Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriána Magdolenová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1558/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110218130
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6110218130.6
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: E. J., E.. XX. XX. XXXX, I. J. XX/X, XXX
XX A., Š. F. S., proti povinnému: X. J., E.. XX. XX. XXXX, I. I. XX, XXX XX I. I., Š. F. S., pre vymoženie
uloženej povinnosti zameškané výživné vo výške 476,17 Eur a ďalej bežné výživné od 01. 08. 2010
vo výške 66,39 Eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom, Exekútorský úrad Martin, so sídlom E. B. Lukáča 2, 036
01 Martin, pod sp. zn. EX 1707/2010, takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 361,01 Eur a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal prostredníctvom svojho zákonného zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zameškané výživné vo výške 476,17 Eur a ďalej bežné
výživné od 01. 08. 2010 vo výške 66,39 Eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom a to
na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/78/2008-70 zo dňa
14. 04. 2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Žilina č.k. 10CoP/43/2009 zo dňa 17. 09. 2009.
Poverením č. 5601 058166 * zo dňa 07. 09. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu, Exekútorský úrad Martin, so sídlom E. B.
Lukáča 2, 036 01 Martin, ktorý ju vedie pod sp. zn- 1707/2010.
Súdnyexekútordňa27.12.2012zaslaltunajšiemusúduoznámenie,vktorompoukazovalnaoznámenie
oprávnenej pre OS Banská Bystrica zo dňa 12. 11. 2012. Súdny exekútor súdu oznámil, že v priebehu
exekučného konania povinný uhradil dlh v prospech oprávneného a to poslednou splátkou v októbri
2012. Zároveň si súdny exekútor uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie. Na výzvu súdu predložil exekučný
spis EX 1707/2010.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 10. 08. 2010, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.
Zákonný zástupca oprávneného podaním zo dňa 12. 11. 2012 súdu oznámil, že povinný si svoj dlh
uhradil, pričom posledná splátka bola vykonaná v októbri 2012. Povinnosť si plní viac menej dobrovoľne,
po telefonátoch matky. K dnešnému dátumu má všetko uhradené. Následne podaním doručeným súdu
dňa 01. 03. 2013 na výzvu súdu zákonný zástupca oprávneného navrhol zastaviť exekúciu, nakoľko
povinný si vyživovaciu povinnosť plní, zameškané výživné uhradil už v roku 2012. Na základe toho,
že oprávnený navrhol zastaviť exekúciu, súd exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie
exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 12. 2011/ za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.
Podľa§16ods.2vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov,(ďalej
len "vyhláška"), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho
vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje
podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 a 3 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa §
46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových
výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, § 14 až 16). Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému
priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné
plnenie.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie spolu vo výške 371,88 Eur, z toho odmena 346,20 Eur
vrátane DPH a náhrada hotových výdavkov 25,68 Eur.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /účinného do 31. 11. 2011/ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 Exekučného
poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti
mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Aj napriek tomu, že oprávnený prostredníctvom svojho zákonného zástupcu podal návrh na zastavenie
exekúcie, nie je možné na trovy súdneho exekútora zaviazať oprávneného, nakoľko ten zastavenie
exekúcie nezavinil. Súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného, nakoľko exekúcia voči povinnému
bola začatá dôvodne, povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie - exekučný
titul. Úhrada uloženej povinnosti zo strany povinného po dôvodnom začatí exekúcie nie je dôvodom na
prenesenie povinnosti hradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď svoju odmenu vypočítal podľa vyššie citovaných ustanovení
Exekučného poriadku a vyhlášky. Nepostupoval však správne keď si k odmene pripočítal aj sumu
19,75 Eur, ktorá podľa súdneho exekútora má predstavovať poplatok oprávneného. Súd má z vlastného
exekučného spisu preukázané, že súdny poplatok oprávnený nemal povinnosť uhradiť. Súd však ani z
predloženého exekučného spisu nevie uplatnený poplatok oprávneného identifikovať.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny
exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 25,68 Eur. Súd vyzval súdneho exekútora, aby
špecifikoval vyúčtované hotové výdavky. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnené hotové výdavky
vo výške 16,91 Eur, tak ako si ich uplatnil vo vyúčtovaní predloženom v exekučnom spise EX 1707/2010,
až na to, že súd zistil, že uplatnené poštovné (súčinnosť 07. 10. 2010 Daňový úrad) 1,40 Eur nemohol
priznať v plnej výške, nakoľko súdny exekútor v jednej obálke zasielal spolu tri písomnosti a preto priznal
súdnemu exekútorovi len alikvotnú časť z toho, t.j. 0,46 Eur.
Súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy
exekúcie vo výške 361,01 Eur, z toho odmena súdneho exekútora vypočítaná podľa vyššie citovaných
ustanovení vyhlášky predstavuje 286,75 Eur (476,17 + 36 x 66,39 čo po zaokrúhlení predstavuje 2
867,00Eur,ztoho20%pozaokrúhlenípredstavuje573,50Eur,50%zodmenypredstavujesumu286,75
Eur), uplatnená 20 % DPH z odmeny, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta
Exekučného poriadku (základ dane 286,75 Eur) predstavuje 57,35 Eur a hotové výdavky - poštovné vo
výške 16,91 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané adatované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.