Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2008

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 8C/487/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1500899992
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Weissová-Bakičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2008:1500899992.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaV,vkonanívedenompredsudkyňouMgr.JanouWeissovouBakičovou,vprávnej

veci navrhovateľky: G. zastúpená advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, Advokátska kancelária, Trhová 1,
960 01 Zvolen, proti odporcom v 1. rade: Y. M., nar. XX.XX.XXXX a v 2. rade: G. M., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom, R. 1, XXX XX R., prechodne bytom N. 3, XXX XX R. H., zastúpení advokátom JUDr.
Petrom Petránom, Odborárske nám. č. 4, 811 07 Bratislava o návrhu o zaplatenie 2 061 000,- Sk s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti 0,4 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 963 609,-Sk za obdobie od
27.12.2000 do 04.11.2001, z a s t a v u j e .

Súd návrh o zaplatenie sumy 963 609,-Sk spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 05.11.2001

do zaplatenia, z a m i e t a .

Súd odporcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

N á v r h y n a v r h o v a t e ľ k y :

Návrhom zo dňa 27.12.2000 si navrhovateľka G. M. uplatnila voči odporcom Y. M. a G. M. sumu 2
061 000,- Sk spolu s 18% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu do zaplatenia, a to v
časti 900 000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia a vo zvyšnej časti 1 161 000,- Sk titulom dvoch
nesplatených pôžičiek.

Žalovanú sumu 2 061 000,- Sk si navrhovateľka uplatnila na tých skutkových základoch, že:

1/ V roku 1991 zakúpila tlačiarenské zariadenia - stroje značky K., kopírku a počítač K. G. v hodnote 50
000,- DM (pri kurze 18 Sk/DM v prepočte 900 000,- Sk), ktoré poskytla svojmu bratovi D. M. na činnosť

tlačiarne - firmy V. s tým, že tieto stroje vlastnícky patrili navrhovateľke. Navrhovateľka v návrhu tvrdila,
že odporkyňa v 1. rade po smrti svojho manžela D. M. strojné zariadenie, ktoré zakúpila navrhovateľka
a ktoré jej aj patrili, rozpredala. Odpredajom strojného zariadenia sa odporkyňa bezdôvodne obohatila
o 50 000,- DM t.j. o 900 000,- Sk. Uvedenú skutočnosť navrhovateľka podložila listinným dôkazom:

O Čestným prehlásením PhDr. G. G. - Centrálny sekretariát Kolpingového diela na Slovensku zo dňa
01.09.2001, ktorým Kolpingovo dielo na Slovensku potvrdilo, že od p. Y. M. v roku 2000 dostali do daru
- za odvoz 2 kopírovacie stroje: A. FT XXXX, výrobné číslo: neuvedené a A. bez uvedenia

typu, výrobné číslo: neuvedené.V priebehu konania zmenila navrhovateľka titul, na základe ktorého si uplatňovala sumu 900 000,- Sk
(50 000,- DM), a to z bezdôvodného obohatenia na nesplatenú pôžičku, pretože /podľa navrhovateľky/,
tým, že bratovi vložila do firmy strojné zariadenie v hodnote 50 000,- DM, išlo o pôžičku na ich kúpu.

Pri opakovane zmenenej výpovedi navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 13.06.2005 tvrdila,
že pôvodne bratovi D. M. požičala 50 000,- DM a to takým spôsobom, že zakúpila pre neho strojné
zariadenie od známeho v Čechách, ktorý je občanom Nemecka, a toto zariadenie previezla z jeho firmy
do Banskej Štiavnice. S bratom sa dohodla, že jej 50 000,- DM za toto zariadenie vráti po tom, ako
splatí úver.

Na pojednávaní konanom dňa 09. apríla 2008 navrhovateľka opäť zmenila výpoveď, uviedla, že v

roku 1994 neb. D. M. začal podnikať sám a preto sa s navrhovateľkou ústne dohodli, že na ďalšiu
podnikateľskú činnosť mu navrhovateľka prenechá tlačiarenské zariadenie a on jej vyplatí hodnotu
zariadenia po tom, čo splatí úver. Vo výpovedi navrhovateľka tvrdila, že tlačiarenské stroje neb. D. M.
v podstate teda predala, pričom vlastnícke právo k uvedeným strojom jej brat D. M. nadobudol v roku
1994, keď začal podnikať. Navrhovateľka tlačiarenské stroje odovzdávala neb. D. M. s tým, že mu ich

odovzdáva do vlastníctva. Z uvedenej výpovede vyplýva, že navrhovateľka sumu 50 000,-DM (900 000,-
Sk) si uplatňuje ako dlh, ktorý prešiel na odporcov z titulu kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou
ako predávajúcou a neb. D. M. ako kupujúcim, predmetom ktorej boli sporné tlačiarenské zariadenia.

2/ Dňa 01.12.1993 poskytla navrhovateľka svojmu bratovi D. M. jednorázovo pôžičky: 1. v sume
50 000,- DM (pri kurze 21,50 Sk/DM v prepočte 1 075 000,- Sk), ktorá bola použitá na jednorázové

vyrovnanie zostávajúceho úveru, a 2. v sume 4 000,-DM (pri kurze 21,50 Sk/DM v prepočte 86 000),
ktorá mu bola požičaná na zakúpenie novej kopírky, pretože stará nebola funkčná. Dedičia poručiteľa -
dlžníka, t.j. odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade uvedenú pôžičku vo výške 54 000,- DM po smrti
dlžníka navrhovateľke nesplatili.

Predmetom konania boli sumy:

- 50 000,-DM x 18,00 Sk = 900 000,-Sk - zaplatenie kúpnej ceny,

- 50 000,-DM x 21,50 Sk = 1 075 000,-Sk - vrátenie pôžičky,

- 4 000,-DM x 21,50 Sk = 86 000,-Sk - vrátenie pôžičky

Spolu : 2 061 000,-Sk

S k u t k o v ý s t a v :

Navrhovateľka je sestra nebohého D. M., odporkyňa v 1. rade je manželka nebohého D. M. a odporca
v 2. rade je jeho syn.

Matka navrhovateľky /aj nebohého D. M./ T. M. získala živnostenské oprávnenie dňa 04.07.1991. Začala
a ďalej podnikala pod obchodným názvom V. (T. M. V., IČO: XX XXX XXX). V roku 1991 pod takýmto
obchodným názvom, tak ako to vyplýva z výpisu zoznamu podnikateľov, nebol registrovaný ďalší iný

subjekt.

Pavel M., u z a v r e l s matkou - T. M., pred tým, ako získal oprávnenie k podnikateľskej
činnosti, dňa 10.12.1993 Z m l u v u o z d r u ž e n í podľa § 829 Občianskeho
zákonníka. Živnostenského oprávnenie mu bolo vydané až s účinnosťou od 13.11.1995. Predmetom
jeho podnikania bol maloobchod s tovarom v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchod s tovarom v rozsahu

voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť a reklamná a propagačná činnosť. Do 30.06.1993, tak, ako
to vyplýva z „potvrdenia“ jeho zamestnávateľa, D. M. bol v pracovnom pomere v spoločnosti E., a.s., R..
Pracovný pomer bol s D. M. rozviazaný z organizačných dôvodov.Podľa čl. IV Zmluvy o združení T. M., okrem pracovnej činnosti, poskytla na účely združenia všetky
materiálové zásoby, DKP a ZP slúžiace na jej podnikateľskú činnosť, ktoré vlastnila ku dňu založenia
združenia, a to podľa evidencie, ktorú viedla.

Z účtovnej evidencie podnikateľky T. M. z rokov 1991-1993 vyplýva, že o poskytnutých tlačiarenských
strojoch nikdy neúčtovala ako o svojom majetku. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z účtovníctva združenia
V. od 01.01.1994 až do jeho zrušenia k 31.12.1999.

Účtovníci firmy V. C. H. a Y. H. „čestným prehlásením“ zo dňa 15.08.2007 potvrdili, že polygrafické
zariadenia, ktoré sú predmetom tohto sporu, nikdy neboli v účtovníctve vedené ako majetok firmy CO

D.. V účtovníctve absentoval účtovný doklad o nadobudnutí a pôvode strojov.

Uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že T. M. a ani D. M. nevniesli ako svoje vlastníctvo do združenia
spoločnosti V. aj sporné tlačiarenské stroje. Vzhľadom k tomu, že malo ísť o združenie fyzických osôb
založeného podľa § 829 Občianskeho zákonníka, mohli jeho účastníci poskytnúť na dosiahnutie účelu
združenia peniaze alebo iné veci, svoju pracovnú činnosť alebo kumuláciu oboch foriem činnosti. Výška
vkladu, resp. druh plnenia, mal však byť uvedený v zmluve. V danom prípade tak poskytnutie sporného

tlačiarenského zariadenia, či už zo strany T. M. alebo D. M., združeniu preukázané nebolo.

Navrhovateľka predložila súdu listinný dôkaz, a to:

O Dodatok k zmluve o združení zo dňa 17. decembra 1995, z ktorého vyplýva, že D. M. poskytol pre
účely združenia osobné motorové vozidlo.

O Dohodu o zrušení združenia z 15. decembra 1999 uzavretú medzi účastníkmi združenia T. M. V. a D.

M. V.. V uvedenej dohode sa deklaruje, že združenie založené zmluvou zo dňa 10.12.1993 za účelom
spoločného podnikania v znení dodatku zo dňa 17.11.1995 účastníci z r u š u j ú , a to s účinnosťou
k 31.12.1999. V čl. II dohody sa účastníci združenia dohodli o vysporiadaní vzájomných majetkových
vzťahov súvisiacich so združením tak, že celý majetok preberá do výlučného vlastníctva D. M. a že G.
M. zaniká právo užívania vecí vnesených do združenia D. M., vlastníctvo ku ktorým neprešlo na T. M.

pri založení združenia.

