Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112244177
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112244177.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: T., nar. XX. XX. XXXX a S. B. nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym
opatrovníkom, deti rodičov: matka R. T., bytom P., E. XXX/X, zastúpená JUDr. Jozefom Gajdošom,
advokátom, so sídlom v Zlatých Moravciach, Hviezdoslavova 37 a otec C. T., bytom P., E. XXX/X,
zastúpený JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, so sídlom v Nitre, Školská 3, o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 11. novembra 2013 č.k. 26P/411/2012-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého T.,
nar. XX. XX. XXXX sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletého S. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 200

eur mesačne. Zročné výživné na maloletého T. za čas od 18. 12. 2012 do 09. 10. 2013 v sume 1.948,35
eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc
prvou splátkouv mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné na maloletého S. B. za čas od 18. 12. 2012 do 09. 10. 2013 v sume 928,98 eura povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvou
splátkou v mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O

trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 78
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
rodine“).Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,ženávrhmatkybolpodaný
dôvodne, nakoľko rodičia od decembra 2011 nežijú v spoločnej domácnosti a otec podal návrh na rozvod
manželstva 28. 02. 2012. Súd rozhodol o výživnom za dobu od podania návrhu matky na súd, t.j. 18. 12.

2012 do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým súd rozhodoval o výške výživného otca
na maloleté deti, t.j. 09. 10. 2013. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 300
eur mesačne na maloletého T. a sumou 200 eur mesačne na maloletého S. B.. Mal za preukázané, že
uvedená suma je primeraná vzhľadom na zárobkové možnosti otca, ktoré predstavovali príjem vo výške
1.300 eur mesačne, z ktorého mal otec výdaje zhruba vo výške 400 eur ako náklady na domácnosť.
Určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka, ako aj finančným príspevkom z jej

strany bude predstavovať dostatočnú sumu na krytie potrieb, ktoré vzhľadom na vek maloletých detí
vzniknú matke. Súd pri určení výživného vychádzal zo skutkového stavu podrobne zisteného rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/73/2012. Zročné výživné za čas od podania návrhu 18. 12. 2012 do 09.
10. 2013 umožnil otcovi splácať v splátkach podľa § 160 ods. 1 OSP po 80 eur vo vzťahu k maloletému T.
a vo výške 50 eur mesačne vo vzťahu k maloletému S. B., ktoré pozostáva z alikvotnej čiastky výživného
za mesiac december 2012 a október 2013 a z výživného za 9 mesiacov v roku 2013, z ktorého súd

odpočítal u každého dieťaťa sumu 100 eur, ktorou otec prispel na výživu maloletých detí. Rozhodnutieo trovách konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať
i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutia. Dôvodil tým, že konanie pod
sp.zn. 26P/411/2012 na Okresnom súde Nitra sa týkalo zročného výživného a výživného na maloleté
deti na čas do rozvodu manželstva .V čase podania návrhu boli s manželkou v rozvodovom konaní, ktoré
sa viedlo pod sp.zn. 24P/73/2012 na Okresnom súde Nitra. Konanie o rozvode manželstva, výživného

na maloleté deti na čas po rozvode a úpravu styku k nim bolo právoplatne skončené 09. 10. 2013. V
tomto konaní bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých synov - T. sumou 300 eur mesačne a
S. sumou 200 eur mesačne. Napadnutému rozsudku vytýkal, že v záhlaví je nesprávne uvedené, že sa
jedná o úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, o ktorom už bolo rozhodované
v predchádzajúcom konaní. Výrokom rozsudku, ktorý napadol, mu bola uložená ďalšia povinnosť platiť
výživné vo výške 300 + 200 eur, teda spolu 500 eur, ktorý by bol vykonateľným exekučným titulom a

teda v konečnom dôsledku by mal uloženú povinnosť platiť bežné výživné po rozvode spolu v sume
1.000 eur mesačne.

Matka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Dotknutým rozsudkom súd zaviazal otca maloletých detí výživným v sume 300
eur mesačne na maloletého T. a v sume 200 eur mesačne na maloletého S. B.. Nakoľko za obdobie
od podania návrhu 18. 12. 2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva do 09. 10.
2013 vznikol dlh, ktorý mu súd povolil splácať v splátkach po 80 eur mesačne na jedno dieťa a v sume

po 50 eur mesačne na druhé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a
konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého

stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 18. 12. 2012, ktorým sa
domáhala zverenia maloletých detí T., nar. XX. XX. XXXX a S. B., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej
starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a určenia vyživovacej povinnosti

otca voči maloletému T. v sume 400 eur mesačne a maloletému S. B. v sume 350 eur mesačne od
01. 12. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Poukázala na to, že v novembri 2011 otec
opustil spoločnú domácnosť a odvtedy na deti žiadnym spôsobom neprispieva. Otec podal návrh na
rozvod manželstva dňa 28. 02. 2012 pod sp.zn. 24P/73/2012. Od opustenia spoločnej domácnosti otec
prispieva mesačne sumou 200 eur na chod domácnosti, pracuje v P., kde dostáva peniaza oficiálne i „na

