Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213123
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213123.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného : N. s.r.o., so sídlom D., N. XX, IČO 35 807 598,
v konaní zastúpeného F. N. s.r.o., so sídlom D., Z. 4, IČO: 36 864 421 proti povinnej: W. J., bytom N., Z.
XXX/XX, o vymoženie istiny 1.051,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/2755/2014-9 zo dňa 06. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konania v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 19.05.2014 domáha proti povinnej vykonania
exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.051,61 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom D., J. W. X, IČO 35 922 761 sp.zn. SR 05099/08 zo dňa 20.06.2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21.07.2008 a vykonateľnosť dňa 24.07.2008. Z úradnej činnosti mal súd prvého
stupňa za preukázané, že exekúcia vedená pod spisovou značkou 15Er/2481/2008 (EX 8313/08) v
prospech oprávneného N., s.r.o. D., N. č. XX, IČO 35 807 598 proti povinnej W. J., bytom Z.
XXX/XX, N. bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k.
15Er/2481/2008-46 zo dňa 23.09.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu
rozporuexekučnéhotitulusozákonom atotouznesenie vspojeníspotvrdzujúcimuznesenímKrajského

súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/92/2012-56 zo dňa 26.07.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2012.
Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom D., J.
W. X, IČO 35 922 761 sp. zn. SR 05099/08 zo dňa 20.06.2008. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné
konanie vedené pod spis. zn. 15Er/2481/2008 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako
toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný

nárok oprávneného. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3,
§ 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci prekážkou
toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res
iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo
veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. o tej istej
veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý

sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o
rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia
pohľadávky na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd
exekúciu v súlade s § 57 ods. 1písm. g) Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j.
exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých

istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny
alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods.3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a
bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je
uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne

daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn.9Er/2755/2014 je
podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/2481/2008-46 zo dňa 23.09.2011
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto

podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v danej fáze exekučného konania
nemôže súd rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Súd rozhoduje len o žiadosti súdneho

exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preto sú prípustnými výsledkami tejto fáze
exekučného konania len buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012, ktorý vyslovil, že tým, že exekučný súd exekučné konanie
zastavil podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odňal oprávnenej možnosť realizovať jej procesné
oprávnenia. Oprávnený ďalej namietal aj záver súdu prvého stupňa o existencii prekážky rozhodnutej
veci v exekučnom konaní. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej treba chápať podľa oprávneného
tak, že vecou je len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne

rozhodnúť. Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé založiť prekážku
rozhodnutej veci. Uvedenému nasvedčuje aj to, že zákonodarca takúto prekážku konania v Exekučnom
poriadku nestanovil, na rozdiel napríklad od vady konania litispendencie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. W.
J., PhD. dňa 19.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.051,61
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 05099/08 zo

dňa 20.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2008 a vykonateľnosť dňa 24.07.2008.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp.zn. sp.zn. SR 05099/08 zo dňa 20.06.2008 už domáhal vykonania exekúcie proti

povinnej pre vymoženie 1.051,61 Eur s príslušenstvom, ktorá exekučná vec bola vedená na Okresnom
súde Prievidza pod sp. zn. 15Er/2481/2008. V tejto exekučnej veci súd prvého stupňa vydal uznesenie
č.k.15Er/2481/2008-46zodňa23.09.2011,ktorýmbolaexekúcia vyhlásenázaneprípustnúazastavená
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom,
pretože predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre

absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská doložka bola neplatná a toto
uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/92/2012-56 zo
dňa 26.07.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2012.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §

103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má

za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. ,
podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať,
súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami

sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok
konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a
2. /exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie/
zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom
exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu

vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať

exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul
- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s

rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúciena podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním
priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo

vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné
skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi /totožným oprávneným a

totožnou povinnou/ bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva
oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie
skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu, ktorým
bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že predložený
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská doložka bola neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu

predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Cdo/108/2012 a dôvodí, že v tejto fáze exekučného konania /pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie/ nie je možné exekučné konanie zastaviť
bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného
je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vydané za
okolností celkom odlišných od okolností predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka

uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia /bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné
konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu/, exekučný súd túto
žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a preto neplatná: Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
že exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistovala

žiadna vada podmienok exekučného konania, ktorá by bránila posúdeniu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej.

V predmetnej exekučnej veci však existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom
ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,
či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci

po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.