Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2011

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/143/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5699899859
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2011:5699899859.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v právnej veci žalobkyne G. N., D.. XX. XX. XXXX, N. S. S. Č..XXX,

právne zastúpenej advokátkou JUDr. Alžbetou Hlavačkovou, so sídlom Lipt. Mikuláš, Belopotockého 1,
proti žalovanej v I. rade Z. W., N. S. G., Č.. V. XX a žalovanej v II. rade C. Y., N. S. G., C. XX, oboch právne
zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Mišlinom, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 9, v konaní o
náhradu škody 4.226,08 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalované sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni istinu 637,56 eur.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalované sú p o v i n n é nahradiť žalobkyni polovicu trov konania z titulu nevyhnutých výdavkov
616,65 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobkyne JUDr.
Alžbety Hlavačkovej.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu polovicu trov konania 55,60 eur a žalované s ú p o
v i n n é nahradiť štátu polovicu trov konania spoločne a nerozdielne, ktorých výška je 55,60 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa G. N. sa spolu s pôvodnou žalobkyňou II. U. Z. (ktorá za konania zomrela) pôvodnou

žalobou domáhala, aby súd žalované zaviazal na zdržanie sa obťažovania žalobkýň a ohrozovania
výkonu ich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vnikaním a pôsobením tekutých alebo iných odpadov,
pochádzajúcich zo žumpy, vlastnícky a stavebne prislúchajúcej k rodinnému domu súp. č. XXX,
postavenémunapozemkuKNparc.č808/1,zapísanémunalistevlastníctvač.XXXKatastrálnehoúradu
v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš.

Po napojení uvedenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných na verejnú kanalizáciu v dňoch 11. -

12. 07. 2002 (keďže konanie bolo začaté 08. 10. 1999) žalobkyne písomným podaním, doručeným
tunajšiemu okresnému súdu 17. 10. 2002, navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhajú nahradenia
škody vo výške 35.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške a náhradou trov konania.
Takáto zmena žaloby bola pripustená uznesením tunajšieho okresného súdu z 18. 07. 2003 č.k.
7C/143/1999-104, právoplatným 02. 09. 2003.

Ďalšia zmena žaloby bola pripustená uznesením tunajšieho okresného súdu z 28. 08. 2007, č.k.

7C/143/1999-162, právoplatným 08. 01. 2008 tak, že sa žalobkyne domáhajú zaviazania žalovaných
na solidárne nahradenie nákladov na odstránenie škôd na poškodenom obvodovom múre rodinného
domu súp. č. XXX vo S. vo výške 19.926,- Sk (v súčasnosti 661,42 eur), nákladov na odstránenie
škôd na poškodených podlahách v rodinnom dome súp. č. XXX vo výške 49.435,- Sk (1.640,94 eur),na odstránenie škôd na poškodenom deliacom múriku, ktorý je pozostatkom niekdajšieho rodinného
domu súp. č. XXX, vo výške 39.454,- Sk (1.309,63 eur), na odstránenie škôd na pivnici rodinného
domu súp. č. XXX vo výške 5.000,- Sk (165,92 eur) a za poškodenú zeleninu, uskladnenú v pivnici

rodinného domu súp. č. XXXsa domáhajú náhrady škody vo výške 13.500,- Sk ( 448,12 eur). Uznesenie
sa stalo právoplatným 08. 01. 2008. Žalobu odôvodnili žalobkyne tým, že žalované sú spoluvlastníčky
nehnuteľností v kat. úz. S., a to pozemku KN parc. č. 808/1, zastavaná plocha o výmere 242 m2 a
rodinnéhodomusúp.č.XXX,postavenéhonatomtopozemku,ktorésúzapísanévkatastrinehnuteľnosti
na liste vlastníctva č. XXX. K tomuto rodinnému domu stavebne prislúcha žumpa, postavená na KN parc.

č. 809 nachádzajúca sa medzi rodinným domom odporkýň súp. č. XXX a rodinným domom žalobkyne
súp. č. XXX. Tekuté odpady, pochádzajúce z tejto žumpy, poškodzujú vlhnutím rodinný dom súp. č.
XXX aj múr, ktorý zostal po asanovanom rodinnom dome XXX a ktorý je na hranici s KN parc.č .809
a spája rodinné domy žalobkyne súp. č. XXX a XXX. V písomnom podaní z 16. 04. 2007, ktorým
zároveň žalobkyňa navrhla zmenu žaloby táto uviedla, cestou svojej právne zástupkyne, že žalované
dlhodobo,asi11rokov(odroku1999doroku2002)sústavnespôsobovalinanehnuteľnostiachpatriacich

žalobkyni škodu aktívnym používaním odpadovej žumpy, nespĺňajúcej stavebno-technické podmienky.
Problém s presakovaním žumpy riešil aj Obecný úrad vo Vavrišove už v roku 1991, v rámci konania
o odstránení stavby „Rekonštrukcia hospodárskej budovy na rekreačné účely v obci Vavrišovo“, ktorú
realizovala právna predchodkyňa žalovaných I. Y.. Obvodný úrad životného prostredia Lipt. Hrádok v
konaní ŽP1496/327-6/91 Ga z 30. 01. 1992 v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia

hospodárskej budovy na rekreačné účely s garážou“ cituje, že sociálne zariadenie, nachádzajúce sa
v starom rodinnom domčeku bude slúžiť aj pre rekonštrukciu. V tejto súvislosti, v termíne do 30. 09.
1992,stavebníčkavybudujenepriepustnúželezo-betónovúžumpuobsahu15m3navlastnompozemku.
Táto povinnosť žalovanými, ani ich právnou predchodkyňou splnená nebola. Žalobkyňa utrpela škodu
poškodením obvodového múru rodinného domu súp č. XXX aj bývalého rodinného domu súp. č. XXX

