Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202256
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112202256.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5, (predtým Údernícka č. 5), IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5 (predtým Údernícka č.5), IČO: 36 613 843, proti odporcovi
X. P., R. XX. F. XXXX, R. D. C. J., L. Č.. X, T..Č.. R. R. K., zastúpenému opatrovníkom Bc.Slávkou
Kočanovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č.16, IČO: 42
176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o
zaplatenie 245,87 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 21. februára 2013 č.k. 24C/157/2012-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 €,

ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 21. februára
2013 č.k. 24C/157/2012-51 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 245,87 €
s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 25. januára 2007 až do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov

konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi vo výške 70,10 €, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Výrok rozsudku, ktorým súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol odôvodnil tým, že splatnosť
dlhu bola veriteľom vyhlásená a určená ku dňu 24. júlu 2007, a tak navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca mohol uplatniť svoje právo voči odporcovi podaním návrhu už 25. júla 2007. Uvedeného dňa

začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 25. júla 2010. Návrh na začatie konania bol doručený
súdu až 27. januára 2012, t.j. po uplynutí premlčacej doby a odporca vzniesol námietku premlčania, a
tak súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) toto právo navrhovateľovi nemohol
priznať. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal
úspech v konaní, ale si náhradu trov konania neuplatnil, a tak mu súd trovy konania nepriznal. Právo
na náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, a to v celkovej sume 70,10 €. Pri rozhodovaní

o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„citovanej vyhlášky“) v spojení s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a § 18
ods. 3 citovanej vyhlášky. Tarifná odmena z tarifnej hodnoty 245,93 € je reprezentovaná sumou 21,58€. Odmena za právne zastúpenie, a to za 2 úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia (rok
2012) v sume 21,58 €, písomné vyjadrenie vo veci samej (zo dňa 11. mája 2012) = 21,58 €, spolu 43,16
€. Zároveň súd priznal aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné,

t.j. za každý úkon právnej služby á 7,63 € (1/100-tina výpočtového základu za rok 2012 činili 763 €). Za
2 úkony je táto náhrada reprezentovaná sumou 15,26 € (7,63 € x 2). Odmena za zastupovanie spolu s
náhradou výdavkov činila spolu 58,42 €. Pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, súd zvýšil uvedenú sumu o daň
z pridanej hodnoty, (t.j. o 20 %), t.j. o sumu 11,68 €. Trovy právneho zastúpenia za prvostupňové konanie

tak činili sumu 70,10 € (43,16 + 15,26 € + 11,68 €). Uvedenú sumu je navrhovateľ povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi s tým, že je povinný ju zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ v
zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada
trov konania nepriznáva. Uplatnil si trovy odvolacieho konania v sume 22,32€ s DPH. V dôvodoch

odvolania uviedol, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa (ďalej len Združenie)
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, pričom podľa údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky samotné
Združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania,

ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie návrhu s prílohami a taktiež návrh na priznanie trov konania,
pričom pred zaslaním oznámenia nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší
účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup Združenia zastúpeného advokátom do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,

že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc, a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené.

V dôvodoch odvolania citoval niekoľko desiatok rozhodnutí odvolacích súdov v Slovenskej republike, v
ktorých neboli priznané trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhol napadnutý výrok rozsudku potvrdiť.
Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 22,32 €. Nesúhlasil s argumentáciou
navrhovateľa a aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. považoval za nenáležitú. Poukázal na skutočnosť, že práve

jeho pôsobenie v konaní predstavuje adekvátny a účinný prostriedok ochrany spotrebiteľských práv
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko práve vznesenie jednotlivých námietok viedlo k
zamietnutiu žaloby. Uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka postupoval
v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a v súlade s ustálenou
súdnou praxou a právnou teóriou. Poukázal aj na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

ako aj na čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Poznamenal, že každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdomzriadenýmzákonomakaždýmusímaťmožnosťporadiťsa,obhajovaťsaanechaťsazastupovať.
Na záver uviedol, že ak platí, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník
hlavný a má platiť aj „rovnosť účastníkov“ ako jeden zo základných princípov súdneho konania, potom

neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia za situácie,
ak nárok na náhradu trov vznikne účastníkovi, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval. Poukázal
na celý rad uznesení odvolacích súdov Slovenskej republiky, v ktorých boli vedľajšiemu účastníkovi
priznané trovy konania a na podporu svojich tvrdení citoval z jednotlivých rozhodnutí odvolacích súdov.

