Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111205487
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111205487.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa: P. O., nar.

XX.X.XXXX, S. XXX, zast. Mgr. Martina Oravcová, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA , so sídlom Farská
25, Nitra, proti odporcovi: Truck World, s.r.o., Veľká Urbanková 721, Veľké Zálužie, IČO: 36 719 153,
zast. JUDr. Andrej Danko, advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, o zaplatenie sumy 5.595,61 .-eur takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.214,80.-eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 28.2.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd konanie v časti zaplatenia nad sumu 4.854,80.-eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.2.2011
do zaplatenia zastavuje.

O náhrade trov konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 28.2.2011 podal podanie, ktoré označil ako návrh na nariadenie vyplatenia mzdy a
odstupného v zmysle § 69 zák. práce a vydanie zadržiavaných osobných vecí. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 3.1.2011 mu konateľom odporcu bolo zaslané okamžité skončenie pracovného pomeru pre
údajné porušenie pracovnej disciplíny. Ako dôvod bolo uvedené, že v čase dovolenky sa dostavil na
školenie vodičov" údajne v podnapitom stave a verbálne pani napádal". Nepodstúpil žiadnu skúšku, či
požil alkohol, čiže išlo len o subjektívny názor. Z jeho strany išlo o vyjadrenie k hrubému porušeniu jeho
práv ako zamestnanca na vyplácanie cestovných náhrad ako vodiča kamióna a elementárneho práva

zamestnanca dostať včas za vykonanú prácu mzdu a výplatnú pásku. Voči uvedenej výpovedi sa dňa
17.1.2011 odvolal. Žiadal, aby súd vyniesol rozsudok, na základe ktorého súd nariadi odporcovi zaplatiť
dlžnú čiastku za mzdu vo výške 2.500.-eur, odstupné za dva mesiace ,vydá zadržané osobné veci.

Podanie navrhovateľa nespĺňalo náležitosti podľa § 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP, súd uznesením
č. k. 18C XX/XXXX-X, zo dňa 4.3.2011 vyzval navrhovateľa na špecifikáciu návrhu tak, aby petit
návrhu bol určitý, jasne formulovaný a vykonateľný, správne označil odporcu v zmysle výpisu z

obchodného registra. Navrhovateľ podaním zo dňa 13.4.2011 uviedol, že podáva žalobu pre porušenie
pracovnoprávnych vzťahov, mzdových predpisov, o neplatnosti ukončenia pracovného pomeru, pre
zadržiavanie osobných vecí, označil správne odporcu. V petite návrhu uviedol, že žiada doplatiť
minimálne mzdové nároky za rok 2010, náhradu mzdy za nevyčerpané 4 týždne základnej výmerydovolenky v sume 320.-eur, doplatiť cestovné náhrady od júla 2010 v sume 3.500.-eur, vydať výplatné
pásky od 5.7.2007, vydať zadržiavané osobné veci.

Navrhovateľ nedoplnil podanie podľa § 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP, súd uznesením č. k.
18C XX/XXXX-XX, zo dňa 29.4.2011 podanie navrhovateľa v časti doplatenia minimálnych mzdových
nárokov, vydania výplatných pások a vydania zadržiavaných osobných vecí odmietol. Dňa 13.6.2011
podalnavrhovateľvočipredmetnémurozhodnutiuodvolanieprostredníctvomprávnejzástupkyni,pričom
navrhol, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 3.1.2011 zo strany odporcu

je neplatné a zároveň žiadal, aby odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 6.580,11.-eur spolu s úrokom z
omeškania. Súd uznesením č. k. 18C XX/XXXX-XX, zo dňa 17.8.2011 vyhovel odvolaniu navrhovateľa
a zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18C XX/XXXX-XX, zo dňa 29.4.2011.Z obsahu podaného
odvolania právnej zástupkyni navrhovateľa vyplývalo, že navrhovateľ sa mienil domáhať aj neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a za nevydané veci sa domáhal náhrady škody. Keďže uvedených
nárokov sa navrhovateľ v pôvodnom návrhu nedomáhal, súd uznesením č. k. 18C XX/XXXX-XX, zo dňa

30.1.2012 pripustil zmenu návrhu tak, že súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
03.01.2011 zo strany odporcu je neplatné. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 580,11
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 6 580,11 eur od 28.02.2011 do zaplatenia.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu s tým, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa

27.2.2011 domáhal aj určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, čo je zrejmé z obsahu podaní a preto má za to, že návrh bol podaný v zákonnej lehote.
Následne prišlo k špecifikácii petitu a je potrebné sa zoberať aj okamžitým skončením pracovného
pomeru, ktoré navrhovateľ považuje za neplatné. Z týchto dôvodov má preto navrhovateľ nárok i na
zaplatenie náhrady mzdy vo výške 640.-eur. Nárokom navrhovateľa je náhrada mzdy vo výške 240.-eur

za nevyčerpanú dovolenku tri týždne v roku 2010 a navrhovateľ má nárok na zaplatenie cestovných
náhrad vo výške 3.974,80.-eur. Keďže znalkyňa vyčíslila cestovné náhrady vo výške 6.183,19.-eur,
navrhovateľovi boli uhradené zo strany odporcu cestovné náhrady vo výške 2.208,39.-eur, žiadala
zaplatenie sumy 3.974,80.-eur.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
vyplatenia diét od júla do konca roka 2010, zaplatenia cestovných náhrad a náhrady škody za veci.

Právny zástupca odporcu uviedol, že okamžité skončenie pracovné pomeru bolo navrhovateľovi
doručenédňa3.1.2011,čonavrhovateľjapotvrdil.Uplatnenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru

nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote, je prekludované a preto sa navrhovateľ nemôže
domáhať ani náhrady mzdy vo výške 640.-eur. Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu ním
tvrdenej dohody 13 centov/za km, poukázal na výpoveď svedka Michala Szaba ako aj výpoveď
konateľa odporcu a svedka Juraja Vozárika. V znaleckom posudku znalkyňa pri výpočte cestovných
náhrad zahrnula aj časť, kedy navrhovateľ nereálne nevykonával žiadnu činnosť, nakoľko mal kamión

zaparkovaný pred miestom svojho bydliska.

Odporkyňa (konateľka odporcu) uviedla, že s návrhom nesúhlasí v časti zaplatenia cestovných náhrad.
Inšpektorát práce vyplatenie cestovných náhrad skontroloval za celé obdobie čo navrhovateľ u nich
pracoval, pričom bolo konštatované, že cestovné náhrady boli navrhovateľovi vyplatené podľa pracovnej

zmluvy. Je si vedomá toho, že za nevyčerpanú dovolenku nepostupovala správne, avšak preddavky,
ktoré boli vyplatené navrhovateľovi plne pokrývajú aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Svedok Michal D. uviedol, že pozná navrhovateľa, nakoľko bol jeho nadriadeným a u odporcu bol

zamestnaný od 1.2.2008 do 14.6.2011 ako dispečer. Medzi konateľkou a riaditeľom a vodičmi bola ústna
dohoda s tým, že vodiči budú platení podľa km a to 13 centov za/km, ak bol vodič vo vozidle sám, 9
centov v prípade ak išlo o dvoj posádku V hotovosti sa dávalo minimálne 100 až 200.-eur, 90 % sa
platilo platobnou kartou. Kontroloval sa stav tachometra pred a po jazde, počet km, čas príchodov a
odchodov, vykládka a nakládka. Do listín sa vypisovalo aká bola poskytnutá hotovosť, koľko sa vybralo

finančných prostriedkov z bankomatu, prípadne aký bol prenos z predchádzajúcej jazdy, spočítali sa
všetky výdavky a ak tam vznikol rozdiel, tento sa potom preniesol do ďalšej cesty. Mohlo sa stať, že ak
vodič išiel na dlhšiu dovolenku, finančné prostriedky odovzdal jemu a on ich poskytol inému vodičovi.
Muselo sa asi niečo podpisovať. Dohoda 13 centov za/ km bola v roku 2009, určite to bolo i v roku2010. Každé vozidlo malo GPS, kde sa zobrazovalo miesto a reálny čas s presnosťou na 2 m, údaje
boli aktualizované každých 5 minút. V knihe jázd sa udávalo meno vodiča, bolo možné overiť, v ktorom
štáte a meste sa vodič nachádzal. Jeho zodpovednosťou bolo kontrolovať, či už hotovosť, opodstatnené

výdavky, čo bolo zaplatené kartou, výpisy z účtu. Keď sa preberala hotovosť podpisoval to vodič, ako aj
on. Platobnú kartu vydával on, alebo konateľka, určite sa to muselo osvedčiť písomne na preberacom
alebo odovzdávacom protokole. Čo sa týka vyúčtovania 13centov za/ km k tomu ešte uviedol, že napr.
vodič odjazdil 10000 km, teda by mal obdržať 1.300.-eur, išlo o hrubý zárobok, odrátala sa minimálna
mzda asi 350.-eur, zostalo 950.-eur.Z hrubej mzdy 350.-eur bola vyrátaná čistá mzda, mohlo to byť 302.-

eur, následne sa k tejto sume pripočítala suma 950.-eur a potom takáto suma bola vyplatená vodičovi.

Svedok I. E. uviedol, že navrhovateľ bol jeho kolegom. U odporcu bol zamestnaný asi od roku 2006
do roku 2009, kde vykonával pozíciu vodiča. Bol zavolaný do práce, odmietol prísť a preto s ním bol
ukončený pracovný pomer. Mali dohodnuté písomne, že sa im bude platiť titulom cestovných náhrad 13

centov za/ km ak išiel vodič sám a 9 centov za/ km ak išli dvaja. Na účet mu išla minimálne mzda okolo
340.-eur a mesačne im bolo ešte vyplácané asi 400.-eur do ruky, nič nepodpisovali. Stazky odovzdával
konateľovi odporcu, alebo špeditérovi. Aj navrhovateľ si vypisoval stazky.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s
čestným prehlásením navrhovateľa o popise svojich osobných vecí, s odpoveďou inšpektorátu práce
Nitra, pracovnou zmluvou, s odvolaním voči skončeniu pracovného pomeru, rozviazaním pracovného
pomeru, výpoveďou, výpisom z OR odporcu, s vyplatením náhrady mzdy od roku 2007 až do roku 2010,
spisom Inšpektorátu práce a to protokolom zo dňa 18.3.2014, s dodatkom k protokolu zo dňa 9.6.2011,

výkazmi o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, rozhodnutím o odmietnutí poskytnúť informáciu, zo
žiadosťou o poskytnutie informácie, pracovnou zmluvou Juraja Vozárika, kópiami dokladu Inšpektorátu
práce zo spisu číslo W. - XX-XX-X.X/P-EXX,AXX,XX-XX, výpisom z účtu zamestnávateľa, čestné
vyhlásenie, prehlásením zo dňa 24.7.2013, ZP Ing. Lenky Kováčovej číslo 2/2014, dodatkom číslo
6/2014 k ZP a zistil nasledovný skutkový stav :

Dňa 4.7.2007 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená pracovná zmluva podľa § 42 a nasl.
zákonníka práce. Na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu ako
vodič. Miestom výkonu práce bola s účinnosťou odo dňa nástupu do práce prevádzka zamestnávateľa

Veľká Urbanková č. 721, Veľké Zálužie. Pracovný pomer vznikol dňom nástupcu do práce 5.7.2007,
pričom za kvalitne vykonanú prácu prináležala navrhovateľovi mesačná mzda 7.600.-Sk, pri stanovení
40 hodinovej týždennej pracovnej doby. Pracovný pomer bol založený na dobu neurčitú, bola dohodnutá
výmera dovolenky 4 týždne. Dňa 3.1.2011 došlo k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu, že navrhovateľ dňa 23.12.2010 o 16.00 hod. sa dostavil

na školenie vodičov v podnapitom stave, verbálne napádal svojho nadriadeného ako i školiteľa,
závažne porušil pracovnú disciplínu a preto doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru končí jeho pracovný pomer. Navrhovateľ dňa 17.1.2011 oznámil konateľke odporcu,
že sa odvoláva na skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené dňa 3.1.2011, nepodstúpil
žiadnu skúšku, či požil alkohol a teda jednalo sa len o ich subjektívny názor.

Z čestného prehlásenia, ktoré spísal I. J. vyplýva, že bol zamestnaný u odporcu od 24.6.2009 do
31.12.2011 v pracovnej pozícii vodič. Na základe ústnej dohody boli uhrádzané cestovné náhrady a to
0,13.-eur/ km, ak bol vodič vo vozidle sám a 0,08.-eur/km, ak boli vo vozidle dvaja vodiči. Všetky platby

a úhrady v súvislosti s vykonanými cestami boli zamestnávateľom vždy skontrolované a odsúhlasené,
platby vykonávané cez bankomatovú kartu alebo výbery v hotovosti vykonával len s vopred udeleným
súhlasom konateľky spoločnosti.

Svedok Juraj Vozárik, mal súdu predložiť pracovnú zmluvu, ktorú mal uzatvorenú s odporcom. Súdu

podaním zo dňa 25.7.2013 oznámil, že predmetnú zmluvu nemôže predložiť, nakoľko táto zostala u
odporcu,žiadalojejvydanieodporcu,avšakzmluvamunebolazaslaná.Odporcazaslalsúdupredmetnú
pracovnú zmluvu.Z protokolu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 9.6.2011 vyplýva okrem iného, že zamestnávateľ t.j.,
odporca nevydal pri vyúčtovaní mzdy zamestnancovi, navrhovateľovi, písomný doklad obsahujúci údaje
o jednotlivých zložkách mzdy a vykonaných zrážkach a celkovej cene práce (výplatná páska),doklady

zamestnanca pán Ľubor Ryšavý- mzdový list za rok 2009, doklady o vyplatení mzdy za rok 2009,
2010, doklad o výpočte a vyplatení cestovných náhrad za mesiace 1-7/2010. Zároveň v protokole bolo
konštatované, že navrhovateľovi nebola vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpané štyri týždne základnej
výmery dovolenky, ktorú si navrhovateľ nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 68 ods.1, písm. b) Zák. práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 79 ods.1 zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa §116 zák. práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku.Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú
zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi
náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery

dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku
nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa §13ods.1 zák. č.283/2002 o cestných náhradách, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi
patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom

stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti
od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni,
pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na
časové pásma a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

Podľa §13 ods.2, vyššie cit. zák. ust., základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo financií").

Podľa §16 ods.1 vyššie cit. zák. ust., pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za
čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok
ustanovených v § 5; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom,
môže uplatniť § 5 ods. 3.

Podľa § 16 ods.2 vyššie cit. zák. ust., pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na
území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene
rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo
príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola; § 15 nie

je v tomto prípade dotknutý.

Podľa § 36 ods.7 vyššie cit. zák. ust., zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa
skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona
predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný

preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo
vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť
zakladajúca nárok na náhrady skončená.Podľa § 36 ods.8 vyššie cit. zák. ust., zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo
dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti

zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v
kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom
predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Predmetom konania po pripustení zmeny petitu návrhu bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, zaplatenie sumy vo výške 6.580,11.-eur,ktorá pozostávala z náhrady mzdy vo
výške 640.-eur, z náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 240.-eur, náhrady škody za
neodovzdané veci v sume 281,84.-eur a zaplatenia sumy titulom neuhradených cestovných náhrad v
sume 5418,27.-eur. Súd uznesením č.k.18 C XX/XXXX- 616, zo dňa 2.4.2015 zastavil konanie v časti v
časti zaplatenia sumy 984,50.-eur (uplatnená náhrada škody 281,84.-eur a v časti cestovných náhrad v

sume 702,66.eur ). Po čiastočnom späťvzatí návrhu bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške
5.595,61.-eur a určenia neplatnosť, okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom návrhu i v časti určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, nakoľko predmetom nároku navrhovateľa v podaní zo dňa 28.2.2011
bol i návrh na neplatnosť skončenia pracovného pomeru a teda návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd

však v tomto smere poukazuje na tú skutočnosť, že v predmetnom návrhu dňa 28.2.2011 sa navrhovateľ
nedomáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, neuviedol takto uplatnený nárok ani
v petite návrhu a uplatnený nárok nie je zrejmý ani z obsahu jeho podania. V podaní iba navrhovateľ
uviedol, že mu bolo zaslané okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov, že mal v podnapitom
stave a verbálne napádať konateľku, že nedostával včas za vykonanú prácu mzdu a výplatnú pásku.

Ani v doplnenom podaní zo dňa 13.4.2011 si neuplatnil nárok na neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, nevyplývalo to ani z obsahu podania, predmetné podanie nespĺňalo náležitosti podľa § 42 ods.
3 OSP a § 79 ods. 1 OSP. Prvý krát prišlo k uplatneniu nároku na neplatnosť skončenia pracovného
pomeru až v rámci podaného odvolania zo dňa 13.6.2011, ktoré navrhovateľ podal prostredníctvom
svojej právnej zástupkyni. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ sa neplatnosti skončenia pracovného

pomeru nedomáhal na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť
týmto rozviazaním. Navrhovateľ potvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené
3.1.2011 a teda nároku na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru sa mohol domáhať
najneskôr dňom 3.3.2011. Ani podanie dňa 13.4.2011 nebolo podané v zákonnej lehote, avšak ani z
obsahu tohto podania nevyplýva, že sa domáhal predmetného nároku. Keďže ide o prekluzívnu lehotu,

v rámci ktorej sa možno obrátiť na súd - podať žalobu a požadovať vyslovenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru , súd mal za to , že sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty,(3.3.2011) a preto nárok navrhovateľa
zanikol (§ 36 ods. 1).

Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľa v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru
zamietol a následne navrhovateľ nemal ani nárok na zaplatenie uplatnenej náhrady mzdy vo výške 640.-
eur s poukazom na vyššie cit. zák. ustanovenie.( §79 ods.1 zák. práce).

Navrhovateľ sa v konaní domáhal i zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 3 týždne v roku
2010. Túto skutočnosť nerozporoval odporca, keď konateľka odporcu na pojednávaní potvrdila, že za
nevyčerpanú dovolenku vo vzťahu k navrhovateľovi nepostupovala správne, avšak preddavky, ktoré boli
vyplatené navrhovateľovi pokrývajú náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Toto svoje tvrdenie nad
všetky pochybnosti nepreukázala, platby uskutočnené pre navrhovateľa na ktoré poukázala, tieto boli

zrealizované, avšak nie je zrejmé či išlo o platby uhradené titulom úhrady mzdy alebo titulom úhrady
cestovných náhrad , resp. zaplatenej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Súd z týchto dôvodov
navrhovateľovi priznal sumu 240.-eur ako náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovných náhrad. V konaní bolo nesporne
preukázané, že navrhovateľ v konaní preukázal, že vykonával zahraničné pracovné cesty ( výkazy o
prevádzke vozidla). V tejto časti súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodne podaný. Zároveň súd
poukazuje i na tú skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že odporca už cestovné náhrady vyplatilnavrhovateľovi,čomalkonštatovaťInšpektorátpráce.Tototvrdenieodporcunebolopreukázané,pretože
ako vyplýva zo šetrenia Inšpektorátu práce, odporca nepredložil žiadané doklady.

V konaní nad všetky pochybnosti nebolo preukázané, že bola medzi navrhovateľom a odporcom dohoda
o platení cestovných náhrad 13 centov za/ km ak išiel vodič sám. Odporca túto skutočnosť nepotvrdil,
nepreukázal svoje tvrdenie, nebola predložená písomná forma takejto dohody a svedkovia, ktorí boli
vo veci vypočutí síce tieto tvrdenia potvrdili, súd však výpovede nepovažoval za dôveryhodné, nakoľko

išlo o bývalých zamestnancov odporcu. Odporca súdu predložil pracovnú zmluvu, ktorú mal uzatvorenú
so svedkom Jurajom Vozárikom, avšak ani z tejto pracovnej zmluvy táto skutočnosť nevyplývala. Súd
navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie cestovných náhrad s poukazom na podaný znalecký posudok
číslo 6/2014, ako aj jeho dodatok, ktorý bol vypracovaný znalkyňou Ing. Lenkou T.. Vyčíslené cestovné
je v zmysle vtedy platnej legislatívy.( opatrenie MF SR č.517/2009 Z.z.) Z predmetného znaleckého
posudku vyplýva, že výška cestovných náhrad, stravného a cestovného za pracovné cesty vykonané

navrhovateľom do zahraničia za obdobie od 29.7.2010 do 30.7.2010 a od 13.11.2010 do 3.12.2010 sú
v celkovej výške 6.183,19.-eur. Z tejto výšky predstavuje stravné 5.894,14.-eur, vreckové 289,05.-eur,
početubehnutýchkmje55.757km. Keďžezostranyodporcuužbolazaplatenásumatitulomcestovných
náhrad 2.208,39.-eur, súd navrhovateľovi priznal sumu 3.974,80.-eur ako výšku cestovných náhrad za
pracovné zahraničné cesty navrhovateľom za obdobie od júla 2010 do 3.12.2010.

Právny zástupca odporcu namietal, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku nezohľadnila i
skutočnosti, že navrhovateľ v určitých obdobiach s kamiónom stál, pričom však súd poukazuje na
znalecký posudok, keď znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z predložených

dokladov, z trvania pracovnej cesty, ubehnutých km a preto jeho tvrdenia považoval za účelové a
nepreukázané.

Zároveň súd navrhovateľovi priznal i úrok z omeškania s poukazom na § 517ods. 1,2 Obč. zák. a § 3

vlád. nar. č. 87/95 zb. odo dňa podania návrhu, t.j. od 28.2.2011.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vzala návrh v časti nad sumu 4.854,80.-eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 28.2.2011 do zaplatenia späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Právny zástupca odporcu

súhlasil so späťvzatím návrhu. Súd s poukazom na ustanovenie § 96 ods.1,3 OSP konanie v tejto časti
zastavil.

O náhrade trov konania ,vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods.3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.