Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/126/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1299899044
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1299899044.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: N.. Š. O., J. XX, W., zast.: JUDr. Juraj Kula,

advokát, Mäsiarska 30, Košice, proti odporcovi: GEBERIT Slovensko s.r.o., Ondavská 8, Bratislava,
zast.: JUDr. Štefan Haulik, advokát, Jesenského 2, Bratislava, o neplatnosť výpovede, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce listom odporcu zo dňa 19.11.1998 je n e p l a t n á .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 4.596,70 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok 183,73 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.03.1999 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi odporcom dňa 19.11.2008 je
neplatná, pričom spolu so svojim návrhom požiadal i o zaplatenie náhrady mzdy. Navrhovateľ vo
svojom návrhu uviedol, že dňa 26.11.1998 mu bola za odporcu doručená výpoveď z pracovného
pomeru podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce s odôvodnením, že rozhodnutím
valného zhromaždenia odporcu zo dňa 13.11.1998 došlo k zrušeniu funkcie technického poradcu, ktorú
navrhovateľ vykonával, pričom odporca v tejto výpovedi taktiež uviedol, že nemá možnosť navrhovateľa
ďalej zamestnávať. Neplatnosť uvedenej výpovede z pracovného pomeru podľa navrhovateľa spočívala

v tom, že odporca si nesplnil svoju povinnosť ponúknuť navrhovateľovi inú vhodnú prácu. Odporca ešte
pred doručením výpovede zabránil navrhovateľovi vstúpiť na pracovisko a navrhovateľ musel odovzdať
služobné motorové vozidlo, ako aj kľúče od kancelárie.

Navrhovateľ dňa 02.03.1999 zaslal odporcovi námietky proti výpovedi, v ktorých uviedol, že pracovný
pomer považuje naďalej za platný a trvá na ďalšom zamestnávaní.Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Odporca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že výpoveď bola odporcovi daná v súlade s ust. §
46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a je platná. Odporca neponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu z

toho dôvodu, že navrhovateľ je vysokoškolsky vzdelaný človek a nemal preňho inú vhodnú prácu, ktorá
by túto skutočnosť zohľadňovala. Rovnako tak i valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o reorganizácii bolo
platné.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.04.2000 požiadal navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu o pripustenie zmeny petitu návrhu a to tak, že žiadal, aby súd určil, že

výpoveď zo dňa 16.11.1998 daná navrhovateľovi podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce je neplatná.
Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 138.892,- Sk titulom náhrady
mzdy za obdobie od 01.03.1999 do 15.09.1999 a sumu 51.928,-Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi
priemernou mzdou, ktorú navrhovateľ dosahoval u odporcu a skutočnými príjmami navrhovateľa v
období od 15.09.1999 do 31.12.1999. Súd túto zmenu pripustil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
26.04.2000.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.06.2001 rozšíril navrhovateľ svoj návrh v časti
nároku na zaplatenie náhrady mzdy tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady
mzdy vo výške 598.781,45 Sk. Súd túto zmenu petitu pripustil uznesením, ktoré bolo vyhlásené na
pojednávaní dňa 05.06.2002.

Súd vo veci vydal dňa 05.06.2002 medzitýmny rozsudok, v ktorom určil, že výpoveď daná navrhovateľovi

odporcom listom odporcu zo dňa 16.11.1998 je neplatná. Proti tomuto rozsudku podal odporca v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v
Bratislave zodňa30.11.2004.Následnesúdrozhodolopäťčiastočnýmrozsudkomč.k.XXC/XXX/XXXX-
XXX zo dňa 23.01.2006 o tom, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom je neplatná. Aj proti tomuto
rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom Krajský súd v Bratislave i tento

rozsudok uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.01.2008. Dňa 26.05.2008 súd čiastočným
rozsudkom opäť rozhodol o tom, že výpoveď bola daná navrhovateľovi neplatne, avšak i tento rozsudok
bol na odvolanie odporcu zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX
zo dňa 30.09.2008. Tunajší súd ako súd prvého stupňa opätovne rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX
zo dňa 28.09.2009. Tento rozsudok bol na odvolanie odporcu zrušený uznesením Krajského súdu v

