Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/711/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813214253
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813214253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa OD ŠAFRÁN s.r.o. so sídlom
Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 36 624 179, zastúpeného advokátom AKSK, s.r.o. so sídlom
Banská Bystrica, Námestie SNP 15 proti odporcovi MAXMALL s.r.o. so sídlom Prievidza, J. Kollára
624/16 IČO: 45 420 106, zastúpenému advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, so sídlom Prievidza,
Bakalárska 4, o určenie, že zmluva o prenájme nehnuteľnosti trvá, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. marca 2014 č. k.17C/336/2013-101 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 24. marca 2014 č. k. 17C/336/2013-101 okresný súd zamietol návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal určenia, že zmluva o prenájme nehnuteľnosti uzavretá dňa 1.1.2005 medzi
navrhovateľom ako nájomcom a V. Q. predchádzajúcou vlastníčku nehnuteľností, teraz konateľkou
odporcu, ako prenajímateľom existuje, je platná, pričom účastníci sú ňou viazaní, a uloženia povinnosti,
aby sa odporca zdržal čohokoľvek, čím by mu bránil v užívaní nehnuteľností, ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva číslo 544 pre katastrálne územie Prievidza a ktorých dočasné užívanie ním je
predmetom zmluvy o prenájme nehnuteľností. Zároveň uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi trovy
konania vo výške 251,68 eur, zaplatením advokátke odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh v časti určenia zamietol, a to z toho dôvodu, že na takomto návrhu nebol daný naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem. Určenia existencie právneho vzťahu sa v zásade možno
domáhať len v tom prípade, ak sa účastník právneho vzťahu nemôže proti odporcovi domáhať plnenia
z tohto existujúceho právneho vzťahu. Predmetom návrhu navrhovateľa bol právny vzťah z nájomnej
zmluvy, pričom podľa tvrdení navrhovateľa odporca navrhovateľovi bráni pri výkone práva založeného

touto nájomnou zmluvou. Z toho je zrejmé a dokazuje to aj druhá časť návrhu navrhovateľa, že
navrhovateľ má právo priamo sa domáhať plnenia z právneho vzťahu, ktorého určenia sa domáha
prvou časťou svojho návrhu. Preto na návrhu navrhovateľa v jeho prvej časti nie je naliehavý právny
záujem, a preto súd návrh v tejto časti z dôvodov podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku zamietol. V časti návrhu na uloženie plnenia povinností z uzavretej zmluvy, ktorú mala podľa
jeho tvrdení uzavrieť ako prenajímateľka predchádzajúca vlastníčka, navrhovateľ nevyhnutne tvrdil
skutočnosti,zktorýchmalsúddospieťkzáveru,žemedzinímapredchádzajúcouvlastníčkoubolaplatne

uzavretá nájomná zmluva. Tieto skutočnosti boli odporcom namietané a z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by predchádzajúca vlastníčka mala pri podpise listiny, na ktorej mal byť písomnezachytený právny úkon účastníkov - zmluva o prenájme, vôľu takýto právny úkon urobiť. Z dôkazov
okresný súd nemal preukázané skutočnosti, z ktorých malo vyplynúť uzavretie zmluvy, ktorej plnenia
sa navrhovateľ domáhal. K takému právnemu úkonu nedošlo, a preto treba navrhovateľom predloženú

zmluvu považovať za neplatnú podľa § 34 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre
nedostatok vôle na strane predchádzajúcej vlastníčky. Preto súd návrh v jeho druhej časti zamietol.
Okresný súd ďalej dovodil, že i keby mala predchádzajúca vlastníčka vôľu uzavrieť takú nájomnú
zmluvu, ktorej obsah bol tvrdený navrhovateľom a zachytený na listene predloženej navrhovateľom,
nebolo by možné takýto právny úkon považovať za platný. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka

nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo
z nej bral úžitky. Navrhovateľom a predchádzajúcou vlastníčkou uzavretá nájomná zmluva celkom
postráda prvok odplatnosti vyjadrený v § 663 Občianskeho zákonníka, keďže dojednaná odmena vo
výške 1,- Sk celkom nezodpovedá hodnote prenechávaného užívania. Rovnako požiadavke dočasnosti
podľa § 663 Občianskeho zákonníka nezodpovedá dojednaná doba nájmu, ktorej predmetom bola
predovšetkýmbudovasnebytovýmipriestormi,vtrvaníviacako90rokov,keďžeideodobu,ktorásablíži

životnosti takejto budovy, plánovaniu podnikania obchodnej spoločnosti a životu spoločníkov obchodnej
spoločnosti. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a predchádzajúcou vlastníčkou postráda základné
náležitosti nájomnej zmluvy, čo je spôsobené tým, že touto zmluvou sa obchádzal základný účel
nájomnej zmluvy a účel zmluvných typov záväzkového práva vyjadrený v § 495 Občianskeho zákonníka.
Preto treba uvedenú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojim

obsahom a účelom obchádza účel § 663 a § 495 Občianskeho zákonníka. Z tvrdení navrhovateľa
vyplynulo, že účelom urobenia tohto právneho úkonu bolo to, že s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom
mal byť konateľ navrhovateľa a ktoré boli v dôsledku simulácie vedené na konateľku odporcu ako
predchádzajúcu vlastníčku v katastri nehnuteľností, chcel konateľ navrhovateľa disponovať tak, aby
touto zmluvou urobil svoj závet, resp. zabezpečil pohľadávku z pôžičky, ktorú mal poskytnúť konateľke

odporcu za účelom nadobudnutia týchto nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ konajúci
prostredníctvom svojho konateľa zriadením obchodnej spoločnosti a následným uzavretím nájomnej
zmluvy mienil zastierať celkom iný právny úkon, keďže hospodárskym dôvodom uzavretia tejto ním
pripravenej zmluvy, nemalo byť dočasné prenechanie veci za odplatu, ale celkom iný hospodársky účel,
ktorým mala byť sanovaná simulácia vlastníctva týchto nehnuteľností konateľkou odporcu. Z vyjadrení

konateľa navrhovateľa je zrejmé, že týmto úkonom mienil zastierať buď dohodu o urovnaní podľa §
585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom malo byť usporiadanie sporného vlastníctva k
nehnuteľnostiam,závetpodľa§476Občianskehozákonníka,ktorýchchceldisponovaťnehnuteľnosťami
na dobu presahujúcu jeho život, zabezpečovací prevod práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka
alebo záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka, ktorými chcel zabezpečiť tvrdenú pôžičku

predchádzajúcej vlastníčke. Z obsahu uzavretej zmluvy je však zrejmé, že táto nájomná zmluva
nespĺňa náležitosti žiadneho z uvedených právnych úkonov, keďže neobsahuje jasné označenie toho,
čo má byť predmetom urovnania, označenie zabezpečovanej pohľadávky, resp. formálne a obsahové
náležitosti závetu. Preto nemožno údajne uzavretej nájomnej zmluve priznať platnosť iného právneho
úkonu ani podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto zmluva nespĺňa náležitosti ani

jedného z právnych úkonov, ktorý by zodpovedal dôvodu tohto záväzku, ktorý v priebehu konania
tvrdil navrhovateľ. Preto i keby súd považoval tvrdenia navrhovateľa za preukázané, musel by jeho
návrh pre neplatnosť ním predloženej zmluvy zamietnuť. Tento výsledkom je logickým následkom toho,
že konateľ navrhovateľa pri ochrane svojho tvrdeného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam najprv
nevyužil základný nástroj tejto ochrany - kataster nehnuteľností a pri svojich ďalších úkonoch konal v

zrejmom právnom bezvedomí, keď svoje ciele vyjadroval kauze nezodpovedajúcimi právnymi úkonmi.
Vec právne posúdil podľa § 34, § 37 ods. 1, § 39 , § 41a ods. 1, 2, § 495, a § 663 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ osobne i prostredníctvom zástupcu včas odvolanie. Navrhol,

aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu.
Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhovateľ vo svojom vlastnom odvolaní
uviedol, že okresný súd sa už nemal zaoberať otázkou platnosti zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, lebo
táto otázka už bola vyriešená v inom súdnom konaní rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.
11C/24/2008, v ktorom bol zamietnutý návrh konateľky odporcu o určenie neexistencie nájomného

vzťahu a vypratania nehnuteľnosti, z dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno. Okresný súd tak
„rozhodoval na rámec svojich právomocí“. V odvolaní podanom prostredníctvom zástupcu uviedol, ževýklad ust. § 80 písm. c) O.s.p. pokladá s ohľadom na platnú judikatúru, ale aj právnu teóriu za
príliš, neprimerane, zužujúci a nesprávny. Postavenie navrhovateľa a tým aj jeho možnosť domáhať
sa priamo plnenia zo zmluvy o prenájme nehnuteľnosti sú v súčasnej dobe viac ako neisté. Konaním

odporcu je neustále spochybňovaná jeho pozícia ako nájomcu predmetných nehnuteľností, odporca mu
bráni v užívaní predmetných nehnuteľností. Za tohto stavu navrhovateľ nemôže zodpovedne uzavrieť
podnájomné zmluvy s inými podnájomníkmi. V dôsledku postoja odporcu sa tak ocitol v neriešiteľnej
situácii, kde síce má nájomnú zmluvu platnú, ale na druhej strane neustále spochybňovanú odporcom.
Predmetným určením by bol stanovený pevný, neotrasiteľný, základ vzájomného právneho vzťahu

navrhovateľa a odporcu. Súd bez akéhokoľvek dôkazu spochybňoval pravosť, celistvosť dokumentu a
reálne uzavretie predmetnej zmluvy o prenájme nehnuteľností. Bez predloženia akéhokoľvek dôkazu
vzal za preukázané tvrdenia konateľky odporcu o údajnom podstrčení posledného listu predmetnej
zmluvy na podpísanie. U dôkazov predložených navrhovateľom súd zvažoval ich dôkaznú silu, dokonca
uvádzal skutočnosti, ktoré ju podľa jeho názoru znižujú. U konateľky odporcu uznal za preukázané
tvrdenia a z nich vyplývajúce skutočnosti, aj keď o nich nepredložila jediný dôkaz. Vôbec nezohľadnil

skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzavretá v roku 2005 a konateľka sa ňou až do rozchodu s
konateľom navrhovateľa bez akýchkoľvek námietok viac ako 2 roky riadila a jej platnosť začala
spochybňovať až po rozchode s konateľom navrhovateľa. Výška nájomného a doba zjednaného nájmu,
t. j. 1,- Sk po dobu celého nájmu v trvaní 99 rokov, tieto skutočnosti a dohoda na nich boli však
logickým a etickým vyjadrením okolností, za ktorých došlo ku kúpe predmetných nehnuteľností. Zmluva

o prenájme nehnuteľností je platným právnym úkonom, pričom vôľa oboch účastníkov v nej prejavená v
dobe jej uzavretia bola v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 Občianskeho zákonníka
vážna. Nemôže súhlasiť s právnym názorom súdu, že predmetná zmluva o prenájme nehnuteľností
bola simulovaným právnym úkonom, ktorý mal zastrieť celkom iný právny úkon, nakoľko podľa názoru
súdu hospodárskym dôvodom jej uzavretia nebolo dočasné prenechanie veci za odplatu, ale celkom

iný hospodársky účel, ktorým mala byť sanovaná simulácia vlastníctva týchto nehnuteľností konateľkou
odporcu. Vlastníctvo konateľky odporcu nebolo nikdy simulované. Konateľka sa v zmysle dohody s
konateľom navrhovateľa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, čo bolo aj účelom predmetnej
kúpnejzmluvy. Zámerom obochbolo,abykonateľkaodporcunadobudlavlastníckeprávokpredmetným
nehnuteľnostiam. Zmluva o prenájme nehnuteľností mala navrhovateľovi zabezpečiť dočasné užívanie

predmetných nehnuteľností. Doba a výška nájmu boli len morálnym a etickým vyústením okolností,
ktoré viedli k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy. Samotná zmluva o prenájme nehnuteľností
takisto nebola simulovaným právnym úkonom a nemala nijako sanovať vlastnícke práva k predmetným
nehnuteľnostiam vo vzťahu ku konateľovi navrhovateľa či navrhovateľovi. Ak by aj napriek všetkým
vyššie uvedeným skutočnostiam mala byť predmetná zmluva o prenájme nehnuteľností neplatná,

mohla byť posúdená s ohľadom na ust. § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 659 a
násl. ako platne uzatvorená zmluva o výpožičke, ktorej náležitosti spĺňa.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto

dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Námietku navrhovateľa o nemožnosti okresného súdu opätovne sa zoberať otázkou platnosti zmluvy

o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 01.01.2005 uzatvorenej medzi ním a predchádzajúcou vlastníčkou,
konateľkou odporcu MUDr. V. Q. (ďalej len „predchádzajúca vlastníčka“) z dôvodu už rozhodnutej
veci v konaní vedenom okresným súdom pod sp.zn. 11C/27/2008 na návrh predchádzajúcej vlastníčky
o určenie neplatnosti zmluvy o prenájme, vyhodnotil odvolací súd ako nesprávnu a nedôvodnú.
Predovšetkým, ak sa navrhovateľ domnieva, že daná otázka už bola vyriešená a právoplatne

