Písomnosť označená

za ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť) rozpor
potvrdzuje.
V žiadosti je údaj o požadovanej výške úveru, ale tiež aj údaj o poskytnutej výške úveru. Kým žalobkyňa
považuje úver poskytnutý v skutočnej výške, žalovaný považuje výšku úveru v rozsahu, v akom
bol ,,požadovaný“.

Pochybnosti o skutočnej výške úveru sa umocňujú tým, že podľa zmluvy v deň úveru si žalovaný
inkasuje pomerne značnú časť, a to pri poskytnutej sume úveru 1.362,84 Eur až 1.160,96 Eur a pri
revolvingu 891,75 Eur až 790,78 Eur (5.2 Zmluvy).
Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie peňažných
prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa

predstavdlžníkaaleboajnadohodnutýúčel.Vtomtoduchupostrádaakúkoľveklogikuúverovanie,podľa
ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru
891,75 Eur žalovaný inkasuje vzápätí už v prvý deň 85% a pri nasledovnom revolvingu 88%. Uvedené
sumy, ktorým korešpondujú tieto percentuálne body predstavujú podľa Žiadosti ,,Zmluvnú odmenu zaposkytnutie úveru“. Ak ide on zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 85%,
resp. 88% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska
dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov (porov. rozhodnutie NS SR

5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. Hmotnoprávny základ pre takýto
záver dáva ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nemali by byť pochybnosti o tom, že neprimeraná výška úrokov je s väčšinou spoločnosti neuznávaná
a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom (m.m. Najvyšší súd Českej republiky 21Cdo 1484/2004,,

Nemohou být žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce jsou
obecně považovány za odporující obecně uznávaným pravidlům chování a vzájemným vztahům mezi
lidmi a mravním principům společenského řádu a že tedy jsou v rozporu s dobrými mravy. Požadavek
na nepřiměřené smluvní úroky současně naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za
předpokladu,žejde(májít)oplnění,jehožhodnotajekhodnotěvzájemnéhoplněnívhrubémnepoměru,
a že věřitel přitom zneužije tísně, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov. § 253

trestního zákona“. Pre porovnanie tiež rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23. 8. 2011 č. k. 16 ICm
944/2010, ktoré obdobné úroky označuje za úžernícke.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu
a nie je možné ich modifikovať. Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.
júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok

6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského
štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane
spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que
se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y
otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade,

že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
Odvolací súd tým nechce konštatovať neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale iba odplaty, pretože
neplatnosť úverovej zmluvy by nebola v prospech ani spotrebiteľa, ktorý by tak musel vydať bezdôvodné
obohatenie prakticky vzápätí po získaní úveru napriek výhodnosti splátok.

Aby boli závery súdu úplne, zdá sa potrebné zistenie, z akých dôvodov žalovaný inkasuje v deň výplaty
úveru odmenu v rozsahu takmer 100% späť a rovnako zistenie skutočnej kauzy takéhoto úverovania.
Zdá sa, že úroky (úročenie podľa bod 5.3) by nevyznievali tak extrémne, a teda tak protispoločensky,
ak by sa počítali nie z výšky poskytnutého úveru, ale z výšky tzv. žiadaného úveru. Pri úvere 2.523,80
Eur by odmena 1.160,96 Eur predstavovala podstatne nižšie percento 46% (na rozdiel od 85%) a pri

revolvingu 891,75 Eur v percentuálnom vyjadrení 47% (na rozdiel od 88%). Javí sa, že cenové praktiky
žalovaného sú na úkor jasnosti a zrozumiteľnosti. Za takéhoto stavu aj európske právo pripúšťa súdnu
kontrolu ceny hlavného plnenia (porov. uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ).
Občiansky zákonník v ustanovení § 37 ods. 1 upravuje absolútnu neplatnosť v prípade, že právny úkon
je nezrozumiteľný. Pokiaľ v čase uzatvorenia zmluvy OZ upravoval výnimku zo súdnej kontroly pri cene

služby (§ 53 ods. 2 OZ v znení k 14.4.2005, tak uvedené ustanovenie je treba vykladať systematicky v
spojení s § 37 ods. 1 OZ, a teda umožniť súdnu kontrolu v prípade nejasnej ceny úveru. Odvolací súd
poznamenáva, že zákonnú úpravu súdnej kontroly ceny úveru podporil súdny dvor v rozsudku vo veci
C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios
Bancarios (Ausbanc).

Prvostupňový súd nepoužil správne hmotnoprávne ustanovenie (§ 39 OZ) a nezistil skutočnú kauzu
pochybného úverovania. Odvolací súd preto zrušil rozsudok vo výroku o bezdôvodnom obohatení a vec
sa vracia na ďalšie konanie s naznačeným právnym posúdením veci (§ 221 ods. 1 písm. h/O.s.p.).
Aj odvolací súd sa pritom stotožňuje, že takéto praktiky si len ťažko možno predstaviť v rovine
nedbanlivostialeskôr akosofistikovanéneprimeranéúverovanievrovinenajmenejnepriamehoúmyslu.

V prípade skúmania aj poplatku sa prvostupňový súd vyrovná s rozhodnutím Vrchného krajinského
súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010 Poplatky
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné ,,Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur
paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri
spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo
vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázkekonkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale
výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný
úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka

odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok,

bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná
podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z
dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za
spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii,
keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna

výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa (bod 34. rozsudku)“.
Z uvedených dôvodov sa javí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako dôvodné, avšak z

dôvodu presvedčivosti je treba analyzovať povahu plnenia odmeny v deň poskytnutia úveru/revolvingu.
Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že ak došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podaním
žalobnej odpovede, niet dôvod na vedenie sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj v tomto
smere prvostupňový súd zistí, či k takémuto stavu došlo. Ak je odplata za úver absolútne neplatná,
síce rovnako ide o bezdôvodné obohatenie, no neprichádza do úvahy záver, že je úver bezúročný a bez

poplatkov, keďže iba pri platnej odplate za úver /revolving môže pri absencii RPMN spôsobiť bezúročný
a bezpoplatkový úver. Aj v uvedenej časti boli splnené podmienky na kasačné rozhodnutie (§ 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p.).
Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom a rozhodne aj o trovách konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)
a o poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.