Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207473
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114207473.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: I. M., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. J. XXXX/XX, XXX XX G. G., Š.Á. Q. N. V., Y. Č.M. J. J. S. L.
Q. Y. Š., N. Y. Q. N. G. G., o zaplatenie 89,36 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 89,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 33,76 eura od 21. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 16,69
eura od 25. 05. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 35,41 eura od 24. 06. 2011 do

zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3,50 eura od 23. 08. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 59,14 eura za trovy zastúpenia
advokátom zástupcovi navrhovateľa a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Oznámením doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 03. 2014 domáhal voči odporcovi práva na zaplatenie
sumy 89,36 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

24. 06. 2013 postúpil postupca Telefónica O2 Slovankia, s.r.o. (ďalej len „postupca“) na navrhovateľa
pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzatvoril dňa 18. 05. 2010 s odporcom zmluvu o pripojení
948118991 a Dodatok k zmluve. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol odporcovi
elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v zmluve a Cenníku. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné

služby v súlade s platným Cenníkom. Postupca vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil
navrhovateľovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: variabilný symbol č. 1017126310, na sumu 33,76
eura, so splatnosťou do 20. 04. 2011, variabilný symbol č. 1018724935, na sumu 16,69 eura, so
splatnosťou do 24. 05. 2011, variabilný symbol č. 1019903016, na sumu 35,41 eura, so splatnosťou
do 23. 06. 2011, variabilný symbol č. 1021922311, na sumu 3,50 eura, so splatnosťou do 22. 08.
2011. Nakoľko odporca postúpené pohľadávky navrhovateľovi neuhradil, domáhal sa podaným návrhom
zaviazania odporcu zaplatiť mu 89,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy

33,76 eura od 21. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 16,69 eura od 25. 05. 2011
do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 35,41 eura od 24. 06. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50
% ročne zo sumy 3,50 eura od 23. 08. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16Ro/109/2014-31 zo dňa 07. 04. 2014, ktorý bol pre nemožnosť
doručenia do vlastných rúk odporcu zrušený uznesením č.k. 16Ro/109/2014-45 zo dňa 03. 09. 2014.
Nakoľko sa súdu pobyt odporcu v konaní zistiť nepodarilo, uznesením č.k. 12C/303/2014-63 zo dňa 20.

01. 2015 ustanovil odporcovi podľa § 29 OSP opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 43 ods. 1 zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 89,36 eura s príslušenstvom, a preto ide o drobný spor podľa
§ 200ea OSP. Súd podľa § 115a ods. 2 a 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho

pojednávania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo súdom oznámené na úradnej tabuli
súdu od 19. 03. 2015 do 02. 04. 2015.

Z navrhovateľom predložených listín mal súd preukázané, že postupca, právny predchodca
navrhovateľa spoločnosť Telefónica O2 Slovakia s.r.o., uzatvoril s odporcom zmluvu o pripojení

dňa 18. 05. 2010, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb odporcovi
právnym predchodcom navrhovateľa za odplatu, telefónne číslo odporcu bolo +421 908 451 954.
Telekomunikačné služby boli odporcovi poskytnuté, za tieto vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa
voči odporcovi odplatu a to faktúrami: variabilný symbol č. 1017126310, na sumu 33,76 eura, so
splatnosťou do 20. 04. 2011, variabilný symbol č. 1018724935, na sumu 16,69 eura, so splatnosťou

do 24. 05. 2011, variabilný symbol č. 1019903016, na sumu 35,41 eura, so splatnosťou do 23. 06.
2011, variabilný symbol č. 1021922311, na sumu 3,50 eura, so splatnosťou do 22. 08. 2011. Súd mal
preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2003 zo dňa 24. 06. 2013 bola pohľadávka voči
odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa postúpená navrhovateľovi. Nakoľko odporca vystavené
faktúry za poskytnuté služby navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi neuhradil, súd podanému

návrhu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 89,36 eura za poskytnuté
telekomunikačné služby a upomienku.Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi právo podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm. Výšku úrokovej sadzby
stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pre

týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou
centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonom a
nariadením stanovenej výške z dlžných súm a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých
faktúr do zaplatenia, keďže omeškaním s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, vznikol mu podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu
trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 59,14 eura za
zastúpenie advokátom. Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 33,20 eura (2 x
16,60 eura) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.,
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky,

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie
návrhu na súd, náhrada hotových výdavkov predstavuje 16,08 eura (2 x 8,04 eura) podľa § 16 ods. 3
vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje 9,86 eura (základ dane 49,28 eura) podľa § 18 ods. 3
vyhlášky. Súd preto podľa § 142 ods. 1 OSP zaviazal v konaní neúspešného odporcu k náhrade trov
konania v konaní úspešnému navrhovateľovi vo výške 16,60 eura za zaplatený súdny poplatok a vo

výške 59,14 eura za trovy zastúpenia advokátom.

Dňa22.10.2014bolosúdudoručenépodanieJUDr.PatrikaPodhorského,advokátasosídlomZámocká

36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporcu.
Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane
doručil opatrovníčke odporcu do vlastných rúk dňa 20. 01. 2015. Odporca ani opatrovníčka odporcu sa
k oznámeniu a výzve súdu nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania

na strane odporcu.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,

2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámeniealebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa

stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší

účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu

(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a

účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je

hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,

keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.

Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania

má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporca, ani jeho opatrovníčka, nevyjadril súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania na jeho strane. Jeho nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho
poriadku posúdiť ako súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pokiaľ pretonevyjadrí odporca svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu
relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto
vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd

nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za
absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád
podania, pokiaľ odporca súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jeho strane neudelil.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní