Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200442
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: F. Z., I.

XX.XX.XXXX, G. Z. Z. G. G., Š. B. F., I. Z., Z. H. X., toho času umiestnený v Ú.G. B. E. B. H., Z. XX, XXX
XX M., zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi:
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, ul. Ľudovíta Štúra 1, 071 01 Michalovce,
o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-037/2015 zo dňa 31.03.2015 takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. rozhodnutie odporcu zo dňa 31.03.2015 č. PPZ-
HCP-PO7-ZVC-1-037/2015 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

II./ O trovách konania medzi účastníkmi konania b u d e rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III./ Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

IV./ N a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie navrhovateľa F. Z., I. XX.XX.XXXX, Š. B. F., zo zaistenia
z Ú. B. E. B. H. O. M..

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-037/2015 zo dňa 31.03.2015 účastníkovi
konania(navrhovateľovi)zaistenémudňom12.01.2015o12.30hod.podľaustanovenia§88ods.1písm.
b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu trestu vyhostenia predĺžil dobu zaistenia o 12 mesiacov, t.j.
od01.04.2015do01.04.2016podľa§88ods.4zákona opobytecudzincovnačasnevyhnutnepotrebný,
teda na čas pre zabezpečenie jeho vycestovania, nakoľko sa napriek vykonaným úkonom potrebným
na výkon trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny tento výkon predĺži z dôvodu, že účastník

konania dostatočne nespolupracuje a z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný
doklad v lehote, pričom účastník konania (navrhovateľ) je zaistený dňom vydania tohto rozhodnutia a v
zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov dňom 01.04.2015 sa umiestňuje v Ú. B.K. E. B. H. O. M..

Odporca konštatoval, že účastník konania bol dňa 09.09.2014 v čase o 19:40 hod. kontrolovaný
hliadkou Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné (ďalej len „OA PZ Humenné“), kde počas kontroly
nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť a z tohto dôvodu bol predvedený na OA
PZ Humenné za účelom zistenia totožnosti a oprávnenosti pobytu na území Slovenskej republiky, bol

lustrovaný v príslušných informačných systémoch Ministerstva vnútra SR, kde bolo zistené, že na
územie Slovenskej republiky má zakázaný vstup do 11.06.2019, a to rozhodnutím o administratívnom
vyhostení z územia Slovenskej republiky, vydaným Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava sp. zn. PPZ-HCP-BA6-3-092/2014-AV zo dňa 30.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosťdňa 11.06.2014. Účastník konania bol následne odovzdaný príslušníkom Oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru Michalovce (ďalej len „OCP PZ Michalovce“) k ďalšej realizácii a dňa 10.09.2014 bolo
voči nemu vznesené obvinenie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

písm. c) Trestného zákona a taktiež vykonané príslušné administratívne úkony pre súdne konanie. Dňa
12.09.2014 bol účastník konania odsúdený Trestným rozkazom sp. zn. 0T/68/2014, vydaným Okresným
súdom Humenné, podľa § 348 ods. 2 za použitia § 36 písm. j), l) Trestného zákona bez priťažujúcich
okolností uvedených v § 37 Trestného poriadku zohľadniac § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Súd účastníkovi konania podmienečne odložil výkon trestu

odňatia slobody a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Zároveň mu bol podľa § 65 ods. 1,
3 Trestného zákona súdom uložený trest vyhostenia na 3 (tri) roky. Následne rozhodnutím č. PPZ-
HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 bol účastník konania zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej len „ÚPZC
Sečovce“). Dňa 20.11.2014 bol účastník konania v zmysle § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
predvedený na OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia.

Účastníkovi konania bolo dňa 22.11.2014 vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, č.:PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014, ktorým bol účastník konania zaistený
a umiestnený v ÚPZC Sečovce na čas potrebný na rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie azylu na 60
dní - do 18.01.2015.

Dňa 12.01.2015 bola správnemu orgánu prostredníctvom faxovej komunikácie doručená informácia, že

účastníkovi konania bolo toho istého dňa vyhlásené rozhodnutie Migračného úradu č. ČAS: MU-274-17/
PO-Ž-2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým bolo konanie o udelenie azylu zastavené podľa § 19 ods. 1 písm.
i)zákonač.480/2002Z.z.oazyle,čímdošlokuskutočnosti,žeodpadolúčelzaisteniaúčastníkakonania
a z tohto dôvodu správny orgán spracoval príkaz na prepustenie účastníka konania.

Účastník konania bol po prepustení predvedený hliadkou OCP PZ Michalovce v zmysle § 79 ods. 1

zákona o pobyte cudzincov na OCP PZ Michalovce v súvislosti s výkonom trestu vyhostenia, ktorý mu
bol uložený dňa 12.09.2014, avšak výkon bol pozastavený z dôvodu podania žiadosti o udelenie azylu
účastníka konania.

Účastníkovi konania bolo dňa 12.01.2015 vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, č.:PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015, ktorým bol účastník konania zaistený

a umiestnený v ÚPZC Sečovce na účel výkonu trestu vyhostenia do 01.04.2015.

Dňa 03.03.2015 boli na OCP PZ Michalovce z ÚPZC Sečovce doručené podklady pre rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia účastníka konania. Z toho dôvodu správny orgán zaslal splnomocnenému
právnemu zástupcovi účastníka konania výzvu na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia o predĺžení
lehoty zaistenia. Boli získané podklady pre vydanie tohto rozhodnutia a dňa 30.03.2015 bola daná

možnosť účastníkovi konania, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia, o
čom bola spracovaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-035/2015, ktorá je taktiež
jedným z podkladov pre vydanie tohto rozhodnutia.

Správny orgán podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predlžil dobu zaistenia účastníka konania
o 12 mesiacov t.j. do dňa 01.04.2016. Túto dobu považoval za nevyhnutnú, počas ktorej zariadenie

vykoná ďalšie dostupné úkony smerujúce k výkonu trestu vyhosteniu účastníka konania z územia
Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi, nutnými na reálne vykonanie súdom uloženého trestu
vyhostenia účastníka konania, je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia so zastupiteľským úradom
štátu, ktorého je účastník konania štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu
a samotná realizácia výkonu trestu vyhostenia, pričom doba zaistenia sa môže skrátiť a presná doba

zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne
závisí na spolupráci cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu, potrebného k reálnemu vyhosteniu,
pričom podľa doručených informácii z ÚPZC Sečovce účastník konania počas doterajšej doby zaistenia
opakovane nespolupracoval s orgánmi, ktoré majú na starosti vybavenie náhradných cestovných
dokladov, nakoľko sa nechce vrátiť do domovskej krajiny.

Stanovená dĺžka doby zaistenia sa odvíja od dĺžky vybavenia potrebných náležitostí, nutných k
vystaveniu náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania, pričom podľa informácii z ÚPZC
Sečovce a preverovanie totožnosti účastníka konania v F. môže trvať aj viac než šesť mesiacov. Dobazaistenia bola z pohľadu správneho orgánu priamo úmerná dobe vystavenia cestovného dokladu ako
aj vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu účastníka konania do
domovskej krajiny, nakoľko účastník konania v doterajšej dobe nespolupracoval so správnym orgánom.

Počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm.
d) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán preto pristúpil k 12-mesačnej dobe zaistenia keďže z
praxe vyplýva, že kratšie doba by bola neefektívna na plynule a bezproblémové vybavovanie všetkých
náležitosti, nakoľko účastník konania nespolupracoval, avšak správny orgán si je vedomý povinnosti,
skúmať počas celej doby zaistenia naplnenie skutkovej podstaty zaistenia s tým, že výkon rozhodnutia

o administratívnom vyhostení zabezpečí ÚPZC Sečovce.

Podotkol, že účastník konania je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa zdržiaval na území Slovenskej
republiky neoprávnene bez platného cestovného dokladu a víza, teda správny orgán považuje postup
podľa § 84 ods. 1 písm. a) a d) zákona o pobyte cudzincov za zákonný a dôvodný.

Pri vydaní rozhodnutia zobral do úvahy vyjadrenia právneho zástupcu účastníka konania ohľadom
zdravotného stavu jeho klienta, že trpí psychickou poruchou, avšak správny orgán konštatoval, že

účastníka konania nepovažuje za zraniteľnú osobu, nakoľko podľa uvedenej citácie § 2 ods. 7 zákona
o pobyte cudzincov sa za zraniteľnú osobu považuje najmä maloletá osoba, osoba zo zdravotným
postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič
s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným
formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, pričom účastník konania nie je maloletý, nie je

osobou so zdravotným postihnutím, nakoľko zdravotné postihnutie určuje posudkový lekár a zo strany
účastníka konania nebola predložená posudková správa o postihnutí, pričom účastník konania sa nikdy
nevyjadril, že sa stal obeťou obchodovania s ľuďmi, účastník konania nie je osobou staršou ako 65
rokov, účastník konania je slobodný a bezdetný, čo počas konania uvádzal a taktiež nie je osobou,
ktorá by bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického

alebo sexuálneho násilia. Správny orgán konštatoval, že pri umiestnení účastníka konania v ÚPZC je
mu poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť a strava, pričom v prípade, že by nebol umiestnený
v ÚPZC táto zdravotná starostlivosť by mu zabezpečená nebola a vzhľadom na jeho ekonomickú
situáciu by si sám nedokázal zabezpečiť lieky, ak nejaké potrebuje a zároveň bude zamedzené tomu,
aby účastník konania konzumoval alkohol, nakoľko k nemu v ÚPZC nemá prístup a v minulosti bol

u neho zistený nadmerný škodlivý konzum alkoholu, čo bolo spomínané v predložených lekárskych
správach v spisovom materiáli. Počas umiestnenia účastníka konania v ÚPZC je neustále pod dozorom
a v prípade zdravotných problémov mu bude okamžite poskytnutá zdravotná pomoc, v dôsledku čoho
správny orgán zastával názor, že o zdravie účastníka konania je v ÚPZC dostatočne až nadštandardne
postarané, pričom správny orgán musí taktiež poukázať na skutočnosť, že v období od roku 2012

do roku 2014, kedy sa účastník konania nelegálne zdržiaval a pohyboval po území Schengenského
priestoru, o čom svedčia písomnosti v spisovom materiáli účastníka konania, z previerok v národných
ústredniach Interpolu, vykonaných na žiadosť ÚPZC Medveďov, nedokladuje žiadne lekárske správy o
zlom psychickom zdravotnom stave a jeho stav sa podľa tvrdenia strany účastníka konania zhoršuje
len ak je zaistený, čiže tieto tvrdenia považuje správny orgán za účelové. Správny orgán poukázal

na fakt, že účastník konania si hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení vynucuje sám, a to takým
spôsobom, že odmieta stravu, čo dokladuje právnym zástupcom predložená lekárska správa. Účastník
konania taktiež nebol uznaný za nesvojprávneho, čiže účastník konania je osoba príčetná, to znamená,
že je zodpovedný za svoje konania, resp. nekonania, t.j. že mu bolo v minulosti uložené administratívne
vyhostenie a toto nerešpektoval a spôsobil si tým trestné stíhanie za ktoré bol odsúdený.

Ďalej odporca konštatoval, že prepustenie účastníka konania zo zaistenia nie je možné, pretože v
prípade prepustenia zo zaistenia by sa účastník konania znova dopustil neoprávneného pobytu a
nakoľko má právoplatne uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 3 roky a trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu dvoch rokov, opakovane by došlo k
mareniu výkonu úradného rozhodnutia a tým by si privodil ďalšie trestné stíhanie. Takisto poukazoval na

fakt, že správny orgán je v konaní s účastníkom konania stále viazaný Trestným rozkazom č. 0T/68/2014
zo dňa 12.09.2014, ktorým súd uložil účastníkovi konania trest vyhostenia na dobu troch rokov a správny
orgán je povinný vykonať uložený trest.

Správny orgán počas konaní skúmal rodinný život účastníka konania, pričom pri spísaní zápisnice
dňa 30.03.2015 uviedol, že má priateľku, ktorá sa volá W. a býva v E. O., no bližšie informácie o nej

uviesť nevedel a taktiež to nevedel preukázať nejakým hodnoverným spôsobom, rovnako neuvádzaliné rodinné väzby na území Slovenskej republiky. Pri skúmaní ekonomickej situácie účastníka konania
dospelodporcakzáveru,ženemádostatočnéfinančnéprostriedky,nemánaúzemíSlovenskejrepubliky
rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie, z tohto dôvodu mu policajný útvar neuložil

povinnosť v zmysle § 89 zákona, nakoľko vzhľadom na osobu zaisteného a jeho osobné pomery
nie je možné z jeho strany zložiť peňažnú záruku a tento nemá na území SR žiadne väzby, nielen
rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov, nie je možné z jeho strany
zabezpečiť si ubytovanie.

Ako ďalšie podporné skutočnosti, prečo odporca nepristúpil k alternatívam zaistenia účastníka konania

uvádzal fakty, že účastník konania nie je dôveryhodnou osobou, keďže sa v minulosti dopustil trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, keďže nerešpektoval uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky, za ktorý bol mu uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky a že
účastník konania na území Slovenskej republiky žiadal o udelenie azylu celkovo osemkrát, pričom azyl
mu udelený nebol a opakovane porušil azylovú procedúru tým, že opustil pobytový tábor bez priepustky
a odišiel do zahraničia, odkiaľ bol aj vrátený na územie Slovenskej republiky podľa Dublinského

nariadenia.

Efektívnosť a účelnosť zaistenia je jednoznačne preukázaná vzhľadom na situáciu, v ktorej sa účastník
konania momentálne nachádza, nakoľko mu bol uložený trest vyhostenia, ktorý je potrebné vykonať a v
ÚPZC Sečovce má účastník konania zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, ako aj naplnenie životných
potriebnaprimeranejúrovni,pričomjeobmedzenájehoprotiprávnačinnosť,ktorejsavminulostidopustil

a v prípade prepustenia by sa jej dopúšťal opakovane.

Ďalej v rozhodnutí poukazoval na to, že podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo
16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov
tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území je v článku 7 odsek 4 uvedené, ak existuje
rizikoútekualeboakžiadosťolegálnypobytbolazamietnutáakozjavneneodôvodnenáalebopodvodná,

alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť,
členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu
kratšiu ako sedem dní a preto vo vzťahu k účastníkovi konania nie je možne postupovať v zmysle odseku
1 predmetného článku 7 Smernice.

Preto správny orgán po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov konštatoval, že vzhľadom k súdom

uloženému trestu vyhostenia, ktorý je právoplatný a účastník konania nedisponuje cestovným dokladom,
na základe ktorého by účastník konania opustil územie Slovenskej republiky, je zaistenie účastníka
konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
keďže zaistenie účastníka konania na účel výkonu trestu súdneho vyhostenia je zákonným pozbavením
slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ

pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1, písm.
f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia trestného rozkazu
o uloženom treste vyhostenia z územia Slovenskej republiky a odporca považoval túto podmienku
za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia Trestného rozkazu pod číslom 0T/68/2014
zo dňa 12.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2014 a na zabezpečenie výkonu trestu

vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca, pričom odporca je viazaný rozhodnutím súdu, ktorý
účastníkovi konania uložil trest vyhostenia a preto nemôže prepustiť účastníka konania zo zaistenia,
resp. nepredĺžiť lehotu zaistenia, nakoľko by v danom prípade konal protiprávne.

Následne úlohou správneho orgánu je za pomoci ÚPZC Sečovce vybaviť účastníkovi konania náhradný
cestovný doklad a všetky náležitosti k vykonaniu vyhostenia účastníka konania, pričom v prípade

prepustenia zo zaistenia, resp. nepredĺženia lehoty zaistenia sa situácia účastníkovi konania nijakým
spôsobom nerieši, nakoľko by v danom prípade svojim konaním znovu konal protizákonne, t.zn. že
prítomnosť účastníka konania na území Slovenskej republiky mimo zaistenia je porušovaním zákonov
Slovenskej republiky, ako aj európskych dohovorov, čo v žiadnom prípade správny orgán dovoliť
nemôže.Takistojetupotrebnékonštatovať,žezneoprávnenéhopobytuúčastníkakonanianiejemožné

urobiť pobyt oprávnený bez jeho vycestovania do domovského štátu a uplynutia zákazu vstupu.

V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok.V opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z
dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
a, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v konaní správneho

orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Poukazoval na dôvody svojho odvolania:

i) zraniteľná osoba

Ohľadne tejto námietky odkazoval na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého štátny
príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov,

pričom policajný útvar môže rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková
doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek
vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho
príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne
nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote

podľa prvej vety.

Zdôraznil, že lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu,
ktorou je podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným
postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s
maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám

psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu
považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

Uvádzal, že správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale podľa § 33 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. Správny poriadok je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Namietal tú skutočnosť, že odporca, vzhľadom na priložené lekárske správy, mal skúmať, či je možné
predĺžiť dobu jeho zaistenia, nakoľko navrhovateľ je zraniteľnou osobou v zmysle § 2 ods. 7 zákona
o pobyte cudzincov a odporca sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou vysporiadal tak, že
uviedol, že navrhovateľa nie je možné považovať za zraniteľnú osobu, nakoľko navrhovateľ nespĺňa
kritériá uvedené v definícií zraniteľnej osoby uvedené v § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Odporca

dospel k záveru, že navrhovateľa nemožno aj napriek jeho psychickej poruche považovať za osobu
so zdravotným postihnutím, nakoľko o tom, či niekto je osoba so zdravotným postihnutím rozhoduje
posudkový lekár a navrhovateľ žiadnu správu od posudkového lekára nepredložil.

Mal za to, že v zmysle § 33 ods. 2 Správny poriadok je správny orgán povinný zistiť skutočný skutkový
stav a tak je aj jeho povinnosťou zisťovať, či je navrhovateľ osobou so zdravotným postihnutím v

prípade, ak to navrhovateľ tvrdí. Nebolo mu zrejmé, ako si má odporca sám v zaistení zabezpečiť
posudok od posudkového lekára, z ktorého bude vyplývať, že je osobou so zdravotným postihnutím,
pričom zo zákona o pobyte cudzincov nijako nevyplýva, že osoba môže byť považovaná za osobu so
zdravotným postihnutím len na základe posudku posudkového lekára. Posudok od lekára sa vyžaduje
len pri preukazovaní skutočnosti, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ktorá ohrozuje

verejné zdravie. Tento postup je upravený v § 124 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Nebolo mu zrejmé,
ako by mohol R. rozhodovať o psychickom stave navrhovateľa.

V tejto súvislosti citoval čl. 7 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb Ústava Slovenskej republiky podľa
ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy,
na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi a podľa Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím je osobou so zdravotným postihnutím osoba s dlhodobými telesnými,
mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami , ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami
môžu brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.Zdôraznil, že z lekárskych správ, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ
trpí duševnou poruchou. Navyše z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca sa mylne domnieva,
že výpočet dôvodov, pre ktoré možno osobu považovať za zraniteľnú je uvedený v § 2 ods. 7

zákona o pobyte cudzincov taxatívne. Sám odporca odôvodňuje zaistenie navrhovateľa aj tým, že v
ÚPZC Sečovce je pre neho zaistená nadštandardná zdravotná starostlivosť. Z uvedených dôvodov mu
vyplývalo, že odporca má vedomosť o tom, že navrhovateľ je psychicky chorý a potrebuje zdravotnú
starostlivosť, avšak už vôbec nerieši, či ho nemožno považovať za zraniteľnú osobu aj keď nemá
posudok od lekára.

V napadnutom rozhodnutí ďalej odporca uvádzal, že považuje tvrdenia účastníka o tom, že jeho
zdravotný stav sa zhoršuje len vtedy, keď je zaistený za účelové, pričom nie je zrejmé, ako mohol
odporca vysloviť takýto záver bez akýchkoľvek znalostí problematiky psychických porúch. Skutočnosť,
že zdravotný stav navrhovateľa sa v prípade neriešenia jeho situácie zhoršuje, vyplýva zo zdravotných
záznamov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Teda rozhodnutie odporcu je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci, keď odporca dospel k nesprávnemu záveru, že navrhovateľ

nemôže byť považovaný za osobu so zdravotným postihnutím, pretože do spisu nedoložil posudok
od posudkového lekára, a to aj napriek tomu, že takýto záver nemá žiadnu oporu v zákone o pobyte
cudzincov. Rozhodnutie odporcu považoval aj za nezákonné, nakoľko, ak sa odporca mylne domnieval,
že navrhovateľ nie je zraniteľnou osobou, pretože nemá posudok od lekára, mal za účelom zistenia
skutočného stavu veci takéto lekárske vyšetrenie zabezpečiť. Domnieval sa, že odporca nemôže od

psychicky chorého navrhovateľa, ktorý je pozbavený osobnej slobody žiadať, aby si sám zabezpečil
posudok od lekára o skutočnosti, že je zdravotne postihnutý.

Nezákonnosť videl aj v tom, že odporca sa v odôvodnení dostatočne nevysporiadal s námietkami
navrhovateľa ohľadne psychického stavu navrhovateľa, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k podkladom
rozhodnutia a taktiež sa nijako nevysporiadal s vyjadreniami samotného účastníka o jeho zlom

zdravotnom stave, ktoré sú uvedené v zápisniciach, čím tento postup odporcu považoval za vážny
zásahom do jeho základných práv.

ii) k odôvodneniu rozhodnutia

Ohľadne tejto námietky tiež odkazoval na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého môže
policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, ak možno predpokladať, že

napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia
štátneho príslušníka tretej krajiny, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny
dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný
doklad v lehote podľa prvej vety, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť
12 mesiacov.

