Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210489
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114210489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členov

senátu: JUDr. Martin Holič a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
P. R., narodený XX.XX.XXXX bytom S. XXX/XXA, S., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov,
matka: C. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XXA, S., zastúpená advokátkou. JUDr. Magdaléna
Kuciaňová,sosídlomNitrianskač.5,Piešťany,otec:Bc.W.R.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomW.XX,S.,
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 17P/26/2014-66 zo dňa 26. septembra 2014, v spojení s opravným uznesením č. k.

17P/26/2014-80 zo dňa 23. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 17P/26/2014-80 zo dňa 23. októbra
2014 sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že maloletého P. zveril do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletého striedavo v týždňových intervaloch s tým, že v nepárny kalendárny týždeň si maloletého P.

v piatok o 15.30 hod. v predškolskom zariadení vyzdvihne matka, v starostlivosti ktorej bude maloletý
do piatka 15.30 hod. nasledujúceho kalendárneho týždňa a v párny kalendárny týždeň si maloletého
P. v piatok o 15.30 hod. v predškolskom zariadení vyzdvihne otec, v starostlivosti ktorého bude
maloletý do piatka 15.30 hod. nasledujúceho kalendárneho týždňa. Poberateľom prídavku na dieťa
bude matka maloletého, daňový bonus na maloleté dieťa si bude uplatňovať otec maloletého. Obaja
rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd otca zaviazal s účinnosťou
od 14.04.2014 platiť výživné na maloletého P. v sume 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám matky. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 14.04.2014 do 30.09.2014 v sume
273,33 eura, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok. Styk rodičov s maloletým súd neupravil. O trovách konania súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd
rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2 a 5, § 26 § 62 ods. 1,
2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Skutkovo zdôvodnil rozsudok tým, že na základe
výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému P.. V konaní mal súd za preukázané, že maloletý sa narodil
z partnerského vzťahu rodičov maloletého, ktorí však spolu od júna 2013 nežijú. Otec maloletého žije
sám na adrese W. č. XX S. a matka spolu so svojimi rodičmi na adrese S. XXX/XXA, S.. Návrh matky na
úpravu práv a povinností k maloletému bol teda podaný dôvodne, pretože rodičia maloletého nevytvárajúvzájomné životné spoločenstvo a nedošlo medzi nimi k dohode o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, keď matka pôvodne žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, neskôr
navrhovala striedavú osobnú starostlivosť a otec navrhoval maloletého najprv zveriť do svojej výlučnej

starostlivosti, potom pristúpil na striedavú osobnú starostlivosť, ktorá sa už viac ako rok realizuje.
Otec nakoniec podmieňoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tým, že nebude
zaviazaný na platenie výživného, v opačnom prípade uviedol, že bude požadovať, aby bol maloletý
zverený do jeho výlučnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené sa súd v prvom rade zaoberal otázkou
najvhodnejšej formy rodičovskej starostlivosti o maloletého, teda ktorému z rodičov zveriť maloletého

do starostlivosti, prípadne či nie je v danom prípade vhodná forma striedavej osobnej starostlivosti. Z
vyjadrení účastníkov v konaní vyplynulo, že od júna 2013 sa realizuje striedavá osobná starostlivosť
o maloletého, ktorá prebiehala najskôr v dvojtýždňových intervaloch, neskôr po vzájomnej dohode
rodičov v týždňových intervaloch. Rodičia v konaní uvádzali, že na starostlivosti o maloletého sa vedia
dohodnúť, že striedavá starostlivosť prebieha bez problémov, vedia sa dohodnúť aj o potrebe lekárskej
starostlivosti o maloletého a o stretávaní sa s maloletým. Obaja rodičia uvádzali, že sa realizuje

striedavá starostlivosť a táto je bezproblémová. Prešetrením pomerov v domácnostiach oboch rodičov
bolo kolíznym opatrovníkom zistené, že tak v domácnosti otca, ako aj v domácnosti matky sú vytvorené
vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Rodičia sa v priebehu konania zúčastnili
konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb, v rámci ktorých bol vykonaný aj rozhovor
s maloletým, pričom zo správy psychologičky vyplýva záver, že obaja rodičia participujú na výchove a

starostlivosti maloletého a sú na neho citovo naviazaní. Maloletý P. má vybudovanú citovú a vzťahovú
väzbu k obom rodičom, na striedanie v obidvoch výchovných prostrediach si zvykol a striedanie výrazne
nenarušuje jeho psychickú a fyzickú pohodu. Problémy, ktoré sa v rámci poradenského procesu objavili,
nesúviseli s tým, že sa rodičia nevedia dohodnúť na výchove, ale s prijatím ich rozchodu a akceptovaním
zmien s ním spojených. Rodičia sa v závere procesu dohodli na striedavej starostlivosti v týždňových

intervaloch s tým, že v nepárny týždeň si P. vyzdvihne v piatok o 15:30 v škôlke matka a v párny otec.
V prípade, že budú rodičia kooperovať, maloletý bude mať vytvorené dobré podmienky pre budovanie
si plnohodnotného vzťahu k obom rodičom. Následne na pojednávaní sa rodičia vyjadrili, že sa dohodli
na striedavej starostlivosti, avšak v rámci zisťovania príjmových schopností rodičov otec uviedol, že
v prípade, ak by mu mala byť uložená vyživovacia povinnosť, so striedavou osobnou starostlivosťou

nesúhlasí a chce syna do svojej výlučnej starostlivosti. Súd však pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti
o maloletého vzal do úvahy predovšetkým záujem maloletého, ktorý je vždy prvoradý, pokiaľ ide o
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Záujem maloletého dieťaťa je základnou zásadou
rodinnéhopráva,ktorásaaplikujeprikaždomrozhodovanísúduovýkonerodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu bez výnimky. Sledujúc predovšetkým záujem maloletého dieťaťa dospel k záveru,

že najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletého bude striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v
týždňových intervaloch, tak ako aj bola doposiaľ realizovaná a tak, ako ju rodičia ustálili po konzultáciách
na referáte poradensko-psychologických služieb. Je zrejmé, že obaja rodičia majú záujem o starostlivosť
omaloletého,obajamajúvytvorenévhodnépodmienkyprestarostlivosťomaloletého,obajasúspôsobilí
dieťa riadne vychovávať. Maloletý má kladný citový vzťah k obom rodičom, podľa vyjadrení rodičov,

kolízneho opatrovníka a psychologičky nemá so striedavou starostlivosťou problém. Rodičia uvádzali,
že nemajú problém sa na starostlivosti o maloletého dohodnúť. Súd tak dospel k záveru, že striedavá
osobná starostlivosť v danom prípade bude v najlepšom záujme dieťaťa, pričom týmto spôsobom
budú lepšie zabezpečené jeho potreby a zachová sa rovnocenný kontakt maloletého s oboma rodičmi.
Zároveň súd rozhodol o tom, že poberateľom prídavku na dieťa bude matka maloletého, daňový bonus

na maloleté dieťa si bude uplatňovať otec maloletého, pričom súd vychádzal z vyjadrení účastníkov, že
prídavky na dieťa poberá matka a daňový bonus si doteraz uplatňoval otec. Súd ďalej rozhodol, že obaja
rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože u žiadneho z nich nezistil
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva i povinnosti v tomto smere obmedziť. Spolu s
rozhodovanímozverenímaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivosti,musísúdnevyhnutnerozhodnúť

aj o výživnom pre maloleté dieťa. Súd určuje výšku výživného podľa zásad určených v ustanovení § 62
a nasl., pričom pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti prihliada najmä na dĺžku striedavej
starostlivosti oboch rodičov, či je rovnaká, na schopnosti možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch
rodičov ako aj potreby maloletého dieťaťa. Súd zohľadnil skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. V danom prípade súd zistil, že matka
maloletého pracuje od 01.09.2013 v spoločnosti K. s.r.o., s priemernou čistou mesačnou mzdou v období
od 1/2013 do 8/2013 v sume 232,22 eura, v období od 9/2013 do 12/2013 v sume 293,51 eura a v období
od 1/2014 do 6/2014 v sume 304,84 eura. Matka ďalej za zdaňovacie obdobie r. 2013 vykázala základdane 3.585,87 eura, z čoho vyplýva priemerný mesačný príjem 298,82 eura. Matka poberá prídavky na
dieťa, ktoré v roku 2013 predstavovali 23,10 eura a v roku 2014 je to 23,52 eura. Jej mesačné výdavky
predstavujú náklady na poistku 33 eur, telefón 35 eur a za ostatné peniaze zhruba v sume 54 eur si

platí oblečenie, stravu a ostatné výdavky. Okrem príjmu zo spoločnosti K., s. r. o. v súčasnosti iný príjem
okrem rodičovských prídavkov nemá. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí podľa jej
vyjadrenia dosahujú príjem otec cca 450 eur a matka cca 1.300 eur. Matka uviedla, že náklady na
maloletého sú približne 200 eur, na oblečenie asi 60 eur, stravu 70 eur, hračky pre maloletého 30 eur. Z
potvrdenia Materskej školy, S. X, S. vyplýva, že náklady na materskú školu maloletého sú: príspevok na

čiastočnú úhradu výdavkov v MŠ v sume 12 eur, príspevok na stravovanie v sume 1,29 eura na deň, do
Rady rodičov 20 eur ročne, do triedneho fondu 20 eur ročne a na mydlovú penu do dávkovačov 5 eur
ročne. Otec maloletého pracuje pre spoločnosť H. a.s., vykonáva činnosť finančného sprostredkovateľa.
Za účelom výkonu podnikateľskej činnosti si prenajíma kanceláriu na ul. W. XX v S., kde platí nájom
170 eur mesačne, býva sám v byte svojej matky, pričom mesačne uhrádza náklady spojené s užívaním
bytu v sume 200 eur. Pravidelne tiež uhrádza náklady na škôlku maloletého a jeho pravidelné mesačné

výdavky sú: strava 250 eur, telefón+internet 70 eur, poistenie (životné, cestovné, úrazové + syn) 43 eur,
odvody do Sociálnej poisťovne v sume 155 eur, odvody do zdravotnej poisťovne v sume 63 eur, splátky
Cetelem na notebook v sume 17 eur, splátky na nábytok (skrine) v sume 85 eur, investičné sporenie
pre mal. P. v sume 75 eur, na oblečenie a športové potreby 50 eur a na pohonné hmoty v sume 70
eur mesačne. Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vyplýva, že otec

dosiahol za uplynulý rok príjmy vo výške 13.323,33 eura a mal výdavky vo výške 5.040 eura, základ dane
tak predstavuje sumu 8.283,33 eura, z čoho vyplýva priemerný čistý mesačný príjem 690,28 eura. Otec
vkonaníuvádzal,žedosahujemesačnýpríjempribližne1.000eur,avšaktentopríjemjepohyblivý,závisí
od jeho výdajov súvisiacich s podnikaním. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec uviedol
príjem 1.200 eur mesačne. Matka maloletého navrhovala, aby vzhľadom na to, že príjem otca je vyšší

ako príjem matky, bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 100 eur mesačne tak, aby mal maloletý
u nej zabezpečenú rovnakú životnú úroveň ako u otca. Otec s platením výživného počas striedavej
osobnej starostlivosti zásadne nesúhlasil. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že s maloletým majú len
bežnévýdavkynastravu,oblečenieahračky,materskúškoluasúdzohľadniltiežskutočnosť,žemaloletý
býva často chorý. Vzhľadom na vyjadrenia rodičov a preukázané výdavky na maloletého, súd ustálil

výšku mesačných nákladov na maloletého sumou 200 eur. Aktuálny príjem matky súd ustálil sumou
304,84 eura mesačne plus prídavky na dieťa v sume 23,52 eura. Zároveň zohľadnil skutočnosť, že
matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o maloletého,
a to aj finančne. Otec maloletého v konaní uvádzal príjem do 1.000 eur mesačne, z jeho daňového
priznania vyplýva čistý mesačný príjem 690,28 eura, súd však zohľadnil skutočnosť, že v daňovom

priznaní si otec maloletého uplatnil všetky výdaje súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, ktoré si
pravdepodobneuplatnilvnajvyššejmožnejmieretak,abyjehodaňovápovinnosťbolačonajnižšia,preto
pri ustaľovaní príjmu otca vychádzal z ním tvrdenej sumy mesačného príjmu 1.000 eur, keď zohľadnil
jeho výdaje na bývanie v sume 200 eur mesačne, výdaje na stravu do výšky 150 eur, na oblečenie 50
eur a na pohonné hmoty v sume 70 eur mesačne, plus výdaje na podnikanie, pričom však je potrebné

zohľadniť tiež skutočnosť, že tieto si otec uplatňuje v daňovom priznaní. Na základe uvedeného súd
zistil, nepomer v príjmových schopnostiach oboch rodičov, kedy príjem otca je podstatne vyšší ako
príjem matky, ktorá mesačne hospodári so sumou približne 328,36 eura (304,84 eura + 23,52 eura)
a otec mesačne hospodári so sumou 1.000 eur. Vzhľadom na to, že súd ustálil mesačné výdaje na
maloletého sumou 200 eur, obaja rodičia budú vykonávať starostlivosť o maloletého každý mesiac v

rovnakom rozsahu dvoch týždňov, pričom však príjem otca je minimálne dvojnásobne vyšší ako príjem
matky, súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, čím má súd za to, že takýmto výživným bude zabezpečené vyrovnanie
životnej úrovne maloletého dieťaťa počas doby, keď bude v starostlivosti matky. Takto určenú výšku
výživného považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého, ako i za primeranú

schopnostiam,možnostiamamajetkovýmpomeromotca,berúcdoúvahyzásadu,žeživotnáúroveňdetí
a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Povinnosťou
oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého, ktorý je v plnej miere
odkázaný výživou na svojich rodičov. Počiatok vyživovacej povinnosti otca súd určil od podania návrhu
matky na súd t. j. odo dňa 14.04.2014, keď mal preukázané, že fakticky už v tom čase sa realizovala

striedavá osobná starostlivosť o maloletého, pričom otec matke na výživu maloletého neprispieval.
Pretože súd priznal maloletému P. výživné od 14.04.2014, vznikol otcovi za obdobie od 14.04.2014 do
30.09.2014 nedoplatok na zročnom výživnom v sume 273,33 eura (za pomernú časť dní mesiaca apríl
- 50 eur: 30 dní x 17 dní =23,33 eura a za obdobie od mája do septembra- 5 x 50 eur = 250 eur), ktorýsúd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 50
eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká čo i
len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. Pretože rodičia konaní uviedli, že sa vedia o stretávaní s

maloletým dohodnúť a nežiadali styk s maloletým upraviť, súd o styku rodičov s maloletým počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rozhodol tak, že styk rodičov s maloletým sa neupravuje. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Opravným uznesením
zo dňa 23.10.2014 súd opravil zrejmú nesprávnosť v rozsudku spočívajúcu v nesprávnom vyčíslení

zročného výživného, keď v rozsudku bola vyčíslená suma zročného výživného 273,33 eura a správne
mala byť uvedená 278,33 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého dieťaťa podľa § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. s tým, že postupom
súdu bola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec v prvom rade
napadol výrok, ktorým bol maloletý P. zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na
to, že v konaní sa domáhal zverenia maloletého P. do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko matka sa
podľa názoru otca nedokáže o maloletého riadne postarať a nie je schopná zabezpečiť pre neho riadne

výchovné prostredie. Je tomu tak preto, že matka pracuje na plný pracovný úväzok v pohostinstve na
železničnej stanici v R., kde je maloletý P. často nútený tráviť čas, keďže matka nemá počas jej zmeny
možnosť umiestniť ho inam. V krajnom prípade zabezpečuje starostlivosť o maloletého v čase, keď je
matka v práci, jej priateľ V. H., s ktorým udržuje známosť len niekoľko mesiacov a ktorý je pre maloletého
cudzím človekom. Takýto spôsob starostlivosti o maloletého je pre otca neprijateľný. Otec ďalej poukázal

na to, že potom, ako mu matka odovzdá dieťa, tento sa v prvé dni pocikáva a tieto problémy ustanú vždy
až po niekoľkých dňoch, ktoré trávi s otcom. Všeobecný lekár maloletého v tejto súvislosti odporučil,
aby sa maloletý podrobil urologickému a pedopsychologickému vyšetreniu. Matka v konaní pred súdom
tvrdila, že s maloletým navštevuje psychológa, avšak od tejto skutočnosti nepredložila žiaden relevantný
doklad a súd sa uspokojil len jej s tvrdením. Otec mal za to, že matka v tejto súvislosti klamala a

zavádzala súd, nakoľko v S. je len jediný psychológ, ktorý sa zaoberá psychológiou detí a tento potvrdil,
žemaloletýP.jehoambulanciunikdynenavštívil.NávštevypsychológazostranymaloletéhoP.neeviduje
ani jeho obvodný lekár. Pravidelne, ako sa maloletý vráti po strávenom čase s matkou je chorý, preto
otec musí pravidelne vyhľadávať lekársku pomoc. Maloletý P. utrpel úraz, keď spadol na preliezkach a
poranil si brucho a chrbát, avšak matka ho vzala na vyšetrenie k lekárovi až potom, ako štrnásť dní

trpel bolesťami. O tomto úraze sa otec dozvedel až po vyhlásení rozsudku vo veci, preto ho nemohol
objektívne spomenúť v priebehu konania. Nemenej podstatnou skutočnosťou, ktorú matka v konaní
pred súdom neuviedla je, že momentálne je trestne stíhaná pre trestný čin sprenevery, ktorého sa mala
dopustiť v čase, keď pracovala pre spoločnosť W. H., s.r.o.. Napriek tomu, že v dôsledku uvedených
skutočností otec pôvodne žiadal, aby bol maloletý P. zverený do jeho osobnej starostlivosti, po osobnom

rozhovore s matkou, ktorý sa uskutočnil medzi prvým a druhým pojednávaním vo veci, otec pristal
na zverení maloletého do striedavej starostlivosti s tým, že žiaden z rodičov nebude povinný platiť na
maloletého P. výživné. Napriek tomu, že právna zástupkyňa matky v konaní žiadala, aby bol napriek
striedavej starostlivosti zaviazaný k plateniu výživného vo výške 100 eur, matka na priamu otázku
otca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 26.09.2014 uviedla, že v zmysle vzájomnej dohody nežiada,

aby bol otec povinný platiť na maloletého syna akékoľvek výživné. Napriek výslovnému vyjadreniu
matky, že od otca platenie výživného nežiada, sudkyňa k veci uviedla, že ona z vlastnej iniciatívy uloží
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého P. a výživné stanovila subjektívne v sume 50 eur
mesačne. Týmto súd pochybil, keď otcovi uložil vyživovaciu povinnosť nad rámec žiadosti matky. Súd
tiež pochybil pri určovaní výšky výživného. Nesprávne interpretoval tvrdenia otca o príjmoch, keď ustál

príjem otca sumou 1.000 eur mesačne. Podľa daňového priznania otca je čistý príjem otca 690 eur. V
tejto súvislosti otec súdu uviedol, že vzhľadom k tomu, že je živnostník, nemá stály príjem, ale tento
sa pohybuje v značnom rozpätí, keď jeden mesiac zarobí menej a druhý viac. Otec netvrdil, že zarába
1.000eurmesačne,pretožetakýmtotvrdenímbynezmyselneišielsámprotisebeanahrávaltýmprávnej
zástupkyni matky, ktorá sa domáha uloženia vyživovacej povinnosti. Pred súdom uviedol otec len toľko,

žektomu,abymoholuhradiťvšetkyjehonáklady,bymuselzarobiť1.000eurmesačne.Okremnákladov,
ktoré otec zdokladoval súdu, platí od augusta 2014 splátky úveru v sume 211 eur mesačne ktorý si
vzal za účelom kúpy vozidla, ktoré potrebuje k výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Skutočnosť je však
taká, že vo väčšine mesiacov je otec odkázaný na finančnú pomoc jeho rodičov, ktorý ho vzhľadom napomer výšky jeho príjmov a nákladov často dotujú a pomáhajú mu, aby mohol uspokojiť všetky potreby
maloletéhosyna.Otecspochybňujevýškupríjmov,ktorématkazdokladovalazarok2013.Matkauviedla,
že od 01.09.2013 pracuje v spoločnosti K., s.r.o. kde poberá čistú mesačnú mzdu 232,22 eura. Matka

však nepredložila žiaden relevantný dôkaz v podobe výplatných pások, ale len z počítača vytlačený
prehľad príjmov. Výška príjmov matky, ktoré uviedla v konaní, nezodpovedá skutočnosti, pretože podľa
vyjadrenia bývalej zamestnankyne spoločností, V. A., ktorá vykonávala rovnakú prácu ako v súčasnosti
matka, táto poberala už v roku 2011 mesačnú mzdu v sume 600 eur plus prepitné. Matka pritom v
minulosti sama uviedla matke otca Z. R., že jej mzda je približne 600 eur mesačne. Súd sa však hlbším

zisťovaním príjmov matky napriek námietkam otca nezaoberal. Z uvedeného možno vyvodiť, že matka
má porovnateľný príjem ako otec, preto ak aj súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému P.
tak, že ho zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nebol dôvod na to, aby súd zaviazal platiť
otca výživným v sume 50 eur. Matka tiež klamala súd o mieste jej pobytu, keď uvádzala, že býva v
spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Od augusta býva so svojím priateľom V. H. v jeho byte v R..
Priateľ pracuje ako rušňovodič, zarobí 1.000 až 1.500 eur s tým, že on znáša všetky náklady na ich

spoločnú domácnosť. Matka napriek uvedenému pred súdom tvrdila, že býva v spoločnej domácnosti
spolu so svojimi rodičmi, kde kolízny opatrovník vykonal prešetrenie pomerov. Matka tak účelovo zatajila
pre konanie významnú skutočnosť, že nebýva so svojimi rodičmi, v čoho dôsledku kolízny opatrovník
nevykonal šetrenie pomerov v byte priateľa matky, kde maloletý býva a prespáva. Matka nemá žiadne
výdavky na domácnosť, keďže býva u svojho priateľa. Matka tiež nemá náklady na hračky v sume, ktorú

uviedla, pretože táto je prehnaná a neprimeraná. Nepravdou je taktiež tvrdenie matky, že mesačne platí
príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov materskej škole. V priebehu súdneho konania otec uviedol,
že matka si pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala komplet nábytok a vybavenie bytu, okrem
iného i zariadenie izby pre maloleté dieťa, ktoré speňažila s tým, že otec bol nútený všetok nábytok
opätovne kupovať, v dôsledku čoho sa zadlžil. Na základe hore uvedeného otec navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého syna prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo vyjadrení
uviedla, že tvrdenia otca sa nezakladajú na pravde, sú plné lživých obvinení a sledujú jediný cieľ,
očierniť matku maloletého v očiach súdu a spochybniť tak jej rodičovskú kompetenciu. V žiadnom

prípade otec P. nehľadí na najlepší záujem dieťaťa, ale vedie boj s matkou a to z dôvodu doposiaľ
nespracovaného rozchodu a sleduje svoj cieľ neplatiť na syna výživné. Matka maloletého, tak ako bola
súdom prvého stupňa preukázané, pracuje v spoločnosti K. s.r.o., kde pracuje v režime krátky a dlhý
týždeň, pričom v čase, kedy je v práci, starostlivosť o dieťa zabezpečujú starí rodičia zo strany matky
maloletého. P. v žiadnom prípade netrávi čas v pohostinstve na železničnej stanici v R.. Pocikávanie

maloletého je dlhodobejší problém, ktorý sa matka snaží riešiť s ošetrujúcim lekárom, ako aj pomocou
návštevy psychológa, tak ako to tvrdila pred súdom. Maloletý je v starostlivosti Centra pedagogicko -
psychologickéhoporadenstvaaprevencie vHlohovciamatkasnímopakovanenavštívilapsychologickú
poradňu 17.06.2014 a 12.11.2014. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že matka zavádzala a klamala súd.
Tento problém, pocikávanie sa dieťaťa, vždy po návrate z domácnosti otca do domácnosti matky po

niekoľkých dňoch ustane, matka maloletého jedenkrát za noc syna zobudí a maloletý je po celú noc
suchý. Otec rieši tento problém tak, že na noc kupuje maloletému plienky a nerieši tento problém
napríkladtým,žebymaloletéhorazzanocsynazobudilakomumatkaodporúčala,čosavtomtoprípade
javí byť pre maloletého najvhodnejšie. Potvrdenia, ktoré doložil otec maloletého od ošetrujúceho lekára,
ktoré majú preukazovať neschopnosť matky riadne sa o maloletého postarať z dôvodu, že maloletý je

