Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111011682
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111011682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla
2015 prejednal odvolanie obžalovaného

R. T.
nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom W., M. U. č. XXXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/97/2012-146 zo dňa 22.11.2013 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného podané proti výroku o vine z a m i e t a ,
pretože nie je prípustné.

II.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o
treste a o zrušení výroku o treste v skoršom rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/144/2009 zo
dňa 26.05.2011, právoplatného dňa 30.05.2011.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný R. T. o d s u d z u j e podľa

§ 222 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák., k trestu odňatia slobody na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný R. T. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/97/2012-146 zo dňa 22.11.2013
uznaný vinným z pokusu zločinu úverového podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm.

a) Tr. zák., pretože dňa 02.06.2010 v A. republike v U. na ul. T. XXX/XXX ako zamestnanec spol.
F. O. Z. a.s. R. s výkonom zamestnania v ČR, U., T. XXX/XXX, na pozícii špecialista implementácie
informačného systému, prostredníctvom pridelených prístupových práv do aplikácie F., pridelených
svojej osobe neoprávnene vytvoril dva užívateľské účty na meno H. Y. a Y. X., ktorým priradil všetkypráva k operáciám v rámci aplikácie systému F. a následne pod týmito účtami vytvoril a skompletizoval a
zaktivoval úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, vedenú na klienta R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
ČR, U., R. Q. č. XX, na poskytnutie hotovostného úveru vo výške 130.000,- Kč a súčasne vytvoril príkaz

k úhrade na ktorého základe mali byť peňažné prostriedky z tohto úveru zaslané na bankový účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo T. CZ a.s. k čomu ale nedošlo z dôvodu neprevedenia požadovanej
transakcie zo strany pracovníkov finančného oddelenia spol. O. Z. a.s., ktorí toto konanie vyhodnotili ako
podozrivé, čím by v prípade dokonania prevodu finančných prostriedkov spol. F. O. a.s. ČR U. vznikla
celková škoda vo výške 130.000,- Kč (5.042,864 €).

Bol za to odsúdený podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného
zákona, s poukazom ma § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného zákona s poukazom na § 39 odsek 1, 3 písmeno
e) Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd
obžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavuprevýkontrestusminimálnymstupňom

stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Trenčínsp.zn.4T/144/2009zodňa26.05.2011právoplatný30.05.2011,akoajvšetkyďalšierozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.

Protitomutorozsudkupodal obžalovanýodvolanie,vktorom napádal výrokovineatreste.Vpísomných
dôvodoch odvolania poukazoval na to, že nebol preukázaný úmysel z jeho strany nesplácať úver,
alebo vrátiť poskytnuté finančné prostriedky inak ako v dohodnutej lehote vyplývajúcej z predmetnej
úverovejzmluvy, apretosúdprvéhostupňanemalposúdiťkvalifikáciujehokonaniazhľadiskanaplnenia
skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 Tr. zák. Poukazoval na

stanovisko Generálneho prokurátora SR z 23.04.2007 k aplikácii § 222 Tr. zák. o trestnom čine
úverového podvodu. Aj napriek tomu, že sa ku spáchaniu skutku priznal, avšak k následku nedošlo,
jeho priznanie nemôže byť jediným kritériom pre posúdenie toho, či došlo alebo nedošlo ku spáchaniu
skutku. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby mu po zrušení výroku o treste uložil

miernejší trest odňatia slobody vo výmere 1,5 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na to, že
rozsudok súdu prvého stupňa je zákonný a správny, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po
poučení podľa § 257 Tr. por. dal vyhlásenie o vine a súd prvého stupňa správne toto vyhlásenie

prijal. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol už trestaný za majetkovú trestnú činnosť, súd uložil
aj správny a zákonný trest. Žiadala preto, aby odvolanie obžalovaného bolo podľa § 319 Tr. por.
nedôvodné zamietnuté.