Bratislave č.k. XCo XX/XXXX-XXX.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka N.. P. U., výsluchom
svedka N.. L. Y., výsluchom svedka N.. Q. O., výsluchom svedka N.. Y. T., oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného registra odporcu, pracovnej zmluvy, rozviazania
pracovnej zmluvy výpoveďou, stanoviska odporcu k rozviazaniu pracovnej zmluvy, listu navrhovateľa

zo dňa 27.01.1999, výpisu z priznania k dani z príjmov navrhovateľa za rok 1999, plnomocenstva zo
dňa 15.10.1998, zápisnice z valného zhromaždenia odporcu zo dňa 13.11.1998, potvrdenia o príjme
navrhovateľa za obdobie 9/1999 - 12/1999, potvrdenia

o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti
a funkčných pôžitkov za zdaňovacie obdobie roku 1999, potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených

preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za
zdaňovacie obdobie roku 2000, potvrdenia o príjme za obdobie 1/2000 - 12/2000 , potvrdenia o
zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a
funkčných pôžitkov za zdaňovacie obdobie roku 12001, pracovnej zmluvy N.. L. Y., osvedčenia o štátnej
skúške navrhovateľa, živnostenského listu obchodnej spoločnosti BETAN spol. s r.o. Košice, výpisu z

evidencie úpadcov, mzdových listov pracovníkov odporcu, pracovnej zmluvy N.. Y. T., pracovnej zmluvy
N.. V. W., pracovnej zmluvy G.. L. G., pracovnej zmluvy N.. Q. O. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ pracuje od konca roka 2002 ako živnostník. Prácu,
ktorú vykonával u odporcu nebola iba technického charakteru ale aj obchodného. Spočiatku v rámci
svojej práce pre odporcu vykonával najmä technické poradenstvo, keďže sa zavádzali výrobky firmy

Geberit a bolo ich treba prezentovať a vysvetľovať určité technické výhody a parametre. Robil školeniapre projektantov, obchodníkov, investorov, inštalatérov a vlastne na každom stupni takéhoto školenia
prezentoval produkty firmy Geberit. Postupne však táto práca nebola iba technického charakteru, ale aj
obchodného, pretože obchodníkom radil aké produkty sa majú zakúpiť, v akom sortimente, pomáhal im

robiť výpis materiálov na objednávku ako podklad pre objednávku. Materiál sa objednával celoslovensky
v Bratislave, pretože firma mala centrálu v Bratislave. V jeho činnosti sa nedala odtrhnúť technická
stránkaodobchodnej.Ajkeďpriamovosvojejpobočkenepredávalproduktyodporcu,pretoževtomčase
sa tieto produkty predávali centrálne a pán T. robil vlastne kvartálny výkon predaja tovaru po regiónoch,
na základe ktorého sa v jednotlivých regiónoch sledoval obrat obchodníkov. Kancelária v rámci regiónu

mala požičovňu náradia a servis produktov odporcu.

Z výsluchu svedka N.. P. U. súd zistil, že svedok v spoločnosti odporcu pôsobí ako konateľ. Svedok sa u
odporcu zamestnal v roku 2001. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že technický poradca v rámci svojej
práce vykonáva v regióne, ktorý mu je zverený najmé technické poradenstvo o produktoch a systémoch
odporcu. Dôraz je kladený na technické znalosti. Technický poradca komunikuje prevažne s odborníkmi
ako sú projektanti, architekti a odovzdáva aj technické informácie. Regionálny manažér vykonáva

popri technickej odbornej činnosti aj obchodnú činnosť, obchodno-poradenskú činnosť, komunikuje s
obchodnými firmami a doporučuje firmy, ktoré by boli vhodné pre odporcu. Regionálny manažér v
rámci obchodných pravidiel dojednáva aj obchodné podmienky. Rozdiel medzi technickým poradcom
a obchodno-technickým poradcom je v tom, že obchodno-technický poradca má najmä za úlohu
podporovať predaj všetkými bežnými obchodnými prostriedkami, pričom má aj kompetencie rozhodovať

a navrhovať rabatové podmienky. Technický poradca naproti tomu vykonáva najmä technicko-odborné
poradenstvo. Tento systém členenia funkcii bol u odporcu zavedený už pred príchodom svedka do jeho
funkcie.

Z výsluchu svedka N.. L. Y. súd zistil, že on u odporcu pracuje od 1.6.1999 vo funkcii regionálneho
manažéra. Bol prijatý na základe konkurzu. Má síce vysokoškolské vzdelanie, avšak tento smer

nevyštudoval, preto sa musel ďalej zdokonaľovať. Na začiatku, keď nastúpil do práce, technické veci
vôbec nerobil, to začal robiť až neskôr, čiže školenia, čo sa týka technického poradenstva robil iný
pracovník, napr. zo Žiliny alebo Bratislavy. V

súčasnosti dostávajú každý rok pracovnú náplň písomne, ale v čase keď uzatváral pracovnú zmluvu,
nevie, či táto náplň bola uvedená písomne. Teraz je jeho pracovná činnosť rozdelená medzi obchodnú

a technickú činnosť približne rovnomerne.