často chorľavý y neobstoja, dieťa je zaradené do kolektívu, bohužiaľ, častejšia chorobnosť je v tomto
veku bežná, dieťa si buduje imunitný systém. Maloletý je chorý nielen po návrate od matky, ale rovnako
aj po návrate z domácnosti otca do domácnosti matky. Po tom, keď P. utrpel úraz a spadol na preliezkach
a poranil si brucho a chrbát (v tom čase bol v starostlivosti otca) matka navštívila lekára dňa 25.09.2013
po návrate od otca, pričom chirurg maloletého dôkladne vyšetril. Matka by nikdy nenechala dieťa v

bolestiach 14 dní, ako to tvrdí otec. Tvrdenie otca o trestnom stíhaní matky je rovnako nepravdivé, matka
v uvedenej kauze vystupuje ako svedok a doposiaľ voči nej nebolo vznesené žiadne obvinenie. Výšku
výživného súd mohol určiť aj nad rámec návrhu matky. V konaní o určenie výživného je ústredným
motívom záujem maloletého dieťaťa, čo otec nepochopil, ani počas celého konania pred súdom prvého
stupňa a ani doteraz si túto podmienku danú zákonom neosvojil a podmieňoval súhlas so striedavou

starostlivosťou neplatením výživného. Ide mu len o to, aby nemusel na dieťa platiť výživné. Konanie
otca sa nedá kvalifikovať inak, ako v rozpore s dobrými mravmi. Súd príjem matky ustálil v súlade
so skutočnosťou, ako aj predloženými dôkazmi zo strany zamestnávateľa matky. Spochybňovanie
príjmu matky zo strany otca maloletého neobstojí, rovnako ako navrhované svedectvo pani V. A., ktoránikdy nebola zamestnankyňou spoločnosti K., s.r.o., preto nemožno ani porovnávať jej príjem s príjmom
matky maloletého. Matka počas celej doby, kedy prebiehalo súdne konanie žila a aj v súčasnosti žije
v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. S priateľom sa plánujú sťahovať do bytu v R. až potom,

ako bude tento byt po rekonštrukcii a bude pripravený na trvalé bývanie. Byt je neobývateľný. V
byte otca maloletého prespáva a starostlivosť o maloletého vykonáva napriek tomu, že otec o tom
matku maloletého neinformoval jeho priateľka a kolegyňa pani B., ktorá je pre maloletého cudzou
osobou a táto starostlivosť o maloletého je pre matku neprijateľná. Súd správne ustálil príjmy otca
maloletého tak, ako vyplynuli z daňového priznania, ktoré otec maloletého predložil súdu. Skutočnosť,

že od augusta 2014 spláca aj úver mesačnou splátkou 211 eur nemožno posudzovať ako prednostný
výdavok. Výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami na strane povinného
rodiča,ktorýniejenevyhnutnévynaložiť.Spochybňovanienákladovmatkynahračkypremaloletéhoako
aj platenie príspevku do materskej školy zo strany otca maloletého sa tiež nezakladajú na pravde. Všetky
náklady súvisiace s návštevou materskej školy v tomto školskom roku hradila a hradí výlučne matka
maloletého. Otec maloletého neprispieva žiadnou sumou peňazí na výživu a výchovu maloletého ako

ani nerešpektuje rozhodnutie súdu o tomu, že striedavá starostlivosť o maloletého sa bude realizovať
v týždenných intervaloch a maloletého má v starostlivosti dva týždne. Tiež nie je pravdivé tvrdenie
otca, že po odchode zo spoločnej domácnosti si matka zobrala všetok nábytok a zariadenie bytu
a speňažila ho. Matka si pri odchode zo spoločnej domácnosti odviezla svoje osobné veci ako aj
nábytok, ktorý zakúpili jej rodičia pre potreby matky a maloletého syna. Otec maloletého je však častým

návštevníkom herní a v tomto trende pokračuje naďalej a matka má podozrenie na gamblerstvo aj v
súčasnej dobe. O častom navštevovaní herní má matka informácie od pána B.. Otec aj v súčasnosti
dlží na zdravotnom poistení Union zdravotnej poisťovni sumu 1.078,39 eur, napriek tomu na seba
neváhal zobrať neprimerané finančné riziko v podobe úveru na osobné motorové vozidlo. Do dnešného
dňa nesplatil pôžičku rodičom matky maloletého 5.000 eur, ktorú otcovi požičali na úhradu jeho dlhov

rodičia matky 16.11.2010. Otec maloletého sa v minulosti dopúšťal agresívneho a vulgárneho správania
voči matke maloletého a jeho konaním sa zaoberal aj Okresný úrad Trnava, priestupkové oddelenie.
Z uvedených dôvodov matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vzhľadom k tomu, že
otec si vyživovaciu povinnosť doposiaľ neplní a odmieta sa podrobiť rozsudku v časti striedania sa
v starostlivosti o maloletého v týždňových intervaloch, matka maloletého navrhuje doplniť všeobecnú

úpravu zverenia a styku maloletého s rodičmi o špeciálnu úpravu počas vianočných a novoročných
sviatkov, ktorú bližšie špecifikovala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobu (§§ 201 a 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného

odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu,
bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnil termín vyhlásenia
rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože po preskúmaní zistil, že
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zverenie dieťaťa do striedavej
starostlivosti rodičov a úpravy ich práv a povinností k maloletému synovi, a pretože v celom rozsahu
súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na
správne písomné vyhotovenie rozsudku. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu, poskytol dostatočný priestor obom rodičom na to, aby vo veci vypovedali, navrhovali dôkazy,
poverilkolíznehoopatrovníkazastupujúcehodieťašetrenímpomerovuobochrodičovapodanímsprávz
vykonaného šetrenia, dôkazy v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúco a presvedčivo vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu rodičov, rodičia spolu nežijú
od júna 2013, matka so synom sa od otca dieťaťa odsťahovala k svojím rodičom po piatich rokoch
spolužitia, po závažných názorových nezhodách s otcom dieťaťa. Na začiatku konania obaja rodičia
navrhovali zveriť maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti, pričom každý z nich poukazoval na

výhody zverenia syna do svojej starostlivosti a zároveň spochybňoval schopnosť postarať sa o syna
druhého rodiča z rôznych dôvodov. Zlom u oboch rodičov nastal po ich absolvovaní psychologických
konzultácií (po doporučení súdom a kolíznym opatrovníkom) v mesiacoch august - september 2014
na ÚPSVaR, na referáte poradensko-psychologických služieb. Obaja rodičia zhodne navrhli, aby bol
syn zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, s týždennými intervalmi, čo sa v tom čase aj
realizovalo a obaja rodičia s takouto úpravou zverenia maloletého P. boli spokojní. V tom čase už

vykonal šetrenie pomerov kolízny opatrovník u oboch rodičov, pričom zo správ zo šetrenia vyplynulo,
že u každého z rodičov má dieťa vytvorené vhodné podmienky na bývanie. Po návšteve rodičov
psychologičky táto podala správu zo dňa 9.9.2014 so záverom, že obaja rodičia po rozchode participujú
na výchove dieťaťa a sú na neho obaja citovo naviazaní, na striedanie v oboch výchovných prostrediach
si maloletý zvykol a striedanie výrazne nenarušuje jeho psychickú a fyzickú pohodu, problémy, ktoré

sa u neho objavili súviseli s neschopnosťou prijať rozchod rodičov a akceptovať zmeny s rozchodom
spojenými. Obom rodičom psychologička poskytla odborné rady a odporúčania smerujúce k budovaniu
výchovného štýlu zodpovedajúcemu potrebám dieťaťa a vyjadrila presvedčenie, že ak aj naďalej budú
rodičia kooperovať a riadiť sa odporúčaniami, maloletý P. bude mať vytvorené dobré podmienky pre
budovanie plnohodnotného vzťahu k bom rodičom.

Po takto vykonanom dokazovaní súd následne správne zveril maloletého P. do striedavej starostlivosti
oboch rodičov v týždenných intervaloch, pričom preberanie a odovzdávanie dieťaťa v petite rozsudku
bližšie špecifikoval.

Jeabsolútneneprípustné,abyotecdieťaťapodmieňovalstriedavústarostlivosťodieťa,ktorájevzáujme
dieťaťa a v záujme rodičov (ako uviedla psychologička, aby si P. mohol budovať plnohodnotný vzťah
rovnako s oboma rodičmi) s tým, či bude, alebo nebude na dieťa platiť výživné. Pri určovaní výživného
je súd povinný sa riadiť zákonom, je povinný vykonať dokazovanie a toto vyhodnotiť. Ak súd zistí, že
majetkové a zárobkové pomery otca sú v porovnaní s matkou lepšie, zarába viac, zaviaže takéhoto

rodiča na platenie výživného, pretože ako správne uviedol súd prvého stupňa, dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danej veci súd správne vyhodnotil príjem otca vo výške 1.000
eur mesačne. Sám otec na pojednávaní 26.09.2014 (č.l. 64) uviedol: „Pokiaľ ide o môj mesačný príjem,
tento kolíše, avšak musím pracovať a zarobiť zhruba 1.000 eur, aby som všetko uhradil.“ Ak takto otec
vypovedal (nenamietal nesprávnosť obsahu výpovede v zápisnici), súd mohol dospieť k záveru, že otec

v priemere mesačne zarába 1.000 eur. Navyše pri šetrení pomerov kolízneho opatrovníka v domácnosti
otca otec kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že zarába 1.200 eur, čo kolízny opatrovník uviedol v správe
zo šetrenia zo dňa 29.07.2014 (č.l. 46). Je pravdou, že podľa daňového priznania za rok 2013 otec
vykázal základ dane 8.283,33 eura, z ktorého po odpočítaní dane otec dosiahol zo svojej podnikateľskej
činnosti zisk, ktorý je nižší ako uvádzaný príjem otca vo výpovedi. Zisk podnikateľa je však ekonomickým

vyjadrením jeho podnikateľských aktivít a nemožno ho zamieňať z príjmom, pretože príjem otca tvoria
aj sumy, ktoré slúžia aj na osobné potreby podnikateľa (napr. pohonné hmoty, používanie motorového
vozidla, účty za telefón, atď.) a podnikateľ si tieto položky účtuje ako náklady (odpočítateľné položky),
pretože to umožňujú právne predpisy upravujúce daň z príjmu a tieto náklady (vždy uplatňované v čo
najvyššej možnej miere) znižujú u podnikateľa tvorbu zisku.