rozhodnutá( a preto sa ňou okresný súd nemal (nesmel) v tomto konaní zaoberať), nie je zrejmé, prečo
navrhovateľ podával návrh, ktorým sa domáhal určenia jej platnosti, čím sám uvedenú otázku urobil
predmetom konania. Ak by totiž šlo o prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., ako
tvrdí navrhovateľ, nemohol by súd vydať vecné rozhodnutie, ako navrhovateľ žiadal, ale musel bykonanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Aj napriek tejto zmätočnosti a nezrozumiteľnosti odvolania
navrhovateľa, v konečnom dôsledku je zrejmé, že v konaní nie je daná prekážka rozhodnutej veci.
Z odôvodenia rozsudku okresného súdu zo dňa 28.05.2013 č. k. 11C/24/2008- 499 vyplýva, že návrh

predchádzajúcej vlastníčky okresný súd zamietol z procesných dôvodov bez vecného vybavenia, a to z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. O prekážku veci rozsúdenej
podľa

§159ods.3O.s.p.nejde,akpredchádzajúcimrozsudkombolaurčujúcažalobazamietnutábeztoho,aby
súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (R 15/2005). Z uvedených

dôvodov túto námietku navrhovateľa odvolací súd zamietol.

Námietkunavrhovateľavoči posúdeniunaliehavostiprávnehozáujmunapožadovanomurčení,odvolací
súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú. Stotožnil sa so závermi okresného súdu, na ktoré odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.). Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.. nemôže byť
spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b)
O.s.p.(R17/1972).Napokonnedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenívyplynul

z rozhodnutia okresného súdu o nasledujúcej žalobnej žiadosti navrhovateľa smerujúcej na plnenie, v
ktorom bola otázka platnosti zmluvy riešená ako prejudiciálna (predbežná) otázka.

Odvolací súd súhlasí s okresným súdom, ktorý v rámci posudzovania žalobnej žiadosti na plnenie
posudzoval otázku platnosti zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 01.01.2005 uzavretú medzi ním a
predchádzajúcou vlastníčkou a dospel k záveru, že navrhovateľom predloženú zmluvu, o ktorú opiera

svoj nárok, treba považovať za neplatnú podľa § 34 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
to pre nedostatok vôle na strane predchádzajúcej vlastníčky.

Z porovnania zmluvy o prenájme nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, a zmluvy
o nájme nebytových priestorov, ako aj z ďalších listinných dôkazov, s prihliadnutím na vyjadrenia
účastníkov, sa javí vierohodný popis skutkového deja tak, ako ho vykonal odporca resp. predchádzajúca

vlastníčka. Tá od počiatku vzájomných sporov tvrdila, že sa najprv dozvedela o existencii zmluvy o
nájme nebytových priestorov, ktorá je oproti zmluve o prenájme nehnuteľnosti obsahovo podstatne
stručnejšia, pre navrhovateľa menej výhodná, ochranná najmä z pohľadu skutkového deja, ktorý
nasledovalpovznikusporovmedziúčastníkmi(dojednanénájomné1,-Skročne,namiesto1,-Skzacelú
dobu prenájmu v zmluve o prenájme nehnuteľnosti, čo má pre navrhovateľa osobitný význam vo vzťahu

k existencii jediného potvrdenia o zaplatení nájomného 1,- Sk v roku 2006, uvedená prísnejšia úprava
zákona o nebytových priestoroch napr. § 14 oproti úprave Občianskeho zákonníka, menej výhodná
zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia prenajímateľa od zmluvy, ku ktorému napokon po vzniku sporov
došlo). Zmluva o prenájme nehnuteľnosti je pre navrhovateľa priaznivejšia, je v nej uvedená presná
špecifikácia predmetu nájmu, výslovné označenie navrhovateľa ako jediného správcu predmetu nájmu

a dokonca aj budúcich nadobudnutých nehnuteľností, stanovená prísnejšia (vyššia) zmluvná pokuta
pre prípad odstúpenia prenajímateľa od zmluvy, rozšírenie prípadov konania proti navrhovateľovi
postihnuteľných zmluvnou pokutou, dojednanie o predkupnom práve atď., pričom svojimi zmluvnými
dojednaniami akoby reagovala na všetky spory, ktoré sa následne odohrali medzi predchádzajúcou
vlastníčkou a navrhovateľom po rozpade ich vzťahu a to riešením chrániacim navrhovateľa. Jediná