(terajší deliaci múrik), poškodením drevených podláh v rodinnom dome súp. č. XXX v izbe a kuchyni,
poškodením pivnice v rodinnom dome č. XXX a škody na zásobách zeleniny a zemiakov, skladovaných
v pivnici rodinného domu č. XXX, v rokoch 1991-2002 (ktorá bola fyzicky zlikvidovaná v snahe
predísť škodám na zdraví). Žalobkyňa sa domáha, aby boli žalované zaviazané na náhradu nákladov
vynaložených na odstránenie škôd na nehnuteľnostiach a na náhradu škody na zásobách skladovanej

zeleniny. V záujme zistiť približnú výšku nákladov na odstránenie škôd, si dala žalobkyňa vypracovať
predbežnú cenovú kalkuláciu firme Robstav-stavebné družstvo so sídlom v Lipt. Mikuláši, v ktorom sú
kalkulované náklady na odstránenie škôd s výnimkou poškodenia pivnice a škody na zásobách zeleniny.
Škody v pivnici boli odstraňované žalobkyňou priebežne spolu s jej manželom Rodinný dom č. XXX bol
skolaudovanývroku1989apočasrealizáciestavbybolriadneizolovanývzmyslevtedajšíchstavebných

predpisov.

Žalované v písomnom vyjadrení z 25. 10. 1999 uviedli, že žumpa prislúchajúca k domu súp. č. XXX je
postavená na KN parc. č. 808/1 kat. úz. S.. Nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na tejto parcele (aj rodinný
dom) žalované používajú len na rekreačné účely v období dovoleniek. Žumpa bola pri rekonštrukcii v

roku 1993 odizolovaná, je uzatvorená a nepreteká ani na povrch.

Žalobkyňa G. N. na pojednávaniach uviedla, že v dôsledku premokania zo žumpy žalovaných
dochádzalo k poškodzovaniu jej majetku a majetku jej matky U. Z., ktorá počas tohto konania zomrela
a žalobkyňa je jej jedinou dedičkou. Dom žalovaných súp. č. XXX nie je obývaný len sporadicky, okrem

žalovaných tam chodievajú ich príbuzní a iné osoby. Žumpa žalovaných používaná od r. 1991 nie je
žumpou, ale trativodom a nie je vyprázdňovaná tak často ako u ostatných susedov. Každá zo žalovaných
chodieva do Vavrišova od piatku večera do nedele večera, a to 2-krát mesačne. Za 155 dní v roku bolo u
žalovaných 113 osôb, o čom súdu predložili presný zoznam za obdobie od 29. 12. 1998 do 03. 12. 2000.
Tento zoznam bol spísaný na základe pozorovaní matky žalobkyne. Rodinný dom súp. č. XXX je starý,

neobývateľný. Je v ňom obrovská vlhkosť, nevyhnutné je jeho vetranie. Nie je postavený na studni.
Bol obývaný do roku asi 1989. Dochádzalo k podmokaniu jeho obvodových múrov, a to celej severnej
strany v jej dĺžke 12,5 m do výšky skoro 1 m. Múr bol mokrý zvonku aj zvnútra. Vlhkosť sa prejavovala
mapami, postupne vypadávala vakovka aj murivo (tehla). Západná obvodová stena bola poškodená
najmä v rohu, tvoriacom spojnicu so stranou severnou. Oprava bola vykonaná zvnútra svojpomocne od

konca júla 2007 do augusta 2007 počas 5 týždňov v dĺžke 2 metrov, do výšky 3 metra. Dom nie je
vykurovaný asi 3 roky (tvrdenie prednesené v roku 2008), nie je tam ústredné kúrenie. Rozsah jeho
vykurovania bol podľa potreby a počasia.Dom bol v minulosti suchý, múry neniesli stopy zamokania.
Je vetraný. V r. 2007 bola žalobkyňou daná izolácia, ešte treba dokončiť 8 m zo severnej strany a zvýchodnej strany. Dovtedy izolácia na tomto dome nebola. Podlahy domu sú z násypu piesku s hlinou,
na ktorom sú drevené hranoly a na nich smrekové dosky hrúbky 2,5 cm. Na týchto hranoloch vidieť
do šírky 1,5 m dovnútra ich prehnitie cez miesta, kde išla voda z trativodu. Dva hranoly sú suché,

ostatné prehnité. Rovnako je to v kuchyni aj v izbe smerom od severnej strany na južnú. Okná na dome
sú pôvodné - drevené. Dom nie je napojený na kanalizáciu, nie je v ňom kúpeľňa ani WC. Pri oprave
podlahy treba urobiť izoláciu z IPY, na ktorú sa položia dosky a urobia nátery. Cena smrekovej dosky
hrúbky 2,4 v šírke 112 mm a dĺžke 4 m je asi 400 Sk/m2, na výmenu podláh v kuchyni, izbe treba 17.336
Sk. V tomto dome je poškodená aj deliaca vnútorná priečka o šírke 1,5 m do výšky 3 metra, kde sú

stopy po zamokrení, odpadla vakovka. Ide o múr z tehly, ktorý bol pred užívaním žumpy žalovanými
suchý. Dom zateplený nie je, je tam len 3 cm hrubá vakovka, ktorá je zničená a opadáva. Deliaci múrik
je pozostatkom niekdajšieho rodinného domu súp. č. XXX, nebol zbúraný na želanie matky žalovaných,
aby boli dvory oddelené. Je postavený z tehly, na ktorej je hrubá a tenká vakovka. Poškodený je do 1,5
m výšky, keď vypadávala vakovka aj tehly a murivo v miestach, kde išiel vtok z neizolovanej žumpy. Múr
izolovaný nie je. Vypadávali aj skaly, ktoré sú v ňom zabudované. Bol ovakovaný v roku 1986 alebo

