Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/697/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606205829
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5606205829.3

Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika, Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému R., nar.
XX. XX. XXXX, bytom P., XXX XX Liptovský Hrádok, na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eura s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom so sídlom Exekútorského
úradu v Košiciach, Štúrova 17, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 2264/06, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 150,42 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom sa dňa 22. 09. 2006 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 2264/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eura, priznanej vykonateľným blokom
na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ v Košiciach I, Okresného dopravného
inšpektorátu, 040 81 Košice číslo AA 1183886 zo dňa 28. 02. 2004. Súdny exekútor začal vykonávať
exekúciu po získaní poverenia č. 5505 006345 zo dňa 10. 10. 2006, ktoré udelil exekučný súd na
vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.

V podaní doručenom súdu dňa 03. 03. 2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie s
poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v
spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že uplynula zákonná prekluzívna
lehota na vykonanie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.

Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí
exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo

procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť
podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie
exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v
určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik
sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 15. 03. 2004. Nakoľko rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch vykonať v prekluzívnej lehote 3 rokov od
jeho vykonateľnosti, dňa 15. 03. 2007 uplynula 3 ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej
márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 150,50 eura. Oprávnený si trovy exekúcie
neuplatnil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla
2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30.4.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b)paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Na základe vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov súd rozhodol o tom, že trovy exekúcie je
povinný súdnemu exekútorovi uhradiť povinný, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
dôvodne, keď povinný dobrovoľne nesplnil čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Na uvedenom nič
nemení ani neskorší zánik vymáhateľnosti exekučného titulu z dôvodu preklúzie práva keďže oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty.

Súd uznal súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu vo výške 19,92 eura za 3 hodiny účelne vynaložené
na exekúciu a vo výške 6,64 eura za 2 vykonané úkony exekučnej činnosti odmeňovaný paušálnou
sumou, t.j. 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie a 1x doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 111,96 eura,
z toho poštovné predstavuje 3,20 eura a náklady na vedenie spisu predstavujú 3,32 eura a náklady
na pracovnú cestu vykonanú dňa 08. 12. 2006 do Liptovský Hrádok a späť predstavujú 105,44 eura.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 5,28 eura za 8 začatých polhodín
exekučnej činnosti pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu
alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť Súd neuznal súdnym exekútorom
uplatňovaný výpočet DPH, ktorý je nesprávny, keď napríklad 20 % DPH zo sumy 19,92 eura predstavuje
3,98 eura (19,92 / 100 x 20) a nie 4,00 eur ako nesprávne uvádza súdny exekútor.

Na základe uvedeného súd v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou po oboznámení sa s
exekučným spisom zaviazal podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdneho
exekútora vo výške 150,42 eura povinného, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 26,56 eura,
náhrada hotových výdavkov predstavuje 111,96 eura, náhrada za stratu času predstavuje 5,28 eura a
uplatnená DPH 20 % bez časti hotových výdavkov za cestovné a náhrady za stratu času (základ dane
33,08 eura) predstavuje 6,62 eura.

Nakoľko oprávnený si trovy exekúcie neuplatnil, súd o trovách oprávneného rozhodol tak, že ich náhrada
sa oprávnenému nepriznáva.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Liptovský Mikuláš.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.