Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Er/942/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113226171
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113226171.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová
2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. advokátska kancelária verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, a
v neprospech povinného: K. W., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. Q. Č..A.. XXX, pre vymoženie
sumy 590,66 EUR s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej, Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A, 821 01

Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.4.2013 oprávnený žiadal, aby súd poveril vyššie menovaného súdneho exekútora
vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 590,66 EUR s
príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 15.7.2013. Exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDC 12100611, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava,
dňa 11.11.2011 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2012, vykonateľnosť 21.01.2012.

Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
621,72 EUR úrok vo výške 29 % ročne zo sumy 621,72 EUR od 02.10.2010 do zaplatenia istiny, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 621,72 EUR od 02.10.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po

predčasnej splatnosti úveru vo výške 15,14 EUR, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú
za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti celého
úveru do dňa 1.10.2010 vo výške 49,19 EUR, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške
33,19 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods.3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či
exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje
§ 34 ZoRK a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom,
t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Exekučný súd uvádza, že je vždy povinný

skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v
zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto
podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne
neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je
povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom
sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011). Toto oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného
súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011.
Exekučný má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára

prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012: „ Predpokladom právomoci rozhodcovského
súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon

nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

Súd v zmysle vyššie citovaného preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že právny predchodca súčasného oprávneného: Poštová
banka, a.s. uzavrel s povinnou dňa 11.11.2008 zmluvu o úvere č. 7415876208, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 663,88 EUR. Povinná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v

30 pravidelných mesačných splátkach po 31,37 EUR. Povinná poskytnutý úver nesplácala v zmysle
úverovej zmluvy riadne a včas, následkom čoho Poštová banka, a.s., uplatnila v zmysle bodu 5.2 OP
možnosť predčasného splatenia celého úveru. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky povinného spolu s príslušenstvom a všetkými právami
z postupcu (Poštová banka, a.s.) na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, 8 Gregory

Afxentiou, následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky spolu s príslušenstvom na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Právomocrozhodcovskéhosúdujezaloženározhodcovskoudoložkou,ktorájeobsiahnutávčlánku10.2
OP-"Riešeniepojmov".Vzmysleč.l.10.2.2OP:„Bankaaklientsadohodlisadohodlinarozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy

a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania.

b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania.

Ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí má sa za to, že ju prijal.

V zmysle č.l. 2: Definícia pojmov rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadená pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŹNA a MEDIAĆNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísané v OR SR OS

Bratislava I., odd. Sa, vl. 3157/B. Exekučný súd posúdil uvedenú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá aj v samotnom texte úverovej zmluvy a to v č. l. 2 ods. 7 zmluvy:
Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o platnosť,výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach.

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, a ktorá bola podkladom

pre vydanie rozhodcovského rozsudku má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o zmluvu, ktorú
uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, rovnako tak obchodné podmienky sú vopred pripravené
bez možnosti ich modifikácie. Na právny vzťah medzi účastníkmi je preto nutné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú

súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na
aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a
nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať

plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky
bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda,
či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, nie je preto potrebné, aby
sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Súd posúdil rozhodcovskú doložku uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, nakoľko uvedená doložka podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ mal iba
možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj
tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská Arbitrážna a Mediačná, a.s.. Podľa názoru súdu,
už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Podľa súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa

v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu neprijateľnou podmienkou.
Predmetná rozhodcovská bola neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou,
a teda rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán. Preto rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Súd tak konštatuje, že ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do takejto
zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v
rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide
o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny, ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Skutočnosti uvedené v tomto uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených
okolností mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spore

vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.Súd konanie žalobcu hodnotí ako uplatňovanie práva v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s
dobrými mravmi.

Súd vyššie uvedené konštatuje aj s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: " rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti
spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR

doplnil, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.