Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/563/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228001
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210228001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
Š. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo R., Š. XXX/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom,
so sídlom Bratislava, Lužická 7, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 8500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. marca 2013, č. k. 7C 14/2012-164, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáhal zaplatenia istiny vo výške 8.500,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady
škody, tvrdiac, že dňa 7.1.2010 uzavreli zmluvu o Osobnom účte č. XXXXXXXXX s dispozičným právom
výlučne navrhovateľa, ktorý sa z výpisu z účtu zo dňa 29.7.2010 dozvedel o výbere sumy 8.500,-
Eur z jeho účtu v pobočke odporcu v Pezinku, ktoré navrhovateľ osobne nevybral, avšak vybral ich
jeho brat E. M.. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 Obchodného

zákonníka a § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že predmetom
zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo poskytnutie osobného účtu navrhovateľovi, zriadenie bežného
účtu a vydanie platobnej karty a navrhovateľ v nej vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy,
ktorými boli všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb pre
Fyzické osoby, pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet, Sadzobník,
atď., súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Uviedol, že navrhovateľ mal na účte hotovosť a asi
1x mesačne realizoval výber, kedy v inkriminovanom období zistil výplatu hotovosti inej osobe ako

jemu. Z prednesu povereného zástupcu odporcu zistil, že navrhovateľ ako majiteľ osobného účtu si
zadal nakladanie s prostriedkami len na seba, výbery boli realizované štandardne po overení totožnosti
klienta dokladom totožnosti, znalosťou údajov o existencii účtu a možnosťou výberu z účtu, pričom daný
občiansky preukaz nebol hlásený ako stratený na stránke MV SR, nejavil známky poškodenia alebo
zámeny fotografie či údajov, podpisový vzor je len prostriedkom na dodatočnú ochranu majiteľa účtu a
nemožno od klientov očakávať používanie nezmeneného podpisu niekoľko rokov. Z výsluchu svedkyne
P., pokladníčky odporcu, zistil, že bežne pri práci s klientom si pýta občiansky preukaz, overí totožnosť

klienta vizuálne a porovná rodné číslo s číslom občianskeho preukazu a ich evidenciu, následne vykoná
operáciu, dá klientovi podpísať doklad o vklade alebo výbere a porovná podpisový vzor. Ak sa tento
nezhoduje,mákdispozíciirôznespôsobyoverenia(kontrolaočí,overenieďalšoukolegyňou).Konkrétne
pri výbere dňa 9.6.2010 bola vykonaná kontrola i kolegyňou A.. Taktiež má možnosť nazrieť do evidencieodcudzených alebo stratených dokladov. Z výsluchu svedkyne C., bývalej pracovníčky odporcu zistil,
že operáciu dňa 23.6.2010 vykonávala ona, avšak na navrhovateľa si nepamätala. Súd prvého stupňa
nepripustil dôkaz - znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, majúc za to, že predmetom konania

je preukázanie porušenia povinností odporcu vyplývajúcich zo zmluvy o osobnom účte. Zhrnul, že
navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 7.1.2012 Zmluvu o Osobnom účte, na základe ktorej sa odporca
zaviazal zriadiť a viesť pre navrhovateľa balík produktov a služieb, v obsahu ktorého bol aj bežný účet.
V dňoch 9.6., 23.6. a 6.7.2010 došlo k výberu peňažných prostriedkov vo výške 5.000,- Eur, 2.000,- Eur
a 1.500,- Eur. Navrhovateľ nemal spoludispondenta. Skonštatoval, že medzi účastníkmi konania vznikol

právny vzťah zo zmluvy uzavretej podľa § 708 a nasl. Občianskeho zákonníka, z účtu navrhovateľa
došlo k inkriminovaným výberom, ktoré boli realizované odporcom v zmysle jeho práv a povinností
riadne zazmluvnených a vychádzajúcich zo Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti uzavretej
zmluvy. Dôvodil, že bolo výslovne na navrhovateľovi zabezpečiť si ochranu svojich dokladov, ktorý však
nepodal ani trestné oznámenie voči osobe, ktorá mu údajne mala doklady odcudziť. Nepredložil dôkaz o
hlásení straty či odcudzenia dokladov, s tým, že podľa jeho vyjadrenia o odcudzení ani nevedel. Uviedol,