1987. Zaizolovaný bol v auguste 2007 po celej dĺžke 10 m hrubou IPA lepenkou o rozlohe asi 10 m2,
za použitia 25 kg cementu (za 100,- Sk) a piesku. Hodnota práce je 100 Sk/hod., čo je 37.000,- Sk za
odrobených 370 hodín žalobkyne a jej manžela. So stavbou rodinného domu súp. č. XXX bolo začaté v
roku 1981, skolaudovaný bol v roku 1989. Pivnica pri kolaudácii bola suchá, používaná na skladovane
zeleniny. Dom má základy betónové, pri ich výstavbe bol izolovaný hrubou asfaltovou lepenkou, vo

vnútri fóliou, na ktorú sa kládlo murivo. Betón pod izoláciou v pivnici na zeleninu bol plesnivý v dôsledku
priesakov zo žumpy žalovaných. Bol tam aj zápach z výkalov a splaškov a stopy na múre. Vlhkosť sa
prejavovalanamúrochpivnicevovýškemax.1-1,5metra.Dlážkavpivnicijehlinená,súvnejuskladnené
potraviny. Na rodinnom dome postavenom z tehly asi v 90-tych rokoch boli vykonávané jeho úpravy.
Zeleninu museli vyhodiť. Múry boli manželom žalobkyne vysušované LED lampou, potom vybielené.

Na podlahe boli položené drevené rošty zo smrekových dosák vo výške asi 15 cm, od stien asi 10 cm,
na bokoch do výšky 1 metra. Počas 11 rokov aktívnych priesakov rošty vydržali 1 rok. V roku 2002
priesaky neprestali, ešte dva roky to vysychalo. Teraz necítiť zápach zo splaškov ani hniloby, podlaha
v pivnici je betónová, tiež izolovaná. Jej rozmer pivnice je asi 3 x 3 m. Poškodená bola na východnej a
severnej strane, teda v rohu rodinného domu. Náhradu škody si uplatňuje vo výške minimálne 1.500,-

Sk ročne. V pivnici bolo uskladnených do 40 kg mrkvy a rovnaké množstvo perašínu a cvikle, l vrece
kŕmnej repy, 3 vrecia kŕmnych zemiakov a 4 vrecia zemiakov konzumných. V začiatkoch museli vyhodiť
polovicu zemiakov, a to každý rok aktívneho používania žumpy, teda v období od rok 1991 do roku
2002. Ostatné priestory v dome č. XXX sú vykurované, teda na skladovanie zeleniny nevhodné. Nevie,
či v studni, vedľa rodinného domu č. XXX je voda. Studňa je na parcele č. 823 v hĺbke 4 metrov a ako

lievik sťahuje vodu.

Právny zástupca žalovaných uviedol, že ak by aj existovalo obťažovanie tekutými odpadmi, je v
nepatrnomrozsahu.Znaleckédokazovaniebymaloposúdiťpriepustnosťžumpykomplexne,prihliadajúc
na množstvo a rozsah zrážok v teréne, pôdne podmienky, pomer úniku odpadov zo žumpy k ostatným

dôvodom zamokania stavieb. Kontrolu tesnosti žumpy vykonal pán R. G. z Lipt. Hrádku 18. 06. 1993
a konštatuje jej nepriepustnosť. Navrhol vypočuť ako svedka R. G., ktorý túto skúšku robil. Múr z
pôvodného rodinného domu č. XXX mal byť asanovaný, nebola na ňom prevedená izolácia. Dom súp.
Č. XXX je postavený na studni, chodník na jeho severnej strane je na hranici betónového krytu studne,
čo vyplýva z fotografií. Stavby vo vlastníctve žalobkyne neboli zaizolované. Znalecký posudok Doc. L.

preukázal priesaky žumpy v roku 2001, nie priesaky v minulosti. Pri priesakoch 9 m3 denne, teda 3.300
m3 ročne by muselo také isté množstvo vody do žumpy aj natiecť. Rovnako navrhol vypočuť znalkyňu L..
N. s poukazom na to, že stavby žalobkyne neboli zaizolované. Žalované užívajú nehnuteľnosti rekreačne
2-krát mesačne na asi 4 dni.

Žalovaná II. vo svojej výpovedi uviedla, že studňu už nepoužívajú, ak by chceli do nej nazrieť, museli
by narušiť stienku pri rodinnom dome č. XXX. Keď sú suché letá, vody je menej. V studni asi voda je,
pretože všetci susedia dookola, čo majú studne, v nich majú aj vodu. Ich dom nezamoká zo žumpy, ale
nemá urobenú kanalizáciu. Voda nejde k domu č. XXX, ale k jarku, ktorý v čase dažďov zdvíha svoju
hladinu a všetci ľudia v okolí majú mokré pivnice, okrem žalovaných.

Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na povinnosť uloženú právnej predchodkyni žalovaných 30.0l.
1992 vybudovať do 30. 09. 1992 nepremokavú železobetónovú žumpu. Poukázala tiež na závery
znaleckého posudku W.. L.. L., CSc., ktorý označil dve možné príčiny vlhnutia rodinných domovžalobkyni. Jednou z nich je žumpa, ako závažná príčina zamokania. Z doposiaľ vykonaného znaleckého
dokazovania je preukázané, že došlo k poškodeniu majetku žalobkyne, ktorá sa domáha náhrady
v nižšej sume, než bola určená znaleckými posudkami. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a spôsobenou škodou spočíva v nedodržaní stavebno-technických predpisov pri výstavbe
žumpy žalovanými. V dôsledku prenikania tekutého odpadu dochádza k zamokaniu nehnuteľností
vo vlastníctve žalobkyne, čím sa zaoberal aj Obecný úrad Vavrišovo v stavebnom konaní. Po
napojení nehnuteľnosti žalovaných na verejnú kanalizáciu od roku 2002 k zamokaniu stavieb žalobkyne
nedochádza.

Z fotokópie oznámenia o úmrtí z 11. 12. 2008 je preukázané, že žalobkyňa II. U.
Z., matka žalobkyne I., zomrela v tento deň vo Vavrišove. Z fotokópie potvrdenia, vydaného notárkou
JUDr. Milenou Geškovou ako súdnou komisárkou sp, zn 6D/166/209, Dnot 94/2009 je preukázané, že
jedinou dedičkou U. Z. je dcéra G. N..

Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš, pre obec
a katastrálne územie S. je preukázané, že vlastníčkou pozemku KN parc. č. 824/2 o výmere 168 m2,
zastavané plochy a stavby na nej zriadenej rodinného domu súp č. XXX je žalobkyňa.

Z výpisu z lisu vlastníctva č. X Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš je preukázané,

že vlastníčkou pozemkov KN parc. č. 817 o výmere 432 m2, orná pôda, KN parc. č. 818 s výmerou 407
m2, záhrady, KN parc. č. 821 o výmere 104 m2, zastavané plochy a nádvoria a KN parc. č. 823 o výmere
59 m2, zastavané plochy a nádvoria, je žalobkyňa.

Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec

a katastrálne územie S. je preukázané, že vlastníčkou pozemku KN parc. č. 819, o výmere 458 m2,
orná pôda, KN parc. č. 820 o výmere 527 m2, záhrady a parc č. KN 822 o výmere 136 m2, zastavané
plochy, ako aj stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na KN parc. č. 822, je žalobkyňa, ktorá
nehnuteľnosti zdedila po svojej matke, pôvodne žalobkyni v II. rade - U. Z..

Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš, pre obec
a katastrálne územie S. súd zistil, že podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, a to pozemku KN-C
parc. č. 808/1 s výmerou 242 m2, zastavané plochy, KN parc. č. 815 o výmere 397 m2, záhrady a KN
parc. č. 816 o výmere 378 m2, orná pôda, ako aj stavby rodinného domu súp. č.XXX, postaveného na
KN parc.č. 808/1 sú žalované, každá so spoluvlastníckym podielom 1.

Z fotokópie potvrdenia obce Vavrišovo z 25. 07. 2002 zn. 23/2002-potvr. je preukázané, že rodinný
dom súp. č. XXX vo S. bol napojený na obecnú kanalizáciu v dňoch 11.-12. 07. 2002 na základe
žiadosti o kanalizačnú prípojku žalovanej II. V potvrdení z 09. 08. 2002 obec Vavrišovo uviedla, že trasa
kanalizačného zberača je vodotesná, bez trativodov.

Z fotokópie listu Ľ. Š. pre Obvodný úrad životného prostredia Lipt. Hrádok z 25. 11. 1991 súd zistil,
že je vyjadrením k odstráneniu stavby vo Vavrišove č. XXX. Pisateľka (ktorá je susedou) udáva, že jej
podmienkou je zrušenie trativodu domového odpadu vody, ktorý veľmi premočil celý pozemok a voda
zateká pod múr domu podpísanej, susediacej s domom pani Y.. Múr je premoknutý už do 1,20 - 1,50 m.

Zfotokópiezápisnicez29.11.1991,napísanejvovecikonaniaoodstránenístavby,začatéhonazáklade
žiadosti stavebníčky I. Y., S. XXX súd zistil, že projektová dokumentácia neuvažuje s vybudovaním
žumpy. Táto problematika je predmetom iného riešenia.

Obsahom fotokópie dodatočného povolenia stavby, vydaného Obvodným úradom životného prostredia
Lipt. Hrádok 30. 01. 1992 ŽP1496/327-6/91 Ga pre stavebníčku I. Y. je preukázané, že bola povolená
rekonštrukcia hospodárskej budovy na rekreačné účely s garážou v obci Vavrišovo č. XXX, keď
stavebníčka do 30. 09. 1992 vybuduje nepriepustnú železno-betónovú žumpu o obsahu 15 m3 na
vlastnom pozemku.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru, odbor územného plánovania Lipt. Mikuláš z 22. 02. 1989,
č. UP 168/89 Ka súd zistil, že vlastníčke G. Z. bolo nariadené odstránenie schátralého rodinného domu
v kat. úz. S., nachádzajúceho sa na parc. č. 73/1. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že rodinný domje v schátralom stave, obvodové murivo je značne znehodnotené vlhkosťou, nakoľko na dome nie je
prevedená izolácia. Priečky aj obvodové murivo je popraskané, čím sa znižuje ich nosnosť.