ruku“. V období január 2012 - júl 2012 poberal v P. rodinné prídavky, ktoré spotreboval sám na seba. C. s
mladším synom bola na predĺženej materskej dovolenke vzhľadom na jeho zdravotný stav a problémy s
črevami a materskú škôlku navštevuje iba na pol dňa. Výdavky na maloleté deti pozostávajú z nákladov
na stravu, školné, bežné výdavky na ošatenie a výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého
S. B.. Starší syn navštevuje strelecký a futbalový krúžok. Nevyhnutné výdavky matky pozostávajú z

nákladov na nájomné, elektrinu, internet, koncesionárske poplatky, plyn, skylink a telefón. V priebehu
konania matka upresnila, že súhlasí s tým, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého T.
sumou 300 eur a na výživu maloletého S. B. sumou 200 eur s tým, aby odrátal výživné, ktoré otec na
deti doposiaľ uhradil a súhlasila so splácaním zročného výživného.

Otec maloletých detí poprel skutočnosti uvádzané v návrhu matkou. Zdôraznil, že matka maloletých detí
obdržala finančné prostriedky, ktoré jej zasielal pravidelne od opustenia spoločnej domácnosti. Podanie
návrhupovažovalzašpekuláciustým,ženiesúdanédôvodyosobitnéhozreteľanato,abybolopriznané
výživné na maloleté deti spätne. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, v prípade neúspechu navrhol
výživné splácať v splátkach.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení

vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne
a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na
uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie,

kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne
ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru
všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti
rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so

zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové
pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine,
ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu. V takomto prípade súd pri hodnotení zmeny pomerov takéhoto rodiča vychádza z príjmu
dosahovaného pred vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré
sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP, odvolací súd
skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), pod ktorou

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom

tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon už len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (účastníka) a

povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom
prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne
konanie.

Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP);
konvalidácia tohto nedostatku rozhodnutia odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických
dôvodov do úvahy, čomu zodpovedá i znenie ust. § 220 OSP. Pokiaľ totiž existujú dôvody pre zrušenie
(kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby bolo rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.
O takýto prípad ide i v prejednávanej veci, keď rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa vyššie uvedené
kritériá, a preto ho nemožno považovať za preskúmateľný.

Z hľadiska skutkového stavu doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletých
detí nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2011 a následne ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/73/2012, práva a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode boli upravené v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoP/29/2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť 09. 10. 2013. Po opustení spoločnej domácnosti otec prispieval matke
maloletých detí finančnými čiastkami jednak na chod domácnosti, ako aj na výživu detí. Čistý mesačný
príjem otca za obdobie od februára 2013 do júna 2013 bol 1.300 eur tak, ako to vyplýva z potvrdení
zamestnávateľa (na čl. 43 - 47 spisu). Súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého T. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletého S. B. sumou 200 eur mesačne.

Súd neurčil vo výroku rozsudku začiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca tak, ako to má na mysli
ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade je nepochybné, že matka sa domáhala určenia
výživného od 01. 12. 2011 a návrh podala 18. 12. 2012. V odôvodnení rozsudku súd poukazuje na to,
že určil výživné od 18. 12. 2012 do 09. 10. 2013, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola určená
vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom na čas po rozvode, avšak takýto záver nevyplýva z

výroku rozsudku. Rovnako súd neurčil, komu je povinný otec maloletých detí platiť výživné, t.j. neurčil
platobné miesto plnenia vyživovacej povinnosti, ktoré závisí od osobnej starostlivosti o deti. V tejto
časti je výrok rozsudku nejasný, neúplný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. V danom prípade je možné
určiť i koniec vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu presným dátumom, vzhľadom na rozhodnutie
Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/73/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.

6CoP/29/2013 o určení vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode, t.j. 09. 10. 2013. Súd rovnako
nedostatočne odôvodnil výšku zročného výživného s poukazom na vyjadrenia rodičov, z ktorých nie
je zrejmé, či otec maloletých detí prispel na ich výživu len raz sumou 200 eur alebo uvedené výživné
posielal v danej výške pravidelne od októbra 2012 (viď výpoveď matky č. l. 39 prispieval sumou), alebo
sa jednalo o úhradu nákladov na domácnosť a splátky úveru. V tejto časti súd vykoná doplňujúce

dokazovanie výsluchom účastníkov, prípadne predložením listinných dôkazov. Ak by súd dospel k
rozdielnym záverom, je potrebné prepočítať výšku zročného výživného. V odôvodnení rozsudku bude
súd vychádzať zo situácie, ktorá je v čase vyhlásenia rozsudku (§154 ods.1 OSP) a tak isto zdôvodní
možnosť platenia určeného výživného vzhľadom na finančné možnosti otca, s poukazom na určené
výživné na čas po rozvode. Súd dáva do pozornosti, že v záhlaví rozsudku je nesprávne označenie

prejednávanej veci. Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa zakladá vadu konania v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP, ktorej dôsledkom musí byť vždy zrušenie rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/
OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (podľa § 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého

stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodne.
Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.