Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200622
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a z členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky D. R., bytom
U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/209/2013-56 zo dňa
6. marca 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/209/2013-56 zo dňa
6. marca 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013 z
r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako zákonné rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný
dôchodok k 11. marcu 2007 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“) s odôvodnením, že jej bol útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č. GR ZVJS-13556/33-202006
zo dňa 24.01.2006 priznaný od 31.12.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona

č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania jej vzniknúť nemôžu. Za obdobie
dôchodkového poistenia po 31. decembri 2003 môže požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového
dôchodku Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný
výsluhový dôchodok, pre výšku ktorého jej bola zohľadnená všetka preukázaná doba. Navrhovateľka
dosiahla dôchodkový vek dovŕšením 55. roku veku 11.09.2005 v súvislosti so zaradením doby výkonu

služby do II. kategórie funkcií. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom odporkyne, že navrhovateľke
nemôže vzniknúť nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania, ale má možnosť podľa §
67ods.4zákonazaobdobiedôchodkovéhopoisteniazískanépo31.decembri2003požiadaťozvýšenie
už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok
v takom prípade zvýši Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a
justičnej stráže po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť Útvaru

sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala mylné
konštatovanie krajského súdu, že jej bol priznaný starobný dôchodok, lebo jej bol priznaný výsluhovýdôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Ak by bola poberateľkou starobného dôchodku, nebola
by musela platiť ona aj jej zamestnávateľ všetky druhy odvodov zo mzdy v nasledujúcom civilnom
zamestnaní, ale ako výsluhový dôchodca musela platiť odporkyni všetky odvody, vrátane úrazového

poistenia a do fondu nezamestnanosti. Trvá na tom, aby jej odporkyňa zohľadnila, tak ako podstatne
mladším výsluhovým dôchodcom, celý rok 2006 a roky služby vo zvýhodnených kategóriách, a to tri roky
spätne od podania žiadosti o starobný dôchodok v zmysle zákona. Krajskému súdu doložila rozhodnutia
najvyššiehosúduvobdobnýchprípadoch,tensaknimaninevyjadril,aniichprirozhodovanínezohľadnil.
Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne zruší

a vec jej vráti na ďalšie konanie s tým, aby jej priznala starobný dôchodok.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského
súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s.

p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O.
s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba priznať úspech. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2015

(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.

Podľa § 67 ods. 4 prvá veta zákona, ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na
výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný

útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada
o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, 33e) vyžiada si útvar sociálneho
zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné
poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového
poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený
v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť
pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nároknadávkuustanovenúvtomtoDohovoreaakdostávainúpeňažnúdávkusociálnehozabezpečenia

za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo

pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9
So 214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná a z ktorého okrem právnej vety, že:

„Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový
dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe
trvania služobného pomeru.“ a

„Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,

hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno
sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“vyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné
do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na učenie výsluhového dôchodku. Až
po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu

výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na
starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)
je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o
sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľky
o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za
zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 1So
59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti,
ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov
je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej

rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality
jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy,
analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre
konajúci krajský súd.

K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd
výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.
j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu
akceptované v demokratickej spoločností, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou
ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak

neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka, a na ktorú musí v rámci svojich
oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadnuť.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľke bol podľa rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia

Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave zo dňa 24.01.2006 priznaný
od 31.12.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom jej bola započítaná
doba výkonu štátnej služby. Správne však navrhovateľka namietala, že jej nebol priznaný starobný
dôchodok, ktorý jej v tom čase ani nemohol byť priznaný, keďže dôchodkový vek dosiahla dovŕšením
55. roku veku, t. j. až 11. septembra 2005, ale výsluhový dôchodok. Po zohľadnení tejto doby však

ešte získala ďalšiu dobu poistenia, ktorú žiadala zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok
po dosiahnutí dôchodkového veku. Keďže nebola poberateľkou starobného dôchodku, v jej prípade
neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 67 ods. 4 zákona. Odporkyňa jej žiadosť zamietla napriek
ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok
i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia,

získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru
č. 128.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne o
zamietnutí žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok nie je v súlade so zákonom, preto podľa § 250ja

ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že toto
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa bude musieť o jej žiadosti znova rozhodnúť, pričom je viazaná právnym
názorom odvolacieho súdu.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 250k, § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania
neuplatnila a odporkyňa nemá zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.