Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/81/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812204060
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812204060.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. A. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,
G. XX/X, proti odporcovi F. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. XX/XX, zast. Mgr. H. F., advokátom so
sídlom D., U. E. XX o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. novembra 2012, č. k. 11C/51/2012-25, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 149,40 eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. novembra 2012, č. k. 11C/51/2012-25, bolo
rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta a navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume
687,66 eur, na účet Mgr. H. F., advokáta so sídlom D., U. E. XX, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd
prisúdi istinu 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.02.2012 do zaplatenia a
žiadal priznať trovy konania. Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 10.03.2009
požičal odporcovi sumu 7.000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť najneskôr do konca januára 2012. Odporca
nevrátil navrhovateľovi uvedenú sumu, preto na základe vyhlásenia bol oprávnený predať vozidlo
zn. Jaguár. Po predaji tohto vozidla je odporca dlžný navrhovateľovi sumu 4.000 eur. Po právnej
stránke odôvodnil nárok ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z..

Okresný súd poukázal na to, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil
listinné dôkazy - vyhlásenie č.l. 3, platobný rozkaz č.l. 7, odpor č.l. 9 - 10, výpisy č.l. 11 a predložený
výpis č.l. 18. Z výsluchu navrhovateľa zistil, že odporcu nepoznal a peňažnú pôžičku pre neho
sprostredkoval jeho známy G.. Oslovil ho, či by nepožičal odporcovi peniaze. V marci 2009 mu
odovzdal peniaze osobne. Odporca mu zároveň odovzdal vozidlo značky Jaguár, vrátane technického
preukazu a ostatných príslušných listín a na druhý deň mu odovzdal vyhlásenie z 10.03.2009. G. mu
odovzdal v máji 2009 sumu 5.200 eur, resp. 5.300 eur ako vrátenú pôžičku od odporcu, kde boli
zahrnuté aj úroky mesačne 200 eur, resp. 300 eur. Išlo o pôžičku z marca 2009, ktorá bola vrátená.

V mesiaci septembri 2009 vrátil odporcovi vozidlo zn. Jaguár so všetkými dokladmi. V októbri 2009
znovu požičal odporcovi 5.000 eur a opätovne pôžičku sprostredkoval G.. Uvedenú sumu mu odovzdal
vo svojej kancelárii bez prítomnosti ďalšej osoby. Ako zálohu na peňažnú pôžičku mu odporca dal
vozidlo zn. Jaguár a príslušné doklady. Krátko na to chcel opäť odporca požičať peniaze, išlo o
sumu 2.000 eur. Sumu 1.000 eur mu požičal zo svojich peňazí a ďalších 1.000 eur navrhovateľovi
požičal kamarát, aby mohol odporcovi odovzdať sumu 2.000 eur, ktoré mu odovzdal v herni Royal bez
prítomnosti ďalšej osoby. Doklad o odovzdaní 2.000 eur vystavený nebol. Spolu navrhovateľ odporcovi
požičal 7.000 eur, ktoré mal odporca vrátiť najneskôr do troch mesiacov. Doklad o odovzdaní a prevzatí
peňažnej pôžičky vystavený nebol. Odporca mal vrátiť navrhovateľovi pôžičku do 31.01.2010. Odporca
mu peniaze nevrátil, preto v marci 2012 vozidlo predal za 3.000 eur p. W.. Na žiadosť navrhovateľa
W. vydal dňa 06.11.2012 prehlásenie, že kúpna cena za vozidlo bola 3.000 eur. Písomná kúpna zmluva
uzavretá nebola. K vyhláseniu z 10.03.2009 navrhovateľ uviedol, že odporca toto vyhlásenie predložil
bez vyplnenia spodnej časti. Bolo vyplnené len v záhlaví. Navrhovateľ nezisťoval u odporcu dôvod,
prečo vyhlásenie nie je vyplnené. Vrátil ho odporcovi nevyplnené aj s vozidlom, a s dokladmi. Toto
isté vyhlásenie bolo použité aj pri druhej pôžičke, ktoré odporca predložil a ktoré spolu vyplnili v
kancelárii navrhovateľa. Odporca vyplnil písacím strojom spodnú časť, ktorú mu diktoval navrhovateľ.
Nevedel vysvetliť, prečo spodná časť vyhlásenia bola napísaná strojom. Vyhlásenie malo slúžiť ako
doklad o pôžičke, záloh na pôžičku, s ktorým mohol disponovať a robiť ďalšie úkony s vozidlom na
dopravnom inšpektoráte. Odporca nevracal pôžičku. Preto sa navrhovateľ rozhodol vozidlo koncom
roku 2010 predať. Odporca mu totiž povedal, že si môže robiť s vozidlom čo chce. Preto ho v júli 2010
požičal W. za nájom 400 eur mesačne. Po dvoch týždňoch sa vozidlo pokazilo. W. užíval vozidlo do
marca 2012. Navrhovateľ v priebehu konania na otázku sudkyne, či žaluje sumu 4.000 eur z druhej
pôžičky, ktorú navrhovateľovi poskytol odporcovi v októbri 2009, upresnil, že suma 4.000 eur je rozdiel
medzi pôžičkou 7.000 eur a predajnou cenou vozidla 3.000 eur. Ide o pôžičku z októbra 2009.

Z výsluchu odporcu okresný súd zistil, že navrhovateľa nepozná. Potreboval požičať peniaze na
prerábku bytu v čiastke 5.000 eur, a preto požiadal známeho G., aby mu sprostredkoval pôžičku od
navrhovateľa. Navrhovateľ mu odovzdal vo svojej kancelárii dňa 10.03.2009 5.000 eur s tým, že v
máji, resp. v júni mu pôžičku vráti. G. vložil 11.05.2009 na jeho účet sumu 5.003,75 eur, ktorú vybral
a odovzdal navrhovateľovi. S odporcom sa dohodli na úroku okolo 300 eur mesačne za poskytnutie
pôžičky. Odporca sa dozvedel, že navrhovateľ požičiava peniaze za úroky, ale tieto úroky mu nezaplatil.
Len v prípade, že by pôžičku nemohol vrátiť, mohol navrhovateľ s vozidlom disponovať. Peniaze
navrhovateľovi vrátil. K ďalšej pôžičke, ktorú mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi v októbri 2009
najskôr v sume 5.000 eur, a potom v sume 2.000 eur, uviedol, že sumu mu navrhovateľ nepožičal.
V októbri 2009 nebol na Slovensku. K vyhláseniu z 10.03.2009 uviedol, že navrhovateľ mu povedal,
aby vyhlásenie doniesol overené z Mestského úradu D.. Preto ho v záhlaví vyplnil, podpísal ho a
druhú časť nechal nevyplnenú. Vyhlásenie odovzdal navrhovateľovi, keď mu navrhovateľ odovzdal
peniaze. K vyplnenej časti vyhlásenia strojom sa nevedel vyjadriť. O vyplnenom vyhlásení písacím
strojom sa dozvedel až zo súdneho spisu. Odporca pracuje v zahraničí a počas roka je doma štyri
mesiace. Dozvedel sa, že navrhovateľ vozidlo požičiaval, ale nežiadal ho vrátiť, chcel mať s ním pokoj.
Navrhovateľ mu viackrát telefonoval a žiadal úroky v sume 900 eur za poskytnutie pôžičky. Úroky
navrhovateľovi nezaplatil.

Z listiny označenej „Vyhlásenie“ (č.l. 3) z 10.03.2009 okresný súd zistil, že rukou je vyplnené meno
a priezvisko - F. K., dátum narodenia - XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom D., M. XX/
XX, číslo občianskeho preukazu: SN XXXXXX. Ďalšia časť je vyplnená písacím strojom s obsahom,
že odporca vyhlasuje, „Som si od Ing. A. D., r.č. XXXXXX/XXXX zapožičal 7.000 eur, ktoré mu spolu s
úrokom vrátim. Do protihodnoty mu poskytujem osobné motorové vozidlo Jaguár VIN E s osvedčením.
Zároveň ho splnomocňujem na zastupovanie na Dopravnom inšpektoráte OR PZ v D. pri predaji a
odhlásení tohto vozidla. Rozdiel z ceny predaja a zapožičanej čiastky s úrokom mu vrátim najneskôr
do januára 2012“. Vyhlásenie je opatrené podpisom odporcu. Osvedčenie pravosti podpisu odporcu
je potvrdené na druhej strane Vyhlásenia dňa 10.03.2009 pečiatkou Mesta D.. Z výpisu z účtu A. G. (č.l.
11) okresný súd zistil, že dňa 13.05.2009 bol zrealizovaný vklad vo výške 5.000 eur F. K.. Táto suma
je potvrdená i z výpisu odporcu (č.l. 18), kde odporca poukazoval na účet A. G. sumu 5.003,75 eur.

Okresný súd poukázal na znenie § 657 Občianskeho zákona a na to, že z citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva

môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto
zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy
musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je
reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia
zmluvy o pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané výpoveďami navrhovateľa
o odporcu, že dňa 10.03.2009 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej navrhovateľ odovzdal
odporcovi peňažnú pôžičku v sume 5.000 eur. Odovzdaním a prevzatím sumy 5.000 eur došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, čo v konaní nebolo sporné. Účastníci konania sa dohodli, že odporca
vráti pôžičku 5.000 eur v mesiaci máji 2009 aj s úrokom za poskytnutie pôžičky v čiastke 300 eur
mesačne. Túto skutočnosť odporca potvrdil vo svojej účastníckej výpovedi. Odporca peňažnú pôžičku
vrátil navrhovateľovi 13.05.2009 takým spôsobom, že odporca na účet A. G., ktorý sprostredkoval pre
neho pôžičku, vložil sumu 5.000 eur, o čom svedčí výpis UniCredit Bank Slovakia a.s., ktoré A. G.
vybral z účtu a odovzdal navrhovateľovi. Z výpovedí oboch účastníkov bolo preukázané, že A. G.
navrhovateľovi za odporcu vrátil sumu 5.300 eur, pozostávajúcu z pôžičky 5.000 eur a 300 eur úroku za
poskytnutie peňažnej pôžičky. Vrátenie peňažnej pôžičky navrhovateľovi v sume 5.000 eur v konaní bolo
preukázané, čo obidvaja účastníci potvrdili vo svojej účastníckej výpovedi. Za odporcu vrátil peňažnú
pôžičku A. G. preto, lebo odporca pracuje v zahraničí. Okresný súd zdôraznil, že v konaní posudzoval
plnenie zo zmluvy o pôžičke uzavretej 10.03.2009 medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko z tohto
právneho úkonu odôvodnil svoj nárok a poukázal aj na vyhlásenie z 10.03.2009.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že navrhovateľ počas konania potvrdil, že mu odporca vrátil peňažnú
pôžičku 5.000 eur zo zmluvy uzavretej ústnou formou z 10.03.2009. V konaní tvrdil aj to, že žalovaná
suma 4.000 eur predstavuje neuhradenú časť pôžičky z októbra 2009, kedy odporcovi odovzdal raz
5.000 eur a 2 x po 1.000 eur. Túto pôžičku odporca namietal a tvrdil, že navrhovateľ mu 7.000 eur
v októbri 2009 nepožičal. Podľa záverov okresného súdu navrhovateľ nepreukázal, že vôbec došlo k
uzavretiu takejto zmluvy, pričom sám vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že pri odovzdaní pôžičky
5.000 eur a 2 x po 1.000 eur nikto prítomný nebol okrem odporcu. Ani vyhlásenie z 10.03.2009 nie
je dôkazom o peňažnej pôžičke 7.000 eur, nakoľko Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon a
toto vyhlásenie je opatrené len podpisom odporcu a nepreukazuje odovzdanie a prevzatie peňažnej
pôžičky 7.000 eur. Na základe týchto skutočností okresný súd návrh zamietol, lebo odporca vrátil
navrhovateľovi peňažnú pôžičku 5.000 eur, čo navrhovateľ aj potvrdil.