Z výsluchu svedka N.. Q. O. súd zistil, že svedok od septembra 1995 pracuje u odporcu ako technický
poradca. V r. 1996 sa firma začala rozrastať a tak prijali ďalších technických poradcov a medzi nimi
aj pána O.. V tom čase náplň práce nebokla presne špecifikovaná, stalo sa tak až po nástupe N..
U. do funkcie konateľa. Jeho pracovnou náplňou bolo technické poradenstvo, servis pre projektantov,

inštalatérov, viac menej osveta, reklamná činnosť pre investorov, koncových zákazníkov, školenia pre
inštalatérov,robilinávrhyavýpočtyodvodudažďovýchvôdzostriech.Nemalimožnosťpredávaťvýrobky
priamo, ale robili ponuky pre projektantov, aby mohli dať tieto výrobky do rozpočtu.

Z výsluchu svedka N.. Y. T. súd zistil, že svedok nastúpil k odporcovi na pracovnú pozíciu technický
poradca, neskôr sa stal vedúcim organizačnej zložky a napokon konateľom odporcu. Navrhovateľa do

pracovného pomeru u odporcu prijal práve svedok. Navrhovateľ bol do pracovného pomeru spomedzi
viacerých uchádzačov, pričom jeho miesto bolo odsúhlasené aj od rakúskej firmy. Navrhovateľ bol
do pracovného pomeru prijatý v období štartu spoločnosti. Navrhovateľ propagoval výrobky odporcu
a poskytoval technické informácie. Na toto miesto sa vyžadovalo vysokoškolské alebo stredoškolské
vzdelanie technického typu. N.. Y. nastúpil k nim v etape obchodovania, pracoval predtým vo Ferone

ako obchodný cestujúci. Pán O. dostal výpoveď preto, že sa rušilo jeho miesto technické a hľadal sa
nejaký obchodník.

Z pracovnej zmluvy súd zistil, že dňa 1.1.1998 uzavrel odporca s navrhovateľom pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú. Na základe tejto pracovnej zmluvy mal navrhovateľ pre odporcu vykonávať prácu
technického poradcu. Mzda bola v tejto pracovnej zmluve dohodnutá v sume 24.600,- Sk. Dodatkom k

zmluve zo dňa 15.1.1998 bola výška hrubej mesačnej mzdy upravená sumou 30.000,- Sk.Z rozviazania pracovného pomeru výpoveďou súd zistil, že dňa 19.11.1998 rozviazal odporca s
navrhovateľom pracovný pomer podľa § 46 ods. 1 písm. c) ZP ku dňu 30.11.1998 z dôvodu
racionalizačných opatrení.

Zo stanoviska navrhovateľa k rozviazaniu pracovnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ listom zo dňa
10.12.1998 oznámil odporcovi, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na svojom ďalšom
zamestnávaní.

Z plnomocenstva zo dňa 15.10.1998 súd zistil, že jediný spoločník odporcu spoločnosť R. P. R.
splnomocnil N.. Y. T. k zvolaniu valného zhromaždenia odporcu, ako aj ku všetkým právnym úkonom
súvisiacim s valným zhromaždením predmetnej obchodnej spoločnosti.

Zozápisnicezvalnéhozhromaždeniaodporcusúdzistil,ženatomtovalnomzhromaždenýbolschválený
návrh racionalizačného opatrenia, ktorým bolo zrušené miesto technického poradcu.

ZpracovnejzmluvyN..L.Y.súdzistil,žedňa01.06.1999bolamedziN..L.Y.zamestnancomaodporcom
ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva. Na základe tejto pracovnej zmluvy bol N.. L. Y.
prijatý na pracovnú pozíciu regionálneho manažéra pre východoslovenský región.

Z potvrdenia príjme súd zistil, že súd zistil, že mzda navrhovateľa za obdobie tretieho štvrťroka roku
1998 predstavovala sumu 765,61 € /23.065,- Sk/.

Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce pracovný pomer sa môže rozviazať:

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým zrušením,

d) zrušením v skúšobnej dobe.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce výpoveďou môžu rozviazať pracovný pomer
zamestnávateľ i zamestnanec. Výpoveď musí sa dať písomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatná.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených v § 46 ods. 1; dôvod výpovede sa musí vo výpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa§46ods.1písm.c)zák.č.65/1965Zb. Zákonníkaprácezamestnávateľmôžedaťzamestnancovi

výpoveď ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušnéhoorgánuozmenejehoúloh,technickéhovybavenia,ozníženístavuzamestnancovzaúčelom
zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď, pokiaľ nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno

okamžite zrušiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) nemá možnosť ho ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, ani
v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku, alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu

zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 61 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa
mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec

bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu
sa do práce nezapojil.