Z písomného stanoviska R. G., U.. C., Č. XXX/X, pre I. Y., S. XXX z 18. 06. 1993 súd zistil, že vykonal
kontrolu tesnosti žumpy, ktorá je na kapacitu rodinného domu č. XXX postačujúca, keďže je tento
obývaný len sporadicky. Stavebníčka z pôvodnej priepustnej žumpy vybudovala žumpu nepriepustnú
tým, že odizolovala pôvodné steny a podlahu žumpy a izoláciu zabezpečila ochrannou mazaninou a
obetónovaním stien. Tesnosť bola odskúšaná vodným stĺpcom 17. 06. 1993.

Zo znaleckého posudku č. 001/2002 znalca W.. L.. T. L., Y.. zo Žiliny je preukázané, že žumpa,
prislúchajúca k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na KN parc. č. 808/1, nie je zhotovená
v súlade so stavebno-technickými predpismi. Tvrdená rekonštrukcia v roku 1993 nebola urobená v
súlade so stavebno-technickými predpismi a odborným spôsobom. K žumpe nie je vykonaná riadna a
funkčná úplná izolácia. Žumpa je odizolovná len v jej spodnej časti do výšky 350 mm od dna. Čiastočná

izolácia nie je funkčná, je urobená neodborným spôsobom. Zásadný nedostatok žumpy spočíva v tom,
že nie je vodotesná a z tohto dôvodu unikajú tekuté domové odpady do okolitého terénu, dochádza k
prenikaniu a priesaku tekutých odpadov. Unikajúce tekuté odpady zo žumpy môžu spôsobovať vlhnutie
rodinného domu súp. č. XXX, pozemku KN parc. č. 824/2, KN parc. č. 823 a múru na ňom postavenom,
pozemku KN parc. č. 822 a rodinného domu súp. č. XXX. Zamedziť unikaniu tekutých odpadov zo

žumpy je možné vyhotovením izolácie v celej žumpe tak, aby z hľadiska vodotesnosti spĺňala požiadavky
STN 750905. Vlhnutie rodinných domov žalobkyne je zapríčinené v podstate z dvoch dôvodov: a)
vzlínaním zemnej vlhkosti vzhľadom na chýbajúcu izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti na rodinnom
dome súp. č. XXX a múre, postavenom na pozemku KN parc. č. 823, b) nadmerným prevlhávaním
terénu v okolí týchto nehnuteľností od enormného prenikania a značných priesakov tekutých odpadov

zo žumpy, prislúchajúcej k rodinnému domu súp. č. XXX. Žumpa prepúšťa pri predpokladanom plnom
využití za 24 hodín 9,04 m3 tekutých odpadov, keď jej dovolený únik je 0,006 m3/24 hodín (1,22 mm
vodného stĺpca), čo môže spôsobovať vzhľadom na relatívne malú vzdialenosť rodinných domov od
žumpy závažnú príčinu vlhnutia ich stien a múra, postaveného na KN parc. č. 823. Znalecký posudok
bol vypracovaný 02. 01. 2002, ohliadka žumpy bola vykonaná znalcom 03. 05. 2001. V tento deň bolo

vykonané zameranie skutočného stavu a zhotovená fotodokumentácia, rovnako bola vykonaná skúška
vodotesnosti, prístrojom ma meranie poklesu hladiny kvapaliny v uzatvorených nádržiach, s presnosťou
merania o 1 mm. Znalec ohliadol aj poškodené nehnuteľnosti žalobkyne.

Žalované cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení z 24. 06. 2002 k znaleckému posudku

žiadali určiť pomer medzi množstvom úniku zo žumpy a vodou vsakujúcou do terénu zo zrážok a
snehu za dobu používania žumpy. Podľa žalovaných základnou príčinou zamokania stien domu sú
hydrometeorologické a pôdne pomery spolu so skutočnosťou, že steny domu nie sú od zeme izolované.
V miere, akej je žumpa využívaná, nie je únik odpadov z nej príčinou zamokania. Múry starého domu
boli zamoknuté v dobe, kedy žumpa ešte nebola používaná. Okresný národný výbor, odbor územného

plánovania v Lipt. Mikuláši 22. 02. 1989 nariadil odstránenie schátralého rodinného domu G. Z. na parc.
č. 73/1 z dôvodu znehodnotenia muriva domu vlhkosťou, nakoľko na ňom nie je izolácia.