Pokiaľ ide o ďalšiu zmluvu o pôžičke z októbra 2009, okresný súd poukázal na to, že z návrhu
navrhovateľa vo veci samej nevyplynulo, že navrhovateľ žiadal vrátiť pôžičku 4.000 eur z tejto zmluvy,
naviac nepreukázal v konaní, že došlo k uzavretiu tejto zmluvy odovzdaním sumy 7.000 eur odporcovi .

V súvislosti s výrokom o náhrade trov konania okresný súd uviedol, že odporca bol v konaní úspešný
a preto mu priznal trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v sume 687,66 eur. Tieto pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 240 eur a trovy právneho zastúpenia. Vo veci boli vykonané
3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyhotovený odpor 02.04.2012 a účasť na
pojednávaní dňa 13.11.2012) po 141,59 eur a 3 x režijný paušál po 7,63 eur. Trovy spolu predstavujú
687,66 eur a vychádzajú aj z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c)
O.s.p.. Odporca v odvolaní uznal, že jeho návrh bol nepresne a nesprávne odôvodnený, avšak výška
nároku bola správna. Na pojednávaní dňa 13.11.2012 však odporca vo svojej výpovedi jasne odôvodnil
uplatnený nárok, keď na otázku jasne uviedol, že ide o nárok z pôžičky poskytnutej odporcovi v októbri
vo výške 7.000,- eur. Preto mal okresný súd rozhodnúť, či pripúšťa alebo nepripúšťa zmenu návrhu.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že mu nie je jasné, o čom konal okresný súd a jeho pochybnosti neboli
odstránené ani po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku. Okresný súd v rozhodnutí
uvádza, že posudzoval len nárok zo zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 10.3.2009. Preto navrhovateľ nevie,

či bolo rozhodnuté aj o tomto nároku, oprávnenosť ktorého vie preukázať. Na tento účel navrhovateľ
navrhol aj dokazovanie výsluchom svedka A. G., ktorý dôkaz nebol vykonaný a okresný súd nezdôvodnil
prečo. Nezaoberal sa ani tým, že odporca od neho nežiadal vrátiť auto, ktoré predstavovalo zábezpeku
pôžičky a ktoré mu odporca opätovne odovzdal v októbri 2009. Čiastku 3.000,- eur za predaj vozidla
navrhovateľ nepovažuje za zanedbateľnú, aby mu ju odporca nechal len tak. Na svoje tvrdenia odporca
navrhol aj iné dôkazy, ktoré označí v lehote, ktorú mu určí súd. Z uvedených dôvodov navrhovateľ
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, alebo aby vyhovel návrhu v celom rozsahu a
priznal navrhovateľovi náhradu trov celého konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Odporca v úvode
vyjadrenia popísal skutkové okolnosti prípadu v zhode so svojimi tvrdeniami v konaní pred okresným
súdom. Podľa jeho názoru navrhovateľ pod tlakom dôkazov začal tvrdiť, že odporcovi poskytol ďalšiu
pôžičku. podľa názoru odporcu navrhovateľ zneužil vyhlásenie zo dňa 10.03.2009 a dodatočne dopísal
text písacím strojom. Podľa názoru odporcu okresný súd správne uviedol, že bol viazaný vyhlásením
zo dňa 10.03.2009, teda že v ten deň bola poskytnutá pôžička vo výške 5.000,- eur, ktorá pôžička bola
vrátená. Odporca ďalej poukázal na to, že od roku 2009 pracuje v Taliansku a preto vrátenie pôžičky
realizoval prostredníctvom A. G.. Po čase odporca zistil, že navrhovateľ prenajímal motorové vozidlo
odporcu, toto vozidlo bolo havarované a následne odpredané. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia
ďalších finančných prostriedkov a preto sa odporca nezaujímal o vozidlo. Podľa názoru odporcu sa
navrhovateľ svojim konaním dopustil trestného činu podvodu. V októbri 2009 navrhovateľ odporcovi
nepožičal žiadnu sumu 7.000,- eur, pričom v tom čase sa odporca nezdržoval na území Slovenskej
republiky. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa „zamietol“ a zaviazal navrhovateľa k
náhrade trov odvolacieho konania vo výške 149,40 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny advokáta za
podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 141,59 eur a režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení
rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Nad rámec správnych skutkových a právnych záverov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že súd v návrhových konaniach je viazaný návrhom navrhovateľa, pričom povinnosťou navrhovateľa
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. je v návrhu okrem iného pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje oprávnenosť uplatneného nároku. Tým navrhovateľ vymedzuje a identifikuje skutkové
okolnosti prejednávaného prípadu z hľadiska miesta, času a právnych skutočností, vzťahujúcich sa k
uplatnenému nároku, na preukázanie ktorých má byť zamerané dokazovanie, vykonávané pred súdom
za účelom rozhodnutia o podanom návrhu.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd bez akýkoľvek pochybností ustálil, že navrhovateľ podaným
návrhom uplatnil nárok z pôžičky poskytnutej odporcovi dňa 10.03.2009 (č. l. 1, 2), čím navrhovateľ v
rámci svojho autonómneho dispozičného práva s návrhom, do ktorého práva nemôže súd zasahovať,
vymedzil okruh miestnych, časových a právnych skutočností, ktoré majú byť predmetom dokazovania
v konaní pred súdom. Preto okresný súd správne poukázal na to, že bol v danom prípade viazaný
podaným návrhom navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania na rozdiel od podaného návrhu