Podľa § 64 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ, ako aj
zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal

skončiť týmto rozviazaním.

Podľa § 275 ods. 1 zák. 65/1965 Zb. Zákonníka práce zisťovanie a používanie priemerného zárobku
upravuje osobitný zákon.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom
zárobku priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej

zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom
zárobku pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok;
priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo na

základe uzatvorenej pracovnej zmluvy dňa 01.01.1998 k vzniku pracovného pomeru na dobu neurčitú.
Rovnako tak má súd za preukázané, že dňa 26.11.1998 bola navrhovateľovi zo strany odporcu doručená
písomná výpoveď, v ktorej bola ako dôvod ukončenia pracovného pomeru uvedená skutočnosť, že
na základe rozhodnutia valného zhromaždenia odporcu došlo k zrušeniu pracovného jeho pracovného
miesta, čim sa stal pre odporcu nadbytočným. Odporca v tejto výpovedi zároveň oznámil navrhovateľovi,

že v súčasnosti pre neho nemá inú vhodnú prácu. Tieto skutočnosti nie sú medzi účastníkmi konania
sporné. Navrhovateľ následne písomne odporcovi oznámil, že so skončením pracovného pomeru
nesúhlasí a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, pričom v lehote stanovenej ust. § 64 Zákonníka práce
č. 65/1965 Zb. podal návrh na určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie náhrady mzdy na súd.

Výpoveď je jednostranný prejav vôle účastníka pracovnoprávneho vzťahu skončiť pracovný pomer, ktorý

nadobúdaprávneúčinkydoručenímdruhémuúčastníkovi,Výpoveďoumôžeskončiťpracovnýpomertak
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Zatiaľ čo zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou
z akéhokoľvek dôvodu, zamestnávateľ tak môže urobiť len z dôvodov v Zákonníku práce taxatívne
vymedzených.Nadbytočnosť zamestnanca ako výpovedný dôvod oprávňuje zamestnávateľa dať výpoveď
zamestnancovi v prípade, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie
zamestnávateľa o zmene jeho úloh, znížení počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce

alebo o iných organizačných zmenách. Ide o široko koncipovaný výpovedný dôvod, ktorý umožňuje
zamestnávateľovi dať výpoveď svojmu zamestnancovi nielen v prípade, že znižuje počet zamestnancov,
aleajvprípadeakichpočetzostávanezmenený,badokoncaivprípade,žepočetsvojichzamestnancov
zvyšuje. Keďže tento výpovedný dôvod je možné uplatniť až v čase, keď sa o organizačnej zmene
rozhodne.

Existencia relevantného rozhodnutia o organizačnej zmene je základným predpokladom pre vznik
výpovedného dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. c) zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení, ktoré
bolo platné a účinné v čase, kedy odporca výpoveďou ukončil pracovný pomer s navrhovateľom.
K rozhodnutiu o organizačných zmenách malo dôjsť na rokovaní valného zhromaždenia odporcu,
ktoré sa uskutočnilo dňa 13.11.1998. Práve platnosť tohto valného zhromaždenia a teda i relevanciu
rozhodnutia o organizačnej zmene navrhovateľ napádal. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcuokreminéhouviedol,žerozhodovanieoorganizačnýchzmenáchnepatrídoprávomocivalného
zhromaždenia a zároveň namietal skutočnosť, že N.. Y. T. ako konateľ odporcu nemal právo na tomto
zhromaždení vystupovať a konať v mene jediného spoločníka spoločnosti.

Pokiaľ ide o samotný obsah zápisnice z rokovania valného zhromaždenia odporcu, z jeho obsahu
vyplýva, že na tomto valnom zhromaždení bolo prijaté rozhodnutie o zrušení pracovného miesta

technického poradcu. Ako už bolo uvedené rozhodnutie o organizačnej zmene je základným
predpokladom pre vznik výpovedného dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. c) zák. č. 65/1965 Zb.
Zákonníka práce. Dôvodom pre rozviazanie však môže byť iba také rozhodnutie, na základe ktorého
sa zamestnanec stane nadbytočným, pričom medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí
existovať príčinná súvislosť. V tejto súvislosti je nutné poukázať na nejednoznačnosť rozhodnutia

odporcu, ktorého obsahom bolo zrušenie pracovného miesta technického poradcu. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že v čase prijatia rozhodnutia nebol navrhovateľ jediným technickým poradcom,
ale na rovnakej pracovnej pozícii bol zamestnaný aj N.. Q. O. v Ž., s ktorým však pracovný pomer
rozviazaný nebol. Z obsahu organizačnej zmeny vôbec nie je zrejmé, že či došlo ku zrušeniu
konkrétneho pracovného miesta technického poradcu s miestom výkonu práce v W., alebo v Ž. alebo