Mal za to, že odporca v napadnutom rozhodnutí len konštatuje, že z informácií z ÚPZC Sečovce vyplýva,
že navrhovateľ nespolupracoval s orgánmi, ktoré majú na starosti vybavovanie náhradných cestovných
dokladov,nakoľkosanechcevrátiťdodomovskejkrajinyavybavovanienáhradnéhocestovnéhodokladu
môže trvať viac ako 6 mesiacov, pričom napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne konkrétne označenie
akejkoľvek správy z ÚPZC Sečovce, z ktorého by vyplývali tieto skutočnosti. Nie je teda zrejmé, aké

konkrétne konanie navrhovateľa viedlo odporcu k tomu, aby navrhovateľa pozbavil osobnej slobody na
ďalších 12 mesiacov z dôvodu, že nespolupracuje. Taktiež nemožno zistiť, aké konkrétne informácie,
z akého dátumu, z akého zdroja uviedol ÚPZC Sečovce odporcovi, na základe ktorých existuje reálny
predpoklad, že vybavovanie náhradného cestovného dokladu bude trvať viac ako 6 mesiacov. A
tieto skutočnosti sú len ničím nepodloženým konštatovaním odporcu, čím napadnuté rozhodnutie je

nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Teda navrhovateľ bol pozbavený osobnej slobody na 12 mesiacov
len na základe akejsi bližšie nešpecifikovanej informácie z ÚPZC, ktorej obsah a aktuálnosť nemožno
z napadnutého rozhodnutia zistiť.

iii) k dĺžke zaisteniaPokiaľsatýkatejtoodvolacejnámietkynavrhovateľodkazovalna§88ods.4zákonaopobytecudzincov,
že štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený najviac na 6 mesiacov. Doba zaistenia môže byť
predĺžená, avšak celková doba predĺženia lehoty zaistenia nemôže presiahnuť 12 mesiacov. Podľa §

2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky, ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj
osoba bez štátnej príslušnosti. Uvádzal ďalšie rozhodnutia odporcu, v zmysle ktorých došlo k zaisteniu
navrhovateľa, a to :

Rozhodnutie odporcu sp.zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014, ktorým bol

navrhovateľ zaistený do 20.11.2014, t.j. 2 mesiace a 8 dní podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov.

Rozhodnutie odporcu sp.zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 22.11.2014, ktorým bol
navrhovateľ zaistený na 60 dní (2 mesiace) do 18.01.2015 podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov.

Rozhodnutie odporcu sp.zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015 zo dňa 12.01.2015, ktorým bol

navrhovateľ zaistený do 01.04.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. b), t.j. 2 mesiace a 20 dní.

A napadnuté rozhodnutie, ktorým bola predĺžená dĺžka lehoty zaistenia navrhovateľa o 12 mesiacov.

Mal za to, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ bol štátnym príslušníkom tretej
krajiny v zmysle § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov aj počas jeho zaistenia rozhodnutím odporcu
zo dňa 22.11.2014 (súd opravuje dňa 20.11.2014). Teda dĺžka lehoty zaistenia tak presahuje najdlhšiu

prípustnú lehotu zaistenia v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, čím napadnuté rozhodnutie
je nezákonné.

Na základe ním uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie
Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce sp.zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-037/2015 zo dňa
31.03.2015 o predĺžení lehoty zaistenia F. Z. a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania

a zároveň nariadil bezodkladné prepustenie F. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnom F. z Ú. B. E. B.
H. M.T..

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadril v podaní zo dňa 14.03.2015, v ktorom
uviedol,žedňa09.04.2015bolnaOddeleniecudzineckejpolíciePolicajnéhozboruMichalovce(ďalejlen
„OCP PZ MI“), doručený opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu pod č. p.: PPZ-HCP-

PO7-ZVC-1-037/2015 zo dňa 31.03.2015 o predĺžení lehoty zaistenia cudzinca: F. Z., nar. XX.XX.XXXX,
štátnapríslušnosťF..OpravnýprostriedokzaslalaAdvokátskakanceláriaŠkamlas.r.o.,Makovického15,
010 01 Žilina dňa 07.04.2015, čo potvrdzuje odtlačok poštovej pečiatky na obálke, v ktorej bol predmetný
opravný prostriedok doručený. Podaný opravný prostriedok bol preskúmaný správnym orgánom OCP
PZ MI, ktorým bolo zistené, že boli splnené podmienky riadne podaného opravného prostriedku podľa §

54 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba „Správny poriadok"). Po oboznámení
sa s námietkami, uvedenými v opravnom prostriedku zo strany účastníka konania, odporca uvádzal
nasledovné:

K I. časti podaného odvolania správny orgán nezaujal žiadne stanovisko, nakoľko v tejto časti v prvom
odseku právny zástupca účastníka konania konštatuje ako vo veci rozhodol správny orgán OCP PZ MI

a následne v druhom odseku vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím správneho orgánu, pričom poukazuje
na zákonné ustanovenia, v ktorých sú zakotvené dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie
nezákonné.

K úvodným trom odsekom II. časti oddielu i) zraniteľná osoba podaného opravného prostriedku správny
orgán nezaujíma stanovisko, nakoľko právny zástupca účastníka konania len cituje ustanovenia zákona

o pobyte cudzincov, resp. Správneho poriadku.

K II. časti podaného opravného prostriedku oddielu i) zraniteľná osoba správny orgán konštatoval,
že právny zástupca účastníka konania neustále poukazuje na vážny zásah správneho orgánu do
základných práv účastníka konania, ale ako právny zástupca by mal vedieť, že účastník konania mal v
prvom rade niekoľko povinností, ktoré nesplnil a nerešpektoval za čo bol odsúdený súdom. Z celkovéhospisového materiálu účastníka konania je zrejmé, že tento sa nelegálne pohyboval nielen na území
Slovenskej republiky, ale aj na území I., L. a Š. o čom svedčia správy z previerok národných ústrední
Interpolu v týchto krajinách. Účastník konania je evidovaný v databázach vo Š. pre vreckové krádeže,

za čo bol odtiaľto aj vyhostený, v I. pre porušenie zákona o pobyte a pre podozrenie z krádeže, v L.
evidovaný trikrát ako žiadateľ o azyl. Tieto skutočnosti sa nachádzajú v spisovom materiáli účastníka
konania v písomnosti č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-028/2015 na strane 6 a 12 prílohy.

Ďalej správny orgán poukazoval na skutočnosť, že účastník konania nebol zbavený svojprávnosti,
čiže stále nesie zodpovednosť za svoje konania, resp. nekonania a poukazovanie právneho zástupcu

účastníka konania na zlý psychický stav účastníka konania je len účelové, aby dosiahol prepustenie zo
zaistenia, no stále nechce pochopiť fakt, že účastníkovi konania je uložený trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky a podmienečný trest odňatia slobody a v prípade prepustenia zo zaistenia by znova
došlo ku porušeniu zákona, nakoľko účastník konania by sa nelegálne zdržiaval na území Slovenskej
republiky a týmto by si privodil ďalšie stíhanie.

Správny orgán mal za to, že účastník konania nie je zraniteľnou osobou v zmysle § 2 ods. 7 zákona

o pobyte cudzincov, čo bolo podľa názoru správneho orgánu dostatočne zdôvodnené v napadnutom
rozhodnutí na strane 4 v odseku 2. Definícia pojmu „osoba so zdravotným postihnutím“ nie je jednotná
a v rôznych sférach sa táto definícia vysvetľuje ináč. Právny zástupca účastníka konania na strane
3 v odseku 7 poukazuje na citáciu z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, no
správny orgán zastáva názor, že podľa tohto ustanovenia nemožno považovať osobu účastníka konania

za osobu zo zdravotným postihnutím, nakoľko zdravotný stav účastníka konania nebráni plnému a
účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými, ako sa to uvádza v tejto citácii.
Správnyorgántutaktiežmusípodotknúť,žeanivjednejzpredloženýchlekárskychsprávsanenachádza
vyjadrenie lekára, ktoré by uvádzalo, že samotné zaistenie účastníka konania má zlý vplyv na jeho
zdravotný stav a že správny orgán by mal zvážiť ďalšie umiestnenie účastníka konania v zaistení a

preto správny orgán nepovažuje zaistenie účastníka konania za taký aspekt, ktorý negatívne vplýva na
duševné zdravie účastníka konania.

K námietkam, uvedeným v poslednom odseku na strane 3, pokračujúcim na strane 4, správny
orgán uviedol, že právny zástupca účastníka konania vytrháva z kontextu len skutočnosti, ktoré mu
vyhovujú a bez ďalšieho textu dávajú veci iný význam, ako správny orgán skutočne popisoval. Podľa

predložených zdravotných záznamov je zrejmé, že účastník konania v čase, kedy nebol v zaistení, t.j.
od roku 2012 do roku 2014, vôbec nebol ošetrovaný na psychiatrickej ambulancii alebo hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení, no počas umiestnenia v Ú. M., resp. O. Ú. W. odmietal stravu a bol
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a preto správny orgán zastával názor, že účastník konania
schválne odmieta stravu, aby bol hospitalizovaný.

K námietkam uvedeným v II. časti podaného opravného prostriedku oddielu ii) k odôvodneniu
rozhodnutia správny orgán konštatoval, že v spisovom materiáli cudzinca sa nachádza informácia z
ÚPZC Sečovce evidovaná po číslom PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-028/2015, kde sa uvádza, že účastník
konania odmietol vypísať dotazník na vydanie náhradného cestovného dokladu, čiže nespolupracoval,
lebo sa nechce vrátiť do domovskej krajiny a taktiež sa v spisovom materiáli nachádza aj informácia o

dĺžkenávratovejprocedúryevidovanápodčíslomPPZ-HCP-PO7-ZVC-1-007/2015zÚPZCMedveďovo
dĺžkenávratovejprocedúryštátnychpríslušníkovF.Ľ.U.X.L.,čižetvrdenieprávnehozástupcuúčastníka
konania je irelevantné.

Pri námietkach, uvedených v II. časti podaného opravného prostriedku, oddielu iii) k dĺžke zaistenia
správny orgán poukázal na skutočnosť, že účastník konania bol najskôr zaistený správnym orgánom v

zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Následne bol z dôvodu podania
žiadosti o azyl zaistený správnym orgánom podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a
po zamietnutí žiadosti o udelenie azylu bol správnym orgánom znova zaistený podľa ustanovenia § 88
ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

V zmysle § 88a ods. 2 druhej a tretej vete zákona o pobyte cudzincov je uvedené, že celkový čas

zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť
šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie
presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4. V zmysle § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov
štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.Zákon o pobyte cudzincov teda rozoznáva dve situácie. Prvá je, že za akých okolnosti a na aký čas
môže byť zaistený štátny príslušník tretej krajiny a druhá situácia je, že za akých okolnosti a na aký čas
môže byť zaistený žiadateľ o udelenie azylu. V žiadnom prípade zákon o pobyte cudzincov nepripúšťa,

aby dochádzalo k zrátavaniu času zaistenia u štátneho príslušníka tretej krajiny a u žiadateľa o udelenie
azylu. Navrhovateľ bol najskôr zaistený na účel výkonu trestu vyhostenia, kde sa uplatnilo ustanovenie
§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, následne bol zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu, pričom
v danom prípade sa uplatnilo ustanovenie § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a po zamietnutí
žiadosti o azyl bol účastník konania zaistený na účel výkonu trestu vyhostenia znova podľa ustanovenie

§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Na základe uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade čas
zaistenia nepresiahne najdlhšiu prípustnú lehotu zaistenia, t.j. 18 mesiacov, ako to uvádza v námietkach
právny zástupca účastníka konania. Z vyššie uvedených súvislosti správny orgán vyjadril názor, že
dĺžka zaistenia, ako aj samotné skutkové okolnosti, ktoré viedli k zaisteniu navrhovateľa, boli v súlade
s právnou úpravou, ktorá bola platná v čase vydania napadnutého rozhodnutia a správny orgán má za
to, že vydané rozhodnutie je zákonné.

V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom
1Sža/44/2014 zo dňa 27.11.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach číslo
3Sp/50/2014 zo dňa 15.10.2014, ktorým bol vyslovený názor, že lehota zaistenia žiadateľa o azyl a
štátnehopríslušníkatretejkrajinyzaistenéhonavýkonvyhosteniasanezrátava,pričomvdanomprípade
ide o obdobnú vec a tú istú námietku zo strany právneho zástupcu účastníka konania.

K III. časti podaného opravného prostriedku správny orgán nezaujal žiadne stanovisko, nakoľko právny
zástupca uplatňuje právo jeho klienta.

K IV. časti podaného opravného prostriedku správny orgán uviedol, že nesúhlasí s návrhom právneho
zástupcu účastníka konania a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozsudkom potvrdil napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu a nepriznal právnemu zástupcovi účastníka konania trovy konania.

Správny orgán mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a spĺňa všetky náležitosti.

Záverom správny orgán poukázal na skutkový stav veci, týkajúci sa osoby účastníka konania pred
vydaním napadnutého rozhodnutia, a to že účastník konania sa dopustil na území Slovenskej
republiky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, nakoľko sa aj napriek uloženému administratívnemu vyhosteniu a zákazu vstupu zdržiaval na

území Slovenskej republiky. Účastník konania bol za uvedený prečin právoplatne odsúdený Trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné pod č. 0T/68/2014 zo dňa 12.09.2014 a bol mu uložený trest
vyhostenia na dobu 3 (troch) rokov. Následne bolo účastníkovi konania vydané rozhodnutie o zaistení
podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov

Sečovce (ÚPZC Sečovce). Účastník konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal voči
rozhodnutiu o zaistení opravný prostriedok, ktorý bol v zmysle § 88 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov
predložený príslušnému krajskému súdu, ktorý vo veci rozhodol tak, že vydal rozsudok, ktorým potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu. Voči rozsudku krajského súdu podal právny zástupca účastníka konania
odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vydaným rozsudkom č. 1Sža/45/2014 zo dňa

05.12.2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 5Sp/50/2014-22 zo dňa 15.10.2014 a tým
bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie vo veci zaistenia účastníka konania v predchádzajúcom prípade.

Na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 23.04.2015 navrhovateľ uviedol, že splnomocnil
advokáta na zastupovanie v tomto konaní, ktorý sa vyjadrí vo veci podaného opravného prostriedku s
tým, že on nemá k nemu čo dodať.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomného opravného
prostriedku z dôvodov v ňom uvedených a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nariadil prepustenie navrhovateľa.

Mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov najmä z dôvodu neposúdenia, či navrhovateľ je zraniteľnou osobu v zmysle zákona

o pobyte cudzincov alebo zraniteľnou osobou nie je, pričom už pred vydaním rozhodnutia bol odporca
upozornený na skutočnosti, že navrhovateľ má psychické problémy a psychické poruchy, ktoré byho mohli kvalifikovať ako zraniteľnú osobu. Mal za to, že osoba s psychickou poruchou môže byť
zároveň osobou so zdravotným postihnutím. Vzhľadom na skutočnosti známe odporcovi pri vydávaní
rozhodnutia o zaistení, bol toho názoru, že odporca, aby ustálil skutočnosť, či je navrhovateľ zraniteľnou

osobou alebo nie, mal zabezpečiť znalecký posudok alebo posudok odborného lekára, ktorý by posúdil
skutočnosť, či tento trpí psychickou poruchou a akého rozsahu. Následne na základe tohto by mohol
kvalifikovať, či ide o zraniteľnú osobu alebo nie. Nie je možné bremeno dokazovania zraniteľnosti
preniesť na navrhovateľa, ktorý je v zaistení už viac ako pol roka, teda nemá možnosti a schopnosti
zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mu mohli v tomto smere pomôcť. Domnieval sa, že odporca, pokiaľ ide o

otázku, či je navrhovateľ zraniteľnou osobou alebo nie, nedostatočne si zabezpečil podklady na to, aby
mohol v tejto veci rozhodnúť a následne teda rozhodol nesprávne. Ak by odporca dospel k záveru, že
navrhovateľ je zraniteľnou osobou, nebolo by možné v zmysle § 88 ods. 4 pristúpiť k predĺženiu zaistenia
navrhovateľa. Preto táto skutočnosť alebo ustálenie skutočnosti, či navrhovateľ je zraniteľnou osobou
je veľmi významná.

Za ďalší významný dôvod považoval odôvodnenie dôvodov predĺženia zaistenia, teda otázky, akým

spôsobom navrhovateľ nespolupracuje, prípadne aký čas je potrebný na vydanie cestovného dokladu
pre navrhovateľa. Toto odôvodnenie podľa neho úplne v rozhodnutí absentuje. V odôvodnení je len
odkaz na nejakú správu z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, pričom nie je nejako
bližšie špecifikovaná, ani obsah tej správy, ani z akého dátumu je tá správa, ani teda presne čo
je obsahom tejto správy. Pri predĺžení zaistenia je potrebné odôvodniť skutočnosti uvedené v § 88

ods. 4 tretia veta a teda, či štátny príslušník tretej krajiny, navrhovateľ v tomto prípade, dostatočne
nespolupracuje alebo či mu zastupiteľský úrad nevydal a z akého dôvodu nevydal cestovný doklad v
lehote šiestich mesiacov.

Zdôraznil, že zaistenie je veľmi vážny zásah do práv každého jednotlivca. Ide o pozbavenie osobnej
slobody a domnievame sa, že zaistenie na 12 mesiacov, spolu na 18 mesiacov dohromady, musí byť

dostatočneodôvodnenéavyargumentovanénato,abymohloobstáťakozásahdozákladnéhoľudského
práva.

Záverom právny zástupca navrhovateľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sža/9/2014
zo dňa 09.04.2014, v ktorom sa riešila otázka odborného posúdenia zdravotného stavu, kde na strane
21 rozhodnutia je uvedené, že bez odborného posúdenia aktuálneho zdravotného (psychického stavu

navrhovateľa) v čase rozhodovania o zaistení nebolo možné bez pochyby určiť, že ide o zraniteľnú
osobu, pri ktorej zákon síce zaistenie pripúšťa, nie však v maximálnej možnej dĺžke.

Odporca zdôraznil, že navrhovateľ nespolupracuje, pričom v administratívnom spise je uvedený s ním
pohovor, že odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad a dotazník. Trval na rozhodnutí
správneho orgánu.

Z administratívneho spisu odporcu - zaisteného cudzinca F. Z. č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57/2014 súd zistil,
že:

Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T/68/2014 zo dňa 12.09.2014 (na strane 2
administratívneho spisu), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2014 bol navrhovateľ - F. Z. uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona

z dôvodu marenia výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že bez povolenia a bez vážneho
dôvodusaneoprávnenezdržiavalnaúzemíSlovenskejrepubliky,hocimubolpobytnaúzemíSlovenskej
republiky zakázaný. Za daný skutok bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so
skúšobnoudobouvtrvaní2rokyazároveňmubolpodľa§65ods.1,3Tr.zákonauloženítrestvyhostenia
na 3 roky.

Rozhodnutím odporcu sp.zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-008/2014 zo dňa 12.09.2014, bol navrhovateľ
zaistený dňom 12.09.2014 o 10.30 hod. na účel výkonu trestu vyhostenia z územia SR a podľa § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov bol navrhovateľ zaistený na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas
pre výkon trestu vyhostenia na 180 dní s tým, že lehota začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia
o zaistení a rozhodnutie je vykonateľné doručením. Predmetné rozhodnutie prevzal navrhovateľ dňa

12.09.2014. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/50/2014 zo dňa 15.10.2014 (strana 49administratívneho spisu) bolo uvedené rozhodnutie odporcu potvrdené. Rozsudkom Najvyššieho súdu
SR č.k. 1Sža/45/2014 zo dňa 5.12.2014 (strana 117 administratívneho spisu) bol predmetný rozsudok
Krajského súdu v Košiciach potvrdený.

Rozhodnutím odporcu sp.zn.: PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014 (strana 75
administratívneho spisu), bol navrhovateľ podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
zaistený dňom 20.11.2014 o 13.00 hod. na účel zaistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho
žiadosť o udelenie azylu, a to na čas potrebný na rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie azylu na 60 dní
- do 18.01.2015. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/58/2014 zo dňa 10.12.2014 (strana

132 administratívneho spisu) bolo uvedené rozhodnutie odporcu zo dňa 20.11.2014 potvrdené.

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 3Sp/58/2014 súd zistil, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 10.12.2014 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015
zmenené tak, že rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-57-028/2014 zo dňa 20.11.2014 bolo
zrušené.

Z administratívneho spisu odporcu - zaisteného cudzinca F. Z. č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1/2015 súd zistil,

že:

Rozhodnutím Migračného úradu ČAS:MU-274-17/PO-Ž-2014 zo dňa 15.12.2014 (na strane 2
administratívneho spisu) bolo zmysle § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené konanie o udelenie
azylu na území Slovenskej republiky žiadateľa F. Z..

Následne rozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-008/2015 zo dňa 12.01.2015 (na strane 26

administratívneho spisu) v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
zaistený dňom 12.01.2015 o 12.30 hod. na účel výkonu trestu vyhostenia a podľa § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre výkon trestu vyhostenia na 110 dní
do 01.04.2015.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/4/2015 zo dňa 02.02.2015 bolo rozhodnutie

správneho orgánu potvrdené. Z úradného záznamu na č.l. 23 spisu súd zistil, že predmetné rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach bolo potvrdené Najvyšším súdom SR, o ktorom bolo rozhodnuté dňa
24.03.2015.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na strane 95 sa nachádza Lekárska správa od MUDr.
B. K. zo dňa 22.11.2011, ktorá bola vypracovaná v čase pobytu navrhovateľa v Ú. W., z ktorej bolo

zistené, že u navrhovateľa bolo diagnostikované vážne B. T. z okruhu M., pričom prognóza tejto choroby
je jednoznačne zlá. Lekár uviedol, že pacient musí brať tabletky. Rovnako zo správy vypracovanej MUDr.
B. K. z februára 2014 súd zistil, že lekár uviedol, že u navrhovateľa sa aktivizuje jeho B. H. a v prípade
zhoršenia navrhol kontrolu. Z prepúšťacej správy na č.l. 98 administratívneho spisu, vypracovanej
doc. F.. L., B. N., MUDr. X.. V., B. T. a MUDr. O., ošetrujúcou lekárkou súd zistil, že navrhovateľ bol

hospitalizovaný v čase od 04.11.2011 do 11.11.2011 na R.. B. N. M., W. T., kde z diagnostického záveru
vyplýva, že u navrhovateľa je akútna B. B. B., bez príznakov M., B. B., B. J. F. S. I. T., R. G..

Z prepúšťacej správy I. M. B. F..M.. 23.02.2015 (na str. 139 administratívneho spisu) bolo zistené, že
navrhovateľ bol hospitalizovaný od 14.02.2015 do 23.02.2015 s diagnózou R. F. B. B. a B. B. B. a B. M.
B.. Bolo odporúčané pokračovať v medikamentóznej terapii. Z lekárskeho nálezu zo dňa 13.01.2015,

vypracovaného od MUDr. F. M., B. F. na strane 142 administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ
sa podrobil B. O. so záverom F.G. B. B. B. Z. B. M., toho času skôr X. a boli mu predpísané lieky.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení, spísanom do zápisnice pred odporcom dňa 30.03.2015 (na strane
150 a nasl. administratívneho spisu) uviedol, že má psychické problémy, o čom má aj papiere a tieto
problémy pretrvávajú od roku 2011, kedy bol ako žiadateľ o azyl v K. v tábore. Jeho psychický stav sa od

toho času stále zhoršoval a zhoršuje. V súčasnej dobe berie lieky, ktoré začal brať v roku 2011, potom
ich bral striedavo, niekedy áno, niekedy nie a tieto mu dávajú policajti.Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca mal k dispozícii vyjadrenie ÚPZC Sečovce zo dňa
03.03.2015 vo veci predĺženia lehoty zaistenia (strana 105 administratívneho spisu), z ktorej vyplývajú
tie skutočnosti: že dňa 14. januára 2015 bol s navrhovateľom po jeho umiestnení do ubytovacích

priestorov Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC“) vykonaný vstupný
pohovor, kde uviedol, že sa nemôže vrátiť do F., lebo má vážne problémy, pričom tento pri vstupnom
pohovore odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad a dotazník.

-ÚPZC Sečovce pri predchádzajúcom zaistení navrhovateľa F. požiadali dňa 17. septembra 2014 ÚPZC
Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu,

-ÚPZC Sečovce pri predchádzajúcom zaistení štátneho príslušníka F. požiadali dňa 17. septembra 2014
NÚ Interpol Bratislava o vykonanie lustrácie v domovskej krajine a v krajinách Z2 (zóna 2) na základe
daktyloskopickej karty a fotografie cudzinca. Na základe žiadosti obdržali správu dňa 22. septembra
2014 NÚ Interpol Bratislava, že Interpol Viedeň/Rakúsko disponuje identickými odtlačkami patriacimi
osobe Z. F., nar. XX.XX.XXXX v G., osoba nie je v Rakúsku hľadaná, Interpol Bern/Švajčiarsko zistil, že
porovnanie daktyloskopického materiálu bolo pozitívne, osoba F. Z. bola daktyloskopovaná v súvislosti

s vyhostením, osoba bola dňa 19. septembra 2012 na základe Dublinského dohovoru vrátená do SR.

-ÚPZC Medveďov zaslalo dňa 12.11.2014 na vyžiadanie ÚPZC Sečovce:

- potvrdenú žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu zo dňa 22.09.2014, ktorá bola
odovzdaná na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, Konzulárny odbor v Bratislave,

- potvrdenú žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu zo dňa 03. februára 2014, ktorá bola

odovzdaná na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, Konzulárny odbor v Bratislave pri
zaistení v Medveďove

- kópiu náhradného cestovného dokladu, ktorý bol vystavený Zastupiteľským úradom F. X. L. vo Viedni
dňa 24.02.2012,

- Dňa 03.12.2014 NÚ Interpol Bratislava zaslala správu, že Interpol Nemecko disponuje identickými

odtlačkami patriacimi osobe Z. F., nar. XX.XX.XXXX v F., po osobe nie je v Nemecku vykonávané
pátranie a všetky správy NÚ Interpol Bratislava doručené do ÚPZC Sečovce boli odoslané do ÚPZC
Medveďov, ako doplnenie k spisovému materiálu k žiadosti o náhradný cestovný doklad,

- ÚPZC Medveďov dňa 09.01.2015 zaslal na vyžiadanie ÚPZC Sečovce informáciu o stave žiadosti o
vystavenie náhradného cestovného dokladu,

- ÚPZC Sečovce dňa 23.01.2014 zaslal Oddeleniu cudzineckej polície v Michalovciach informáciu o
stanovení diagnózy B. F., MUDr. F. M., B. M.,

- ÚPZC Sečovce dňa 05.03.2015 zaslal na vyžiadanie ÚPZC Sečovce informáciu o aktuálnom stave
žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu,

- štátny príslušník F. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnil dňa 07. októbra 2014 Advokátsku kanceláriu

Škamla, s.r.o. na zastupovanie v konaniach súvisiacich s pobytom na území SR, najmä v konaní o
zaistení, vyhostení a v konaniach s týmito konaniami súvisiacimi.

Zo žiadosti Prezídia Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície (ďalej len „ÚHCP“) Útvar
policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach zo dňa 17.09.2014 (na str. 111 administratívneho
spisu), aby sa zistili tie skutočnosti, či navrhovateľ sa nedopustil trestnej činnosti a či nie je hľadaná

osoba, mu bolo oznámené (na str. 112 administratívneho spisu), že previerka nimi žiadanej osoby
prebehla v tom zmysle, že Interpol Viedeň im oznámil, že rakúska polícia disponuje identickými
odtlačkamiosobeZ.F.,nar.XX.XX.XXXX,vG.atátoosobaboladaktyloskopovanápodľazákonaoazyle
a v Rakúsku nie je hľadaná. Prostredníctvom Interpolu Švajčiarsko bolo porovnanie daktyloskopického
materiálu pozitívne, keďže táto osoba bola riešená v súvislosti s jej vyhostením zo Švajčiarska a Z. F. je v

databázach Švajčiarska známy pre vreckové krádeže, žiadosti o azyl, zákazu vstupu v kantóne M. platný
do 18.09.2015, pričom osoba bola vydaná do SR dňa 19.09.2012 na základe Dublinského dohovoru.Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba
so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,

slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným
závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno
za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie
je štátnym občanom Slovenskej republiky, ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa

rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie

presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu,
ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky

a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti,

b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku,

c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a
ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu
s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo

e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).

Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas

zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.

Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách možno
osobupozbaviťosobnejslobody,pokiaľsatakstanevsúladeskonanímustanovenýmzákonomajvtedy,
ak ide o zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému

vstupu na územie alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. V zmysle
ustanovenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody bolo
zákonné, musí byť efektívne a účelné.Zo znenia citovaného ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že rozhodnúť o
predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov možno iba za predpokladu, že napriek v y k o n a n ý
m ú k o n o m, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny,

sa tento výkon predĺži z dvoch zákonných d ô v o d o v, a to, že:

1. štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo

2. mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov.

Pri preskúmaní týchto dôvodov predĺženia lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov krajský súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa, podaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu, je dôvodný.

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok navrhovateľa súd právne uzatvára:

i)Zraniteľná osoba

Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že zobral do úvahy vyjadrenia navrhovateľa ohľadne jeho
zdravotného stavu, pričom mal za to, že tento nie je osobou so zdravotným postihnutím, nakoľko
zdravotné postihnutie určuje posudkový lekár a zo strany účastníka konania nebola predložená
posudková správa o postihnutí.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odporca mal k dispozícii lekárske správy uvedené v odôvodnení
tohto rozsudku (ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise) a z ktorých vyplýva, že navrhovateľ
v minulosti trpel F. B. B. B., bez príznakov M.É., B. B., B. J.T. a je emočne nestabilná osobnosť
- R. G.. Rovnako mal o zdravotnom stave navrhovateľa vedomosť aj z jeho vyjadrenia urobeného
dňa 30.03.2015, kde tento uviedol, že trpí psychickými chorobami už od roka 2011, jeho stav sa

zhoršoval a zhoršuje a berie na to lieky, pričom zákon o pobyte cudzincov neukladá účastníkovi konania
(navrhovateľovi) povinnosť predložiť na preukázanie svojho zdravotného stavu posudok na preukázanie
svojho postihnutia, v zmysle ktorého by sa malo na neho hľadieť ako na zraniteľnú osobu podľa
citovaného ustanovenia § 2 ods. 7, keďže v prípade predĺženia lehoty zaistenia je správny orgán povinný
skúmať, či v prípade účastníka konania ide o takúto osobu, nakoľko podľa ustanovenia § 88 ods. 4

zákona o pobyte cudzincov lehotu zaistenia nemožno predĺžiť ak ide o zraniteľnú osobu.