zhoda medzi oboma zmluvami a to absolútna (vrátane rovnakých pravopisných chýb) je na poslednej
strane. Na túto skutočnosť poukazuje predchádzajúca vlastníčka od doby, kedy sa podľa svojho
tvrdeniadozvedelaoexistenciizmluvyoprenájmenehnuteľnosti,akodruhejverzienájomnejzmluvy(viď
oznámenie o podozrení zo spáchania trestných činov zo dňa 24.04.2008). Obe zmluvy sú podpísané
konateľom navrhovateľa i predchádzajúcou vlastníčkou, čo ani jeden z nich nepopiera.

Odporcapredložilďalšiedôkazynepriamopotvrdzujúcejehoverziuskutkovýchokolnostíatooznámenie
odstúpenia od zmluvy o prenájme nebytových priestorov adresované navrhovateľovi zo dňa 09.11.2007,
odpoveď navrhovateľa na oznámenie ohľadne odstúpenia od zmluvy o prenájme nebytových priestorov
zo dňa 09.11.2007, výpoveď zo dňa 12.12.2007. V uvedených listinách predchádzajúca vlastníčka
spomínala iba zmluvu o nájme nebytových priestorov. Až v trestnom oznámení zo dňa 24.04.2008 a

následne odstúpení od všetkých nájomných zmlúv zo dňa 26.05.2008 po prvýkrát spomenula zmluvuo prenájme nehnuteľností, pričom ju považovala za neplatnú, a uvádzala, že o jej existencii doposiaľ
nemala vedomosť.

Navrhovateľ resp. jeho konateľ až dňa 19.11.2008 v trestnom konaní vypovedal, že zmluva o nájme

nebytových priestorov je vyrobená účelovo a platná je zmluva o prenájme nehnuteľnosti. Zároveň však
potvrdil, že podpis na zmluve o nájme nebytových priestorov je jeho. Nijakým spôsobom neozrejmil,
ako je možné, že sa na podľa neho účelovo vyrobenej zmluve o nájme nebytových priestorov nachádza
jeho podpis.

Naopak predchádzajúca vlastníčka od začiatku sporov vysvetľovala existenciu jej vlastnoručného
podpisu na zmluve o prenájme nehnuteľnosti, hoci jej obsah podľa svojho tvrdenia nepoznala, a to tým,

že počas spoločného života a podnikania podpísala len poslednú stranu zmluvy bez toho, aby bola
uzrozumená s obsahom zmluvy, ktorá mala byť následne vyhotovená štandardným spôsobom.

Významným dôkazom v tomto smere je odpoveď navrhovateľa na oznámenie predchádzajúcej
vlastníčkyohľadneodstúpeniaodzmluvyoprenájmenebytovýchpriestorovzodňa09.11.2007,vktorom
navrhovateľ resp. jeho splnomocnenec spomína výslovne len zmluvu o nájme nebytových priestorov z

01.01.2005 za nájomné 1,- Sk ročne uzavretú v zmysle zákona č. 116/1990 Zb, s tým, že ju považuje za
platnú. Neskôr však, ako už bolo vyššieuvedené, vo výpovedi v trestnom konaní navrhovateľ tvrdil opak,
že táto zmluva je vyrobená účelovo, teda neplatná. Tento rozpor medzi svojimi tvrdeniami ohľadom
zmluvy o nájme nebytových priestorov však nevysvetlil.

Naopak predchádzajúca vlastníčka od počiatku popisovala skutkový dej rovnako, nemenila svoje

vyjadrenia a vysvetlila všetky rozpory medzi jej tvrdeniami a listinami, ktoré navrhovateľ predkladá na
dôkaz.

Navrhovateľom predložený dôkaz, a to zmluva o podnájme nehnuteľnosti podpísaná predchádzajúcou
vlastníčkou nepreukazuje, ktorá zo zmlúv týkajúcich sa nájmu nehnuteľností je v jej preambule
spomínaná, najmä či je to tá, ktorá je predmetom tohto konania. Zároveň je znížená dôkazná sila

zmluvy, pretože, hoci podpis navrhovateľa je na každej strane zmluvy vrátane prvej strany obsahujúcej
spomínanú preambulu, podpis predchádzajúcej vlastníčky je len na poslednej strane.