či došlo k zrušeniu všetkých pracovných pozícií technických poradcov u odporcu. Ak malo byť cieľom
organizačnej zmeny zrušenie pracovného miesta vykonávaného rozhodnutia zrušenie konkrétneho
pracovnéhomiestavykonávanéhonavrhovateľomtak,akotobolopočaskonaniaprezentovanéprávnym
zástupcom odporcu, mala byť táto organizačná zmena formulovaná ako zrušenie pracovného miesta
technického poradcu s výkonom práce v W., resp. aspoň ako rozhodnutie o znížení počtu pracovných

miest technických poradcov, keďže v takomto prípade by výber nadbytočného zamestnanca prislúchal
odporcovi. Súd teda po posúdení obsahu organizačnej zmeny prijatej

odporcom na valnom zhromaždení dňa 13.11.1998 dospel k záveru, že z hľadiska nejednoznačnosti
ich obsahu, nielenže nie je zrejmá existencia príčinnej súvislosti medzi touto organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou navrhovateľa, keďže z neho nie je možné jednoznačne vyvodiť ani len záver o tom, že

by navrhovateľova pracovná pozícia bola zrušená, a tak nie je možné konštatovať, že došlo k naplneniu
všetkých podmienok pre skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom podľa § 46 ods. 1 písm. c)
zák. č. 65/1965 Zb. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výpoveď, ktorá bola
navrhovateľovi zo strany odporcu doručená dňa 26.11.1998 je neplatná.

Navrhovateľovi tak v súlade s úst. § 61 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce vzniklo i právo na vyplatenie

náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané,
že priemerný zárobok navrhovateľa predstavoval sumu 765,61 € /23.065,- Sk/. Náhrada mzdy za šesť
mesiacov po ukončení pracovného pomeru predstavuje sumu 4.596,70 € /138.390,- Sk/. Citované
zákonné ustanovenie umožňuje súdu náhradu mzdy presahujúcu obdobie presahujúce šesť mesiacov
na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne túto

náhradu mzdy vôbec nepriznať. Pri rozhodovaní o výške náhrady mzdy za toto obdobie musí súd
prihliadnuť najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a
aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Navrhovateľ žiadal, aby mu odporcaposkytol náhradu mzdy i za obdobie presahujúce šesť mesiacov po skončení pracovného pomeru. Ako
dôvod svojho nárok navrhovateľ uviedol, že po neplatnom skončení pracovného pomeru si nenašiel
pracovné miesto, v ktorom by dosahoval obdobný mzdu. Navrhovateľ svoj nárok opieral o ustanovenie

čl. 10 pracovnej zmluvy, podľa ktorého mal navrhovateľ dodržiavať konkurenčné ustanovenia a pokiaľ
v jeho dôsledku nedosiahne približne rovnako platené miesto vzniká mu nárok na doplatenie rozdielu
náhradu mzdy.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že výpoveď, ktorá bola navrhovateľovi zo strany odporcu
doručená obsahuje vyhlásenie odporcu, že na dodržiavaní uvedeného ustanovenia pracovnej zmluvy
netrvá. Neexistoval teda žiaden reálny dôvod, ktorý by navrhovateľovi bránil v tom zamestnať sa i

na takej pracovnej pozícii, v ktorej by jeho predmet činnosti bol obdobný s predmetom činnosti v
predchádzajúcom zamestnaní a ktoré by bolo i podobne mzdovo ohodnotené. Súd tak dospel k záveru,
že navrhovateľovi jeho nárok na náhradu mzdy presahujúci obdobie 6 mesiacov odo dňa neplatného
skončenia pracovného pomeru nie je možné priznať.

Súd na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že

výpoveď daná navrhovateľovi odporcom podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce listom odporcu zo
dňa 19.11.1998 určil ako neplatnú a navrhovateľovi zároveň priznal nárok na zaplatenie náhrady mzdy
v sume 4.596,70 € a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže navrhovateľ mal v konaní
úspechibačiastočnýsúdotrováchkonaniarozhodoltak,žežiadnemuzúčastníkovprávonaichnáhradu

nepriznal.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 183,73 € /5.535,- Sk/ na účet Okresného súdu
Bratislava II súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatku a poplatku za výpis z
registra trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.