Uvedená dohoda je nejasná, pretože tým, že združenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti (§
829 ods. 2 Občianskeho poriadku), a preto ako také nemôže nadobúdať veci do svojho vlastníctva.
Poskytnuté veci určené individuálne (stroje, zariadenia, pozemky, nebytové priestory...) zostávajú vždy
vo výlučnom vlastníctve pôvodného vlastníka a v prípade združenia sú iba v bezplatnom užívaní

všetkých účastníkov združenia (§ 833 Občianskeho zákonníka). Pri rozpustení združenia majú účastníci
nárok na vrátenia hodnôt poskytnutých na účel združenia a medzi sebou sa vyporiadavajú len o majetok
získaný výkonom spoločnej činnosti združenia (zisk združenia), a to spôsobom určeným v zmluve, inak
rovným dielom (§ 841 Občianskeho zákonníka).

Tlačiarenské zariadenie, ktoré združeniu V. poskytla navrhovateľka, ktorá nebola jeho účastníčkou,

nebol majetkom získaným výkonom spoločnej činnosti združenia, a preto po zrušení združenia nemohol
byť predmetom vyporiadania majetkových pomerov.

D. M. zomrel dňa 22.05.2000. Úmrtiu D. M. predchádzala liečba na urologickom oddelení.
Primár oddelenia potvrdil, že D. M. sa podrobil chemoterapeutickej liečbe M-VAC, ktorú bral
od decembra 1999 až do mája 2000. Hospitalizovaný bol D. M. na urologickom oddelení

FN U. v obdobiach: 14.09.1999-21.09.1999, 08.10.1999-19.10.1999, 02.11.1999-07.11.1999,
15.11.1999-27.11.1999, 13.12.1999-17.12.1999, 19.12.1999-20.12.1999, 27.01.2000-08.02.2000,
07.03.2000-13.03.2000, 04.04.2000-05.04.2000, 14.05.2000-22.05.2000.

V dedičskej veci po nebohom D. M. dňa 26.09.2000 vydala notárka na základe poverenia Okresného
súdu Žiar nad Hronom Osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 10D/750/2000, Dnot/234/2000. Ako dedičia zo

zákona v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy syn poručiteľa - odporca v 2. rade a pozostalámanželka-odporkyňav1.rade.OkremkopírovaciehostrojaA.vhodnote84513,-Sk,strojnézariadenia,
ktoré mala navrhovateľka poskytnúť poručiteľovi, a ani jej pôžička v dedičstve zahrnuté neboli a preto
neboli ani prejednané. Kopírovací stroj A. (ktorý odporkyňa v 1. rade spolu so svojim manželom,

t.č. neb. D. M. zakúpili z peňazí, ktoré im boli vložené na účet z titulu pôžičky na základe dohody
z 01.12.1999), na základe dedičskej dohody prevzala odporkyňa v 1. rade. Osvedčenie o dedičstve
nadobudlo právoplatnosť dňom 20.10.2000.

Nakoľko ide o zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa podľa § 470 Občianskeho zákonníka, bolo
potrebné si ustáliť výšku ceny nadobudnutého dedičstva a zistiť u jednotlivých dedičoch pomer toho, čo

z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/750/2000, Dnot/234/2000 zo dňa 26.09.2000, hodnota
dedičstva bola 1 720 213,-Sk. Z toho odporkyňa v 1. rade nadobudla dedičstvo v cene 1 169 213,-Sk
a odporca v 2. rade v cene 550 999,-Sk. Pomer toho, čo z dedičstva nadobudli odporcovia k celému
dedičstvu bol:

· v prípade odporkyni v 1. rade: 68%,

· v prípade odporcu v 2. rade: 32%,

a to s prihliadnutím, že predmetom vysporiadania dedičstva nebolo aj tlačiarenské zariadenie neskôr
prípadne ako novoobjavený majetok, ktoré navrhovateľka predala svojmu bratovi D. M.. V prípade, že by
predmetom prejednania v dedičskom konaní toto zariadenie bolo, podľa výsledku konania by sa pomer
toho, čo odporcovia nadobudli z dedičstva k celému dedičstvu, zrejme zmenil.

Za dlhy 900 000,- Sk a 86 000,- Sk, spolu 986 000,- Sk, ktoré si uplatnila navrhovateľka, by zodpovedali
dedičia poručitelia podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu:

- odporkyňa v 1. rade 670 480,-Sk a

- odporca v 2. rade 315 520,-Sk.

Na túto skutočnosť navrhovateľka vo svojom návrhu neprihliadla, keď žalovanú sumu 2 061 000,-Sk s

príslušenstvom si uplatnila od odporcov spoločne a nerozdielne.

O tom, že kopírovací stroj A., ktorý bol predmetom dedičstva po neb. D. M., zakúpila odporkyňa v 1.
rade z peňazí, ktoré boli neb. D. M. poskytnuté ako pôžička vo výške 50 000,-DM (v prepočte 900 000,-
Sk; poskytnutá na splatenie úveru), a nie z ďalšej pôžičky 4000,-DM, ktorú odporcovia neuznávajú,
predložili odporcovia doklad, a to faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 27.12.1999, splatnú dňa 28.12.1999

vystavenúnasumu 116235,-Skvspojitostisvýpisomzúverovéhoúčtuzaúčtovnéobdobie01.12.1999-
06.12.1999, podľa ktorého bol banke uhradený zostatok úveru vo výške 985 332,90 Sk. Uvedenými
listinnými dôkazmi odporcovia preukázali, že suma 50 000,-DM pokryla zostatok úveru aj kúpnu cenu
kopírovacieho stroja A., a preto nie je pravdivé tvrdenie, že na kúpu tohto stroja bola neb. D. M.
poskytnutá ďalšia pôžička ( 4 000,-DM).

Navrhovateľka zistila, že po smrti D. M., nebola jej pohľadávka, spolu vo výške 104 000,- DM, v rámci
dedičského konania ako pasívum prejednaná, a to aj napriek tomu, že si ju uplatnila. O tom, že
navrhovateľkaprihlásilapohľadávkuvovýške104000,-DMdodedičskéhokonaniapoporučiteľoviD.M.,
predložila navrhovateľka dôkaz - „Prihlásenie pohľadávky do dedičského konania zo dňa 11.07.2000“.
Toto jej podanie bolo adresované Okresnému súdu P.O.BOX 35 965 35 Žiar nad Hronom. To, či jej

uvedené podanie bolo príslušnému súdu aj doručené, navrhovateľka nepreukázala.

Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 25.3.2004 oznámil odporcovi v 2. rade, že G. M. si v dedičskom
konaní po nebohom D. M. neprihlásila nijakú pohľadávku do dedičského konania.K preukázaniu tvrdenia o poskytnutí strojného zariadenia zo strany navrhovateľky ako ich vlastníčky pre
svojho brata D. M. a o poskytnutí pôžičky navrhovateľka predložila súdu niekoľko listinných d ô k a
z o v , a to:

O „Čestné prehlásenie“ D. M. datované dňom 25. septembra 1994, v ktorom mal D. M. prehlásiť, že
strojné zariadenie firmy V. nevyhnutné na jej prevádzku mu poskytla sestra G. M. a cenu strojného
zariadenia uznáva ako dlh v celkovej výške 50 000,- DM, ktorý splatí jednorázovo po tom, čo splatí úver
v Slovenskej sporiteľni poskytnutý na prístavbu nehnuteľnosti v Banskej Štiavnici.

O „Potvrdenie“ datované dňom 02.12.1999 vystavené V. D. M. za firmu CO D.. Uvedeným potvrdením
mal D. M. potvrdiť svojej sestre G. M., že do firmy CO D. vložila 50 000,- DM na začiatku jej existencie

na zakúpenie strojov a ďalších 54 000,- DM vložila 02. decembra 1999 na uhradenie zostatku úveru a
kúpu novej kopírky s tým, že spolu vložila 104 000,- DM.

Kým v čestnom prehlásení malo byť predmetom vkladu navrhovateľky do firmy CO D. strojné
zariadenie, tak v potvrdení predmetom vkladu mali už byť peniaze. V oboch prípadoch však neb. D. M.
vystavil tieto doklady za firmu V.. Z obsahu potvrdenia z 02.12.1999 (...na začiatku jej existencie...)

vyplýva, že pod označením: firma V. mohol mať neb. D. M. na mysli jedine firmu, ktorú založila jeho
matka T. M..

Pravosť podpisov D. M. na „Čestnom prehlásení“ zo dňa 25. septembra 1994 a na „Potvrdení“ zo
dňa 02.12.1999 bola odporcami spochybnená a preto boli predmetom (nižšie uvedeného) znaleckého
dokazovania.

O „Dohodu o pôžičke“ datovanú dňom 01.12.1999. V dohode, ktorá obsahuje podpis navrhovateľky G.
M. a poručiteľa D. M., sa uvádza, že „navrhovateľka požičia dnešného dňa t.j. 01.12.1999 D. M. ako
svojmu bratovi sumu 50 000,- DM. D. M. sa zaväzuje, že G. M. sumu 50 000,- DM vráti do 31.12.2004
v splátkach, ktorých výška bude 10 000,- DM ročne vždy do 31.12. každého roka nasledovne: do
31.12.2000 - 10 000,- DM, do 31.12.2001 - 10 000,- DM, do 31.12.2002 - 10 000,- DM, do 31.12.2003

- 10 000,- DM, do 31.12.2004 - 10 000,- DM.“

Navrhovateľka súdu predložila aj „Čestné prehlásenie“ K. G. a T. M. zo dňa 21.07.2005. Tie vo svojom
prehlásení potvrdili, že boli prítomné pri podpise, keď nebohý D. M. osobne vlastnoručne podpisoval
dohodu o pôžičke zo dňa 01.12.1999, ako aj potvrdenie zo dňa 02.12.1999 pre jeho sestru G. M..
Zároveň však svedkyňa K. G. na pojednávaní konanom dňa 09. apríla 2008 tvrdila, že pôžička bola neb.

D. M. poskytnutá v novembri 1999, kedy prišiel do Banskej Štiavnice p. E., priniesol 54 000,-DM s tým,
že peniaze D. M. posiela sestra G. M. /navrhovateľka/. Plnenie na základe vyššie uvedenej Dohody o
pôžičke z 01.12.1999 tak preukázané nebolo.

Navrhovateľka nepreukázala, že dňa 01.12.1999 poskytla (reálne plnila) neb. D. M.ovi pôžičku v
uvedenej výške. Okrem toho, samotný D. M. vo svojich potvrdeniach raz uvádza, že mu sestra G. M.

požičala sumu 50 000,-DM (nie 54 000,-DM; vid Dohoda o pôžičke z 01.12.1999), a to dňa
01.12.1999, druhýkrát, že sestra G. M. do firmy CO D. vložila 54 000,- DM, a to dňa 02. decembra 1999
(vid. potvrdenie z 2.12.1999).

To, že navrhovateľka bola vlastníčkou vyššie uvedeného strojného zariadenia, navrhovateľka
preukazovala kúpnou zmluvou - „L.“ zo dňa 12.05.1991 spísanou v nemeckom jazyku (formou

vyplneného tlačiva). V uvedenej zmluve je ako predávajúci uvedený D. „V.“ (ten sa po zmene mena píše
t.č. ako „E.“) a ako kupujúca G. M. - navrhovateľka. Predmetom kúpy, tak ako je v zmluve uvedené, mali
byť nasledovné hnuteľné veci: N. AB-N.; V.-K. G.; 1x kopierer „A.“ form K 1x kopierer „B.“ K 1x AB-N.
fotokamera. V zmluve je ako „kúpna cena“ týchto vecí uvedená suma 50 000,- DM. Zmluva obsahuje
(nečitateľný) podpis predávajúceho a podpis kupujúcej.Znaleckým posudkom č. 1/2007 vypracovaným dňa 30.04.2007 Ing. Štefanom Netrim, znalcom z
odboru strojárstvo a odvetvie Energetické stroje a zariadenia, Materiály a medzné stavy materiálov,
Odhad hodnoty strojových zariadení, na žiadosť odporcov, ktorého súčasťou je aj fotodokumentácia

preukazujúcaexistenciustrojnéhozariadenia,znalecurčilvšeobecnúhodnotu/vrátaneDPH/ofsetového
stroja AB Dick 369 T k dátumu 12.05.1991 na 97 898,70 Sk, k 01.01.1994 na 52 865,30 Sk, k 26.12.2000
na 31 444,30 Sk a k 10.03.2007 na 11 221,80 Sk.

Znaleckým posudkom č. 2/2007 vypracovaným dňa 29. augusta 2007 Ing. Ladislavom Zelinom, znalcom
z odboru Elektrotechnika a odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika, Odhad hodnoty

elektrotechnických zariadení a elektroniky, vypracovaným na žiadosť odporcov, odporcovia preukázali
všeobecnú hodnotu počítača Apple Macintosh II. Tú určil znalec k 12.05.1991 na 74 954,- Sk, k
01.01.1994 na 19 166,- Sk, k 02.12.1999 na 3 770,- Sk, k 26.12.2000 na 1 781,- Sk a k 15.07.2007 na
258,- Sk. Súčasťou posudku bola aj fotodokumentácia preukazujúca existenciu uvedeného počítača.

Nakoľko znalecké posudky ohľadne zistenia skutočnej hodnoty /všeobecnej ceny/ tlačiarenských
zariadení neboli vypracované na základe uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania, ale

boli vyhotovené na základe individuálnej žiadosti odporcov, súd posudky vyhodnotil ako listinné dôkazy
potvrdzujúce výšku trhovej ceny sporných tlačiarenských zariadení. Tá, podľa uvedených dôkazov, bola
viac ako desaťnásobne nižšia ako kúpna cena uvádzaná v kúpnej zmluve „KAUFVERTRAG“ zo dňa
12.05.1991.

Súčasťou znaleckého posudku č. 1/2007 (str. 11/24) ako príloha č. 1 je aj „Čestné prehlásenie“ D. E.a,

v ktorom D. E. opisuje priebeh a spôsob nadobudnutia sporného zariadenia. V čestnom prehlásení D.
E. uvádza, že strojné zariadenie zakúpil v roku 1990 od firmy A.B.N., a to ako používané (z druhej
ruky), pričom sa stal v poradí už 3. majiteľom. Uvedené stroje zakúpil za 27 000,-DM a nikdy ich nikomu
nepredal, najmä nie G. M.. D. E. ďalej prehlásil, že od G. M. nedostal v hotovosti čiastku 50 000,-DM
ako finančnú náhradu za strojné zariadenia, resp. ako kúpno-predajnú cenu strojov. Ďalej potvrdil, že

celkový príjem domácnosti, ktorú viedol s G. M., bol v roku 1991 cca 3 000,-DM mesačne, úspory nemali
žiadne. Zároveň D. E. potvrdil, že stroje G. M. nikdy neodovzdal, zmluva L. zo dňa 12.05.1991 je fiktívna,
pretože nie je finančne krytá, k naplneniu zmluvy nikdy nedošlo a zoznam strojných zariadení v zmluve
L. sa nezhoduje so zoznamom strojných zariadení, ktoré kúpil. D. E. v prehlásení potvrdil, že strojné
zariadenia odovzdal len neb. D. M. pre potreby spoločnosti CO D.. Ďalej potvrdil, že s G. M. sa ako

so životnou družkou rozišiel na jeseň roku 1999. Nevylúčil, že vzorové tlačivo zmluvy L. z 12.05.1991
mu G. M. v období ich spolužitia podstrčila a preto vedome nikdy tlačivo zmluvy L., s obsahom ktorej
nesúhlasí, nepodpísal.

Vzhľadom k tomu, že výpovede navrhovateľky v otázke vlastníctva tlačiarenského zariadenia sa
rozchádzali, súd za účelom ustálenia skutkového stavu vykonal dňa 09. apríla 2008 dokazovanie

výsluchom navrhovateľky a svedkov K. G. a H. G..

Navrhovateľka vypovedala, že kúpnu zmluvu z roku 1991 vyhotovenú v nemeckom jazyku nielenže
podpísal, ale aj vlastnou rukou vyplňoval D. E., s ktorým navrhovateľka žila v druhovskom pomere.
Zmluva bola podpisovaná v Prahe z dôvodu, že práve tam sa tlačiarenské zariadenie nachádzalo.
Všetko, čo tvorilo predmet zmluvy, bolo súčasťou jedného komponentu, vrátane kamery. D. E.

tlačiarenské stroje kúpil v Nemecku a niekedy v roku 1990 ich previezol do Prahy za účelom podnikania.
Podnikateľskú činnosť v Prahe D. E. pozastavil, pretože mal pocit, že ho tam okrádajú. A práve preto
sa rozhodol tlačiarenské zariadenie odpredať. Kúpnu cenu, ktorá je uvedená v zmluve stanovil D. E..
Ten navrhol, že navrhovateľke stroje predá za 50 000,-DM, s čím navrhovateľka súhlasila. Peniaze
navrhovateľka vyplatila D. E. v hotovosti, tzv. z ruky do ruky. Navrhovateľka v Nemecku žila od roku

1984. Podľa jej vyjadrenia v tom čase zarábala okolo 2 000,-DM mesačne, ale mala aj iné aktivity,
z ktorých mala príjem, a preto mala dostatok financií na kúpu uvedených strojov. Peniaze, ktoré
navrhovateľka vyplácala D. E., nemala uložené v peňažnom ústave, ale podľa jej vyjadrenia ich mala
uložené doma. Preto navrhovateľka nevedela preukázať, že kúpnu cenu D. E. skutočne aj vyplatila.
Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože v prípade kúpnej

zmluvy, ktorej predmetom sú hnuteľné vecí, vlastnícke právo k nim nadobúda kupujúci prevzatí týchto
vecí (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka).To, z akého dôvodu a na aký účel navrhovateľka tlačiarenské zariadenie zakúpila, navrhovateľka
odôvodnila jednak tým, že D. E., s ktorým v tom čase žila, sa stroje rozhodol predať ako aj tým, že v
roku 1991, v reštitúcii /okrem iného/, získali späť schátraný rodinný dom. V rámci rodiny sa diskutovalo

o podnikaní. Rodina sa dohodla, že neb. D. M. dá u svojho zamestnávateľa (E.) výpoveď a že sa s
rodinou presťahuje do Banskej Štiavnice, kde začne podnikať. Zároveň sa dohodli, že dom sa prepíše
výlučne na brata navrhovateľky D. M., ktorý si vezme úver, dom zrekonštruuje a začne v ňom podnikať v
tlačiarenskej oblasti. Keďže sa nedalo zo dňa na deň dosiahnuť, aby brat navrhovateľky dal aj výpoveď
aj sa presťahoval do Banskej Štiavnice, v roku 1991 matka navrhovateľky založila firmu V., ktorá mala

sídlo v rodinnom dome nadobudnutom v reštitúcii.

Svedkyňa K. G. potvrdila, že v roku 1991 priviezol D. E. kopírovacie stroje z Prahy do Banskej Štiavnice.
Spolu s D. E. prišla aj navrhovateľka, ktorá rodine oznámila, že tieto stroje už patria jej, pretože ich od
D. E. odkúpila. Neskôr navrhovateľka svedkyni povedala aj to, za akú cenu ich kúpila, teda, že ich kúpila
za 50 000,-DM. Zároveň svedkyňa potvrdila, že v novembri 1999 do Banskej Štiavnici priniesol p. E. 54
000,-DM, ktoré po ňom poslala navrhovateľka na splatenie hypotekárneho úveru. Svedkyňa uviedla, že

z uvedenej sumy sa údajne kupovala aj nejaká nová kopírka.

Navrhovateľka, ktorej výpoveď potvrdila svedkyňa K. G. - sestra navrhovateľky, ako aj jej manžel, H.
G., vypovedala, že ich matka T. M. bola už v pokročilom veku a keďže nevedela obsluhovať náročné
tlačiarenské zariadenie, z kúpených strojov obsluhovala iba jednoduchšiu kopírku, s ktorou podnikala.
Jediný, kto vedel tlačiarenské zariadenie obsluhovať, bol brat navrhovateľky neb. D. M.. Práve z tohto

dôvodu sa navrhovateľka tlačiarenské zariadenie po predchádzajúcej dohode rozhodla dať svojmu
bratovi, aby s nimi podnikal. V roku 1993 sa D. M. presťahoval do Banskej Štiavnice. Stroje, ktoré boli
uskladnené v reštituovanom rodinnom dome, mu navrhovateľka odovzdala v roku 1994, kedy začal
podnikať, a to s tým, že mu ich odovzdáva do vlastníctva. Navrhovateľka v tejto súvislosti vypovedala, že
v čase, keď stroje bratovi odovzdávala, mala na mysli, že ich vlastníkom bude už jej brat D. M.. Dohoda

ohľadne strojov bola uzavretá len medzi navrhovateľkou a jej bratom D. M.. Navrhovateľka potvrdila,
že s firmou V. uvedený obchod nemal nič spoločné. To, ako so strojmi naloží jej brat, t.j. či ich vloží
do firmy a pod., už bolo jeho vecou. Zároveň sa navrhovateľka s bratom dohodli, že peniaze za kúpu
tlačiarní navrhovateľke vyplatí po tom, ako ich bude mať. Navrhovateľka uviedla, že v podstate stroje
bratovi odpredala.

Svedkyňa K. G. ďalej potvrdila, že vedela o dohode medzi navrhovateľkou a ich bratom D. M.. Niekedy
v rokoch 1995 - 1996 prišiel za ňou brat a povedal jej, že nemôže súhlasiť s tým, aby mu navrhovateľka
tých50000,-DMzastrojelentakdarovalaažeonjejuvedenúsumu,zaktorúnavrhovateľkastrojekúpila,
postupne vráti, keď splatí úver. Neskôr D. M. svedkyni povedal, že navrhovateľka nakoniec pristúpila k
tomuto jeho návrhu, a že jej stroje bude postupne splácať.

Pred Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava V, Úradom justičnej a kriminálnej polície Bratislava, v trestnej
veci Pokusu podvodu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1 ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od
31.12.2005, bol dňa 23.01.2007 vypočutý ako svedok D. E.. Ten potvrdil, že až do roku 1999 bol druhom
G. M.. V tomto období brat G. M. D. M. ochorel a svedok sa rozhodol, že za neho zaplatí pôžičku,
ktorú mal na dom v Štiavnici. Išlo o sumu 56 000,- DM. Vzhľadom k tomu, že svedok privatizoval v ČR

energetiku a plynárenské spoločnosti pre nemecké koncerny, mohol si to finančne dovoliť. Peniaze, t.j.
56000,-DM,poslalsvedokPavloviLesíkovipopánoviG.-švagroviG.M..Uvedenépeniazebolivložené
na účet firmy pána M. v Banskej Štiavnici niekedy začiatkom decembra 1999. Svedok ich D. poskytol
ako dar, nikdy ich nežiadal vrátiť. Ohľadne strojného zariadenia, o ktorý sa vedie spor, pán Schmel
vypovedal, že stroje kúpil on od firmy AB N. niekedy v roku 1990, pretože chcel s nimi pôvodne podnikať

v Československej republike v Prahe a používať ich ako tlačiareň pre Republikánsku stranu. Asi v roku
1991 sa dohodol s pánom M., že mu stroje podaruje, a to bezodplatne. Na základe toho si pán M. pre
stroje aj prišiel, a s Áviou ich previezol do Banskej Štiavnice. Nikdy nechcel od pána M. za stroje žiadnu
úhradu a nechce ich ani dnes od jeho dedičov. Svedok tvrdil, že G. M. nebola nikdy vlastníčkou tohto
zariadenia. Svedok tvrdil, že kúpnu zmluvu, ktorú mal dňa 12.05.1991 podpísať v Prahe ako predávajúci

a navrhovateľka ako kupujúca strojného zariadenia, prvý krát videl dňa 28.04.2006. Poprel však, že by
ju naozaj aj podpísal. Poukázal na to, že v čase podpísania zmluvy mal svedok žiť s navrhovateľkou ako
druh a družka v Nemecku a preto je nelogické, aby ju podpisovali v Prahe. Zároveň svedok poukázal
aj na to, že navrhovateľka nedisponovala väčším obnosom financií, pretože úspory nemala žiadne av tom čase zarábala okolo 3 000,- DM mesačne. Svedok ďalej uviedol, že stroje sú jeho vlastníctvom,
kúpil ich od firmy AB Dick a vzhľadom na väčší časový odstup ako aj na to, že boli zakupované už ako
používané, doklady o ich. kúpe v súčasnosti už nemá.

D. E. aj pre účely tohto súdneho konania potvrdil vo svojom „W. prehlásení“, že je výlučným vlastníkom
tlačiarenských strojov, ktoré sú predmetom konania, a že tieto stroje dal do bezplatného užívania
nebohému D. M. na podnikateľské účely jeho firmy CO D.. Zároveň pán E. prehlásil, že podpis
predávajúceho na dokumente „L.“ z 12.05.1991 nie je jeho vlastnoručným podpisom. G. M. predmetné
stroje od neho nikdy nekúpila. Zároveň pán E. prehlásil, že na vyplatenie hypotekárneho úveru

čerpaného od Slovenskej sporiteľne nebohým D. M. poskytol peniaze v hotovosti vo výške 56 000,- DM
prostredníctvom sestry nebohého K. G., rod. M. a jej manžela H. G. a že uvedenú sumu nebohému
darovalanežiadaichnaspäť.KonanieG.M.vnímasvedokakopodvodvočiY.M.aG.M. aneoprávnené
obohatenie o čiastku 1 097 491,- Sk, ktorú už odporcovia uvedením do omylu G. M. zaplatili. Z
uvedeného dôvodu tieto skutočnosti svedok oznámil aj orgánom činným v trestnom konaní.

Vzhľadom na protichodné tvrdenia navrhovateľky a uvedeného svedka, súd chcel vykonať dokazovanie

jeho výsluchom, prípadne aj znalcom z odboru písmoznalectva za účelom zistenia pravosti podpisu D.
E. na kúpnej zmluve z 12.05.1991. Súdne zásielky sa od uvedeného svedka vracali ako nevykázané z
dôvodu, že svedok na adrese, ktorú si sám uvádzal ako adresu svojho bydliska, bol neznámy. Výsluch
uvedeného svedka nebolo možné vykonať.

K výpovedi D. E. sa však na pojednávaní dňa 09. apríla 2008 vyjadril svedok H. G. - švagor

navrhovateľky. Ten potvrdil, že s pánom E. sa stretol asi trikrát. Prvýkrát sa s ním stretol na hranici,
druhýkrát v českom mestečku a tretíkrát v nemocnici v Nitre, kde ležal D. M.. Pri stretnutiach dal D. E.
svedkovi obálky s markami, zakaždým do 2 XXX,-DM- D. E. mu povedal, že peniaze posiela bratovi /
D. M./ navrhovateľka, a to na splátky úveru. Svedok poprel, že by mu D. E. odovzdal 50 000,-DM. Na
základe tohto tvrdenia bol svedok vypočúvaný aj na polícii, kde nakoniec D. E. zmenil výpoveď s tým,

že bolo to dávno a že sa pomýlil.

Svedkyňa K. G. na pojednávaní, na ktorom vypovedal aj jej manžel H. G., uviedla, že v roku 1999 sa
stretla s D. E., ktorý bol v Banskej Štiavnici a ktorý išiel za jej bratom D. M.. Neskôr jej brat povedal,
že navrhovateľka mu po D. E. poslala 54 000,-DM na vyplatenie úveru, ktorý si vzal na rekonštrukciu
reštituovaného domu. Svedkyňa potvrdila, že z uvedenej sumy sa kupovala aj nová kopírka s ktorou mal

brat D. M., po tom, čo sa vylieči, podnikať. V decembri 1999 prišla navrhovateľka domov. Za prítomnosti
matky T. M. a svedkyne priniesol D. M. vytlačené potvrdenia a žiadal, aby ich navrhovateľka podpísala s
tým, že nevie, kedy sa jej zídu. Išlo o dlžobný úpis a splátkový kalendár. Navrhovateľka najprv odmietala
uvedené doklady podpísať s odvolávaním sa na súrodenecký vzťah. Nebohý brat D. M. však trval na
tom, aby ich navrhovateľka podpísala.

Svedkyňa T. M. - matka navrhovateľky a nebohého D. M. - bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného
súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom. Jej výpoveď však nepriniesla žiadne svedectvo, pretože
svedkyňa si na nič nepamätala, niektorým pojmom vôbec neporozumela. Svedkyňa prekonala ťažkú
chorobu srdca a mozgu, následkom čoho bola štyri mesiace hospitalizovaná.

Svedok Q. G. sa vyjadroval k technickému stavu a reálnej hodnoty sporných tlačiarenských strojov, ako

aj k okolnostiam súvisiacim so začatím podnikania p. T. M..

Svedok potvrdil, že tlačiarenské zariadenie priviezol z Prahy do Banskej Štiavnice nejaký pán D., ktorý
bol priateľom navrhovateľky G. M.. Svedok stroje videl prvýkrát niekedy v roku 1992, kedy ho oslovila
pani T. M. s tým, či by u nej svedok nechcel pracovať, pretože svedok bol držiteľom osvedčenia o
vykonaní tlačiarenských skúšok. Svedok uvedenú ponuku odmietol. Svedok sa k hodnote sporných

tlačiarenských strojov vyjadril v tom zmysle, že v Nemecku by uvedené stroje mali hodnotu šrotovej
veci. Okrem toho svedok potvrdil, že s neb. D. M. sa začal pracovne stretávať niekedy koncom roka
1993, prípadne začiatkom roka 1994. Po tom, ako p. Lesík v roku 2000 zomrel, firma fungovala ešte
tak mesiac, a následne zanikla.Svedecká výpoveď tohto svedka bola vzhľadom na právne posúdenie veci irelevantná.

Na účely trestného konania bol vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ „Znalecký
posudok č.p. D. - XXXXX-X/KEU-BA-EXP-XXXX“. Ten súd v tomto konaní vyhodnotil ako listinný dôkaz.

V jeho závere sa uvádza, že „D. M. nie je možné určiť ani vylúčiť ako možného pisateľa sporného
podpisu obsiahnutého na písomnosti „Čestné prehlásenie“ zo dňa 25.9.1994. Sporný podpis obsiahnutý
na písomnosti „Potvrdenie“ zo dňa 2.12.1999 vyhotovil D. M.“.

Okresný súd Bratislava V dňa 28.01.2004 v danej veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/487/00-103 tak, že

1. odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť, spoločne a nerozdielne, zaplatiť navrhovateľke sumu 963
609,- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 05.11.2001 do zaplatenia, ako aj náhradu trov

konania vo výške 138 154,20 Sk,

2. konanie v časti 882 491,- Sk zastavil, /pre čiastočné späťvzatie návrhu/

3. návrh v časti 215 000,- Sk s úrokom z omeškania prevyšujúcom 17,6 % ročne od 28.12.2000 do
4.11.2001 zamietol. (z dôvodu, že splátky v tejto výške v čase vyhlásenia rozsudku neboli ešte zročné)

Na základe odvolania odporcov proti rozsudku v tej časti, ktorou im bola súdom uložená povinnosť

zaplatiť navrhovateľke sumu 963 609,- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 05.11.2001 do
zaplatenia, ako aj náhrada trov konania, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.11.2004, č.k.
6Co/155/04-235 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š i l a vec mu v r á t i l na
ďalšie konanie. Pred odvolacím súdom navrhovateľka uviedla, že jej odporcovia ešte dlhujú 54 000,-
DM, z toho za kopírovaciu mašinu 4 000,- DM a ostatné za zakúpenie strojného zariadenia. V ostatnej

časti rozsudok prvostupňového súdu, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť.

P r e d m e t k o n a n i a

P r e d m e t o m ď a l š i e h o k o n a n i a zostala suma 50 000 DM uplatnená v slovenskej mene
pri kurze 1:18, t.j. 900 000,-Sk (dlh na kúpnej cene strojov) a časť sumy 4 000,-DM uplatnenej rovnako
v slovenskej mene pri kurze 1:21,5, t.j. 86 000,-Sk (pôvodný dlh z druhej pôžičky) znížená o 22 391,-

Sk (medzičasom uhradená časť dlhu) čo je suma 63 609, spolu 963 609,-Sk spolu so 17,6 % ročným
úrokom z omeškania od 05.11.2001 do zaplatenia.

Navrhovateľkaznížiladlhzdruhejpôžičky86000,-Sk(4000,-DM)na63609,-Sknapriektomu,žerozdiel
22 391,-Sk bol odporcami uhradený titulom úroku z omeškania z prvej oneskorenej splátky pôžičky 1
075 000,-Sk (50 000,-DM) ktorá bola dohodnutá vo výške 215 000,-Sk, splatná: 31.12.2000 a ktorá bola

odporcami zaplatená až dňa 03.08.2001.

Úrok z omeškania bol navrhovateľkou pôvodne uplatnený vo výške 18 % ročne, a to do 27.12.2000 do
zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2008 navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vzala návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 963 609,-Sk za obdobie
od 27.12.2000 do 04.11.2001 späť. Súd so súhlasom odporcu v tejto časti konanie v zmysle § 96

Občianskeho súdneho poriadku z a s t a v i l .

A r g u m e n t y o d p o r c o v :

1/ Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že za časť požičanej sumy bolo zakúpené strojné zariadenie,
ktorémalaodporkyňav1.radeúdajnerozpredaťapredajomtohtostrojnéhozariadeniasamalaobohatiť,
podľa odporcov je toto tvrdenie navrhovateľky neodôvodnené, ničím nie je doložené a preukázané v

žalobe. Do súpisu aktív a pasív dedičského konania po neb. D. M. nebolo zahrnuté strojné zariadenie
uvádzané navrhovateľkou v návrhu, pretože neboli vo vlastníctve poručiteľa, a preto toto strojnézariadenie nemohla odporkyňa v 1. rade ani odpredať. D. navrhovateľka tvrdí, že strojné zariadenie
zakúpila ona, strojné zariadenie by malo byť jej majetkom a nemalo by byť zahrnuté do súpisu majetku
po neb. D. M..

Odporcovia majú za to, že ak navrhovateľka zakúpila stroje v roku 1991 s cieľom poskytnúť ich
na podnikanie, poskytla ich výlučne svojej matke T. M. V., pretože neb. D. M. získal oprávnenie
k podnikateľskej činnosti až 01.01.1994. Z uvedeného vyplýva, že medzi navrhovateľkou a T. M.
bezodplatným poskytnutím strojov došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Ak po zániku združenia,
ktorého členmi boli T. M. a neb. D. M., v rámci vysporiadania vzájomných vzťahov, majetok združenia

prevzal D. M., bol po zániku združenia /vzhľadom na účel združenia/ povinný vydať zapožičané stroje T.
M., keďže právo užívania strojov predstavovalo vklad do združenia, ktoré po zrušení združenia je malo
byť prinavrátené.

Vtomprípadesinavrhovateľkanemôžežalobouuplatňovaťuhradeniekúpnejcenyzapredmetnéstrojné
zariadenie, ale mala by žalovať o v y d a n i e v e c i . Odporcovia v tejto súvislosti predložili súdu
„Čestné prehlásenie“ G. Z. a H. G. zo dňa 03.11.2004, v ktorom uvedené osoby prehlásili, že polygrafické

strojnézariadeniasafyzickystálenachádzajúasúuskladnenévobjekteN.3,R.H.nanákladyG.M.asú
pripravené na ich prevzatie v nasledovnom zložení: 1 kus ofset. tlač. Stroja značky AB N. XXX T formát
K 1 kus PC značky K. G. II P+ diskety, 1 kus ihličkovej tlačiarne K., 1 kus termoväzby D. F.. Odporkyňa
v 1. rade súdu predložila „Výzvu na prevzatie veci“ adresovanú dňa 07.09.2001 G. M. - navrhovateľke.
V nej odporkyňa v 1. rade vyzvala navrhovateľku, aby si do 25.09.2001 prevzala strojné zariadenie,

ktoré je vo vlastníctve navrhovateľky a ktoré navrhovateľka mala zapožičať firme V., s presným rozpisom
jednotlivých jeho častí. Zároveň odporkyňa v 1. rade upozornila v tejto výzve navrhovateľku, že ak si
stroje neprevezme do uvedeného termínu, budú na jej náklady uskladnené vo vhodných priestoroch. O
tom, že tieto veci existujú a sú pripravené k ich odovzdaniu navrhovateľke predložila odporkyňa v 1. rade
súdu „Znalecký posudok č. 1/2007“ vypracovaný dňa 30.04.2007 Ing. Štefanom Netrim, znalcom

z odboru strojárstvo a odvetvie Energetické stroje a zariadenia, Materiály a medzné stavy materiálov,
Odhad hodnoty strojových zariadení. Uvedeným posudkom, ktorého súčasťou je aj fotodokumentácia
preukazujúcaexistenciustrojnéhozariadenia,znalecurčilvšeobecnúhodnotu/vrátaneDPH/ofsetového
stroja AB Dick 369 T k dátumu 12.05.1991 na 97 898,70 Sk, k 01.01.1994 na 52 865,30 Sk, k 26.12.2000
na 31 444,30 Sk a k 10.03.2007 na 11 221,80 Sk.

„Znaleckým posudkom č. 2/2007“ vypracovaným dňa 29. augusta 2007 Ing. Ladislavom Zelinom,
znalcom z odboru Elektrotechnika a odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika, Odhad
hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky odporcovia preukázali všeobecnú hodnotu počítača
Apple Macintosh II. Tú určil znalec k 12.05.1991 na 74 954,- Sk, k 01.01.1994 na 19 166,- Sk, k
02.12.1999 na 3 770,- Sk, k 26.12.2000 na 1 781,- Sk a k 15.07.2007 na 258,- Sk. Súčasťou posudku

bola aj fotodokumentácia preukazujúca existenciu uvedeného počítača.

Odporcovia popreli pravosť podpisu poručiteľa D. M. na „Čestnom prehlásení“ zo dňa 25.09.1994 v
ktorom mal D. M. uznať dlh vo výške 50 000,- DM za nákup strojného zariadenia a na „Potvrdení“
z 02.12.1999. Ohľadne skutočnosti, že podpis poručiteľa D. M. nie je jeho podpisom na „Potvrdení“
zo dňa 02.12.1999 a na „Čestnom prehlásení“ zo dňa 25. septembra 1994, predložili odporcovia

„Písmoznalecký posudok č. 10/2004“ vypracovaný dňa 29.03.2004 Mgr. Miroslavom Koutným, znalcom
v odbore písmoznalectvo. V závere posudku znalec vyslovil hypotézu, že podpis na „Potvrdení“ zo dňa
02.12.1999 a na „Čestnom prehlásení“ zo dňa 25. septembra 1994 s vysokou mierou pravdepodobnosti
nie je vlastnoručným podpisom D. M..

K čestnému prehláseniu neb. D. M. zo dňa 25.09.1994, s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho

zákonníka odporcovia uviedli, že zo strany uznávajúceho išlo o faktický omyl spočívajúci v tom, že
predpokladal existenciu určitej skutočnosti (predaj zariadení), ktorá však v čase uznania neexistovala
a ani neskôr nenastala, keďže vlastnícke právo navrhovateľky zostalo zachované a nebolo nikým
spochybnené. Ohľadom čestného prehlásenia D. M. zo dňa 25.09.1994 sa odporcovia dovolávali
podaním zo dňa 18.12.2007 relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu (§ 49a Občianskeho

zákonníka), nakoľko bol urobený v omyle.Odporcovia ďalej poukázali na to, že sama navrhovateľka sa v návrhu na začatie konania označila
za vlastníčku strojného zariadenia. Kúpnu zmluvu, na základe ktorej mala navrhovateľka nadobudnúť
sporné stroje od D. E., odporcovia spochybnili, a to vzhľadom na čestné prehlásenie D. E. zo dňa

02.10.2006.

2/ Žalobu podanú navrhovateľkou v časti, v ktorej si navrhovateľka uplatňuje vrátenie pôžičky vo výške
50 000,- DM považovali odporcovia za predčasnú s poukázaním na tú skutočnosť, že časť splátok
podľa „Dohody o pôžičke“ nebola v čase podania návrhu ešte splatná. Splatné splátky majú odporcovia
uhradené a zaplatenie ostatných splátok sa môže navrhovateľka domáhať jedine po uplynutí lehoty

splatnosti každej jednotlivej splátky.

Odporcovia v 1. a 2. rade dňa 10.02.2003 však uznali pred súdom dlh vo výške 50 000 DM
(1 075 000,- Sk), ktorý vznikol z pôžičky, a to čo do dôvodu i jeho výšky a ktorý v priebehu konania
postupne vyrovnali.

Dlh vo výške 4 000,-DM (86 000,-Sk), ktorý mal vzniknúť z druhej pôžičky poskytnutej navrhovateľkou
neb. D. M. a ktorá suma, podľa navrhovateľky, mala byť použitá na kúpu kopírovacieho stroja A.,

odporcovianeuznali,pretožepoprelizáklad,t.j.samotnúexistenciutakejtopôžičky.Odporcoviasabránili
tým, že kopírovací stroj RICOH bol zakúpený z prvej pôžičky 50 000,-DM, ktorú uznali.

P r á v n y s t a v :

I.

„Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu

povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu“ (§ 588 Občianskeho
zákonníka).

Navznikkúpnejzmluvytrebazhodnýprejavvôlezmluvnýchstrán,tedaakceptácianávrhuobsahujúceho
podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú a) predmet kúpy a b) kúpna cena. Predmetom kúpy môže byť
vec určená jednotlivo alebo podľa druhu, veci určené súhrnom (bez presného určenia počtu, váhy, akosti

a pod) „ako stojí a leží“, vec celá alebo spoluvlastnícky podiel k nej, byt alebo nebytový priestor.

Kúpna cena je úhrada za predmet kúpy určená v peniazoch. Kúpna cena musí byť ustálená sumou
peňazí alebo iným spôsobom, na základe ktorého možno cenu dostatočne určiť. Napr. účastníci sa môžu
dohodnúť na cene, za akú bola vec predtým kúpená.

Kúpnu zmluvu v prípade hnuteľných vecí možno uzavrieť písomne, ústne i konkludentne.

Kúpnuzmluvumôžeakopredávajúciplatneuzavrieťibavlastníkveci.Akjepremetomkúpnejzmluvyvec
hnuteľná, kupujúci nadobudne vlastnícke právo jej prevzatím (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

II.

Podľa§657ods.1Občianskehozákonníka,„zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu“.

Ak doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ
o plnenie požiadala (§ 563 OZ). Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne
plynúť trojročná premlčacia doba na jeho súdne uplatnenie; inak táto premlčacia doba začne plynúť od
dohodnutej splatnosti.

III.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, „ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní“.

IV.

P r á v n e n á s l e d k y p r i ú m r t í d l ž n í k a

V zmysle ust. § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne
nezaniká, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou
dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzku iba vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný výhradne
na osobu dlžníka.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa /§ 460 OZ/. Okamžik smrti poručiteľa je rozhodujúcou
skutočnosťou čo do okruhu osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, ako aj čo do práv a povinností,
do ktorých vstupujú právni nástupcovia poručiteľa. Okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho
miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj povinností, ktoré smrťou nezanikajú.

V konaní o dedičstve musí byť prejednaný aj taký majetok, ktorý pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí

o dedičstve nebol známy /nebol zistený/. Konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva môže súd zahájiť
aj bez návrhu, ak sa dozvie, že poručiteľa zanechal nejaký majetok, ktorý doposiaľ nebol známy, a nebol
podaný návrh na začatie tohto konania (§ 175x OSP).

K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom však vychádza z princípu ingerencie štátu pri
nadobudnutí dedičstva. Okrem iného predpokladá, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť

súdom /predtým štátnym notárstvom/ prejednané a rozhodnuté, že konanie o dedičstve sa začína aj bez
návrhu a že v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý po pôvodnom prejednaní a
rozhodnutí dedičstva nebol známy /nebol zistený/. Podľa uznesenia súdu o potvrdení dedičstva alebo o
vyporiadaní dedičov sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

Za dediča vo vlastnom zmysle slova nemožno rozumieť každého, komu svedčí niektorý z dôvodov

dedenia, ani tých, ktorý boli síce spôsobilí dediť a dedičstvo neodmietli, ale v skutočnosti z dedičstva
nič nenadobudli. Z hľadiska zákonného ustanovenia možno za dediča považovať len toho, komu
bolo rozhodnutím súdu dedičstvo potvrdené alebo kto sa stane nadobúdateľom pomernej časti
dedičstva, príp. určitej hodnoty z poručiteľovho zanechaného majetku podľa súdom schválenej dohody
o vyporiadaní dedičstva. Do tej doby je tak možné osobu uchádzajúcu sa o dedičstvo považovať len

za domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností spadajúcich do dedičstva, ale ktorý
sa ním stane so spätnou účinnosťou k okamihu poručiteľovej smrti až na základe výsledkov konania
o dedičstve.

Zodpovednosť dedičov za poručiteľove dlhy upravujú ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia, „dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané

nákladyspojenéspohrebomporučiteľaazaporučiteľovedlhy,ktorénanehoprešliporučiteľovousmrťou
(ods. 1). Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu (ods. 2)“.

Dedičstvo predstavuje majetkové aktíva i pasíva. Aktíva dedičstva sú súhrnom vecí, práv a iných
majetkovýchhodnôt,ktoréprechádzajúnadedičadedením.Dopasívdedičstvapatriaprimeranénáklady

spojené s pohrebom poručiteľa, a dlhy, ktoré poručiteľ zanechal.

Za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na dediča prešli
poručiteľovou smrťou, zodpovedajú dedičia do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods.1). Akje dedičov viacej, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z
dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu (§ 470 ods. 2).

Zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov v konaní o dedičstve je východiskom pre vyhotovenie súpisu

aktív a pasív dedičstva (§ 175m OSP), pre určenie obvyklej ceny majetku, výške dlhov a čistej hodnoty
dedičstva a pre rozhodnutie o dedičstve. Pre zaradenie dlhov do pasív dedičstva je určujúce, či dlh v
čase smrti poručiteľa existoval; nie je významné, kedy sa dlh stal splatným.

Neprihlásené pohľadávky veriteľov v dedičskom konaní nezanikajú a nezaniká ani dedičova povinnosť
uhradiť ich, pokiaľ uhradením nárokov prihlásených veriteľov nevyčerpal celkom cenu nadobudnutého

dedičstva. Ak po uspokojení prihlásených veriteľov zvyšuje niečo z nadobudnutého dedičstva, uspokoja
sa z tohto zvyšku aj veritelia, ktorí svoje pohľadávky neoznámili súdu včas. Týchto veriteľov možno
uspokojiť aj z novoobjaveného dedičstva.

Ak je viac dedičov, určuje sa miera ich zodpovednosti podľa pomeru toho, čo z dedičstva skutočne
nadobudli, k celému dedičstvu, nie podľa podielov, v akých boli povolaní dediť. Mieru zodpovednosti
každého z nich možno zistiť iba na základe vyporiadania dedičstva.

Zodpovednosť viacerých dedičov za poručiteľove dlhy nie je solidárna. Nevzťahuje sa na ňu ustanovenie
§ 511. Ako už bolo uvedené vyššie, každý dedič je povinný vyrovnať každý z dlhov poručiteľa v takom
pomere, v akom sa podieľa na celom dedičstve. Výnimkou sú iba tie prípady, kedy sa dedičia dohodnú
so súhlasom veriteľa na inej zodpovednosti.

Predmetom zodpovednosti dedičov podľa § 470 sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu

poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli.

Dlh, ktorý nebol v dedičskom konaní prihlásený veriteľom /osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom/,
táto skutočnosť nezbavuje dedičov zodpovednosti za poručiteľove dlhy /§ 470 OZ/, pričom dedičia
zodpovedajú za dlh poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak
po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve ukončilo, alebo po vydané osvedčenia o

dedičstve (§ 175zca) sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná /§ 175x O.s.p./.
Je tomu tak preto, pretože v prípade novoobjaveného majetku sa vykoná o tomto majetku konanie o
dedičstve, pričom ešte nebude známe, s akým výsledkom konanie o novoobjavenom dedičstve skončí /
najmä, ako bude vyporiadané novoobjavené dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi/. Preto,
až do vyporiadania dedičstva budú všetci dedičia považovaní za vlastníkov novoobjaveného majetku

patriaceho do dedičstva, z právnych úkonov týkajúcich sa novoobjavených vecí alebo majetkových práv
patriacich do dedičstva budú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne.

Ak sa ale objaví dodatočne iba dlh, dedičské podiely sa nezmenia a dedičia za tento dlh, ktorý na nich
prešiel už poručiteľovou smrťou /dlhy/ budú zodpovedať podľa pomeru toho, čo už z dedičstva /pôvodne
prejednaného/ nadobudli, k celému dedičstvu. Preto, ak sa objaví iba dlh poručiteľa, bolo by nadbytočné

vykonať konanie o dedičstve, a preto takéto konanie sa už nevykoná /miera zodpovednosti dedičov
za poručiteľove dlhy je tak známa/.

O m e š k a n i e d l ž n í k a

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis“.

VýškaúrokuzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenskaplatnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 a 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).Podľa§563Občianskehozákonníka,„akčassplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal“.

Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého
bezdôvodné obohatenie vzniklo /veriteľ/ požiada toho, kto sa na jeho úkor bezdôvodné obohatil /dlžník/
o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník
plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo
súdnym rozhodnutím.

Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom,

ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou
uplynutím tejto doby. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V
takomto prípade dlh sa stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi.

Odporkyni v 1. rade bol návrh doručený dňa 05.11.2001 (čl. 24) a odporcovi v 2. rade dňa 11.04.2001
(čl. 15).

K v e c n e j l e g i t i m á c i i

V tzv. sporovom konaní sa vymedzenie účastníkov zakladá procesným spôsobom - o tom, kto bude
v konaní vystupovať ako účastník, rozhoduje žalobca tým, koho v žalobe za účastníka označí.
Skutočnosť,čitaktovymedzeníúčastnícisúskutočnenositeliatvrdenýchprávapovinnostívyplývajúcich
z hmotnoprávnych vzťahov, je otázkou tzv. vecnej legitimácie. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,

že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnych povinností, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotnoprávnych
povinností), o ktorých v konaní ide. Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného
dokazovania a právneho posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej legitimácie súd nie je oprávnený
zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov, nemôže konanie pre nedostatok jeho podmienky zastaviť,

ale žalobu zamietne.

Z h r n u t i e :

I.

Prvým navrhovateľkou uplatneným nárokom bol dlh na kúpnej cene tlačiarenského zariadenia, ktoré
mala navrhovateľka v roku 1994 odpredať svojmu bratovi neb. D. M. za dohodnutú kúpnu cenu 50 000,-

DM a ktorý smrťou neb. D. M. prešiel na dedičov, t.j. odporkyňu v 1. rade a odporcu v 2. rade.

Nakoľko bolo vlastnícke právo navrhovateľky k spornému strojnému zariadeniu odporcami
spochybnené, čo by malo za následok, že navrhovateľka ako nevlastníčka nemohla previesť vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam na poručiteľa, (a preto) v konaní o zaplatenie kúpnej ceny by nebola
aktívne legitimovaná.

Navrhovateľka svoje vlastnícke právo k spornému tlačiarenskému zariadeniu preukazovala kúpnou
zmluvou „L.“ zo dňa 12.05.1991, na základe ktorej mala uvedené stroje kúpiť od, v tom čase svojho
životného druha D. E. za 50 000DM. Okrem toho, že D. E. čestným prehlásením a svedeckou výpoveďou
pre orgánmi činnými v trestnom konaní poprel, že by navrhovateľka od neho uvedené stroje kúpila,
pričom súd takúto formu výpovede môže považovať len za podporný /nepriamy/ dôkaz, skutočnosti, že

k naplneniu kúpnej zmluvy nedošlo, nasvedčujú aj iné okolnosti.

Navrhovateľka nemala preukazovať vlastníctvo (to že je vlastníčkou, je už právna kvalifikácia, ktorá je
vecou súdu), ale mala preukázať, že nastali skutočnosti, na ktoré právo viaže nadobudnutie vlastníctva.
Keďže malo ísť o kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli veci hnuteľné, nadobudnutie vlastníckeho práva
sa viaže na prevzatie /fyzické odovzdanie/ týchto vecí (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ani z

jednej svedeckej výpovede nevyplýva, že by navrhovateľka (hoci aj po uzavretí kúpnej zmluvy „L.“) odpôvodnéhovlastníkaD.E.skutočneajprevzalastrojnézariadenia.Vypočutísvedkovia,ktorýchvýpoveď,
vzhľadom na ich blízky a príbuzenský vzťah k navrhovateľke, musel súd brať a hodnotiť rezervovane,
nepotvrdili nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným zariadeniam navrhovateľkou. Potvrdili iba to,

že navrhovateľka prehlásila, že uvedené stroje kúpila. Naopak, v neprospech navrhovateľky svedčili,
keď uviedli, že stroje do Banskej Štiavnice, do miesta bydliska T. M. - matky navrhovateľky - priviezol
v roku 1991 D. E. (teda nie navrhovateľka). Okrem toho, že navrhovateľka nepreukázala nadobudnutie
vlastníckeho práva k spornému zariadeniu, vlastnícke právo ku ktorému sa navrhovateľka snažila
preukázať kúpnou zmluvou L., nepreukázala ani to, že dohodnutú kúpnu cenu 50 000,-DM skutočne

„údajnému“ predávajúcemu aj vyplatila (výpis z účtu, príkaz na úhradu, potvrdenie predávajúceho...).
Dokonca nepreukázala ani len to, že v čase kúpy mala dostatok financií na vyplatenie kúpnej
ceny 50 000,-DM, pretože, tak ako vypovedala navrhovateľka, v tom čase bola zamestnaná a jej
príjem sa pohyboval okolo 2 000,-DM mesačne. Navrhovateľka síce spomínala aj iné príjmy /úspory/,
ich existenciu však nepreukázala. Príjem 2 000,-DM sa dá považovať za nižší príjem, pričom je
všeobecne známe, že životné náklady v SRN boli vysoké. Tým, že navrhovateľka nepreukázala, že

od predávajúceho D. E. prevzala sporné tlačiarenské zariadenie (naopak, D. E. uvedené veci mal v
držbe až do ich privezenia do Banskej Štiavnice), teda nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k
uvedeným veciam a tým, že navrhovateľka nepreukázala vyplatenie kúpnej ceny D. E. - predávajúcemu
(ani pôvod peňazí), bez ohľadu na to, či kúpnu zmluvu D. E. podpísal alebo nie, súd spochybnil, že k
naplneniu obsahu kúpnej zmluvy L. vôbec došlo. Dôvodom tohto spochybnenia je aj samotná výpoveď

D. E., ktorú tým, že uvedená osoba nevypovedala v tomto konaní ako svedok osobne, považoval súd
síce za podporný dôkaz, ale na výpoveď D. Schmela nemohol súd neprihliadať vôbec, pretože uvedený
svedok vypovedal ako svedok pred orgánmi činnými v trestnom konaní, o čom má súd k dispozícií
zápisnicu.

Na základe týchto skutočností má súd za to, že navrhovateľka vlastníctvo k sporným zariadeniam

nepreukázala.

V tejto súvislosti chce súd dať do pozornosti aj to, že tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa nadobudnutiu
vlastníckeho práva k sporným zariadeniam a následného predaja týchto zariadení svojmu bratovi neb.
D. M. sa súdu javia byť nelogické z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka tvrdí, že stroje kúpila od svojho druha za 50 000,-DM. Je prinajmenšom udivujúce, že

medzi sebou spísali kúpnu zmluvu, hoci v tom čase žili v spoločnej domácnosti, a že napriek vedeniu
spoločnej domácnosti mala navrhovateľka vyplatiť svojmu druhovi 50 000,-DM, hoci skutočná trhová
cena tohto zariadenia bola už v tom čase niekoľkonásobne nižšia, teda išlo o veľmi nevýhodnú kúpu, a to
najmä s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľka nemala úmysel so strojmi podnikať, nikdy v tejto oblasti
ani nepodnikala a jej príjem sa pohyboval okolo 2 000,-DM. Aj kúpu tlačiarenského zariadenia za tak

nevýhodnú kúpnu cenu pre iného rodinného príslušníka, ktorý v tlačiarenskej oblasti nikdy nepodnikal,
navyše od životného druha, súd považuje za rozpor so zásadou logického myslenia. Keď navrhovateľka
spísanie kúpnej zmluvy odôvodňovala opatrnosťou, je zarážajúce, že si nenechala vystaviť aj doklad o
tom, že predávajúcemu kúpnu cenu 50 000,-DM naozaj vyplatila.

Ak by aj navrhovateľka preukázala, že bola vlastníčkou sporného tlačiarenského zariadenia,

nepreukázala, že uvedené tlačiarenské zariadenie skutočne predala svojmu bratovi D. M.. Ten totiž
ani v jednom písomnom prehlásení nepotvrdil, že uvedené stroje v roku 1994 od svojej sestry G. M.
nadobudol do vlastníctva titulom kúpy. Potvrdenie neb. D. M. zo dňa 02.12.1999 je úplne zmätočné,
pretože navrhovateľka do firmy V. na začiatku jej existencie nikdy nevložila finančný obnos 50 000,-
DM. Okrem toho, pod názvom V. /ako dodatok k menu/ podnikala aj T. M., pod uvedeným názvom

prevádzkovalo svoju činnosť aj združenie. Uvedené argumenty sa týkajú aj Čestného prehlásenia D.
M. z 25. septembra 1994, s tým, že na rozdiel od prehlásenia, už vkladom neboli peniaze, ale strojné
zariadenie. Zároveň z čestného prehlásenia nemožno vyvodiť záver, že išlo o odplatný vklad, a nie je
zjavné, komu bol adresovaný. Uznanie dlhu v čestnom prehlásení súd nepovažoval za platný právny
úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože je neurčitý a nezrozumiteľný). Ak sa v čestnom

prehlásení, v časti uznania dlhu uvádza, že „ ... cenu strojného zariadenia uznáva ako dlh v celkovej
výške 50 000,- DM...“, tak v tejto súvislosti súd poukazuje na diametrálny rozdiel medzi cenou strojného
zariadenia a kúpnou cenou, na základe ktorej mala strojné zariadenie nadobudnúť navrhovateľka G. M..Cena strojného zariadenia /trhová alebo všeobecná cena/, ktorej výšku 50 000,-DM D. M. uznal a ktoré
zariadenie mala navrhovateľka vložiť do firmy, bola v skutočnosti desaťnásobne nižšia. Je odôvodnené
predpokladať, že brat odporkyne D. M., ktorý v tom čase už tri roky podnikal v tlačiarenstve a poznal

konkurenciu a pomery na trhu, musel poznať reálu hodnotu spomínaného strojného zariadenia.

Okrem vyššie uvedeného súd nemohol nebrať do úvahy aj samotné výpovede navrhovateľky, ktoré
sa niekoľko krát v konaní rozchádzali. Kým v návrhu na začatie konania navrhovateľka deklarovala,
že je vlastníčka strojného zariadenia a tým, že ho odporkyňa odpredáva, sa bezdôvodne obohacuje
(obohatenie vo výške 50 000,-DM žiadala navrhovateľka vydať), tak neskôr, po tom, čo odporkyňa

preukázala, že stroje sú pripravené k vydaniu, navrhovateľka začala tvrdiť - podľa názoru súdu účelovo,
že stroje v roku 1994 odpredala svojmu bratovi ako fyzickej osobe, teda, že už nie je ich vlastníčkou a
dlh vo výške 50 000,-DM vnikol z titulu neuhradenia kúpnej ceny.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že navrhovateľka nie je aktívne
legitimovaná v konaní o zaplatenie dlhu 50 000,-DM, ktorý mal vzniknúť z kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ňou ako predávajúcou a neb. D. M. ako kupujúcim, pretože navrhovateľka nepreukázala, že bola vôbec

niekedy vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré následne údajne predala bratovi. Navyše, navrhovateľka
nepreukázala ani to, že odovzdanie vecí - sporného tlačiarenského zariadenia bratovi, bolo odplatné.
Súd spochybnil, a navrhovateľka súdu relevantnými dôkazmi pochybnosť nijako nevyvrátila, že mala
dostatok financií na to, aby za 50 000,-DM, t.j. nevýhodne kúpila tlačiarenské zariadenie, ktoré ona sama
v podstate nepotrebovala, a zároveň, že disponovala aj s ďalšou finančnou čiastkou 54 000,-DM, ktorú

mala odovzdať bratovi titulom pôžičky.

V tejto súvislosti súd preto výpoveď navrhovateľky spochybnil, t.j. neuveril navrhovateľke ňou tvrdením
skutočnostiam týkajúcim sa kúpy strojného zariadenia jeho následne predaja D. Lesíkovi. Skôr sa súd
priklonil k tomu skutkovému stavu, ktorý vo svojej výpovedi opísal Peter Schmel.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v I. časti, o zaplatenie sumy 50 000,-DM (900 000,-Sk) zamietol.

II.

Ohľadne pôžičiek vo výške 50 000,-DM a 4 000,-DM odporcovia uznali pred súdom len sumu 50 000,-
DM, ktorú postupne v priebehu konania navrhovateľke splatili. O existencii pôžičky vo výške 50 000,-
DM existoval listinný dôkaz, a to „Dohoda o pôžičke“ zo dňa 01.12.1999, ktorú odporcovia nespochybnili
a neskôr sa ňou aj riadili. Z uvedenej pôžičky odporcovia navrhovateľke zaplatili sumu 667 491,-Sk a

sumu 215 000,-Sk, spolu 882 491,-Sk, preto v tejto časti vzala navrhovateľka návrh späť a žiadala v
tejto časti konanie zastaviť.

Ku dňu podania návrhu /27.12.2000/ pôžička nebola splatná. Tá bola splatná až dňa 31.12.2004. Keďže
však boli dohodnuté splátky, ale nie aj strata výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej splátky
riadne a včas, v čase podania návrhu nebola splatná ešte ani prvá splátka.

- prvá splátka vo výške 10 000,-DM = 215 000,-Sk, splatná 31.12.2000 bola uhradená 03.08.2001

(spolu s úrokom z omeškania vo výške 22 491,-Sk),

- druhá splátka vo výške 10 000,-DM = 215 000,-Sk, splatná 31.12.2001 bola uhradená 18.12.2001,

- tretia splátka vo výške 10 000,-DM = 215 000,-Sk, splatná 31.12.2002 bola uhradená 13.12.2002,

- štvrtá splátka vo výške 10 000,-DM = 215 000,-Sk, splatná 31.12.2003 bola uhradená 09.12.2003,

- piata splátka vo výške 10 000,-DM = 215 000,-Sk, splatná 31.12.2004 bola uhradená 10.11.2004.Z uvedeného vyplýva, že žaloba v časti vrátenia pôžičky vo výške 1 075 000,-Sk (50 000,-DM) bola
podaná predčasne, a teda nedôvodne. Táto skutočnosť, nakoľko v tejto časti vzal navrhovateľ návrh
späť, mala vplyv už len pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Návrh v tejto časti bol podaný nedôvodne.

Aj keď v tejto časti došlo zo strany navrhovateľky k späťvzatiu návrhu, na základe čoho sa konania o
zaplatenie pôžičky vo výške 50 000,-DM (1 075 000,-Sk) zastavilo, čomu predchádzalo uznanie tohto
dlhu zo strany dedičov pôvodného dlžníka, nedá súdu uviesť, že ani v tejto časti návrh nebol podložený
hodnovernými dôkazmi. Sumu 54 000,-DM, tak ako to vyplýva zo svedeckej výpovede K., priniesol D.,
a to v novembri 1999, pričom navrhovateľka tvrdí, že uvedenú sumu bratovi požičala dňa 01.12.1999,

iným dôkazom, že mu ich požičala dňa 02.12.1999. Aj v tejto súvislosti navrhovateľka nepreukázala,
odkiaľ mala uvedený obnos peňazí (pôvod peňazí) a nepreukázala, že ten, kto bratovi požičal peniaze
bola práve ona. Neexistuje teda priamy dôkaz o tom, že k vyplateniu pôžičky zo strany navrhovateľky
skutočne došlo.

Je zarážajúce, a platí to aj o druhej pôžičke, že navrhovateľka, v čase, keď už bola so svojim druhom

D. E. rozídená, v novembri po ňom poslala 54 000,-DM, hoci už 01.12.1999 bola na Slovensku, priamo
v Banskej Bystrici, kde podpisovala s bratom D. M. Dohodu o pôžičke a dňa 02.12.1999 jej Pavol Lesík
vystavil potvrdenie o vložení 54 000,-DM do firmy CO PRINT.

Spornou zostala pôžička vo výške 4 000,-DM. K jej existencii navrhovateľka predložila jednak listinný
dôkaz, a to už spomínané „Potvrdenie“ datované dňom 02.12.1999, vystavené D. a jednak túto

skutočnosť sa navrhovateľka snažila preukázať aj výpoveďou svedkyne K. G., ktorá však len potvrdila,
že peniaze vo výške 54 000,-DM priniesol v novembri 1999 D. E., pričom ona sama pri odovzdávaní
peňazí nebola. To znamená, že nemohla priamo vedieť za koho D. E. peniaze odovzdával. To, že to
malo byť od navrhovateľky sa svedkyňa mala dozvedieť až od brata D. M..

Rozhodujúci dôkaz, a to, že pôžičku poskytla práve navrhovateľka, však navrhovateľka ani v tejto časti

nepredložila (preukázanie pôvodu peňazí, existenciu peňazí, napr. výpisom z účtu navrhovateľky, výber
z účtu v rozhodnom období....).

Z uvedených dôvod súd návrhu navrhovateľky ani v tejto časti žaloby n e v y h o v e l.

N á h r a d a t r o v k o n a n i a :

O náhrade trov konania v časti, v ktorej súd návrhu navrhovateľky nevyhovel a návrh zamietol,

rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd náhradu trov
konania priznal odporcom ako procesne úspešným účastníkom, a to voči navrhovateľke, ako procesne
neúspešnej účastníčke.

V tej časti, v ktorej súd konanie o zaplatenie pôžičky pre späťvzatie návrhu zastavil, súd o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tejto časti bola

procesne neúspešná navrhovateľka, pretože žalobu o zaplatenie pôžičky vo výške 50 000,-DM podala
predčasne, teda návrh v tejto časti nebol dôvodný. Podľa tohto ustanovenia súd rozhodol aj o návrhu v
časti o zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol navrhovateľkou čiastočne vzatý späť, na základe čoho
súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa oboch ustanovení majú odporcovia právo na plnú náhradu trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením (§ 15 ods. 7 Občianskeho
súdneho poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Bratislava V v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.