Opatrovník odporcu zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas
navrhovateľ (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.),preskúmal napadnutú časť rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania v sume 70,10 €, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na
strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné na

účelné bránenie práva odporcu, na strane ktorého vystupoval, a preto okresný súd rozhodol vecne
správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako je to podrobne špecifikované
(aj) v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z obsahu spisu okresného súdu vysvitá, že návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 27. januára
2012. Okresný súd dňa 11. februára 2012 vydal platobný rozkaz. Uznesením okresného súdu zo dňa

2. mája 2012 bol zrušený platobný rozkaz, lebo sa nepodarilo ho doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Dňa 19. marca 2012, že okresnému súdu bolo doručené oznámenie vedľajšieho účastníka zo dňa 14.
marca 2012, v ktorom oznamuje, že vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom v Prešove, Važecká 16 vstupuje do konania na strane odporcu a žiadal o doručenie návrhu
na začatie konania s prílohami a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Okresnému súdu dňa 16.

mája 2012 bolo doručené písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania, v
ktorom vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa a poukázal aj na nekalé obchodné praktiky
právneho predchodcu navrhovateľa ohľadom postúpenia pohľadávky na tretie osoby. Namietal aj
aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Uznesením okresného súdu zo dňa 19. novembra 2012 bol odporcovi
ustanovenýopatrovníkBc.SlávkaKočanová,zamestnankyňaOkresnéhosúduKošiceI,leboodporcasa

zdržuje na neznámom mieste. Referátom zo dňa 18. januára 2013 bolo nariadené pojednávanie na deň
21. februára 2013. Zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a uplatnil si
náhradutrovkonaniavsume121,68€.Napojednávanídňa21.februára2013súdpokračovalvkonaní,v
neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, ako aj zástupcu vedľajšieho účastníka a po doplnení dokazovania
oboznámením listinnými dôkazmi získanými v rámci prípravy pojednávania a po prednesení záverečnej

reči súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh na začatie konania zamietol. K zamietnutiu návrhu ako vysvitá
nielenzozápisniceopojednávaní,aleajzobsahurozsudkuokresnéhosúdu,došlozdôvodu,ževedľajší
účastník podaním zo dňa 11. mája 2012 vzniesol námietku premlčania práva, ktorú na pojednávaní
vzniesla aj opatrovníčka odporcu.

Zuvedenéhonepochybnevyplýva,žeprávnyzástupcavedľajšiehoúčastníkavykonalúkonynevyhnutné

pre úspech odporcu vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva odporcu, lebo poskytol mu právne služby,
ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech odporcu. Nemožno preto hodnotiť
vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočne, resp. neúčelné tak, ako to namieta
navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Nepatričná je odvolacia námietka navrhovateľa, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo k

nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

K odvolacej námietke navrhovateľa ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy)
každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu

pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy). Žiadnym
zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľova preto toto právo môže uplatniť aj také Združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu
pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného
práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje

základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z
dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov.
Takéto Združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny
predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa
názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou

hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa
sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na
súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo
viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako
ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona),
aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo

bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho
zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa
názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre

posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy v spojení s § 3 ods.
4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 142 ods. 1 O.s.p.,
osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že

súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., (resp. §
146 ods. 2 O.s.p.), ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou
advokátom.Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkonyprávnejpomoci,
spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže

byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť
advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi
možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci odporcu), a to s poukazom na ustanovenie

§ 142 ods.1 O.s.p..

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie

uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl.
47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby,
ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne

opakujebezuvedenianových,procesnevýznamnýchskutočnostíapod.Toplatíajnapodaniaadvokáta,
ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali
medziúčastníkmikonaniaspornéatrebaichdokazovať,nakoľkosúvýznamnénaposúdenievecisamej.V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb
právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne
správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaust.§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142
ods. 1 O.s.p.. Účastníkmi odvolacieho konania boli len navrhovateľ a vedľajší účastník, lebo o právach a
povinnostiach odporcu sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo. Predmetom odvolacieho konania
boli iba trovy konania vedľajšieho účastníka, pričom na ich náhradu bol zaviazaný navrhovateľ.

V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a zároveň mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu
účastníkovi. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k
odvolaniu, a to z odmeny v sume 8,30 € podľa § 14 ods. 3 písm. b/ cit. vyhl. (č. 655/2004 Z.z.) v spojení s
§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, t.j. vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, (keďže ide o vyjadrenie

k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej), z režijného paušálu za tento
úkon vo výške 7,81 € a DPH vo výške 20 %, t.j. 3,22 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 19,33 € (8,30 € + 7,81 € + 3,22 €), ktorú je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Pri určení odmeny za úkon právnej služby odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty 70,10 €, t.j. z výšky
priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi, pretože tarifnou hodnotou veci v odvolacom konaní bola výška
týchto priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.