Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614207798
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4614207798.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého A. L., nar. XX.XX.XXXX , bytom u otca, zastúpeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: I.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., U. XXX/XX
a B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P. X, právne zastúpená JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou so
sídlom Sereď, A. Hlinku 3044 , o zvýšenie výživného a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/330/2011 zo dňa 14.02.2012 tak,
že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky na maloletého A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- eur
na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014.

V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.

Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 160,- eur je
matka p o v i n n á splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok a exekúcie.

Súd návrh matky na úpravu styku zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zvýšenie výživného, nakoľko doposiaľ stanovené výživné
nepostačuje na krytie nákladov maloletého A., ktorý nastúpil na strednú školu, teda prípravu na budúce
povolanie a žiadal zvýšiť výživné zo sumy 60,- eur na sumu 120,- eur.

Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, nakoľko jej to finančne nevychádza a myslí si, že

návrh na zvýšenie výživného je vlastne odozvou na jej podaný návrh na vyporiadanie BSM. Súčasne
podala návrh na úpravu styku, nakoľko má záujem so synom sa stretávať.

Otec k návrhu na úpravu styku uviedol, že v tomto smere ponecháva rozhodnutie na názor syna.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovieť a pokiaľ ide o návrh matky
na úpravu styku v správe poukázal na to, že bol prevedený pohovor s maloletým A. , ktorý uviedol, že

pre neho vyhovuje stretávanie tak ako doposiaľ, keď si s matkou zavolajú, dohodnú sa a nemá záujem
na tom, aby mu súd určoval presné dátumy a časy, v ktorých by mal s matkou byť. Toto prezentoval aj
pred matkou, takže pozná jeho stanovisko k súdom upravovaným termínom ich stretávania a myslí si,
že je dostatočne vyspelý k tomu, aby vedel vyjadriť svoj názor.Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine - rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo , dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine - ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 odsek 3 Zákona číslo 36/2005 ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre

určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale

i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo
od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,
ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR

zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom
alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa
ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu

jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,

kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh otca na zvýšenie výživného je
opodstatnený, keďže maloletý A. má 16 rokov, je študentom 2.ročníka P. A., dochádza denne do školy
autobusom, zaujíma sa o počítačové hry a naposledy mu matka dala vreckové 10,- eur a pokiaľ ju
požiada, aby mu niečo prispela, matka týmto spôsobom sa podieľa na jeho výžive. Otec je v súčasnej
dobe nezamestnaný, nakoľko s ním bol ukončený pracovný pomer dňom 31.12.2014 a to uplynutím

doby určitej a v súčasnej dobe je poberateľom nemocenských dávok v priemere 464,60 eur a nie je
evidovaný na úrade práce. Pokiaľ ide o matku, táto uzavrela manželstvo, jej príjem činí sumu 449,81 eur
a ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd na základe takto zistenej zmeny pomerov
upravil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého A. zo sumy 60,-eur na sumu 80,- eur, od 01.09.2014
t.j. od nástupu do 2.ročníka strednej školy s tým, že zameškané výživné v celkovej sume 160,- eur súd

povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným.

Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku, súd návrh zamietol vzhľadom na vyjadrenie maloletého A.,
ktorý má 17 rokov, teda jeho názor v tomto smere možno akceptovať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.