Krajský súd ako súd odvolací v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku dospel k záveru,

že odvolanie obžalovaného v časti týkajúcej sa uznania viny je potrebné podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. zamietnuť, pretože bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné a v časti týkajúcej sa
uloženého trestu súd prvého stupňa pochybil tak, že tento výrok bolo potrebné napraviť a odvolaniu
obžalovaného vyhovieť.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.11.2013 odvolací súd zistil, že obžalovaný po porade
s obhajcom uviedli, že mienia využiť inštitút podľa § 257 ods. 1 Tr. por., teda vyhlásenie obžalovaného
o vine, ktoré obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. aj urobil a následne bolo súdom prijaté.
Nebolo teda pristúpené k dokazovaniu viny a odôvodnenie rozsudku správne potom dôkazy k vine
ani neobsahovalo. Pokiaľ obžalovaný v zákonnej lehote využil svoje právo odvolať sa a v podanom

odvolaní namietal výrok o vine, musel odvolací súd postupovať v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr.
por. a v tejto časti odvolanie obžalovaného zamietnuť ako podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Odvolací súd však zistil pochybenie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka ukladania trestu v tom smere,

že obžalovanému nemal byť ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k jeho odsúdeniu rozsudkom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 4T/144/09 zo dňa 26.05.2011. Obžalovaný sa totiž skutku, ktorý je predmetom
tohto konania, dopustil dňa 02.06.2010, teda pred vyhlásením tohto rozsudku, ale k veci je
potrebné uviesť, že tento rozsudok už je súhrnný vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného rozsudkomOkresného súdu Trenčín sp. zn. 9T/88/07 zo dňa 27.09.2007, ako aj k trestnému rozkazu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 1T/32/07 zo dňa 30.03.2007. V rámci rozhodovania o súhrnnom treste nie je
možné skutok obžalovaného zo dňa 02.06.2010 „vtesnať“ medzi tieto rozsudky a ukladať mu súhrnný

trest. Toto pochybenie súdu prvého stupňa následne malo vplyv na to, že súd prvého stupňa dňa
27.02.2012 odmietol dohodu o vine a treste medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín a
obžalovaným, v ktorej sa prokurátor a obžalovaný dohodli pri uznaní viny pre pokus zločinu úverového
podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na treste odňatia slobody v trvaní
dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súd svoje rozhodnutie pritom

odôvodnil neprimeranosťou dohody o vine a treste práve z dôvodu, že u obžalovaného prichádza do
úvahy uloženie súhrnného trestu s poukazom na jeho odsúdenie Okresným súdom Trenčín pod sp.
zn. 4T/144/2009 zo dňa 26.05.2011.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu
v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám. Pri rozhodovaní o

ukladaní trestu zistil, že u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vzhľadom
na jeho ďalšie odsúdenia. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/131/2010 zo dňa
23.08.2011 bolo u neho upustené od uloženia súhrnného trestu, následné odsúdenia boli amnestované,
ďalšia jeho trestná vec bola vybavená zmierom a posledné odsúdenie sa týkalo peňažného trestu vo
výške 1.000 €, ktorý obžalovaný zaplatil. Odvolací súd zohľadnil najmä to, že ku skutku došlo takmer

pred piatimi rokmi, že konanie obžalovaného skončilo v štádiu pokusu a poškodenému nevznikla žiadna
škoda, že obžalovaný sa ku skutku doznal, tento oľutoval a dal vyhlásenie o vine. Všetky tieto okolnosti
podľa názoru odvolacieho súdu potom odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Naviac, nebyť vyššie uvedeného pochybenia
súdu prvého stupňa a po schválení dohody medzi prokurátorom a obvineným, mohol mať obžalovaný

v súčasnej dobe už dohodnutý trest odňatia slobody s podmienečným odkladom vykonaný.

Odvolací súd preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby
§ 222 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 18 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18
mesiacov. Tento trest podľa názoru odvolacieho súdu je správny a zákonný a spôsobilý splniť svoj

účel vyžadovaný trestným zákonom. Z uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.