že odporca si riadne plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, nedopustil sa žiadneho pochybenia,
keď na základe dokladu totožnosti a podpisu vykonal služby, na ktoré bol oprávnený v zmysle zmluvy
o osobnom účte, neporušil interné predpisy peňažných ústavov a nekonal v rozpore so Zákonom o
bankách, či iným právnym predpisom. Stotožnil sa s argumentáciou odporcu v rámci svoje obrany. O
trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému

odporcovi priznal ich náhradu vo výške súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu
vydanému v predmetnom konaní.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteriadneodvolanienavrhovateľažiadalhozrušiťavecvrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok označil za nepresvedčivý v rozpore s ust. §

157 ods. 2 OSP. Vytýkal, že účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd
prvého stupňa nevykonal navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.
Mal za to, že odporca pochybil, keď peniaze vydal inej osobe než majiteľovi účtu, o odcudzení dokladu
totožnostibratomnemalvedomosť.PoukázalnarozhodnutieNSSRsp.zn.ObdoV59/2001opovinnosti
odporcu predvídať predloženie falošného občianskeho preukazu, čo zakladá zodpovednosť banky za

škodu. Uviedol, že dňa 21.3.2013 podal na brata trestné oznámenie, pričom následne dňa 7.6.2013
brat E. M. vypovedal tak, ako uvádzal navrhovateľ. Na základe uvedeného dôvodil, že sa objavili nové
skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/
OSP. Tvrdil, že odporca zanedbal svoje povinnosti využiť bezpečnostné opatrenia pri výbere.

V písomnom podaní zo dňa 12.9.2013 k podanému odvolaniu navrhovateľa sa odporca stotožnil s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením, pretože navrhovateľ počas konania
neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že výbery nerealizoval on sám, keď navrhovaný dôkaz
- znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo označil za neúčelný, pretože prevodný
príkaz obsahuje len samotný podpis, čo je nedostatočne dlhý text na posúdene znalcom. K odvolaniu

priloženú výpoveď brata navrhovateľa mal za vykonštruovanú a účelovú z ohľadom na uplynutý
čas tri roky od realizácie výberov a nepodloženú ďalšími dôkazmi. Mal za to, že narýchlo podané
trestné oznámenie nie je ďalšou skutočnosťou alebo iným dôkazom, ktoré doteraz neboli uplatnené
a navrhovateľ nešpecifikoval právny titul uplatneného nároku. Uviedol, že si splnil všetky povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o osobnom účte a na vykonanie prevodu peňažných prostriedkov boli splnené

všetky stanovené podmienky, a to existencia účtu, predloženie písomného prevodného príkazu na
úhradu, ktorý bol riadne, správne a úplne vyplnený a podpísaný majiteľom účtu, a overenie totožnosti
konajúcej osoby. Klient preukázal totožnosť občianskym preukazom, ktorý v čase výberu nebol stratený,
zničený či poškodený tak, že by ním nebolo možné preukázať totožnosť osoby realizujúcej výber,
nenachádzal sa v zozname stratených alebo odcudzených dokladov, bola splnená podmienka vizuálnej

zhody konajúcej osoby s fotografiou na doklade a výber peňažných prostriedkov nemal znaky neobvyklej
obchodnej operácie. Nedošlo tak podľa neho k preukázaniu pasívnej legitimácie odporcu v konaní.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia

§ 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie
veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie
v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlades § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj
správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a
svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil.

Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd
nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním a
anirozhodnutímodňalúčastníkomkonaniamožnosťkonaťpredsúdom,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť či okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil

súhrnne a podrobne ich vyhodnotil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne presvedčivé
a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku navrhovateľa proti odporcovi. V
odôvodnenírozhodnutiadalsúdprvéhostupňajasnúakvalifikovanúargumentáciuoneexistenciinároku
navrhovateľa proti odporcovi, keďže nedošlo k preukázaniu jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú
navrhovateľovi. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu
súdomprvéhostupňazistenéhostavuajehoprávnehohodnotenia.Zkonaniapredsúdomprvéhostupňa

iný ako napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie veci.

Vsporovomkonaní,oktoréideivposudzovanejveci,platízásadadispozičnáaprejednacia.Prejednacia
zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim, je zásadne vecou

účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na účastníkoch a ukladá
im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods.
1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu
tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena
určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom

všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, odporca nemá dôkaznú povinnosť,
jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného bremena navrhovateľom.