Tunajší okresný súd uznesením č. k. 7C/143/1999-177 z 20. 02. 2009, právoplatným 01. 04. 2009, uložil
súdnemu znalcovi W.. L.. L., Y.., písomné doplnenie znaleckého posudku č. 001/2002 o zodpovedanie

otázok, smerujúcich k zisteniu existencie izolácie rodinných domov žalobkyne v čase od 01. 01.
1991 do 12. 07. 2002, za účelom zistenia percentuálneho podielu vlhnutia, vyvolaného priesakmi
zo žumpy, patriacej k rodinnému domu č. XXX, za účelom zistenia príčiny vzlínania zemnej vlhkosti
na nehnuteľnostiach žalobkyne, určenia množstva priesakov zo žumpy pri rodinnom dome súp. č.
XXX a vyjadrenie jej percentuálneho podielu na zamokaní rodinného domu súp. č. XXX , ako aj na

vyjadrenie percentuálneho podielu na zamokaní studne, ktorá je v jeho blízkosti postavená. Toto
znalecké dokazovanie však nebolo realizované vzhľadom na jeho vysokú nákladnosť. W.. L.. L., Y..,
podaním z 03. 04. 2009 oznámil, že od 27. 03. 2006 nevykonáva činnosť znalca. Následne ustanovený
súdny znalec L.. L. W., A.., v podaní z 22. 10. 2010 uviedol, že 23. 09. 2010 uskutočnil na mieste
samom ohliadku spojenú s miestnym šetrením spolu s kozultantom W.. L.. O. W., Y.. Vzhľadom na

rozsah položených otázok, v zmysle určenia percentuálneho podielu vlhnutia nehnuteľností, bude nutné
vynaložiť na znalecké dokazovanie predpokladané náklady 14.000,- eur, ktorých hlavnú zložku tvorí
zložitáačasovoveľminárodnápočítačováanalýzapodmienokprúdeniakvapalínvdanýchpodmienkach
geologického prostredia. Na toto oznámenie reagovala žalobkyňa podaním z 26. 11. 2010, poukážucna nehospodárnosť takto nariadeného znaleckého dokazovania, zohľadňujúc výšku uplatnenej náhrady
škody. Uviedla, že nie je schopná ani ochotná uhrádzať tak vysoké predpokladané náklady. Vzhľadom
na súčasný stav nehnuteľností sa dá ťažko zistiť rozsah ich poškodenia a výška spôsobenej škody.

Zo znaleckého posudku č. 30/2009 súdnej znalkyne L.. V. N. súd zistil, že výška znehodnotenia,
vzniknutého v časovom období od roku 1991 do 12. 07. 2002 na obvodovom múre rodinného domu
súp. č. XXX vo S., severnej steny v dĺžke 12,5 m a výške 1 m a západnej steny v dĺžke 2 m a
šírke 3 metra zodpovedá výške nákladov potrebných na odstránenie poškodenia. Tieto náklady (na

odizolovanie severného múru, opravu vnútorných omietok a na opravy vonkajších omietok severnej
steny, odizolovanie západného múru) v roku 2007 predstavovali práce v sume 700,22 eur a v roku
2009 vo výške 718,30 eur, spolu 1.418,52 eur. Výška znehodnotenia pôvodných podláh v rodinnom
dome súp. č. XXX zodpovedá výške nákladov, potrebných na odstránenie tohto poškodenia, čo je suma
109,09 eur. Výška škody na deliacom múre medzi nehnuteľnosťami súp. č. XXX a súp. č. XXX a súp. č.
XXX vo S. zodpovedá výške nákladov potrebných na odstránenie tohto poškodenia (náklady na opravu

zrealizované v roku 2007 - odizolovanie múru) a náklady na opravy vonkajších omietok zo severnej a
južnej strany. Práce v roku 2007 ocenila sumou 458,53 eur a práce pre rok 2009 sumou 1633,18 eur, čo
je spolu 2.091,71 eur. Výška nákladov, potrebných na uvedenie do pôvodného stavu pivnice v rodinnom
dome súp. č. XXX, predstavuje náklady na stavebné práce, ktoré je potrebné zrealizovať v celkovej
výške 812,14 eur. Prílohu č. 3 znaleckého posudku tvoria položkovité rozpočty na odstránenie závad v

rozsahu 15 strán. Rovnako je súčasťou znaleckého posudku fotodokumentácia.

Zo znaleckého posudku č. 10/2009 znalca L.. H.Š. A. z odboru poľnohospodárstvo z 28. 07. 2009
súd zistil, že škoda na zelenine, uskladnenej v pivnici rodinného domu súp. č. XXX, v množstvách
uvádzaných žalobkyňou, bola v roku 1991 vo výške 26,518 eur, v roku 1992 vo výške 35,778 eur, v

roku 1193 vo výške 35,998 eur, v roku 1994 vo výške 51,958 eur, v roku 1995 vo výške 50,399 eur, v
roku 1996 vo výške 47,56 eur, v roku 1997 vo výške 50,423 eur, v roku 1998 vo výške 53,138 eur, v
roku 1999 vo výške 38,886 eur, v roku 2000 vo výške 51,906 eur, v roku 2001 vo výške 32,38 eur a v
roku 2002 vo výške 44,247 eur, celkovo 519,191 eur.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk.).

Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobe vyhovel čiastočne. Predmetom dokazovania
bola najmä existencia základných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorou sú porušenie právnej

povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
prezumované zavinenie, na princípe ktorého Občiansky zákonník zakladá zodpovednosť za náhradu
škodu. Porušením právnej povinnosti je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Z vykonaného
dokazovania je preukázané, že žalované porušili právnu povinnosť, vyplývajúcu zo všeobecne
záväzných právnych predpisov. Už právna predchodkyňa žalobkýň, ich matka I. Y. pri budovaní žumpy

pri rodinnom dome súp. č. XXX S. S. porušila stavebno-technické predpisy vybudovaním neizolovanej
žumpy. V r. 1991 jej bola nariadená Obecným úradom Vavrišovo v stavebnom konaní a následnom
dodatočnompovolenístavbyz30.01.1992povinnosťvtermínedo30.09.1992vybudovaťnepriepustnú
železobetónovú žumpu. Teda v r. 1991, od ktorého sa domáha žalobkyňa náhrady škody, k priesakom zo
žumpy dochádzalo. Z potvrdenia R. G.Í. z 18. 06. 1993 o vybudovaní nepriepustnej žumpy odizolovaním