Neobstojí tvrdenie otca v odvolaní, že súd nesprávne vyložil výpoveď otca a v skutočnosti mu
pomáhajú rodičia a dotujú ho, aby mohol uspokojiť potreby maloletého dieťaťa. Otec sa zúčastnil oboch
nariadených pojednávaní vo veci, 30.07.2014 a aj 26.09.2014, na oboch pojednávaniach vypovedal a
o finančnej pomoci svojich rodičov sa nezmieňoval, rovnako ako aj o ďalších svojich pochybnostiach

(že matka s dieťaťom nebýva u rodičov, ale s priateľom v Leopoldove, že matka je stíhaná pre trestný
čin sprenevery, že maloletý P. je s matkou v pohostinstve v Leopoldove kde pracuje, pretože ho matka
nemá kam umiestniť, atď.), preto tvrdenia otca v odvolaní možno považovať za účelové, s cieľom neplatiť
výživné. Na druhej strane v odvolaní otec poukazuje na to, že mu pribudol výdavok, jeho príjmy saznížili, lebo platí mesačne 211 eur za motorové vozidlo, ktoré si kúpil na splátky. Otec vo vyjadrení k
návrhu doručenom súdu 22.05.2014 (č.l.16) uviedol, že v súvislosti s jeho podnikaním mu otec poskytol
osobné motorové vozidlo do dlhodobého prenájmu, za ktoré otcovi neplatí, ale uhrádza náklady spojené

s prevádzkou vozidla a náklady na pohonné hmoty. Ak si otec mohol dovoliť kúpiť motorové vozidlo na
splátky (podľa zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 31.07.2014) v celkovej sume 10.500 eur, jeho príjmy
nebudú také nepriaznivé, ako to tvrdí otec (a navyše mal k dispozícii otcovo auto za ktoré nemusel
platiť), že by nemohol platiť na syna výživné vo výške 50 eur mesačne. Pre úplnosť súd dodáva, že otec
si môže podľa rozsudku súdu uplatňovať daňový bonus, t.j. na daniach ušetrí časť sumy a tieto peniaze

môžu kompenzovať niektoré výdavky, ktoré otec nemusí na syna vynakladať a bude ich platiť matka.
Z hore uvedených dôvodov a s prihliadnutím ku skutočnosti, že vo veciach maloletých detí súd nie je
viazaný návrhmi rodičov, súd správne zaviazal otca maloletého syna platiť na syna výživné vo výške 50
eur mesačne po zohľadnení potrieb maloletého dieťaťa a majetkových a zárobkových pomerov oboch
rodičov.

Matka maloletého dieťaťa odvolanie proti rozsudku nepodala, vo vyjadrení navrhovala zmeniť periodicitu
intervalov striedavej starostlivosti a úpravu styku počas sviatkov, ktorú veľmi stručne odôvodnila.
V súvislosti s vyjadrením matky odvolací súd dodáva, že v prvom rade je potrebné rešpektovať
rozsudok súdu. Rodičia dieťaťa by sa mali predovšetkým o úprave práv a povinností k maloletému
dieťaťu dohodnúť. Ak sa vedia dohodnúť, nepotrebujú žiadne rozhodnutie súdu. Ak sa už ale na

súd obrátia, a súd po vykonanom dokazovaní rozhodne, je potrebné rozhodnutie rešpektovať a
riadiť sa ním. Po rozhodnutí odvolacieho súdu rozsudok nadobudne právoplatnosť a povinnosťou
oboch rodičov je rozsudok rešpektovať (či už dobrovoľne alebo jeho vynucovaním). Je však tiež
možné dohodnúť sa na výkone rodičovských práv k dieťaťu inak, ako rozhodol súd. V prejednávanej
veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia, ale aj maloleté dieťa mali problém

spracovať rozchod partnerov a prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z rozchodu. Neústupčivosť
oboch rodičov a ich názorové nezhody možno predpokladať zo skutočnosti, že ich rozchod bol
aktuálny. Od ich rozchodu už však uplynul určitý čas, obaja vo vyjadreniach uvádzali, že si našli
nových partnerov, čo môže prispieť k ukľudneniu celej situácie, ich vzájomných vzťahov a prispieť
tak k stabilizácii ich vzťahu k maloletému synovi, ktorému nebudú prospievať neustále zmeny. Je

potrebnépoprávoplatnostirozsudkuvyčkať,čisasituácianeukľudní,vzťahynenapravia,jetiežpotrebné
ako to uviedla psychologička vo vyjadrení kooperovať, riadiť sa odbornými odporúčaniami (prípadne
opakovane navštíviť referát poradensko-psychologických služieb), aby mal maloletý vytvorené vhodné
podmienky pre budovanie plnohodnotného vzťahu s oboma rodičmi. Ak takéhoto konania (správania)
rodičia nebudú schopní, podajú nový návrh na inú úpravu ich práv a povinností k maloletému synovi,

ktorý riadne odôvodnia a navrhnú vykonať dokazovanie.

V ostatnom poukazuje odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vecne správne rozhodnutie súdu
prvého stupňa, na jeho správne dôvody, ktoré sú uvedené v jeho rozsudku, a s týmito sa stotožňuje,
podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Tento rozsudok bolo prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.