Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/256/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107220155
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2107220155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská
18, Bratislava, IČO: 36 677 175, zastúpený AK Mandzák a spol. s.r.o., Zámocká 5, Bratislava proti
žalovanému: G. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. T. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Cakovou,
Rázusova 6, Trnava, o zaplatenie 2.263,40 eur, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č.k. 5Cb/94/2008-159 zo dňa 14.2.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňa vnapadnutejčasti mení tak,ženávrhvčastiozaplatenie
351,17 eur z a m i e t a a v zamietajúcej časti rozsudok p o t v r d z u je .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 24,- eur ako náhradu súdneho poplatku
a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.386,28 eur, všetko na účet JUDr. Viery Cakovej do troch dní
po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,41 eur s 8 % úrokom z
omeškania od 3.7.2006 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keď vo zvyšku návrh
zamietol a v konaní čiastočne neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 693,- eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.263,40 eur (68.187,20
Sk) s 13 % úrokom z omeškania ako podielovej odmeny dohodnutej Zmluvou o poskytovaní právnych
služieb č. 004/2006 so žalovaným, súvisiacich s uplatnením majetkových a nemajetkových práv
spojených so smrťou tragicky zosnulého B. Z., brata žalovaného keď tvrdil, že na základe žalobcom
poskytnutýchprávnychslužiebprijalžalovanýodspoločnostiGnolisrl-ToroAssicurazionisumu17.000,-
eur, ale dohodnutú podielovú odmenu odmieta uhradiť s tým, že mu nebola za účelom získania tejto

sumy poskytnutá žiadna právna služba.

Žalovaný namietal neurčitosť predmetu plnenia, pretože zo Zmluvy konkrétne nevyplýva, v čom mal
žalobca žalovaného zastupovať, neurčité je i dojednanie odmeny za poskytovanie právnych služieb.
Žalobca nemôže mať nárok na odmenu za získanie sumy 17.000,- eur, pretože ešte pred uzatvorením
Zmluvy o poskytovaní právnych služieb mal od svedka B. Z. st. konateľ žalobcu JUDr. Kačur vedomosť,
že od Gnoli group srl - Toro Assicurazioni mu je priznaná čiastka 17.000,- eur a ktorá mu bola i vyplatená

vo O. a.s. Z. - expozitúra K.. Uplatnený nárok na odmenu označil za snahu využiť nevedomosť klienta
a na jeho úkor sa obohatiť, pričom listy písané JUDr. Kačurom neviedli k žiadnemu úspechu, z toho
dôvodu nárok je nedôvodný a v rozpore s obchodným stykom.Žalobca tvrdil, že v predmetnej veci vykonal úkony spočívajúce v prevzatí a príprave veci, vykonal
poradu s klientom, kontaktoval sa s D&D Servis písomnou formou, ďalší písomný kontakt vykonal na
právneho zástupcu poisťovne so sídlom v Taliansku pána Z., písomne kontaktoval i poisťovňu Toro a

telefonicky sa kontaktoval s pánom Q. z Veľvyslanectva SR v Ríme, vykonal minimálne jedno stretnutie
so žalovaným a s členmi jeho rodiny. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvoril so žalovaným
žalobca a to spoločnosť LEGAL CARTEL, s.r.o., plnú moc žalovaný udelil advokátovi JUDr. Kačurovi,
pretože zákon o advokácii ešte nebol zjednotený a v praxi nebolo jasné, či má klienta zastupovať
spoločnosť alebo len jej konateľ, ktorý je advokátom. K písomnostiam, za ktoré ako právne služby žiadal

zaplatiť odmenu, ale na ktorých bol uvedený iba ako advokát JUDr. Kačur, bez označenia právnickej
osoby, ktorej je konateľom uviedol, že pri komunikácii so zahraničím je efektívnejšie vystupovať ako
advokátska kancelária a nie spoločnosť s ručením obmedzeným, ale úkony, za ktoré žiada odmenu v
prospech žalovaného riadne vykonal. Žalovaný od zmluvy z vlastnej vôle odstúpil, a tým mu znemožnil
v zastupovaní pokračovať.

Žalobca v priebehu konania žiadal súd aby v prípade, ak dospeje záveru, že mu neprislúcha nárok na
podielovú odmenu, mu alternatívne priznal nárok na tarifnú odmenu.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, oboznámil sa s predloženými
listinnými dokladmi a zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 7.12.2006 Zmluvu o poskytovaní

právnych služieb č. 004/2006 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bola podľa čl. 2 bod 2.1 činnosť
advokáta spočívajúca v poskytovaní právnych služieb klientovi v právnej veci zosnulého B. Z. a to
najmä zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi,
zastupovanie klienta v styku s právnickými a fyzickými osobami prichádzajúcimi s klientom do
právnych vzťahov, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín a právnych úkonov, príprava podkladov,

spracúvanie právnych rozborov a analýz, správa majetku klienta a ďalšie formy právneho poradenstva
a právnej pomoci.

Zmluvné strany sa dohodli v čl. 4 bod 4.1 na vyplatení podielovej odmeny vo výške 10 % bez DPH z
hodnoty veci, resp. plnenia, na ktoré vznikne klientovi nárok, najmenej 2 %, ak hodnota veci bude nižšia

ako 20.000,- eur alebo 20 % bez DPH, ak hodnota veci bude vyššia ako 20.000,- eur, s odkazom na
§ 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň si v čl. 4. Bod 4.2. popri nároku na
paušálnu odmenu v prospech žalobcu dohodli i náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne
vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.

Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 zistil, že jediným konateľom a
spoločníkom žalobcu je JUDr. Radoslav Kačur, predmetom činnosti žalobcu je poskytovanie právnych
služieb.

Žalovaný i v konaní vypočutý svedok B. Z. st. potvrdili, že žalovaný so žalobcom podpísal zmluvu bez

akéhokoľvek pripomienkovania, ale na základe ponuky žalobcu ktorý tvrdil, že môže pre žalovaného
vymôcť vyplatenie vyššieho odškodného ako 17.000 eur a namiesto rodiny Z., ktorá mala vycestovať
do Talianska z dôvodu prevzatia finančnej hotovosti, túto službu vykoná sám.

Súd prvého stupňa po vyhodnotení z konania vzídených skutočností a posúdení predložených dôkazov

skonštatoval, že v Zmluve uvedená podielová odmena závisela od neistej okolnosti a to vo vymožení
čiastky nad sumu 17.000,- eur, ktorá bola v čase uzatvorenia Zmluvy už žalovanému priznaná. Výška
zmluvne dohodnutej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, čo by bolo v prípade, ak by bola
žalobcovi priznaná podielová odmena zo sumy 17.000,- eur. Odstúpením od zmluvy žalovaným zanikla
možnosť žalobcu vymáhať plnenie nad 17.000,- eur, a v takom prípade pri určení odmeny je potrebné

vychádzaťzust.§1ods.2vyhl.č.655/2004Z.zapoužiť ustanoveniaotarifnejodmenepodľa §9až§14.

Súdprvéhostupňazdôvodupotrebyvyporiadaťsa sotázkouposkytovaniaprávnychslužiebadvokátom
vykonávajúcim advokáciu samostatne a poskytovaním právnych služieb advokátom ako konateľom
spoločnosti s ručením obmedzeným poukázal na ust. § 12 ods. 4, § 15 ods. 3,6 zák. č. 586/2003 Z.z.

účinného ku dňu uzavretia Zmluvy a na nálezy Ústavného súdu SR k čomu uviedol, že úkony, za ktoré
žalobca požadoval priznať odmenu prvostupňový súd posúdil a vyhodnotil ako žalobcom nevykonané a
nepreukázané, a pri zohľadnení ich účelnosti priznal žalobcovi nárok na jeden úkon právnej pomoci. V
odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa vysvetlil rozdiel medzi právnymi úkonmi vykonanými JUDr.Kačurom, advokátom vykonávajúcim advokáciu samostatne a úkonmi žalobcu, v mene ktorého konal
konateľ a advokát JUDr. Kačur.

Na základe tohto právneho názoru súd prvého stupňa vychádzal zo sumy 17.000,- eur s tým,
že v čase uzatvorenia Zmluvy bolo predmetom konanie súvisiace so šekom vystaveným na sumu
17.000,- eur. Žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným vykonávajúca a poskytujúca právne
služby prostredníctvom advokáta, ktorý vykonával advokáciu ako konateľ tejto spoločnosti vykonal
pre žalovaného ale preukázateľne len jeden úkon právnej pomoci a to prevzatie a príprava právneho

zastúpenia zo dňa 7.12.2006, za ktorý mu vznikol nárok na odmenu v sume 407,41 eur (10.150,- Sk,
k tomu 164,- Sk režijný paušál pre rok 2006 a 19 % DPH), ku ktorej priznal prvostupňový súd úrok z
omeškania vo výške 8 %, čo predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby s odkazom na ust. § 517 ods.
2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 20.8.2008 a vo zvyšku žalobu zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzal do úvahy percentuálny pomer

úspechu a neúspechu , podľa ktorého výpočtu bol žalovaný v konaní úspešný na 82,01 % a podľa neho
priznal žalovanému voči žalobcovi i náhradu trov konania, ktoré v rozhodnutí podrobne vyčíslil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote obaja účastníci odvolanie. Žalobca podal
odvolanie voči zamietajúcej časti výroku a žalovaný voči časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť

sumu 407,41 eur s prísl.

Žalobca v odvolaní proti zamietajúcej časti rozhodnutia a výroku o trovách konania s odkazom na ust.
§ 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p. uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený, čím došlo k odňatiu jeho

práva účastníka konať pred súdom. Poukazoval na to, že so žalovaným mal uzatvorenú platnú Zmluvu
o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej mal vykonať pre žalovaného právne úkony, ktoré
budú smerovať k dosiahnutiu vyššej sumy odškodnenia ako 17.000,- eur. V konaní bolo preukázané,
že okrem prevzatia a prípravy zastúpenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 7.12.2006, vykonal pre žalovaného
aj ďalšie úkony právnej služby, a to vyhotovenie žiadosti o zaslanie dokumentov zo dňa 19.12.2006 a

zo dňa 10.1.2007, podanie žiadosti a prehodnotenie výšky odškodnenia zo dňa 10.1.2007 a žiadosť
o stanovisko zo dňa 12.3.2007, uskutočnili sa minimálne dve osobné stretnutia účastníkov, ktoré
skutočnosti súdu zdokladoval, čím splnil podmienky pre priznanie odmeny v rozsahu žaloby. Napriek
tomu mu súd prvého stupňa vôbec nepriznal podielovú odmenu a z tarifnej odmeny priznal iba odmenu
vyčíslenú za jeden úkon právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, hoci za preukázané označil

i vykonanie ostatných úkony právnej služby.

K otázke posúdenia zastupovania žalobcom ako právnickou osobou a zastupovania JUDr. Radoslavom
Kačurom, advokátom ako fyzickou osobou uviedol, že hoci v čase poskytovania právnych služieb
bola účinná právna úprava uvedená v ust. § 15 ods. 6 zák.č. 586/2003 Z.z., ktorá pripúšťala

poskytovanie právnych služieb advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, tejto
hmotno-právnej úprave sa príslušné procesné predpisy neprispôsobili a akceptovali výlučne zastúpenie
v súdnom konaní len fyzickou osobou - advokátom a nie zastupovanie právnickou osobou, konajúcou
prostredníctvom advokáta, a mnohé súdy zástupcov - právnické osoby konajúce prostredníctvom
konateľa zo zastupovania vylučovali a až judikatúra ustálila, že konateľ právnickej osoby môže byť

v civilnom konaní zástupcom z čoho vyplýva, že JUDr. Jaroslav Kačur ako advokát takto formálne
označený mohol poskytovať právne služby a nemožno len z takéto označenia uzavrieť, že tak konal
ako fyzická osoba - advokát a nie ako konateľ právnickej osoby žalobcu. Je nesporné, že Zmluva
o poskytovaní právnej pomoci bola uzatvorená so žalobcom ako právnickou osobou a nie s osobou
fyzickou, právne služby žalobca vykonal v prospech žalovaného, ich existenciu preukázal i listinnými

dôkazmi a výpoveďami v konaní vypočutého svedka, preto má nárok na zaplatenie odmeny za úkony
právnej služby minimálne vo výške, ktorú si uplatnil a z ktorej časť súd prvého stupňa nedôvodne
zamietol.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

zamietajúcej časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj zvyšnú časť žalovanej istiny vo výške
1.855,99 eur s 13 % úrokom z omeškania od 3.7.2007 do zaplatenia.V zákonom určenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola uložená
žalovanému povinnosť zaplatiť istinu s úrokom z omeškania odvolanie i žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd uvedené rozhodnutie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol.

V dôvodoch odvolania namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorému tak neprislúcha žiadna
odmena, pretože právnu službu poskytoval žalovanému advokát JUDr. Kačur, ktorému žalovaný udelil
plnomocenstvo a ktorý úkony v súvislosti s poskytovaním právnej služby vykonal. Žalobca ako ani
splnomocnený advokát JUDr. Kačur nemali žiaden úspech vo veci žalovaného a jeho príbuzných,

čo bolo preukázané vo vykonanom dokazovaní, žalobca nepreukázal žiadne aktívne poskytovanie
právnych služieb v prospech žalovaného, k čomu odvolateľ upriamil pozornosť odvolacieho súdu i
na rozsudok Okresného súdu Topoľčany, vydaného v konaní vedenom pod spis.zn. 7Cb/122/2007 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra, vydanom v konaní pod spis.zn. 15Cob/57/2008, v ktorých bol
vyslovený právny názor k prejednávanej veci, ktorý je i pre toto konanie záväzný, pretože žalobca si v
uvedenomkonaníuplatňovalnazákladetejistejzmluvypodielovúodmenuiodbratažalovanéhoMareka

a tento návrh bol vyššie uvedenými rozhodnutiami právoplatne zamietnutý. Pri rozdielnosti rozsudkov by
stratila rodina žalovaného dôveru v právny poriadok a právnu istotu, keďže sa jedná o totožné okolnosti.
Priznanie odmeny žalobcovi by bolo podľa žalovaného i v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, pretože žalovaný nebol oboznámený advokátom o cene právnych služieb a o podmienkach ich
účtovania. V odvolaní poukázal i na nesprávny výrok rozhodnutia prvostupňového súdu v časti úroku

z omeškania, ktorý súd priznal od 3.7.2006, hoci ku kontaktu strán došlo až 7.12.20006. Okrem toho
žalovaný uviedol, že sa jednalo o päť účastníkov, žalobca žaluje každého samostatne, hoci sa jednalo
o spoločné úkony pri zastupovaní piatich osôb, ktoré JUDr. Kačuru spoločne oslovili a v takom prípade
sa má základná sadzba tarifnej odmeny znížiť o 20 %.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, rovnako ako ani žalovaný k odvolaniu žalobcu.

Odvolací súd o odvolaniach účastníkov rozhodol rozsudkom č.k. 21 Cob/93/2012-216 zo dňa 2.10.2012
tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
56,24 eur s 13% úrokom z omeškania od 3.7.2007 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2 Obdo/7/2013 - 253 zo dňa 28.5.2014
rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej dovolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že sa dôsledne neriadil ust. § 213 ods.2 O. s.p. a nevyzval
účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 11 ods.1 písm.a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. na

základe ktorého právneho predpisu odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil, a tým
žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. Okolnosťami, z ktorých žalobca vyvodzoval nesprávne
právne posúdenie uplatňovaného nároku sa dovolací súd so zreteľom na dôvod zrušenia odvolacieho
rozhodnutia nezaoberal.

Podľa § 213 ods.2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, ab sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Odvolací súd vzhľadom na závery vyslovené dovolacím súdom vyzval podľa § 213 ods.2 O.s.p.

účastníkov konania, aby sa písomne k možnej aplikácii ust. § 11 ods.1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.
pri posúdení veci vyjadrili.

Žalobca odvolaciemu súdu vo vyjadrení zo dňa 3.2.2015 oznámil, že s použitím ust. § 11 ods.1 písma)
vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je

jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebojumožnourčiťlensnepomernýmiťažkosťamizásadnenesúhlasíajehoaplikáciuvylučuje,pretože
podľa čl. 4 bod 4.1. Zmluvy sa so žalovaným dohodol na podielovej odmene vo výške 10 % bez DPH
z hodnoty veci, resp. plnenia, na ktoré vznikne klientovi nárok, najmenej 2 %, ak hodnota veci bude
nižšia ako 20.000,- eur alebo 20 % bez DPH, ak hodnota veci bude vyššia ako 20.000,- eur, k čomu

poukázal na rozsudok NS SR vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. M Cdo 86/02 a nález ÚS SR č.k.
ÚS 119/2012-24 zo dňa 16.5.2012. Na základe činnosti a úkonov žalobcu žalovaný dosiahol vo veci
úspech a peňažné plnenie vo výške 17 000eur, ktoré plnenie považuje žalobca za tarifnú hodnotu veci ,ktorej sa právne služby týkali, preto mu vznikol nárok na priznanie odmeny minimálne vo výške tarifnej
odmeny a podľa počtu úkonov, ktoré vo veci vykonal.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.1.2015 uviedol, že použitie §11 ods.1 písm.a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.
považuje za správne a žalobca má nárok na odmenu za tie úkony právnej pomoci, ako mu bolo priznané
v zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazanýapodľa§214ods.1písm.a)O.s.p.vovecinariadilpojednávaniekeďzistil,žesúdprvéhostupňa
síce správne zistil skutkový stav, ale právny predpis na ktorý poukázal nesprávne vyložil a na zistený
skutkový stav aplikoval, pretože podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné nárok žalobcu posúdiť
vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 11ods.1 písm.a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., k použitiu ktorého
sa účastníci konania písomne vyjadrili a na stanoviskách uvedených v písomných vyjadreniach zotrvali
i v rámci prednesov na pojednávaní pred odvolacím súdom.

Žalobca žiadal priznať i súdom prvého stupňa zamietnutú časť nároku s odôvodnením, že účastníci
konania uzatvorením Zmluvy sa dohodli na podielovej odmene, ale z dôvodu odstúpenia od Zmluvy zo
strany žalovaného mu vznikol nárok na tarifnú odmenu v rozsahu úkonov, ktoré špecifikoval v návrhu

žaloby

Žalovaný namietal spôsob výpočtu odmeny, ktorú súd prvého stupňa priznal žalobcovi, pretože sumu
17.000,- eur už mal žalovaný priznanú a tak nebolo dôvodné sa o ňu sporiť a žiadať o právnu pomoc
žalobcu. Nanajvýš by mohol žalobcovi vzniknúť nárok na hotové výdavky, ktorých sa ale žalobca

nedomáhal a žiadne ani nevyčíslil, a nárok, ktorého sa žalobca v konaní domáha by bol v rozpore i s
advokátskou etikou.

Uznesením dovolacieho súdu č.k. 2 Obdo/7/2013-253 zo dňa 28.5.2014 bolo rozhodnutie odvolacieho
súduč.k.21Cob/93/2012-216zodňa2.10.2012zrušenéibavčastinapadnutejdovolaním,atakodvolací

súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvého stupňa iba v zamietajúcej časti a časťou, ktorou odvolací súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56,24 eur s 13% úrokom z omeškania od 3.7.2007
do zaplatenia sa nezaoberal.

Odvolací súd vyhodnotil skutkové zistenia súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že dokazovanie

vykonané prvostupňovým súdom potvrdilo uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní právnych služieb č.
004/2006 dňa 7.12.2006 medzi žalobcom - spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o. so sídlom Bratislava
so žalovaným. Účastníci rokovali o predmete plnenia, podľa ktorého mal žalobca poskytnúť žalovanému
právne služby súvisiace so smrťou zosnulého B. Z..

Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný obdržal od spoločnosti Gnoli srl. čiastku 17.000,- eur práve na základe
žalobcom poskytnutej právnej pomoci, preto mu vznikol nárok na podielovú odmenu, na ktorej sa dohodli
v čl.4 Zmluvy, prípadne odmenu tarifnú.

Súdom prvého stupňa ale bolo zistené, že sa nemohlo jednať o plnenie 17.000,- eur, pretože túto sumu

už mali príbuzní zosnulého B. Z. a medzi nimi i žalovaný, ako likvidáciu nároku súvisiaceho so smrťou
uvedenej osoby priznanú, čo je preukázané listom zo dňa 5.10.2006 - Protokol o prevode (č.l.210), na
ktorú sumu bol dedičom vystavený šek zo dňa 12.10.2006, ako vyplýva z listu adresovaného dedičom
zosnulého B. Z., medzi nimi i žalovanému (č.l.213). Uvedené udalosti prebehli pred uzatvorením Zmluvy
so žalobcom, teda v čase uzatvorenia Zmluvy mal žalovaný nárok na sumu 17 000 eur priznaný.

Žalovaný potvrdil, že rokoval so žalobcom o možnostiach a spôsobe prevzatia priznanej finančnej
hotovosti a podľa výpovede žalovaného a v konaní vypočutých svedkov im žalobca ponúkol svoje služby
vedúce k možnosti získať plnenie i nad sumu 17.000,- eur, preto žalovaný k podpísaniu Zmluvy pristúpil.
Predmet Zmluvy bol v čl. 2 bod.2.1. špecifikovaný všeobecne s nárokom na podielovú odmenu podľa

čl. 4., ktorá závisí od neistej okolnosti, ako skonštatoval prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia,
pričom sa žalobca o získanie čiastky 17 000eur nepričinil. Na podielovú odmenu upravenú v ust. §
7 a §8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy by žalobcovi vznikol nárok
iba v prípade, ak by vymohol pre žalovaného sumu vyššiu ako už priznaných 17.000,- eur, inak bypriznanie zmluvnej odmeny určenej podielom zo sumy 17.000,- eur bol v rozpore s dobrými mravmi, ako
je uvedené v § 2 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., na ktoré ustanovenie poukázal prvostupňový súd, ktorého
aplikáciu odvolací súd považuje za správnu.

Žalovaný od Zmluvy odstúpil a tým zanikla možnosť v budúcnosti vymôcť pre žalovaného vyššiu sumu.

Základnou otázkou zostalo, ako si účastníci dohodli podielovú zmluvnú odmenu, alebo by sa mala
uplatniť domnienka o tarifnej odmene.

Prvostupňový súd zistené skutočnosti vyhodnotil a skonštatoval, že k dohode o výške odmeny nedošlo,
preto je potrebné odmenu určiť ako tarifnú podľa § 9 až 14 ako vyplýva z ust. 1 ods.2 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase zo sumy 17.000,- eur, ktorá vyplývala zo šeku vystaveného na
meno žalovaného.

Žalobca priznanie tarifnej odmeny napriek v Zmluve uvedenej podielovej tiež požadoval a navrhoval
priznať, ako uviedol i v odvolaní (č.l.182), dovolaní (č.l.235) i v konaní pred odvolacím súdom a ktorým
nárokom argumentoval, ale žiadal ju priznať i za úkony, ktoré prvostupňový súd za úkony právnej služby
vykonané žalobcom nepovažoval.

Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedenú právnu kvalifikáciu žalobou požadovaného plnenia má za
to, že k dohode o odmene za poskytovanie právnej služby medzi účastníkmi nedošlo, preto použitie
ustanovení o tarifnej odmeny je správne.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ale použil nesprávne ustanovenie príslušného právneho

predpisu, pretože na určenie tarifnej odmeny je potrebné aplikovať nie hodnotu 17 000 eur, z ktorej
súd prvého stupňa vychádzal, pretože čiastka 17.000,- eur nie je hodnotou veci, alebo práva, ako
predpokladá ust. § 9 ods.1 a § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, ale je
potrebné použiť právnu úpravu uvedenú v ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Nakoľko uvedené ustanovenie právneho predpisu nebolo pri doterajšom rozhodovaní o veci použité a
je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, účastníci konania sa na základe výzvy odvolacieho súdu k jeho
možnému použitiu písomne vyjadrili (§213 ods.2 O.s.p.), na ktoré vyjadrenia odvolací súd už vyššie
poukázal.

Podľa § 11 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu
veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ju možno určiť len s nepomernými ťažkosťami.

Vzhľadom k tomu, že časť nároku vo výške 56,24 eur priznaná odvolacím súdom nebola dovolacím

súdom zrušená, odvolací súd preskúmaval iba nárok na zaplatenie 351,17 eur ako zostatku zo sumy
407,41 eur, ktorú priznal súd prvého stupňa (407,41-56,24) a nárok na úhradu súdom prvého stupňa
zamietnutej časti nároku (2207, 16 eur.)

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§219), ani na jeho zrušenie (§221ods.1).

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a vyhodnotení skutkových zistení dospel

k záveru, že hodnotu veci alebo práva je v tomto prípade nemožné vyjadriť v peniazoch, pretože nebolo
v čase uzatvorenia Zmluvy zrejmé, akú čiastku by mohol v budúcnosti žalobca pre žalovaného nad
sumu 17.000,- eur, ktorú už mal žalovaný priznanú vymôcť, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ktorá je vo výške 41,82 eur (1.260,- Sk
podľa výpočtového základu pre rok 2006), a to za jeden úkon právnej služby a to prevzatie a príprava

zastúpenia (§14 ods.1 písm.a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, k tomu má
žalobca nárok na paušálnu náhradu vo výške 5,44 eur (164,- Sk) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
apodľa§18ods.3cit.vyhl.nárokna19%DPH,t.j.celkom56,24eur,akomubolopriznanérozhodnutím
odvolacieho súdu č.k. 21Cob/93/2012-216 zo dňa 2.10.2012. Rozsudok súdu prvého stupňa o zvyšnejčasti nároku vo výške 351,17 eur, priznanom rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 5Cb/94/2008-159 zo
dňa 14.2.2012 bol odvolacím súdom podľa § 220 O.s.p. zmenený a táto časť bola ako nedôvodne
priznaná zamietnutá.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časť nároku, ktorá bola prvostupňovým súdom zamietnutá a ktorá
súvisela s nepriznaním počtu úkonov, ktorých sa žalobca domáhal považoval odvolací súd za správny,
s ktorej odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil a naň poukazuje a podľa § 219 ods.1 O.s.p v tejto
časti rozhodnutie potvrdzuje.

Na zdôraznenie správnosti zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa a vzhľadom na odvolacie
dôvody žalobcu súvisiace s s posúdením, právnych úkonov vykonaných žalobcom ako právnickou
osobou a vykonaných advokátom JUDr. Kačurom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že právny záver prvostupňového súdu, ktorý nepriznal odmenu za právne úkony vykonané podľa
označenia na listinách advokátovi JUDr Kačurovi, ale iba spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o. je správny

a prípustný. V danom čase bol platná právna úprava vyplývajúca zo zák.č. 586/2003Z.z. o advokácii
a o zmene a doplnení živnostenského zákona, ktorá rozlišovala medzi poskytovaním právnych služieb
advokátom ako fyzickou osobou a advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným
(§12 a § 15 cit. zák. ) Odvolací súd preto nepovažuje za formalistický a neprípustný právny názor
prvostupňového súdu, ktorý za úkony, ktoré neboli vykonané a prezentované ako úkony konateľa

spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je advokátom, Žalobca bol od 21.6.2006, teda v čase
uzatvorenia Zmluvy už zapísaný v obchodnom registri, v jeho mene koná konateľ ktorým je advokát
JUDr. Radoslav Kačur a ktorý vykonáva advokáciu v mene a na účet spoločnosti, ktorej je konateľom
a ani rozhodnutie NS SR vydané v konaní pod sp. zn. M Cdo 86/2002, na ktoré žalobca v odvolaní
poukazuje nie je s týmto názorom prvostupňového súdu v rozpore a naviac, v danom období platil zák.

č. 132/1990 Zb. o advokácii, ktorý výkon advokácie advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením
obmedzeným nepoznal a neupravoval. Súd prvého stupňa a rovnako ani odvolací súd nárok žalobcu na
odmenu za poskytnuté právne služby žalovanému nepopierajú, len ju v rozhodnutiach oproti žalobcom
požadovanému rozsahu modifikujú.

K tvrdeniu žalovaného uvedeného v odvolaní, ktorý poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu
Topoľčany a Krajského súdu Nitra v podobnej veci odvolací súd uvádza, že rozhodnutia iných súdov,
i keď v podobnej veci, nie sú záväzné a odvolací súd v tomto konaní nezistil ani dôvody pre zníženie
tarifnej odmeny, pretože zmluva je jednoznačne uzatvorená iba so žalovaným, ktorému mali byť
poskytnuté právne služby a zo zmluvy nevyplývalo, že by sa malo jednať o spoločné úkony pri

zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Okrem toho dáva odvolací súd do pozornosti žalovaného,
že v konaniach pred Okresným súdom Topoľčany a Krajským súdom v Nitre na ktoré poukazoval, sa
žalobca podľa ich odôvodnenia domáhal iba nároku súvisiaceho s neuhradením podielovej odmeny
za poskytovanie právnych služieb, ktorý nárok rovnako i Krajský súd Trnava považuje za nedôvodný,
ale v priebehu konania žalobca požiadal súd, aby mu v prípade ak ustáli, že mu neprislúcha nárok na

podielovú odmenu priznal nárok na odmenu tarifnú, z ktorej skutočnosti súd prvého stupňa i ako odvolací
súd vychádzali a z ktorej nárok na odmenu priznali.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p.,
keď neúspech žalovaného bol iba v nepatrnej časti, preto priznal žalovanému náhradu trov konania

vzniknutých pred súdom prvého stupňa a súdom odvolacím v plnej výške a to za zaplatený súdny
poplatok 24,- eur a trovy právneho zastúpenia určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v nasledovnom
rozsahu: celkom za 112 úkonov právnej pomoci v hodnote po 91,28 eur za prevzatie a príprava
zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, pojednávanie dňa 8.6.2010, 14.6.2010, 14.8.2010, za vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 14.2.2011, pojednávanie zo dňa 31.1.2012, za odvolanie žalovaného z 24.2.2012,

pojednávanie na odvolacom súde konané dňa 2.10.2012, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.1.2015 a
pojednávanie konané dňa 14.4.2015, jeden úkon v hodnote polovice základnej sadzby a to 45,64 eur
za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 14.2.2012, k tomu prislúchajúci režijný paušál 5x 7,21 eur, 1x 7,41
eur, 4x 7,63 eur a 2x 8,39 eur, náhrada za stratu času pri doprave autobusom na 5 pojednávaní na trase
Trnava - Piešťany a späť a to 2x 1/2 hodina tam a 2x 1/2hodina späť po 12,02 eur, a 8x1/2hodina po

12,71eur je celkom 1386,28 eur, k zaplateniu ktorých odvolací súd zaviazal žalobcu na účet právnej
zástupkyne žalovaného.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.