Za uvedeného stavu tvrdení a dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd, teda,
ženiejepreukázané,žebypredchádzajúcavlastníčkamalapripodpiselistiny,naktorýchbolazachytená
zmluva o prenájme nehnuteľnosti, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha uloženia povinností

odporcovi v predmetnom konaní.

Okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci. Odvolací súd nezistil v jeho postupe žiadne pochybenie.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa voči posúdeniu zmluvy ako simulovanej, odvolací súd sa aj v danom

závere stotožňuje s okresným súdom. To, že navrhovateľ resp. konateľ navrhovateľa sa považoval a
považuje za vlastníka predmetných nehnuteľností, vyplýva z jeho vyjadrení vo viacerých konaniach. V
priebehu trestného konania opakovane uvádzal, že fyzickým vlastníkom nehnuteľnosti bol on, čoho si
mala byť vedomá aj predchádzajúca vlastníčka. Podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu vo veci
sp.zn. 11C/24/2008 sa proti predchádzajúcej vlastníčke návrhom zo dňa 30.12.2009 vo veci vedenej

okresným súdom pod sp.zn. 7C/239/2009 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností.

Z formulácie práv a povinností odporcu a predchádzajúcej vlastníčky v zmluve o prenájme nehnuteľnosti
vyplýva, že navrhovateľ mal v pozícii nájomcu požívať časovo neobmedzene resp. po dobu presahujúcu
jeho život, život jeho spoločníkov i životnosť budovy všetky výhody patriace tradične do obsahuvlastníckeho práva (vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky, spravovať ju a nakladať s ňou
v zmysle podnájmu ako jediný oprávnený subjekt) a zabezpečiť tieto práva i pre svojich právnych
nástupcov. Podľa jeho vlastných vyjadrení predchádzajúca vlastníčka mala byť len formálnou zapísanou

vlastníčkou. Preto bola zmluva dojednaná ako takmer bezodplatná (1,- Sk za celú dobu nájmu) a bez
prvku dočasnosti (doba 99 rokov, ktorá presahuje život fyzických i právnických osôb), ako uvádzal
okresný súd. Z tohto stavu dôkazov vyplýva, že skutočnou vôľou pri uzatváraní takejto zmluvy nebolo
vytvorenie záväzkového vzťahu, ale sledovanie kauzy, ktorej by zodpovedal prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, s ktorým je však spojená zásada publicity katastra nehnuteľností, čomu sa chcel konateľ

odporcu vyhnúť. Predmetná zmluva tak obchádzala cieľ a zmysel zákonnej úpravy nájomnej zmluvy
ako aj zákonnej úpravy vlastníckeho práva. Už samotná absencia pojmových znakov nájomnej zmluvy
(dočasnosť a odplatnosť) má za následok neplatnosť zmluvy pre rozpor a obchádzanie zákona podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho jej neplatnosť spôsobuje aj nezhoda vôle a prejavu v dôsledku
simulácie. Právo nemôže uznať predstieraný právny úkon, nemôže mu priznať právnu relevanciu,
pretože tento právny úkon nezodpovedá vôli konajúceho ( §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvu

o prenájme nehnuteľnosti možno posúdiť ako simulovanú (predstieranú) zmluvu, ktorá zastierala
(disimulovala) zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Nemožno ju však konvertovať na platnú kúpnu zmluvu,
keďže neobsahuje podstatnú zložku kúpnej zmluvy (kúpnu cenu) ani na iný typ zmluvy o prevode
nehnuteľnosti pre nesplnenie formálnych náležitosti vyžadovaných katastrálnym zákonom.

K požiadavke navrhovateľa, aby súd posúdil zmluvu v zmysle § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ako

zmluvu o výpožičke, odvolací súd uvádza, že predmetný právny úkon nespĺňa pojmový znak zmluvy o
výpožičke a to dočasnosť z dôvodov uvedených vyššie, preto uvedená konverzia nie je možná.

Z uvedených dôvodov, aj keby bola predchádzajúca vlastníčka uzrozumená s obsahom právneho úkonu
zachyteného na listine označenej ako zmluva o prenájme nehnuteľnosti, nebolo by možné vzhľadom
na absenciu podstatných zložiek nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke a vzhľadom na nezhodu

vôle a prejavu priznať tomuto úkonu právnu relevanciu s následkom uloženia povinností odporcovi v
zmysle návrhu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý
rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151
ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný a
preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplynuli,
preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .