Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213109
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213109.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. M., nar. XX.X.XXXX, E. cesta XXXX/XB, W.,

pre vymoženie istiny vo výške 675,80 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 09. októbra 2014, č. k. 15Er/2754/2014 - 8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil
podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že oprávnený

sa návrhom zo dňa 20.5.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo
výške 675,80 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 3602/06 zo dňa 5.9.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2006 a vykonateľnosť dňa 26.10.2006. Z exekučného spisu
vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 15Er/56/2007 v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
IČO 35807598, Pribinova 25, Bratislava, zast. Advocate s.r.o., IČO: 36865141, Pribinova 25, Bratislava,

proti povinnému: V. M., nar. XX.X.XXXX, E. cesta XXXX/XB, W., pre vymoženie istiny vo výške
675,80 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 3602/06 zo dňa 5.9.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2006 a vykonateľnosť dňa 26.10.2006, má súd preukázané, že
exekúcia bola v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zastavená Uznesením

Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/56/2007-35 zo dňa 27.6.2011, ktoré nadobudlo v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/251/2011-42 zo dňa 15.12.2011, právoplatnosť dňa
22.2.2012. Z uvedeného vyplýva, že exekučným titulom je ten istý Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 3602/06 zo dňa 5.9.2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2006 a vykonateľnosť dňa 26.10.2006, ako v tomto konaní sp.zn.
15Er/2754/2014.OkresnýsúdPrievidzavodôvodneníuzneseniač.k.15Er/56/2007-35zodňa27.6.2011

okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola
dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z
tohto dôvodu je absolútne neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol
byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným
titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,

interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v zmysle s § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo
v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že konanie
vedené pod sp.zn. 15Er/56/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako v tomto konaní

sp.zn. 15Er/2754/2014 a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný
nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. V zmysle zákonných ustanovení
je existencia právoplatného rozhodnutia o veci prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo
a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri
podmienky: 1. - začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. - začne

sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. - o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde
sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod
vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa
ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe totožného
exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v zmysle s § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex

offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za
nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj
vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny).
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p.,
patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby

vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho
istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť
osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem,
teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 15Er/2754/2014 je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti

s ktorým už súd vo svojom skoršom uznesení č.k. 15Er/56/2007-35 zo dňa 27.6.2011 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a súd svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze
exekučnéhokonaniapríslušnýexekučnýsúdrozhodujeopodanomnávrhunavydaniepoverenia,pričom
príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o

zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a
§ 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie,
ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j.

nerozhoduje záväzne o existencií práva. Z ústavnoprávnej roviny považujeme za potrebné poukázať aj
na právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia,
pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.

Rudolfa Krutého dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny
vo výške 675,80 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stálehorozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 3602/06
zo dňa 5.9.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 23.10.2006 a
vykonateľnosť dňa 26.10.2006.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 15Er/56/2007 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 3602/06 zo dňa 5.9.2006,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 918,14 Eur s príslušenstvom.
V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 15Er/56/2007-35 zo dňa 27.6.2011

exekúciu zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala
byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2012
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8CoE/251/2011-42 zo dňa
15.12.2011.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého

rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať

vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými

istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 15Er/56/2007-35 zo
dňa 27.6.2011, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2012
v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 8CoE/251/2011-42 zo dňa
15.12.2011. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce

k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré
založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 15Er/56/2007-35 zo dňa 27.6.2011 v spojení s
uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 8CoE/251/2011-42 zo dňa 15.12.2011, založilo prekážku
rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto

exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .