Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203411
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412203411.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464 so sídlom v
Bratislave, ul. Astrová č. 2/A, právne zastúpenej spoločnosťou Verita, s.r.o., IČO: 35 940 875 so sídlom
v Bratislave, ul. Karpatská č. 18, proti povinnej G. T., bytom v L., ul. L. L. č. XX, v konaní o vymoženie
pohľadávky vo výške 1. 349,03 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/601/2012-15 zo

dňa 1. augusta 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie

zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Záver o neprijateľnej a teda neplatnej rozhodcovskej doložke založil na hrubej nerovnováhe
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že doložka vyžaduje, aby sa všetky
spory riešili pred rozhodcovským súdom a tiež z dôvodu neprijateľného miesta rozhodcovského konania,
keďže miesto rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. Má za to, že doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Poukázala na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) až j) a § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ ide
o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len
pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozsudkom rozhodcovského
súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Uviedla, že v
zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.

To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. Ďalej poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26. septembra 2011 a uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21. decembra 2011. Navrhla, aby odvolací
súd uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovuje, alebo alternatívne, aby uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodcovská doložka je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a

nie je ju možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať
vecnúsprávnosťexekučnéhotitulu.Poukázalanaustanovenie§93bzákonač.483/2001Z.z.obankách,
v zmysle ktorého si jej právna predchodkyňa plnila svoju povinnosť a tiež na pasivitu spotrebiteľa.Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so

zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011).

Odvolací súd nevidí dôvod, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský
rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa

ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne
účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Rozhodcovská doložka tak ako vyplýva z bodu 7 Zmluvy o úvere a následne z čl. 10.2 Všeobecných
obchodných podmienok vyžaduje, aby sa spory riešili pred rozhodcovským súdom.

Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

KS v Prešove zo dňa 27. septembra 2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na

udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“.

Stotožňuje sa s názorom súdu aj v závere o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z geografických
dôvodov a poukazuje na judikatúru súdneho dvora C-240/08 - C-241/98 Oceano grupo editorial.
Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce
účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.

Správne preto súd prvého stupňa postupoval, ak žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou, že išlo o naplnenie ustanovenia § 93b ZoB.

Podľa ustanovenia § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo

neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky súpri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa

a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva

faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako aj
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské
konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu
zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal

jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnená si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej

kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1

O.s.p. Oprávnená v odvolacom konaní nebola úspešná a ďalším účastníkom v jeho priebehu žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.