Súd dopĺňa, že v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán z úradnej povinnosti si má
obstarať sám podklady potrebné pre zistenie úplného skutočného stavu veci a nie je teda viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Preto súd má za to, že odporca nesprávne právne posúdil tú skutočnosť, či
navrhovateľ trpí resp. netrpí takým zdravotným postihnutím, na základe ktorého by mal byť posudzovaný

ako zraniteľná osoba v zmysle § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov so všetkými právnymi dôsledkami
z toho vyplývajúcimi.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sža/9/2014 zo dňa
09.04.2014 (predmetom ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 30.01.2014), kde na
strane 21 v odôvodnení je uvedené, že správnemu orgánu v čase rozhodovania o zaistení bolo

známe, že navrhovateľ má predispozíciu k psychickým poruchám a pri ustálení jeho zdravotného -
psychického stavu, najmä pri posúdení, či ho možno považovať za zraniteľnú osobu, odporca vychádzal
zo záverov znaleckého posudku zo dňa 07.07.2013, to znamená, že išlo o neaktuálny znalecký. Preto
záver správneho orgánu o tom, že navrhovateľ v čase rozhodovania odporcu nespadal do kategórie
zraniteľných osôb nebolo možno akceptovať, nakoľko naviac odporcovi bolo známe, že navrhovateľ

v minulosti trpel príznakmi adaptačnej a neskôr B. M. B. a bez odborného posúdenia aktuálneho
zdravotného (psychického) stavu navrhovateľa v čase rozhodovania o zaistení nebolo možno bez
pochýb vylúčiť, že v čase rozhodovania odporcu navrhovateľ príznakmi týchto porúch netrpel a preto
nebolo možné vylúčiť, že ide o zraniteľnú osobu, pri ktorej zákon o pobyte cudzincov síce zaistenie
pripúšťa, nie však v maximálne možnej dĺžke.Preto súd má za to, že odporca nesprávne právne posúdil tú skutočnosť, či v prípade navrhovateľa ide
o zraniteľnú osobu podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov a preto daná odvolacia námietka je
dôvodná.

ii) Odôvodnenie rozhodnutia

Odporca vo svojom rozhodnutí ohľadne zdôvodnenia dĺžky lehoty zaistenia uviedol, že podľa
doručených informácii z ÚPZC Sečovce účastník konania počas doterajšej doby zaistenia opakovane
nespolupracoval s orgánmi, ktoré majú na starosti vybavenie náhradných cestovných dokladov, nakoľko
sa nechce vrátiť do domovskej krajiny a že stanovená dĺžka doby zaistenia sa odvíja od dĺžky vybavenia
potrebných náležitostí nutných k vystaveniu náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania,

pričom podľa informácii z ÚPZC Sečovce a preverovanie totožnosti účastníka konania v F. môže trvať aj
viac než šesť mesiacov a teda doba zaistenia je priamo úmerná dobe vystavenia cestovného dokladu,
akoajvybaveniuvšetkýchpotrebnýchnáležitostíkreálnemufyzickémuvyhosteniuúčastníkakonaniado
domovskej krajiny, nakoľko účastník konania v doterajšej dobe nespolupracoval so správnym orgánom.

Predmetnú odvolaciu námietku považuje krajský súd za dôvodnú, nakoľko z napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu nevyplýva o aké konkrétne informácie z ÚPZC Sečovce svoje rozhodnutie opiera, nie
sú označené spisovou značkou a nie je možné zistiť ani ich aktuálnosť, nakoľko odporca ani neuvádza
dátum získania týchto informácií a ani kým konkrétne boli získané a z ktorých by bolo možné potvrdiť
záver správneho orgánu o predĺžení lehoty zaistenia v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov,
že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, resp. že mu zastupiteľský úrad nevydal

náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov.

V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku bolo povinnosťou odporcu priamo v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviesť ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca mal k dispozícii vyjadrenie ÚPZC Sečovce zo dňa
03.03.2015 vo veci predĺženia lehoty zaistenia (strana 105 administratívneho spisu) z ktorého vyplývajú
určitéskutočnostidôležitéprejehorozhodnutie,avšakzodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaodporcu
nie je zistiteľný postup príslušných orgánov, z ktorých by konkrétne vyplývali skutočnosti, že navrhovateľ

dostatočne nespolupracuje ani to, z akého prameňa čerpal odporca informáciu, že vybavovanie
náhradnéhocestovnéhodokladubudetrvaťviacako6mesiacov.Zrozhodnutiaodporcutietoskutočnosti
nevyplývajú a nie je zistiteľné, či vôbec a kedy bol kontaktovaný za účelom vydania náhradného
cestovnéhodokladu,pričomvrozhodnutíniejeoznačenákonkrétneakákoľveksprávazÚPZCSečovce,
z ktorej by vyplývali tieto skutočnosti a ani podklady na základe ktorých ÚPZC Sečovce danú správu

získalo, resp. zistilo určité skutočnosti.

iii) Dĺžka zaistenia

Navrhovateľ namietal, že v prípade jeho zaistenia dĺžka lehoty zaistenia presahuje najdlhšiu prípustnú
lehotu zaistenia v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov (18 mesiacov), nakoľko navrhovateľ
bol štátnym príslušníkom tretej krajiny v zmysle § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov aj počas jeho

zaistenia zo dňa 22.11.2014. Poukazoval na to, že rozhodnutím odporcu zo dňa 12.09.2014 bol zaistený
do 20.11.2014, t.j. 2 mesiace a 8 dní podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutím
zo dňa 22.11.2014 (súd opravuje zo dňa 20.11.2014) bol zaisteným 60 dní (2 mesiace) do 18.01.2015
podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 bol zaistený
do 01.04.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. b), t.j. 2 mesiace a 20 dní a napadnutým rozhodnutím bola

predĺžená dĺžka lehoty zaistenia navrhovateľa o 12 mesiacov.K danej námietke súd uvádza, že pri zaistení podľa § 88 a § 88a zákona o pobyte cudzincov sa
zaisťuje štátny príslušník tretej krajiny, v danom prípade konkrétna osoba toho istého navrhovateľa, ale
z rozdielnych dôvodov zaistenia a v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov ide o zaistenie žiadateľa o

udelenie azylu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/44/2014
zo dňa 27.11.2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/50/2014-24 zo dňa
15.10.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu zo dňa 22.09.2014 a v ktorom uviedol, že
„navrhovateľbolzaistenýpodľa§88ods.1zákonaopobytecudzincovakoštátnypríslušníktretejkrajiny,
na ktorého sa uplatnilo ustanovenie § 88 ods. 4 citovaného zákona a preto v tomto smere nemožno

rozhodnutiu odporcu vyčítať, že nezohľadnil predchádzajúcu dobu zaistenia navrhovateľa, v tom čase
v postavení žiadateľa o udelenie azylu, stanovenú v súlade s účelom § 88a ods. 2 citovaného zákona“.

Tedavprípaderozhodnutiaodporcuzodňa20.11.2014bolnavrhovateľzaistenýna60dní(dvamesiace)
do 18.01.2015 podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov v súvislosti s jeho žiadosťou o
azyl, pričom v zmysle ustálenej judikatúry lehota zaistenia žiadateľa o azyl a štátneho príslušníka tretej
krajiny zaisteného na výkon vyhostenia sa nezrátava. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov predmetnú

námietku nepovažoval za dôvodnú.

Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto
nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením
odporcu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve
absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť

odporca, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto
aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie
správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).

Preto po zvážení všetkých odvolacích námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd

v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p., z dôvodu uvedeného
v § 250j ods. 2 písm. a) napadnuté rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-1-037/2015 zo dňa
31.03.2015 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. tak, že o trovách
konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

V zmysle § 148 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. štátu nebolo priznané právo na náhradu trov
konania, nakoľko podľa § 141 ods. 2 O. s. p. trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine
alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.

V zmysle § 250sa ods. 7 O. s. p. súd nariadil bezodkladné prepustenie osoby navrhovateľa zo zaistenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 7 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musíbyť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).