Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223970
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223970.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO : 35 807 598, zastúpeného AK Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13,
IČO : 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. 1. 2014 č.k. 50C 188/2012 - 59, v pomere

hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva

na nestranný súd podľa § 109 ods. 1 písm.b/ a ods. 2 písm.c/ O.s.p. Návrh na prerušenie konania
odôvodňoval tým, že podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy podal na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť, v
ktorej namieta porušenie svojich základných práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktorým Krajský súd v Bratislave nevylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci.
Podľa názoru navrhovateľa v prebiehajúcom konaní na Ústavnom súde SR sa riešia viaceré nastolené

otázky, ktoré budú mať význam pre konanie, rozhodovanie a konečné rozhodnutie súdu vo veci samej.
Navrhovateľ preto žiadal konanie prerušiť až do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci podanej
ústavnej sťažnosti.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ podal
ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je dôvodom na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ani podľa § 109 ods. 1 písm.b/ O.s.p. Súd preruší

konanie podľa § 109 ods. 1 písm.b/ druhá veta O.s.p. iba vtedy, ak súd - a nie účastník konania -
dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná ( § 125 ods. 1 písm.a/ Ústavy ).
Vzhľadom na podmienky prerušenia konania stanovené v § 109 - § 110 O.s.p., z priebehu konania nie
je preukázané ich splnenie, a teda súd nie je povinný prerušiť konanie na návrh účastníka. Podanie
ústavnej sťažnosti jedným z účastníkov konania nie je zákonnou prekážkou postupu konania. Prekážky

postupu konania sú taxatívne vymedzené v § 107 až § 111 O.s.p. Prerušením konania by mohlo dôjsť
k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených čl. 46, 48 Ústavy. Preto návrh navrhovateľa
na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Uvedeným uznesením ďalej prvostupňový súd nevyhovel návrhu odporcu na spojenie vecí vedených
na tamojšom súde v súdnom oddelení 50C s totožnými účastníkmi a predmetom konania sp. zn. 50C
159/2012, 50C 160/2012, 50C 161/2012, 50C 162/2012, 50C 164/2012, 50C 165/2012, 50C 166/2012,

50C 167/2012, 50C 168/2012, 50C 169/2012, 50C 170/2012, 50C 171/2012, 50C 172/2012, 50C
173/2012, 50C 174/2012, 50C 175/2012, 50C 176/2012, 50C 177/2012, 50C 178/2012, 50C 179/2012,50C 181/2012, 50C 182/2012, 50C 185/2012, 50C 186/2012, 50C 187/2012, 50C 188/2012, 50C
189/2012, 50C 191/2012, 50C 192/2012, 50C 193/2012 a 50C 199/2012 a tento návrh zamietol, s
odôvodnením, že sa takéto spojenie vecí nejaví ako vhodné, nakoľko ide o spojenie väčšieho množstva

súdnych konaní, čo by činilo konanie neprehľadným a zbytočne komplikovaným z pohľadu vedenia
konania. Zákon neukladá súdu povinnosť spojiť veci skutkovo rovnaké s totožnými účastníkmi, ale
spojenie ponecháva na úvahu súdu.
Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo
proti výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Navrhovateľ žiadal

v odvolacom konaní uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal, že vec nesprávnej právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ v

odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nijako nekonkretizoval, prečo sa v čase
rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania, čo robí jeho rozhodnutie
nepreskúmateľným, keďže neobsahuje dostatočné odôvodnenie výroku, z ktorého by bolo možné zistiť,
akými úvahami sa súd pri jeho koncipovaní riadil. Ďalej namietal, že súd musí posudzovať procesné
návrhy účastníkov podľa ich obsahu a nie podľa času, kedy boli na súde uplatnené ( skôr či neskôr pred

pojednávaním ). Zohľadňovanie časového aspektu pri posudzovaní procesného návrhu predstavuje
nedôvodnú diskrimináciu účastníka pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Navrhovateľ tiež nesúhlasil
s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami. Navrhovateľ podal
elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou -
ústavnou sťažnosťou. V čase návrhu na prerušenie konania tak súd disponoval ústavnou sťažnosťou a

mal poznať jej obsah a dôvody. Podanie urobené elektronickými prostriedkami neobsahovalo návrh vo
veci samej ani návrh na nariadenie predbežného opatrenia, nebolo ho preto potrebné doplniť písomne.
Podanie vyvolalo právne účinky smerom k založeniu prekážky brániacej pokračovaniu v konaní.
Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní argumentoval tým, že uskutočnil podanie ( obsiahnuté v texte
žalobného návrhu ), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému

bolavecpridelenásystémomsúdnehomanažmentunaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného

súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovania práva na nestranný súd.
Odporca sa na odvolanie navrhovateľa písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podmienky, za ktorých súd konanie preruší, príp. môže prerušiť, upravuje ust. § 109 a § 110 O.s.p. Ani
podľa názoru odvolacieho súdu splnenie podmienok, za ktorých prichádza do úvahy prerušenie konania
podľa § 109 a § 110 O.s.p. v danej veci nebolo preukázané. V prípade ust. § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. súd prvého stupňa správne poukázal na to, že toto cit. ust. sa uplatní v prípade, pokiaľ súd
( nie účastník konania ) dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa vzťahuje sa

prejednávanú právnu vec, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná.
Podľa § 109 pds. 2 písm.c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ako už na to poukázal prvostupňový súd, podanie ústavnej sťažnosti jedným z účastníkov konania
nepredstavuje prekážku, ktorá by súd bránila postupovať v konaní. Odvolací súd sa preto stotožnil so
záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade nebol zistený dôvod na prerušenie konania ani
podľa § 109 ods. 1 písm.b/ O.s.p., ani podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p.Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.