uviedol, že uplatnený dlh odvodzuje od úplne inej pôžičky, než uviedol v podanom návrhu, ide z hľadiska
miesta, času a právnych skutočností o úplne inú vec.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd nerozhodol o pripustení alebo nepripustení
zmeny návrhu, odvolací súd poukazuje na to, že zmena návrhu je v zmysle § 95 O.s.p. možná len
na základe procesného úkonu navrhovateľa, podania zmenného návrhu s náležitosťami v zmysle §
79 ods. 1 O.s.p.. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ neurobil takýto
riadny procesný úkon ani sám a ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Preto okresný súd
nemal podklad na rozhodovanie o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu v zmysle § 95 ods. 1, 2
O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval uvedenú námietku navrhovateľa v odvolaní za
opodstatnenú. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že prípadné riadne uplatnenie
nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.000,- eur z titulu pôžičky z októbra 2009 by svojim obsahom
znamenalo rozšírenie podaného návrhu o ďalší, iný právny nárok, nakoľko by išlo o nárok z úplne
iného právneho vzťahu medzi účastníkmi oproti právnemu vzťahu, vymedzenému v návrhu, ktorý podal
navrhovateľ na okresnom súde dňa 05.03.2012. S takýmto rozšírením návrhu by samozrejme musela byť
spojená ďalšia poplatková povinnosť navrhovateľa, splnenie ktorej by bolo nevyhnutným predpokladom
na to, aby mohol okresný súd prejednať aj takýto rozšírený návrh.

S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku navrhovateľa v
odvolaní, že okresný súd v napadnutom rozsudku nerozhodol o jeho nároku z pôžičky medzi účastníkmi
z októbra 2009 a že neuviedol, prečo nevyhovel návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania ohľadne
pôžičky z októbra 2009, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného okresný súd, súc viazaný návrhom
navrhovateľa, podaným na okresný súd dňa 05.03.2012, bol povinný zaoberať sa právnym vzťahom
účastníkov konania, vyplývajúcim len z pôžičky zo dňa 10.03.2009.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Keďže odporca bol v odvolacom konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v odvolacom konaní
vo výške 149,40 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny advokáta za podanie písomného vyjadrenia k
odvolaniu vo výške 141,59 eur a režijného paušálu vo výške 7,81 eur. Keďže odporcom uplatnené trovy
právneho zastúpenia advokátom v odvolacom konaní nie sú v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.,
o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .