Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211628
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredseduJUDr.PetraŠamaasudcovJUDr.RomanaTóthaa

JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č.
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 15C/172/2014-15 zo dňa 1.8.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a vyslovil, že účastníci nemajú nárok
na náhradu trov konania.

V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol
v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Mal za to, že v danom
prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a

so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní poverenia pristúpil až po veľmi dlhej
dobe, hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-
eur, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením týchto
textov, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,- eur. Žalobca uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú výšku škody by bolo možné vyčísliť
len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu
riziku zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a jeho insolvencie, keď

neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu.
Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov
žalobcu, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie

vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným
súdom a za každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo
výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý v návrhu

neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje o
tom, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval existenciu predmetných exekučných konaní, vznik škody a nemajetkovej ujmy
a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol s odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej podľa tvrdenia

žalovaného nebola splnená základná podmienka vyhovenia žalobe v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a
to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné
predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému
doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli doručené súdu 20.9.2012 vo veci je
zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. K nároku samotnému vychádzal

zozneniaExekučnéhoporiadku,vzmyslektoréhopreposudzovanieexekučnéhotitulu,rozhodcovského
rozsudku, neplatí stanovená 15-dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia, ak táto bola podaná na súde po 1.6.2011. Podľa žalovaného táto lehota neplatila
ani pred týmto dátumom. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
16/2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení možnosti porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov Ústavný súd síce prihliada na lehoty uvedené v ústave alebo v
zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone. Žalovaný poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a

rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. K takémuto
skúmaniu môže pristúpiť len Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd môže
potom o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo po právoplatnom rozhodnutí ÚS SR o
ústavnej sťažnosti, v ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na
uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch odo dňa, keď sa
žalobca o škode dozvedel, pričom vzniesol žalovaný námietku premlčania pri každom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.
K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme uviedol, že uplatnená suma je len hypotetická a nezodpovedá

kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma
je vyčíslená len na základe nesprávnej právnej úvahy. Zároveň žalovaný poukázal na aspekt dobrých
mravov, ktorý hovorí v neprospech žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej
činnosti. Poukázal na prax žalobcu pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany

štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky a zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Uvedené by malo
mať vplyv na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípadeposudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia osobitne opatrne zvažovať, či poverenie
vydajú alebo nie, čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonávaného procesného úkonu, a preto
žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom súdu.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého v tomto konaní sa
prejednáva vec, ktorá pôvodne napadla na Okresný súd Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/186/2012.
Uznesením právoplatným 21.11.2012 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/186/2012 až 9C/194/2012 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn.

9C/186/2012. Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného súdu Vranov nad Topľou z prejednávania
arozhodovaniatejtoprávnejveciaprikázaljunaprejednanieOkresnémusúduPrešov.Tentouznesením
č. k. 15C/425/2012-36, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.2.2014, vylúčil na samostatné konanie právne
veci vedené pod pôvodnou sp. zn. 9C/186/2012 až 9C/194/2012.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/561/2010 (EX 7977/10) proti

povinnému P. O. bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 5.8.2010
a uznesením zo dňa 20.12.2010 č. k. 7Er/561/2010-8, právoplatné 19.1.2011, súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti výšky úroku z omeškania čo do 0,15 % denného úroku
z omeškania zo sumy 189,20 eur od 22.1.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku vydal poverenie dňa 24.1.2011.

Ďalej súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o..

Pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 3, ods. 1 písm. d/, ust. § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1,

2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1až 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej z ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania, túto považoval za neopodstatnenú, pretože žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na súd doručená až po 23.4.2009. Vzhľadom na to,
že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môže byť opodstatnený v prípade, ak je
preukázané, že škoda, ktorú si žalobca uplatňuje, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom,
súd sa zaoberal tvrdenými skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý mal

spočívať v tom, že tento nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia a dĺžka, v ktorej rozhodol,
bola neprimeraná, čím došlo k prieťahom v konaní. Zo znenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. je
zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Ak však súd zistí takýto rozpor,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom zákon na vydanie
zamietajúcehorozhodnutianestanovuježiadnulehotu,čomáajlogickézdôvodnenievtom,žeskúmanie
prípadného rozporu so zákonom je viazané na zabezpečenie ďalších listín, ich preskúmanie a následné
vydanie súdneho rozhodnutia s odôvodnením, čo je nepochybne odborne i časovo náročnejší úkon ako
vydanie poverenia v prípade riadneho a nespochybniteľného exekučného titulu.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 545/2010-15 zo dňa
9.1.2010, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 42/01, I. ÚS 63/00, IV. ÚS

606/12, v ktorých tento dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu
a že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy. Práve konkrétne
okolnosti prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Ďalej súd poukázal
na obchodné praktiky žalobcu, okrem iného v naformulovaní rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca určil
právomoc rozhodcovského súdu na prejednávanie sporov a ktoré súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľov, ďalej na jeho správanie sa, keď ním poverený exekútor
predložil na súdy enormný počet takých rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval
vydanie poverenia a nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť a v mnohých prípadoch súdzabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny, čo v konečnom dôsledku súd zaťažený
takýmito podaniami mohol veľmi obtiažne vybaviť agendu tak, aby nevznikli prieťahy.

Súd dospel k záveru, že v danej právnej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre nárok na
náhradu škody a to protiprávny úkon, teda nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad
Topľou.Nebolpreukázanýaniďalšípredpokladzodpovednostizaškoduatoexistenciamajetkovejškody
a nemajetkovej ujmy, a ani kauzálny nexus medzi oboma atribútmi.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, pretože tento si tieto neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd ho zrušil a vec

vrátil na ďalšie prejednanie. Odvolanie odôvodnil tým, že ako účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ďalej, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. V ďalšom poukázal na nesprávnu aplikáciu novej právnej úpravy

§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. V spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho
vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má

dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Táto existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny

proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. V ďalšom poukázal na existenciu
znaleckého posudku č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a tiež na svoj návrh na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu

na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde SR.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak konštatoval,
že v danom prípade nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou

v danej exekučnej veci. Predovšetkým je správne konštatovanie, že zo znenia ust. § 44 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z. je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak však
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom zákon na vydanie zamietajúceho rozhodnutia
nestanovuje žiadnu lehotu.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého
stupňa a považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné:

Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. sa vyžaduje predovšetkým nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo možné aplikovať ust. § 9 ods. 2 uvedeného
zákona účinného od 1.1.2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

V danom prípade tieto podmienky uvedeného ustanovenia naplnené neboli, pričom treba mať za to,
že ide o ustanovenie, ktoré má charakter nepravej retroaktivity, pri ktorej zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností,
ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou
úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a

meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
(procedúru) uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právom nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V končenom dôsledku nepôsobí
nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej

úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Nová právna úprava uvedená v § 9
ods. 2 citovaného zákona nijako neruší prípadné práva žalobcu, ktoré by vznikli nesprávnym úradným
postupom. Nová právna úprava len zavádza nový proces pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu, teda nijako neruší nadobudnuté práva žalobcu. So zreteľom na uvedené teda nebol
naplnený jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to

existencia nesprávneho úradného postupu. Všetky predpoklady zodpovednosti musia byť naplnené
súčasne a ak chýba čo len jeden z nich, nemôže vzniknúť zodpovednosť v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z..

Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy mu nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná
nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.