pôvodných stien a podlahy s tým, že jej tesnosť bola odskúšaná vodným stĺpcom 17. 06. 1993 nie je
zrejmá odbornosť osoby, ktorá ho podávala. Rovnako nie je zrejmé, aké boli výsledky skúšky tesnosti, či
bola zistená úplná alebo čiastočná nepriepustnosť žumpy. Ďalej je potrebné vychádzať aj z údaja o tom,
že rekonštruovaná žumpa je postačujúca na kapacitu rodinného domu č. 170 vzhľadom na jeho občasnúobývanosť. Z výpovede žalobkyne a osobných pozorovaní jej matky (pôvodne žalobkyne II.), ktoré
žalované nespochybnili, je preukázané, že početnosť a frekvenciu osôb, zdržujúcich sa v dome č. 170,
nemožno hodnotiť len ako sporadickú. Tiež je potrebné zobrať do úvahy, že žumpa slúži na zachytávanie

všetkejodpadovejvody,vrátaneodpaduzkuchyneapopraní, splaškovaostanýchtekutýchodpadov.P.
G. pri vydávaní potvrdenia vychádzal zo sporadického obývania rod. domu č. 170. Vzhľadom na súdom
vykonanérozsiahleznaleckédokazovaniebolonadbytočnýmanehospodárnymp.G.vypočúvaťtak,ako
tonavrhovaližalované.Čiastočnú,neodbornevykonanúizoláciu žumpypotvrdilajznaleckýposudokW..
L.. L., Y.., ktorý zároveň určil aj množstvo priesakov zistených meraním, vychádzajúc z predpokladu plnej

prevádzky rod.domu č. XXX. Porušenie právnej povinnosti však nespočíva len na strane žalovaných
(ktoré v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpili do práv a povinností svojej právnej predchodkyne) ako
súčasných vlastníčiek nehnuteľnosti súp.č.XXX a žumpy k nej patriacej, ale aj na strane žalobkyne.
Vykonaným znaleckým dokazovaním je preukázané, že vlhnutie nehnuteľností žalobkyne je zapríčinené
v podstate z dvoch dôvodov. Okrem nadmerného prevlhovania terénu od enormného prenikania a
značných priesakov tekutých odpadov zo žumpy žalovaných je druhým dôvodom vzlínanie zemnej

vlhkosti vzhľadom na chýbajúcu izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti na dome súp. č. XXX a múre.
Vzhľadom na tento záver znalca Doc. Ing. L., CSc. súd potom ustálil, pokiaľ ide o zodpovednosť za
vzniknutú škodu aj spoluzodpovednosť žalobkyne. Uvedené zistené dve príčiny zamokania možno
považovať za hlavné v rovnakom pomere. Zodpovednosť za škodu vzniknutú zamokaním nehnuteľností
žalobkyne potom nesú, okrem škody spôsobenej na deliacom múre - pozostatku rod. domu súp. č. XXX,

obidve strany sporu v polovici, čo je v súlade so spravodlivým usporiadaním pomerov. Pri deliacom
múre - pozostatku rod. domu súp. č. XXX zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie v plnom rozsahu
žalobkyňa. V zmysle rozhodnutia štátneho orgánu - vtedajšieho Okresného národného výboru, odboru
územného plánovania Lipt. Mikuláš z 22. 02. 1989 č. UP 168/89 Ka bola zaviazaná (pod svojím rodným
menom Z.) na odstránenie tejto život a zdravie ohrozujúcej stavby. Túto povinnosť neodstránením múra

nesplnila, čím porušila svoju povinnosť uloženú rozhodnutím príslušného orgánu. Nad splnenie tejto
povinnosti nemožno stavať údajnú dohodu s právnou predchodkyňou žalovaných o ponechaní jedného
múru zo stavby ako súčasť oplotenia. Za škodu spôsobenú na uskladnenej zelenine zas zodpovedajú
v celom rozsahu žalované. Súd pri celom svojom rozhodovaní prihliadal na to, že vzhľadom na
veľmi vysoké náklady, prevyšujúce žalovanú sumu, ani jedna zo strán netrvala na vykonaní znaleckého

dokazovania, ktoré by určilo presný percentuálny podiel na zamokaní rodinných domov vo vlastníctve
žalobkyne aj ďalších faktorov, ktorými sú okrem priesakov zo žumpy a chýbajúcej izolácie napr. aj
hydrogeologické pomery, množstvo zrážkových spadnutých vôd a pod. Ako v príčinnej súvislosti s
chýbajúcou izoláciou, tak v príčinnej súvislosti s prenikaním tekutých odpadov zo žumpy, potom došlo k
poškodeniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ako aj uskladnenej zeleniny.

Prisúdenú výšku náhrady škody súd odôvodňuje nasledovne: náhradu škody na uskladnenej zelenine
v pivnici rod.domu súp.č. XXX nesú žalované v plnom rozsahu. Zelenina bola znehodnotená výkalmi
zo žumpy. Súdny znalec L.. A. znaleckým posudkom vyčíslil výšku škody na zelenine, vzniknutú v
žalovanom období od roku 1991 do vybudovania izolácie žumpy žalovaných 12. 07. 2002 v čiastke

519,19 eur. Právo na jej náhradu teda patrí žalobkyni v takejto výške. Súd žalobkyni nepriznal škodu
vo výške 2.091,71 eur, ktorá vznikla na opornom múre medzi nehnuteľnosťami súp. č. XXX, XXX V.
XXX, ktorý bol pozostatkom niekdajšieho rodinného domu súp. č. XXX S. S.. Zodpovednosť za jej vznik
žalované nenesú. Pri určení výšky škody na pivnici rodinného domu súp. č. XXX súd vychádzal z toho,
že súdna znalkyňa L.. N. škodu vyčíslila čiastkou 812,14 eur, predstavujúcou náklady na jej odstránenie.

Podľa prílohy jej znaleckého posudku č. 3, a to krycieho listu rozpočtu /čl. 228 spisu/ z takto určenej
výšky škody časť v sume 165,31 eur /čl. 229 súdneho spisu/ pripadá na vybudovanie izolácie proti vode
a vlhkosti a trativodu. Keďže tieto mali byť súčasťou stavby, náhradu škody za poškodenie pivnice v
rodinnom dome č. XXX súd priznal len vo výške 646,83 eur (812,14-165,31). Pokiaľ ide o škodu na
rodinnom dome súp. č. XXX, túto súdna znalkyňa vyčíslila pri škode na drevených podlahách čiastkou

109,09 eur a v prípade škody na múroch, vrátane omietok, čiastkou 700,22 eur v roku 2007 a 718,30
eur v roku 2009, spolu 1.418,52 eur. Z tejto sumy súd priznal žalobkyni len náhradu škody vo výške
109,09 eur z titulu poškodenia podláh, keď rovnako ako v prípade rodinného domu č. XXX prihliadal na
to, že v krycích listoch rozpočtu pri odstraňovaní škody na múroch sú zahrnuté ceny prác a výkonov,
potrebných na vybudovanie izolácie a prác s nimi súvisiacich (omietky, maľovanie), ktoré sú v celkovej

výške 1.309,43 eur tak, ako vyplýva z krycích listov rozpočtu (čl. 216 - 223 súdneho spisu). Spolu
je výška náhrady škody, prislúchajúcej žalobkyni, 1.275,11 eur, z ktorej vzhľadom na rovnaký podiel
účastníčok konania a na jej vzniku boli žalované zaviazané na zaplatenie čiastky 637,56 eur. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 150 Obč. súd. por. Konanie o náhrade
škody je konaním, kde rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu. Žalobkyni by preto aj keď

mala úspech čiastočný mohol súd priznať plnú náhradu trov konania. Súd však z dôvodov vhodných
osobitného zreteľa žalobkyni priznal polovicu trov, ktoré predstavujú jej nevyhnutné hotové výdavky
vzniknuté v tomto konaní v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
trov advokátov za poskytovanie právnych služieb (náhrada súdneho poplatku) a náhradu trov, ktoré jej
vznikli v súvislosti so zložením preddavkov na trovy znaleckého dokazovania. Z titulu náhrady súdnych

poplatkov patrí žalobkyni čiastka 168,67 eur. Z titulu trov znalečného, kde žalobkyňa hradila preddavky,
patrí náhrada sumy 1.064,64 eur. Žalobkyňa zaplatila preddavok vo výške 331,94 eur, z ktorého bola
uhradené časť znalečného doc. Ing. L., CSc. Rovnako žalobkyne zaplatili preddavok 995,82 eur, z
ktorého bolo zaplatené znalečné L.. N. 350,04 eur, Ing. A. 213,- eur a L.. W. 169,66 eur, spolu 732,70
eur. Celkovo sú potom hotové výdavky žalobkyne v sume 1.233,31 eur, z ktorých je polovica 616,65 eur.
Súd pri určení podielu, ktorým sa majú podieľať žalované na náhrade hotových výdavkov žalobkyne

vychádzal zo skutočnosti, že obidve strany sporu majú rovnaké zavinenie na vzniku škody. Išlo však o
odbornú otázku, ktorá musela byť zodpovedaná naročným znaleckým dokazovaním. Trovy právneho
zastúpenia si bude každá strana znášať sama, čo je vo vzťahu k účastníkom konania aj predmetu sporu
riešením spravodlivým. Nespotrebované preddavky budú účastníkom vrátené po právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalované boli zaviazané na náhradu trov konania žalobkyni k rukám jej právnej zástupkyne,

s poukazom na § 149 ods. l Obč. súd. por.

Štátu v tomto konaní vznikli trovy vo výške 111,20 eur, a to z titulu zaplatenia časti znalečného W.. L..
L., Y.. ( v tom čase 3.350,- Sk), keďže na jeho znalečné bol spotrebovaný celý preddavok zaplatených
žalobkyňou a žalované na jeho zloženie vyzvané neboli. Vzhľadom na spravodlivé usporiadanie

pomerov účastníkov, súd zaviazal ako žalobkyňu, tak žalované na náhradu týchto trov konania štátu,
vychádzajúc zo zásady úspechu, každú stranu v 1, teda sumou 55,60 eur.

Na strane žalovaných je solidárna zodpovednosť, preto boli zaviazané na zaplatenie trov konania štátu
solidárnym spôsobom.

Lehota na splnenie povinnosti je daná občianskym súdnym poriadkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si odporca dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť

exekúciu podľa osobitného zákona.