Predmetom konania má byť náhrada škody vzniknutej navrhovateľovi tým, že odporca vydal peňažné
prostriedky z jeho osobného účtu bratovi navrhovateľa.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola

spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je

1. Protiprávny úkon,
2. Spôsobenie škody
3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. V niektorých prípadoch zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, z porušenia zákonných povinností, či z porušenia iných všeobecne záväzných
alebo interných právnych predpisov.

V predmetnom sporovom konaní navrhovateľ neuniesol svoju dôkaznú povinnosť ani v rovine unesenia

povinnosti tvrdenia o tom, akú konkrétnu povinnosť mal odporca pri operácii s jeho osobným účtom v
dňoch 9. 6., 23.6. a 6.7.2010 porušiť.

Odvolací súd zhodne s vysloveným právnym názorom súdu prvostupňového má za to, že v konaní
nedošlo k preukázaniu porušenia konkrétnej zmluvnej či mimozmluvnej povinnosti odporcom a tým

k preukázaniu jeho pasívnej legitimácie v spore, teda k preukázaniu existencie jeho povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu titulom záväzku z tohto tvrdeného zodpovednostného vzťahu
vyplývajúceho. Odvolací súd prisvedčil argumentácii odporcu o tom, že pri relevantných transakciách
nedošlo zo strany odporcu k pochybeniu, resp. navrhovateľ toto pochybenie nepreukázal. Predloženýobčiansky preukaz nebol hlásený ako odcudzený, nejavil známky poškodenia, osoba predkladajúca ho
nejavila evidentné známky nezhody s osobou na fotografii na predloženom občianskom preukaze pokiaľ
ide o vek, pohlavie, klient ozrejmil znalosť o účte, a podpísal sa podpisom, ktorý po overení ďalšou

pracovníčkou pracoviska bolo uznaný za zhodný s podpisovým vzorom, keď ďalšie možnosti overenia
v relevantnom čase navrhovateľom tvrdené neboli. Správne teda súd prvého stupňa postupoval, ak
nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, kto podpísal prevodný príkaz v inkriminovaných
dňoch, nakoľko i za zistenia, že tento nebol podpísaný navrhovateľom, nedošlo by týmto dôkazom k
preukázaniu naplnenia zodpovednostných predpokladov u odporcu.

Vzhľadomnapredmetsporuastýmsúvisiaceprávnehodnotenievykonanéhodokazovaniaodvolacísúd
preto ani nevykonal dôkaz navrhnutý v rámci konania odvolacieho, a to vykonanie dôkazu oboznámením
sa s obsahom zápisnice z výsluchu brata navrhovateľa E. M., nakoľko i potvrdenie skutočnosti, že
relevantné výbery boli realizované jeho osobou, by nezaložili nárok navrhovateľa proti odporcovi na
náhradu škody z už vyššie uvedených dôvodov.

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná odvolacia námietka o
odňatí možnosti konať pred súdom nevykonaním navrhnutého dôkazu (znalecké dokazovanie), nakoľko
povinnosťou všeobecného súdu nie je vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale jeho povinnosťou je v
odôvodnení rozhodnutia dôvody pre nevykonanie navrhnutého dôkazu vysvetliť, ktorú povinnosť súd

prvého stupňa v danom konaní splnil. Pokiaľ ide o zákonnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu. Je postačujúce uviesť, ktoré právne normy na vec aplikoval a prečo.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces. V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných
strán a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia

rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. V danom prípade skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1
Ústavy SR. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva
podstata argumentov účastníkov majúcich pre vec podstatný význam a s okolnosťami medzi účastníkmi

konania spornými sa dostatočne skutkovo aj právne vysporiadal. V konaní pred súdom prvého stupňa
nebolo preukázané, že škoda navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením nejakej právnej
povinnosti odporcom a ani dôkazný prostriedok uvádzaný v rámci odvolacieho konania nie je spôsobilý
existenciu tohto zodpovednostného vzťahu procesných strán preukázať. Z uvedeného dôvodu preto
nezakladá odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 OSP a nevykonal ho ani odvolací súd. Protiprávnosť

konania je v osobe brata navrhovateľa. Rozhodnutie NS SR uvádzané v odvolaní navrhovateľa nie je
na vec aplikovateľné, keďže pojednáva o zodpovednosti banky v súvislosti s predvídaním predkladania
falošných dokladov, keď v danom prípade predložený občiansky preukaz nebol falošný.

Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci

skutkový a právny základ veci odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, s tým, že v podrobnostiach sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1

OSP. V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.